Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/16/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, o zaplatenie 11.062,06 € s prísl. a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 69Csp/40/2024 z 18.10.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 11.062,06 € spolu s úrokom vo výške 2.672,50 €, úrokom z omeškania vo výške 69,60 € a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.062,06 € od 6.12.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vzájomnú žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.) a stranám nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal (výrok IV.).

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol od postupcu pohľadávku voči žalovanej vzniknutú zo Zmluvy č. 146/5001/15SU z 29.7.2015. Postupca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 20.040 € s výškou úrokovej sadzby 11,58 % p.a. a RPMN 12,61 %, ktorý sa zaviazala splatiť v 101 mesačných splátkach vo výške 311,46 € (s výnimkou poslednej splátky splatnej 25.1.2024 vo výške 310,88 €) splatných vždy k 25. dňu v mesiaci až do zaplatenia 31.708,28 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátok, v dôsledku čoho ju právny predchodca žalobcu upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne úver predčasne zosplatnil podaním z 3.3.2020 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka voči žalovanej predstavovala sumu vo výške 13.804,16 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.062,06 €, úroku vo výške 2.672,50 € a úroku z omeškania vo výške 69,60 €, pričom žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady.

3. V rámci procesnej obrany žalovaná namietala existenciu bližšie nekonkretizovaných neprijateľných zmluvných podmienok, vzniesla námietku premlčania a navrhla, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 606,22 € vzniknutého preplatením istiny úveru, čo súd vyhodnotil ako vzájomnú žalobu.

4. Vec posúdiac podľa , o bankách, ustanovení o spotrebiteľských zmluvách ako aj , a a podľa o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi postupcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne dodatkom k zmluve postupca schválil odklad splátok istiny úveru v termíne od 25.4.2021 do 25.9.2021s tým, že počas odkladu bola žalovaná povinná splácať úroky mesačne vo výške 151,14 € a po uplynutí obdobia odkladu bola žalovaná povinná splatiť úver v 37 mesačných splátkach vo výške 393,83 € s poslednou splátkou splatnou 25.10.2024. Zmluvu podrobiac súdnemu prieskumu dospel k záveru, že neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, nenastal žiaden dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle , keďže zmluva je písomná, má všetky povinné náležitosti a je v nej uvedená správna výška RPMN neprekračujúca najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou podľa , keď zistil pred poskytnutím úveru disponibilný zostatok žalovanej vypočítaný ako rozdiel medzi jej príjmom a výdavkami, ktorý bol vyšší ako splátka schvaľovaného úveru, teda pred poskytnutím úveru dostatočne skúmal a vyhodnotil bonitu žalovanej, preto bol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa veta prvá , ktorú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru obsahovala Zmluva v článku VII bod 1 písm. a/ bod 2 písm. e/ v spojení s článkom III. bod 1 Dodatku k zmluve. Súd dospel k záveru o splnení všetkých podmienok pre zosplatnenie úveru, nakoľko žalovaná aj napriek výzve, ktorá jej bola doručená, nezaplatila dlžné splátky, postupca preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a bol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu, pričom konštatujúc dodržanie postupu podľa mal súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní za danú. K námietke premlčania uviedol, že premlčacia doba začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacoch od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie žalovanej, pričom v prejednávanej veci išlo o splátku splatnú dňa 25.11.2021, kedy prvým dňom po uplynutí 3 mesiacov od jej splatnosti bol deň 26.2.2022, kedy začala plynúť premlčacia doba a táto by uplynula 26.2.2025. V lehote uvedených 3 mesiacoch od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie žalovanej (výzvou pred zosplatnením , 57). Žaloba bola podaná dňa 31.8.2023, preto žalobou uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. S poukazom na ustálenú judikatúru konštatoval dôvodnosť uplatnených zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe uplatneného nároku na bezdôvodné obohatenie vo výške 606,22 €, ktoré žalovaná preplatila nad istinu úveru, konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovanou, nakoľko z dôkazov nachádzajúcich v spise nevyplýva žiadne bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovanej, z ktorého dôvodu vzájomnú žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania žaloby rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol podľa tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si nárok neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne ani nevznikli a žalovaná bola v konaní o vzájomnej žalobe neúspešná.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v ktorom namietala že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch a , 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10 Uviedla, že v zmluve absentuje náležitosť - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko z výšky mesačnej splátky nie je možné určiť, aká suma predstavuje istinu, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, lebo nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k údaju o konečnom termíne splatnosti dopracoval len výpočtom. Čo sa týka vyhlásenia spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami – toto vyhlásenie de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedla, že umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ohľadom poistenia úveru uviedla, že zmluva neinformuje o podmienkach poistenia v rozsahu náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. V ďalšom uviedla, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma a z dohody musí byť zrejmá výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, pričom je potrebné posudzovať primeranosť zmluvnej pokuty z hľadiska významu zabezpečovanej povinnosti a po zohľadnení okolností daného prípadu. K rozhodcovskej doložke konštatovala, že táto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. V ďalšom poukázala na Smernicu

Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietala tiež, že zosplatnenie úveru nebolo individuálne dojednané a pokiaľ ide o výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť v prospech spotrebiteľa. Veriteľ voči nej postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že v zmluve boli použité početné neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré mala. Na základe uvedeného, má za to, že veriteľ od nej prijal plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore so skutočnosťou, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Navrhla, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 606,22 €, ktoré preplatila nad istinu úveru.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne zhoduje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaná v rámci odvolacej repliky zotrvala na odvolacej argumentácii.

8. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.7.2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , 3 , CSP a a contrario.

10. Podľa obsahu odvolania žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa / a h/ , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa / spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Odvolací dôvod podľa / je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (, , 2 ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. / , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie logicky, precízne, vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky pre vec podstatné argumenty, uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia ( ). Na doplnenie odvolací súd uvádza:

18. Žalovaná v odvolaní namieta existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak bez toho aby uviedla, ktoré ustanovenia zmluvy o úvere považuje za neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide teda o podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. uvádza aj výnimky z neprimeranosti zmluvných podmienok, a to pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a tiež podmienky, ktoré boli individuálne dojednané Napriek nekonkretizácii namietaných neprijateľných zmluvných podmienok odvolací súd podrobil zmluvu o úvere prieskumu a nezistil existenciu žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky.

19. Podstatnú časť odvolacej argumentácie žalovanej tvorí výpočet náležitostí zmluvy, ktoré podľa jej názoru v zmluve absentujú. Žalovaná namieta existenciu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá však v zmluve dojednaná nebola, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca žalovanej zrážal zo mzdy zrážky. Rovnako odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaná v odvolaní namieta poistenie úveru, zmluvnú pokutu či rozhodcovskú doložku, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiaden z týchto inštitútov.

20. K odvolacej námietke o absencii náležitosti podľa / (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 2. 2018, v ktorom uviedol, že eurokomformný výklad / (v čase uzavretia zmluvy písm. l/) umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená, určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Obdobne rozhodol aj NS SR v uznesení zo dňa 17. 4. 2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018 a sp. zn. 7Cdo/98/2018 a sp. zn. 4Cdo/187/2017.

21. Pokiaľ žalovaná v ďalšom namietala, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ani táto odvolacia námietka nie je opodstatnená. Žalobca v konaní preukázal, že právny predchodca skúmal bonitu žalovanej keď existujúce záväzky žalovanej overil dopytom do úverového registra, pričom disponoval informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch žalovanej, čo rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd považuje za dostatočné skúmanie bonity žalovanej v súlade s

22. Napriek odvolacej argumentácii žalovanej, ktorá nereflektuje dôvody vyhovenia žalobe, odvolací súd podrobil zmluvu o úvere dôkladnému súdnemu prieskumu a nezistil absenciu žiadnej obligatórnej náležitosti v zmysle účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ani iný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (, ).

23. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania ani v rozsahu vzájomnej žaloby, ktorou žalovaná požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 606,22 €, ktorú podľa jej názoru preplatila nad istinu, nakoľko poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov.

24. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil podľa ust. potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).