Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/27/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, IČO: 42 380 022, so sídlom Školská 118, 059 38 Štrba, proti odporcom: 1/ PAGA 3, s.r.o., IČO: 50 875 973, so sídlom Jána Bottu 109/46, Šumiac 976/61, 2/ A. B., IČO: XX XXX XXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ A. E. - F., IČO: XX XXX XXX, D. G. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 19C/24/2025-33 zo dňa 09.04.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto: ,,I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Odporcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa a jeho prílohami mal v tomto prípade za to, že v čase rozhodovania súdu neexistuje naliehavosť a potreba neodkladnej úpravy právnych pomerov medzi stranami tohto sporu formou neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil de facto len skutočnosťou, že by mu hypoteticky mohla vzniknúť škoda a to nemožnosťou riadneho užívania jeho nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXXX pre k.ú. H. v celom rozsahu. Vo svojom návrhu sa navrhovateľ odvoláva na možnosť uplatňovania nárokov zo zmluvy o nájme zo dňa 12.12.2024 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou B. H., E.. Dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal hrozbu bezprostrednej ujmy, nakoľko z návrhu nevyplýva, či terajší nájomca dotknutého pozemku má/mal v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedomosť o tom, že na uvedenej parcele sú umiestnené stánky, ďalej z návrhu nevyplýva, kedy malo dôjsť k zásahu do práv navrhovateľa postavením, resp. umiestnením stánkov vo vlastníctve odporcu v 1. rade, ani nevyplýva, kedy navrhovateľ zistil, že sa na jeho pozemku uvedené stánky (sčasti) nachádzajú. Z navrhovateľom predložených dôkazov - snímok z aplikácie Google maps vyplýva, že stánky, ktoré žiada odstrániť v 7 dňovej lehote, sú zrejme súčasťou pevného základu/podkladu a teda nie je ani zrejmé, akým spôsobom žiada navrhovateľ stánky odstrániť, t.j. z návrhu nevyplýva, či celá stavba spolu s pevným (zrejme betónovým) základom bola vybudovaná odporcami, alebo len odporcom 1/ nelegálne, resp., či navrhovateľ žiada len odstránenie konštrukcie stánkov a ich obsahu s tým, že pevný základ navrhovateľa neobmedzuje a v tejto časti je podľa názoru súdu návrh nejednoznačný a zmätočný. Potreba bezodkladnosti úpravy vzťahov súdnym rozhodnutím nie je podľa názoru súdu prvej inštancie rovnako daná z dôvodu, že stánky na dotknutej parcele stoja podľa predložených dôkazov (snímok)

dlhodobo. Navyše, súd z aktuálnej katastrálnej mapy parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. H. zistil, že stavba - pevný základ stánkov sa nachádza čiastočne na parcele č. XXXX, avšak čiastočne aj na parcele č. XXXX. Súd prvej inštancie zdôraznil, že samozrejme nespochybňuje vlastnícke právo osôb zastúpených navrhovateľom, ktoré vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č. č. XXXX, parc. č. XXXX pre k.ú. H., avšak považuje zvolený postup navrhovateľa - v podobe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nevhodný jednak z dôvodu absencie podmienky bezodkladnosti úpravy vzťahov, rovnako tak i z dôvodu, že návrh nie je vyjadrený presne a zrozumiteľne. Po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu a na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol. Dodal, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni navrhovateľovi v podaní riadnej žaloby O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok na náhradu trov konania odporcom nepriznal, nakoľko im v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nemohli vzniknúť.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v , f) a h) (ďalej len “). Mal za to, že neodkladná úprava pomerov ako podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle v tomto prípade rozhodne nevyplýva len z možnosti vzniku škody v súvislosti s uzatvorenou nájomnou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou B. H. E.. Z návrhu a celkovo z nimi popísaného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je založená tým, že na pozemku, ktorého správcom-zástupcom všetkých spoluvlastníkov je žalobca, je bez akéhokoľvek právneho titulu umiestnená stavba. Súd teda nesprávne uvádza, že v danej situácii len hrozí vznik rušivého stavu (spôsobením možných budúcich škôd), pretože protiprávny stav tu existuje a neustále trvá práve samotnou existenciou stavby. Žalobca rovnako za irelevantné považuje konštatovanie súdu, že žalobca nepreukázal hrozbu bezprostrednej ujmy, pretože nedokázal (ne)vedomosť spoločnosti B. H. E. o umiestnení stánkov na nehnuteľnosti v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy a neuviedol, kedy došlo k umiestneniu stánkov na nehnuteľnosti a kedy došlo k zisteniu tejto skutočnosti. Možnosť domáhať sa odstránenia vecí (vrátane stavby) z nehnuteľnosti zo strany jej vlastníka (resp. správcu) či oprávneného držiteľa nie je zákonom podmienená žiadnou objektívnou ani subjektívnou premlčacou či prekluzívnou dobou. Je v diskrečnej právomoci týchto osôb, či a kedy sa rozhodnú uplatňovať súdnou cestou ochranu svojich práv. Pokiaľ vlastník po nejaký, hoci aj dlhší čas, toleruje protiprávny stav, nezbavuje ho to práva domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva voči jeho narušiteľom. Žalobca ďalej už neakceptujúci protiprávny stav pred podaním návrhu vyzval ústne aj písomne žalovaných na odstránenie stavby, čo vykonané nebolo. Bezodkladnosť ochrany je tak aktuálna, preto neobstojí ani ďalší argument súdu, že potreba bezodkladnosti úpravy vzťahov súdnym rozhodnutím nie je podľa názoru konajúceho súdu daná i z dôvodu, že stánky stoja na dotknutej nehnuteľnosti dlhodobo. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, akým spôsobom žiada navrhovateľ stánky odstrániť, t.j. z návrhu nevyplýva, či celá stavba spolu s pevným (zrejme betónovým) základom bola vybudovaná odporcami, alebo len odporcom 1/ nelegálne, resp. či navrhovateľ žiada len odstránenie konštrukcie stánkov a ich obsahu s tým, že pevný základ navrhovateľa neobmedzuje a v tejto časti je návrh nejednoznačný a zmätočný. Poukázal na definíciu pojmu „stavba" v zmysle príslušných právnych predpisov ( a ods. 2 Stavebný zákon v znení neskorších predpisov), z ktorej je nesporné, že nemožno oddeľovať pevný základ umiestnený v zemi od konštrukcie, ktorá je na ňom postavená - tieto jednotlivé stavebné prvky tvoria stavbu ako celok. Zo žalobného návrhu je tak jednoznačné, tým, že požaduje odstránenie stavby, aby bola stavba odstránená v celom rozsahu. Pokiaľ na záver svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že stavba svojou časťou presahuje hranice dotknutej nehnuteľnosti a je čiastočne umiestnená aj na parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. H., uvedené predstavuje len domnienku súdu, keďže stavba nebola presne zameraná geometrickým plánom, aby bolo možné uvedené bez pochybnosti tvrdiť a jednak, podľa názoru žalobcu, aj keby sa uvedené potvrdilo, nezakladá takú vadu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pre ktorú by návrh bolo možné považovať za neurčitý, zmätočný. Veci, ktoré žalobca v tomto konaní požaduje z dotknutej nehnuteľnosti odstrániť, sú jednoznačne a nespochybniteľne identifikovateľné a určité svojím nezameniteľným vymedzením. Žalobca je správcom aj parcely č. XXXX. Ak by aj žalobca pripustil, že na danú parcelu stavba presahuje, pôjde len o minimálny rozsah, pričom je logické, že odstránením stavby ako celku z parcely č. XXXX, časť stavby zasahujúca do druhej parcely konštrukčne nemôže existovať, stratí svoje opodstatnenie a zanikne spolu so zvyškom stavby. Navyše má za to, že súd rozhodujúci o tomto odvolaní by mal zohľadniť aj okolnosti, za ktorých žalobca podával návrh na vydanie neodkladného

opatrenia. V čase, kedy žalobca podával tento návrh, nebol funkčný verejný portál poskytujúci prístup ku katastrálnej mape. Žalobca tak, podobne ako iné osoby, počas tohto obdobia nemal prístup k plným a úplným záznamom z katastra nehnuteľností. Zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu tak žalobca považuje za prílišný formalizmus zo strany súdu. Žalobca dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci je najhospodárnejší právne prípustný prostriedok na nápravu a ochranu jeho práv, keďže za predpokladu, že by neodkladné opatrenie bolo vydané, toto by bolo spôsobilé trvalo upraviť a zhojiť pomery medzi stranami sporu. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu alebo uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia.

5. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa , f) a h) , nastolil ako predmet odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu, správnosť skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o otázke nepreukázania naliehavosti a potreby neodkladnej úpravy právnych pomerov formou neodkladného opatrenia.

6. Odvolací súd nevzhliadol naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a nasl. .

7. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia vychádzajúce z navrhovateľom predložených listín a to Nájomnej zmluvy zo dňa 12.12.2024 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou B. H., s.r.o (č.l. 4 až 10 spisu), Zmluvy o nájme stánku zo dňa 31.05.2024 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade (č.l. 15 až 21 spisu), Zmluvy o nájme stánku zo dňa 31.05.2024 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade (č.l. 22 až 28 spisu), snímkov obrazovky zachýtajúcich umiestnenie stavieb – drevených stánkov v aplikácii Google mapy (č.l. 11 až 14 spisu) a Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 31.01.2025 adresovaného žalovanému v 1. rade (č.l. 29 spisu), na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

8. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na navrhovateľovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného mimo konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

14. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti odporcom v lehote 7 dní odo dňa doručenia uznesenia vypratať nehnuteľnosť - pozemok D., parc. č. XXXX o výmere 11.139 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. H., obec H. a to tak, že z uvedenej nehnuteľnosti odstránia stavby - dva drevené stánky vo vlastníctve odporcu 1/, ako i všetky hnuteľné veci, ktoré patria odporcom. Súd prvej inštancie vyvodil zo skutkových zistení právny záver, že navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán tohto sporu podľa .

16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov sporových strán v tom, že zo strany odporcov dochádza k takému úkonu či správaniu, ktoré vyžaduje nevyhnutnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľ potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhliadol v možnej škode, ktorá je však vyjadrená len hypoteticky (cit. z návrhu: ,,aby sa predišlo vzniku ďalších škôd“.) Základným predpokladom neodkladného opatrenia je okrem iného aj osvedčenie existencie reálneho, nie iba faktického či domnelého nebezpečenstva ako bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá skutočne nastane. Tvrdenie navrhovateľa o vzniku možnej škody túto požiadavku nespĺňa. Navrhovateľ neosvedčil, že v dôsledku vykonávania podnikateľskej činnosti odporcami v drevených stánkoch na predmetnej nehnuteľnosti v správe navrhovateľa by navrhovateľovi bezprostredne hrozila neodstrániteľná ujma na jeho právach a táto pretrváva. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poznamenal, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú tvrdenia napríklad o tom, kedy malo dôjsť k zásahu do práv navrhovateľa postavením resp. umiestnením stánkov vo vlastníctve odporcu v 1. rade, kedy navrhovateľ zistil, že sa na jeho pozemku uvedené stánky (sčasti) nachádzajú, prípadne aj o tom, či obchodná spoločnosť B. H. s. r. o., ako terajší nájomca má/mal v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedomosť o tom, že na predmetnej nehnuteľnosti sú umiestnené

stánky. Ide všetko o okolnosti, ktoré sú relevantné pre záver, že bezprostredne, teraz hrozí ujma pre navrhovateľa neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd nateraz nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia neoprávnene bez právneho titulu užívajú nehnuteľnosť v jeho správe, pričom túto nájomnou zmluvou zo dňa 12.12.2024 prenajal obchodnej spoločnosti B. H. s. r. o., dodáva však, že tento právny stav je možné riešiť v konaní vo veci samej, aj to až po zistení skutkového stavu vykonaným dokazovaním. K záveru o nutnosti okamžite upraviť pomery medzi stranami sporu nie je možné dospieť len vzhľadom na zásah do vlastníckeho práva členov navrhovateľa umiestnením stavieb bez právneho titulu.

18. Keďže predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ochrana vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom zo strany odporcov, je potrebné vykonať plnohodnotné dokazovanie, aké sa vykonáva v konaní vo veci samej. Na posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu vo veci vypratania nehnuteľnosti tak nepostačuje len osvedčenie skutkových okolností, ako je tomu v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, pretože rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti je meritórnym rozhodnutím. Meritórne rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti nemožno nahradiť rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, bez vykonania kvalifikovaného dokazovania v súdnom konaní, čo presahuje rámec nariadenia neodkladného opatrenia.

19. Za danej situácie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe skutkových zistení dospel k správnemu právnemu záveru, že nie je potrebný okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti odporcom vypratať nehnuteľnosti, nakoľko nebola zo strany navrhovateľa preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá by odôvodňovala nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle / ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol so strany navrhovateľa žiadnym spôsobom v odvolaní konkretizovaný. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol posúdený ako dôvodný.

21. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa tykajúcu sa rozsahu odstránenia stavby a zasahovania stavby do parcely č. XXXX zapísanej na LV XXXX pre k. ú. H. , už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie vzhľadom na záver o nesplnení podmienky osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia podľa a nasl. . Preto postupom podľa odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že odporcovia boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrili a navrhovateľovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku

strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).