Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-2530-2024.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Subarea
65Ek/2530/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Fifty, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 53465911, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 81108 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36862711, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 172,58 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 30435382, pod č. 19EX 826/24, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,48 eur ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.11.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 177,58 Eur s prísl., na základe exekučných titulov –rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Csp/96/2023 zo dňa 06.03.2024, vykonateľný dňa 22.04.2024, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Csp/96/2023 zo dňa 26.03.2024, vykonateľný dňa 18.04.2024 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Poverením zo dňa 02.12.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 30435382, ktorý ju vedie pod č. 19EX 826/24, len („súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 02.12.2024 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 13.12.2024. Povinný podal dňa 07.02.2025 návrh na zastavenie exekúcie na Okresnom súde Banská Bystrica- pracovisko Brezno. Okresný súd Banská Bystrica- pracovisko Brezno dňa 11.02.2025 postúpilo podanie povinného Okresnému súdu Banská Bystrica ako návrh na zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 05.03.2025 postúpené Okresným súdom Banská Bystrica uvedené podanie povinného zo dňa 07.02.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 07.02.2025 bol podaný po zákonom zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúciu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že pani sudkyňa F. rozhodla rozsudkom sp. zn. 3csp/96/2023 zo dňa 06.03.2024, že povinný bude splácať svoj dlh po 5 eur mesačne. Povinný poukazuje na to, že pán súdny exekútor JUDr. Dušan Cirbes tvrdí, že mu ostal dlh vo výške 180 eur, ale povinný tvrdí, že to nie je pravda. Povinný ďalej namieta postup súdneho exekútora, nakoľko mu súdny
exekútor zablokoval účty v banke. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje aj na svoj zdravotný stav a zlú finančnú situáciu, zároveň žiada súd aby bol predvolaný na vypočutie.
5. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 18.03.2025. Právny zástupca oprávneného uviedol vo svojom návrhu nasledovné: „Oprávnený nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na základe, ktorého by mal Exekučný súd exekučné konanie zastaviť. Oprávnený pokladá tvrdenia Povinného za neodôvodnené s cieľom vyhnúť sa úhrade dlžnej sumy vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní. Oprávnený má za to, že exekučné konanie, bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko na základe návrhu Oprávneného a predložených listinných dokladov exekučný súd po ich preskúmaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný nepoukázal na žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo pre ktoré by exekúcia bola neprípustná a ani neuhradil pohľadávku Oprávneného, a preto Oprávnený nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na základe, ktorého by mal exekučný súd predmetné exekučné konanie zastaviť. Oprávnený považuje tvrdenia Povinného uvedené v podanom Návrhu za účelovo podané s úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky v exekučnom konaní voči Oprávnenému. Vzhľadom na skutočnosť, že Povinný vo svojom Návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená alebo neprípustná, žiada Oprávnený, aby bol Návrh Povinného na zastavenie exekúcie ako neopodstatnený a nedôvodný zamietnutý. Oprávnený si týmto uplatňuje trovy exekúcie vo výške 29,48 eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..“
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, že tu nevidí dôvod na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
14. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
15. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a obsahu spisu má za preukázané, že predmetná exekúcia začala na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov –rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Csp/96/2023 zo dňa 06.03.2024, vykonateľný dňa 22.04.2024, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Csp/96/2023 zo dńa 26.03.2024, vykonateľný dňa 18.04.2024.
16. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
17. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS 149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky
právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
18. Keďže súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinného boli limitované tým, ž v nich mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že dlžnú istinu už zaplatil. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sú účastníci konania povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, napriek tvrdeniam, že má vedomosť, že dlžnú istinu zaplatil.
19. Súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. I napriek skutočnosti, že ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný po zákonnej lehote, súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených dokumentov, a to vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrením súdneho exekútora.
20. Exekučný súd napriek oneskorene podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť ani v prípade včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný odôvodňuje predmetný návrh na zastavenie exekúcie skutočnosťou, že jeho mama posielala splátku po 5 eur mesačne od roku 2023. Na základe uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že v rozsudku sp. zn. 3CSp/96/2023 zo dňa 06.03.2024 bola povinnému uložená povinnosť, aby istinu v sume 202,58 eur spolu s úrokmi z omeškania zaplatil oprávnenému v pravidelných mesačných splátkach. Pričom splátky mal povinný platiť po 5 eur mesačných splátkach, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo len jednej mesačnej splátky. Súd poukazuje na to, že rozsudok sp. zn. 3Csp/96/2023 sa stal právoplatným dňa 22.03.2024, povinný však uhrádzal na účet oprávneného splátky nepravidelne. V tejto súvislosti súd uvádza, že povinný po podaní žaloby uhradil na účet oprávneného sumu spolu vo výške 30 eur, a to konkrétne dňa 28.11.2023, dňa 26.01.2024, dňa 25.03.2024, dňa 16.04.2024, dňa 18.06.2024, dňa 27.08.2024. Keďže povinný nevykonával pravidelné 5 eurové mesačné splátky, stal sa splatným celý dlh a oprávnenému už teda nič nebránilo podať návrh na vykonanie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný neplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom, nakoľko mal za preukázané, že povinný neplatil pravidelne. Oprávnený sa tak začal domáhať splatenia celej dlžnej sumy, z dôvodu, že sa povinný omeškal s plnením splátok, čo bolo následkom straty výhody splátok. Exekúcia vedená voči povinnému prebieha dôvodne, nakoľko povinnosť uložená súdom v predmetnom rozsudku zo strany povinného nebola riadne a včas plnená. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatné a vykonateľné exekučné tituly.
21. K tvrdeniu povinného ohľadom nemajetnosti, súd konštatuje, že tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súd zároveň konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude
možné vymôcť pohľadávku oprávneného, resp. možno v budúcnosti odôvodnene predpokladať, že táto nepriaznivá sociálna situácia povinného pominie a následne bude možné úspešne pokračovať v už prebiehajúcej exekúcií. Ak sa však počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
22. V súvislosti so zlou finančnou situáciou povinného dáva súd do pozornosti možnosť podania žiadosti o odklad exekúcie. O odklad exekúcie je potrebné požiadať povereného súdneho exekútora, ktorý v prípade, ak sú splnené podmienky odkladu exekúcie vydá upovedomenie o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
23. Povinný taktiež vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol, aby ho súd predvolal a vypočul. Exekučný súd konštatuje, že takého dôkazy nepovažoval za potrebné a nevykonal ich. Všetky potrebné skutočnosti mal súd preukázané z predložených listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania, pričom predvolanie povinného by neviedlo k inému právnemu záveru a boli by iba zbytočným predlžovaním exekučného konania. Z citovaného ustanovenia § 61l ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súd nemá povinnosť vypočuť povinnú pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Nakoľko súd nemal preukázané, že došlo k splateniu celého dlhu povinným a keďže v konaní povinný na podporu svojich tvrdení nepredložil relevantný dôkaz odôvodňujúci právny záver o tom, že došlo k plneniu z jeho strany v prospech oprávneného, súd nemohol v konaní postupovať ináč, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
25. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, mohol v ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za preukázané, že sa exekúcia vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný nepreukázal žiadny dôvod na jej zastavenie, ktorý by nastal po uplynutí 15-dňovej lehoty, ba ani dôvod, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie keby bol tento návrh podaný v zákonnom stanovenej lehote.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať
30. Podľa § 199e ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu
na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zatupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,48 Eur (9,13 Eur + 14,84 Eur x 23% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.