Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-28-2025.pdf
PDF · 113.81 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/28/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., pochádzajúcich z matky P.. G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, F., právne zastúpenej JUDr. Luciou Šafranovou Verešpejovou, advokátkou so sídlom Hlavná 133, Prešov a otca G. U. F., F.., nar. X.X.XXXX, bytom P. A. XX, F., právne zastúpeného H. advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Slovenská 46, Prešov, v konaní o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/286/2023-121 zo dňa 9.12.2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. P. žiadala, aby súd styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin zúžil z týždňových na 5 dňové intervaly.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Návrh otca z a m i e t a .
II. Návrh matky z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na vzájomnú nevraživosť rodičov a ich zlú komunikáciu, čo sa prejavuje aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré žijú v napätí a strese, návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Zamietol aj návrh matky na zmenu úprav, styku maloletých detí s otcom počas letných prázdnin, keďže takáto úprava bola nastavená v čase, keď boli deti menšie a nezistil žiadny dôvod, prečo by maloleté deti nemohli byť s otcom počas prázdni 7 dní, namiesto matkou navrhovaných 5 dní.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 24 ods. 1 zákona o rodine, § 25 ods. 2 zákona o rodine.
5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a to proti výroku I. napadnutého rozsudku. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec na vysvetlenie uviedol, že od poslednej úpravy styku s maloletými deťmi uplynulo 38 mesiacov, ktorá bola spojená spolu s rozhodnutím o rozvode manželstva. V tom čase opustil ich posledné spoločné bydlisko a matka spolu s maloletými deťmi ostala bývať ich spoločnom byte. Od toho času došlo k zmene jeho majetkových pomerov, kedy sa stal výlučným vlastníkom štvorizbového bytu, ktorý sa nachádza 5 minút jazdy od bydliska detí. Nanešťastie celé súdne konanie sa zredukovalo na popieranie jeho rodičovských práv zo strany matky. Túto jej obranu súd správne vyhodnotil ako účelovú a poukázal na jej akceptáciu styku určeného posledným rozsudkom. Mimo to, ale konanie, ktoré na prvom stupni prebiehalo celý rok, viedlo k ešte väčšiemu prehĺbeniu ich vzájomného neporozumenia. Matka už vo svojom prvom vyjadrení uviedla, že ju osobne ranil jeho návrh, ktorý bol podaný pred Vianocami a to dalo ráz celému ďalšiemu priebehu konania. Matka odmietala spolupracovať so súdom určeným psychológom, neprejavovala žiaden ozajstný záujem na stretávaní sa, ani pred neskôr súdom zabezpečeným akreditovaným subjektom. Vysvetlil, že jeho návrh za žiadnych okolností nie je namierený voči matke, ale ako otec žiada viac styku so svojimi deťmi a to je okolnosť, ktorej by matka nemala nezmyslene nebrániť. On, ako otec sa o deti stará od ich narodenia a to, že sa s matkou rozviedli nemalo na jeho záujem o maloleté deti žiaden vplyv. Uviedol, že nerozumie výsledku predmetného konania, pretože má úprimný záujem byť s maloletými deťmi a má pre to vytvorené stabilné podmienky. Ak bol aj súd toho názoru, že na striedavú osobnú starostlivosť ešte nie je vhodný čas, nebol viazaný návrhom a nič mu nebránilo rozšíriť jeho styk s deťmi s ponechaním deti v osobnej starostlivosti matky. On nemá záujem neustále viesť súdne konanie o priznanie mu väčších rodičovských práv, na druhú stranu ako otec starajúci sa o svoje deti nemôže akceptovať to, že k zamietnutiu jeho návrhu došlo len preto, že matka mu pred súdom vytýkala každé jeho jednotlivé správanie a prisudzovala mu terminálne dôsledky, pričom sa samo osebe jednalo doslova o malichernosti. V rámci odvolacieho návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolacími dôvodmi nesúhlasí. Súd prvej inštancie uskutočnil náležité dokazovanie, realizoval výsluch účastníkov konania, maloletej dcéry, oboznámil sa so správami a stanoviskami kolízneho opatrovníka ako aj E. C.m a tieto starostlivo vyhodnotil. Aj keď otec svoj návrh označil ako návrh na úpravu styku, jeho obsahom bol návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, ktorým sa otec domáhal zmeny starostlivosti z výlučnej starostlivosti matky na striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Uviedla, že jej nie je jasné prečo otec v odvolaní vyčíta súdu prvej inštancie, že nerozšíril jeho doterajší styk, keď počas celého konania nenamietal doterajšiu realizáciu styku a neprekladal návrhy v akom rozsahu by mala byť úprava styku rozšírená. Otec celý svoj návrh o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom odôvodnil len tým, že sa stal výlučným vlastníkom štvorizbového bytu, a chce tráviť s deťmi viac času. Úplne odignoroval to najpodstatnejšie - čo si prajú samotné maloleté deti a čo je v ich najlepšom záujme. Maloletá dcéra bola v priebehu konania vypočutá pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred súdom a jednoznačne sa vyjadrila, že si nevie predstaviť striedavú osobnú starostlivosť, terajšia úprava jej vyhovuje a chce byť viac s matkou. Je prekvapujúce, že otec sa k výsluchu dcéry vo svojom odvolaní vôbec nevyjadril. Táto skutočnosť vlastne odráža celý ich aktuálny rodičovský vzťah, ktorý sa premietol aj do súdneho konania. Otec sleduje len svoje vlastné túžby a ciele, nehľadí na potreby maloletých detí. Ona má naozaj pochybnosti o jeho rodičovských zručnostiach, nepredvída veci dopredu a nespráva sa tak, akoby od rodiča očakávala. Opakovane sa stalo, že deti sa od otca vrátili domov vyhladované. Otec jej
taktiež vyčítal, že ho vylučuje z návštevy lekárov a keď mu ponechala možnosť absolvovať so synom vyšetrenie u očného lekára, to neabsolvoval a poslal ako doprovod svoju matku. Otec jej taktiež vyčíta, že mu neposkytuje informácie o školských a škôlkarských akciách a podujatiach, pričom škola aj škôlka využívajú platformu Edupage a všetky informácie im sprostredkúvajú prostredníctvom nej. Nerozumie, prečo by mala otca duplicitne informovať, vníma to ako šikanózne správanie vo vzťahu k nej zo strany otca. Otec s ňou už takmer vôbec nekomunikuje, odovzdávania a prevzatia deti realizuje tak, aby jej nemusel ani pozdraviť. Pri takomto prístupe otca, má samozrejme obavy zveriť mu deti do starostlivosti. Keď sú deti s otcom vôbec nemá tušenie, kde sa nachádzajú a či sú v poriadku. Otec jej telefón nezdvihne a smart hodinky deti sa u neho vždy záhadne stratia, respektíve zapatrošia. Matka opakovane uviedla situáciu, kedy otec nesúhlasil s tým, aby sa deti zúčastnili na oslave šesťdesiatych narodenín jej matky napriek tomu, že deti si to veľmi prijali a otec s tým súhlasil aj na pojednávaní pred súdom, že umožní deťom, aby sa tejto oslavy zúčastnili. Matka ďalej uviedla, že ju zarazila otcova námietka, že mu pred súdom vytýkala každé jedno správanie, hoci samo o sebe sa jednalo o malichernosti. Podľa jej názoru je to práve otec, ktorý týmito malichernosťami sýtil súd. Štandardný prístup otca bol taký, že ak sa mu čokoľvek nepáčilo nevydiskutovala si to s ňou, ale okamžite kontaktoval kolíznu opatrovníčku, ktorá následne kontaktovala ju za účelom podania vysvetlenia. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny po právnej aj skutkovej stránke. Nemysli si, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti by bolo v ich najlepšom záujme. S otcom nedokážu spolu normálne komunikovať, ani pred súdom či akreditovaným subjektom, ani v súkromí. Nedokážu sa dohodnúť na liečebnom postupe, výchovných opatreniach, na ničom. Nedochádza ani k plneniu dohôd uzavretých pred súdom. Maloletý syn vzhľadom na svoje komunikačné problémy vyžaduje špeciálny prístup a má vážne pochybnosti o jednotnom postupe. Domnieva sa, že vyhovenie návrhu by spôsobilo úplnú dvojkoľajnú výchovu a dosiahol by sa presný opak toho, čo deti potrebujú, teda stabilitu budúceho výchovného prostredia, riadny režim a rešpektovanie ich túžob a potrieb. Samotné deti si striedavú starostlivosť neželajú. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku I. je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či na strane maloletých detí, alebo rodičov došlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu starostlivosti o maloleté deti v zmysle návrhu otca nariadením striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v týždňových intervaloch, resp. rozšírenie styku otca s deťmi, tak ako to navrhol vo svojom odvolaní.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na zverenie
maloletých detí striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol a zamietol aj návrh matky na zúženie styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin (aj keď to nebolo predmetom odvolacieho konania). Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súhrnne vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletých detí, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
12. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
13. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického
vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika, Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.).
18. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.
19. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu. Obaja rodičia majú k svojím deťom vytvorený pozitívny a hlavne pevný citový vzťah. Z dokazovania však vyplýva, že významnou prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v tak nízkom veku je vzájomná nevraživosť rodičov, ich nielen nedostatočná, ale takmer žiadna komunikácia. Maloleté deti potrebujú pre svoj riadny vývin stabilné výchovné prostredie, ktoré by im malo byť ponúknuté zo strany oboch rodičov, ich vzájomná koordinácia a zjednotenie výchovného prístupu, čo v súčasnom období nie je možné od rodičov očakávať. Súd prvej inštancie v rámci konania postupoval s cieľom primäť rodičov k tomu, aby prijali svoju rodičovskú zodpovednosť aj v smere akceptácie druhého rodiča a začali spolu vzájomne konštruktívne komunikovať a to predovšetkým odborným poradenstvom na referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR Prešov, ako aj spoluprácou s akreditovaný subjektom. Napriek aktívnej snahe súdu, ako aj kolízneho opatrovníka k zlepšeniu spolupráce a komunikácie medzi rodičmi nedošlo.
20. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov súdu č. k. 28P/196/2021- 82 zo dňa 08.11.2021 bola zároveň schválená rodičovská dohoda na základe ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. X. sumou XXX B. mesačne a na výživu mal. Q. sumou XXX B. mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna. Rodičia uzavreli aj rodičovskú dohodu o úprave styku
otca s deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas bežného roka: - počas prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., - po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., - po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Otec sa zaviazal maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky a počas školského roka v predškolskom zariadení v dohodnutý deň a čas a v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas ich matke riadne odovzdať. Rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov tak, že počas veľkonočných sviatkov: - každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Bielej soboty do 18:00 hod., - každý párny kalendárny rok od Bielej soboty od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod. Počas letných prázdnin: - každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 07.07. do 18:00 hod., od 15.07. od 10:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod., od 15.08. od 10:00 hod. do 21.08. do 18:00 hod. Počas vianočných sviatkov: - každý párny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 18:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. s tým, že otec sa zaviazal maloleté deti prevziať v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas a v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas ich matke riadne odovzdať, matka sa zaviazala maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.
21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania citlivo zvážil aj dosah prejavenej vôle maloletej X.y s ohľadom na jej vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletej v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi ako relevantný pri posúdení aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
22. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo upriamil svoju pozornosť na vyššie uvedené skutočnosti. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rozhodoval o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X.e, ktorá v čase rozhodovania súdu bola vo veku 9 rokov a maloletému Q. vo veku 5 rokov. Názor maloletej X. bol zisťovaný kolíznym opatrovníkom, ako aj zákonnou sudkyňou. Maloletá X. uviedla, že si nevie predstaviť striedavú starostlivosť, súčasná situácia jej vyhovuje, pričom tento svoj názor rozumne a logicky (primerane veku) vysvetlila. Nebolo zistené, aby bola vo svojich názoroch niekým ovplyvňovaná, rozprávala spontánne, podrobne opísala jej vzťah k obom rodičom. Žiaden z rodičov neuvádzal, aby mal s maloletou výchovné problémy.
23. Odvolací súd sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, ktorý návrh otca na zmenu vo výchove maloletých detí počas bežného roka zamietol. V súvislosti s dôslednou realizáciou participačných práv dieťaťa (práva dieťaťa byť informovaný o prebiehajúcom konaní a práva dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú) ako aj povinnosťou súdu svojím rozhodnutím docieliť to, aby bolo realizované právo dieťaťa na rodinný život a jeho právo byť v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi je potrebné v každej veci podrobne zistiť skutočný stav a rozhodnúť v najlepšom záujem dieťaťa. V tomto konaní zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že najlepší záujem dieťaťa je týmto rozhodnutím naplnený. Striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch nie je v súčasnosti v záujme maloletých, pretože neprispieva k stabilite výchovného prostredia maloletých detí, a ani samotná maloletá X., ktorá už vzhľadom k svojmu veku vyjadrila svoj názor pred súdom nie je zatiaľ s takouto formou starostlivosti stotožnená.
24. Odvolací súd prihliadol aj k doterajšej úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorý je široko koncipovaný tak, že nemožno konštatovať, aby bol otec vylúčený zo svojho výchovného pôsobenia na deti. Otec svoj návrh na rozšírenie jeho styku s deťmi spomenul prvýkrát až v odvolaní, pričom pred súdom prvej inštancie takýto návrh z jeho strany nebol podaný. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, predtým než dôjde k zmene rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa musia najprv rodičia zamyslieť nad svojím vzájomným správaním, ktoré je vysoko konfliktné a jeho dôsledky sa prenášajú aj na samotné maloleté deti. Odvolací súd tu k odvolaniu otca považuje za potrebné uviesť, že ak bol otec navrhovateľom v tomto konaní, mal by aspoň on preukázať určitú mieru empatie vo vzťahu k deťom
a snahu o zmiernenie ich konfliktov s matkou, čo by bolo súdom určite vyhodnotené ako krok k tomu, že jeho správanie a konanie je rodičovsky zrelé a napĺňa predpoklady stability výchovného prostredia pre maloleté deti.
25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu starostlivosti o maloleté deti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
26. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).