Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/165/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, právne zastúpený spoločnosťou Advokáti Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 750,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/67/2024-184 zo dňa 24.9.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 750,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z priznanej istiny od 18.4.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.1. Súd prvej inštancie východiskovo ustálil, že dňa 5.12.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol v tom čase A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 144/2024 zo dňa 5.2.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného motorového vozidla trval od 5.2.2024 do 28.2.2024, t. j. do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, pre ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 12.3.2024 prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2932024 splatnú dňa 27.3.2024 na sumu 1.250,1 eur s DPH za 24 dní, t. j. dobu užívania náhradného motorového vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. 2.2. Poškodený ako postupca odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na úhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla žalobcu, a to zmluvou zo dňa 12.3.2024. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z predloženej faktúry v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.3.2024, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.250,10 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu

nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. 2.3. Žalovaný dňa 3.4.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 500,04 eur ako náklady za zapožičanie náhradného vozidla 9 dní, v ktorých je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.

3. Nadväzne, s poukazom na aplikáciu , 2, až 8, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP) v spojení s , 3, , 2, , 2, (ďalej , všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) okresný súd konštatoval, že spornou v konaní bola otázka aktívnej vecnej legitimácie a otázka účelnosti a nutnosti nájmu náhradného vozidla za celé obdobie nájmu náhradného vozidla, t. j. od 5.2.2024 do 28.2.2024.

4.1. Podľa názoru súdu prvej inštancie aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní bola zachovaná. Počas doby trvania opravy poškodený využíval motorové vozidlo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom ako prenajímateľom. Poškodený úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP, a ktorú si mohol voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Vzniknutý nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle . V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali zákonné dôvody vylučujúce postúpenie pohľadávky. 4.2. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom postúpenia neexistujúcej pohľadávky, z ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi na základe faktúry, vystavenej v súlade so zmluvou o nájme, formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku a spôsobom úhrady podľa v spojení s ). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Započítaním potom zanikol záväzok poškodeného a okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne aj skutočná škoda. Poškodený bol veriteľom žalovaného, pretože mal pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku na náhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi, teda bola postúpená existujúca pohľadávka poškodeného pri dopravnej nehode na žalobcu. Zmluva o postúpení neodporovala ust. a nasl. . Ak žalovaný tvrdí, že škoda poškodenému nevznikla, nakoľko reálne nebola zo strany žalobcu preukázaná skutočnosť, že by faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla aj reálne uhradil, tak v tejto súvislosti podľa názoru súdu skutočne nie je na mieste trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a aby mu žalobca ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanej tie isté peniaze vrátil ako odplatu za postúpenie pohľadávky. Možno uzavrieť, že konanie žalobcu, resp. i poškodeného pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky nie je obchádzaním zákona, nakoľko ak by sa postupovalo tak, ako to popisuje žalovaný, išlo by skôr o formálne vygenerovanie viacerých právnych úkonov, ktoré by ale nekorešpondovali s realitou. Podľa presvedčenia súdu úhradu nájomného zo strany poškodeného v takomto prípade supluje samotné postúpenie. Započítanie je pritom potrebné chápať ako ekvivalent platby, išlo teda o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto si uplatňovať priamo voči poisťovni, t. j. žalovanému. Z uvedených dôvodov súd neakceptoval obrannú argumentáciu žalovaného o nemožnosti postúpenia pohľadávky a absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

5.1. Ďalej podľa okresného súdu platí, že škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičiavanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991). 5.2. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou. 5.3. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo u žalobcu, pričom z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu, že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. 5.4. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti a celkovú dobu užívania náhradného vozidla. Žalobcovi priznal nárok v rozsahu 9 dní, v ktorých argumentoval, že v tomto čase je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. 5.5. Podľa súdu prvej inštancie pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrení je na mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Z tohto dôvodu považoval okresný súd krátenie poistného plnenia za neoprávnené. Navyše, cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila. A ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného plnenia, tak by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o väčšiu sumu než je suma, ktorá spočíva v nákladoch za prenájom. Uvedené náklady vznikli totiž nepochybne v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy, a ktorá by nebola vznikla, keby k poistnej udalosti nedošlo. Skutočnou škodou je totiž aj majetková ujma spočívajúca v majetkových hodnotách, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Pokiaľ teda žalovaný odpočítal od neustanovenej výšky škody prevádzkové náklady resp. náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla poškodeného, možno jej postup považovať za neoprávnené krátenie poistného plnenia. Jedná sa totiž o ničím nepodloženú úvahu žalovaného. Je to práve poškodený, ktorý by mohol v danom smere uvedené zníženie hodnoty požadovať ako náhradu škody, nakoľko aj keď bolo vozidlo poškodeného opravené, je na trhu jeho hodnota nižšia práve v dôsledku tohto poškodenia, ako by bola, keby motorové vozidlo nebolo nabúrané. 5.6. Z predložených listinných dôkazov podľa okresného súdu nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác vykonávaných na jeho poškodenom motorovom vozidle. Tvrdenie žalovaného, že oprava poškodeného motorového vozidla mohla trvať kratšie, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. V tomto smere okresný súd poukázal na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023. 5.7. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že poškodené motorové vozidlo mu bolo autoservisom vydané až dňa 28.2.2024. Ak teda k ukončeniu prenájmu náhradného motorového vozidla v zmysle zmluvy o prenájme došlo dňa 28.2.2024, potom možno konštatovať, že nájom náhradného motorového vozidla od 5.2.2024 do 28.2.2024 vrátane (v trvaní 19 dní) bol dôvodný. 5.8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súdna prax zastáva názor, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenou

na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený nemal možnosť pri zapožičaní náhradného motorového vozidla vyhľadávať autoopravovňu s najrýchlejšou dobou opravy a do stavu potreby náhradného vozidla sa nedostal vlastnou vinou. Tento stav mu bol vnútený a vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody dopravnou nehodou. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. 5.9. Obdobne podľa okresného súdu poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo servis neodovzdá. Dňom vystavenia krycieho listu mohol poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície, a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať od poškodeného, aby vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na zabezpečenie svojej bežnej životnej činnosti si prenajal náhradné vozidlo, aby vopred uhradil sumu pomerne vysokú za opravu vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením a potom následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí list sa používa pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči zmluvnej opravovni, aby opravovňa mala istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. Z vykonaného dokazovania teda nevyplynulo, že by poškodený akýkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy a odovzdania svojho poškodeného vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.

6. Súd prvej inštancie záverom zdôraznil, že účelom je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom poistného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkory poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej a vychádzajúc z ustanovenia a ods. 2 , ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeného po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať (Nález ÚS SR sp. zn. ÚS 602/2022).

7. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd prvej inštancie mal za to, že poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom aj neúplného plnenia) dostane do omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchajú žalobcovi úroky zákonné, t. j. v súlade s ustanovením v spojení s Nariadenia vlády SR č. Žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu žalobcovi zníženú o 750,06 eur, (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, preto súd priznal žalovanému aj úroky z omeškania. Nakoľko poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní, toto príslušenstvo priznal 16. dňom, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, t. j. od 18.4.2024.

8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi ako úspešnej strane priznal proti žalovanému právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.

9.1. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu, alternatívne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9.2. Namietal, že pojem skutočná škoda sa teda dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971) či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), pričom nepostačuje len zvýšenie pasív (t. j. napr. len samotné vystavenie faktúry za prenájom náhradného vozidla). Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požadu.je náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce, škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Čo sa týka nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí obvykle vynaložil v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Majetkovú škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov. 9.3. Preto podľa odvolateľa len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Hoci majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t. j. v dopravnej nehode), tak ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj samotný okamih, kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Pri samotnom poškodení veci (napr. motorového vozidla) sa už v okamihu vzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj majetkový stav poškodeného a nie je podstatné, či si poškodený nechá jeho poškodené vozidlo vôbec opraviť alebo s ním naloží nejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už v okamžiku, kedy sa pri dopravnej nehode znížila hodnota jeho vozidla. Iná je však situácia pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde sa škoda samozrejme neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla, ale škoda sa tu odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného počas doby opravy používať jeho poškodené vozidlo. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu tak poškodenému vzniká až momentom úhrady nájomného za prenájom náhradného vozidla. 9.4. Žalobca zopakoval, že na základe právneho úkonu započítania nemohla poškodenému vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nakoľko právny úkon započítania je len právny konštrukt, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza, ale dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok (aktív) a záväzkov (pasív), právny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane každého účastníka dohody o započítaní strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (pasív), pričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku. Právny úkon započítania nemožno vo všeobecnosti považovať za nejaký iný spôsob alebo za nejakú inú formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. 9.5. Pokiaľ teda okresný súd v bode 42. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že predmetné pohľadávky okamihom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.3.2024 zanikli, tak táto skutočnosť nemohla mať v žiadnom prípade za následok to, že zo strany poškodeného A. B. došlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a k vzniku škody v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, nakoľko v dôsledku právneho úkonu započítania poškodenému (A. B.) len odpadla povinnosť splniť voči žalobcovi dlh spočívajúci v neuhradenom nájomnom. Právny úkon započítania teda nemožno považovať za žiadny ekvivalent platby, nakoľko započítanie predstavuje spôsob zániku záväzku iným spôsobom ako splnením. 9.6. Podľa názoru odvolateľa teda platí, že dokiaľ poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne neuhradí, tak mu žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikne a prenájom náhradného vozidla tak na poškodeného do doby riadnej

úhrady nájomného nemá žiadny negatívny dopad. V prípade ak by poškodený žalobcovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradil, tak hospodársky účel zmluvy o prenájme náhradného vozidla by bol naplnený a v zásade pre žalobcu ako prenajímateľa by bolo ďalej už úplne irelevantné, či by si poškodený nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla následne voči žalovanému ako poisťovateľovi aj uplatňoval a ak áno, či by žalovaný ako poisťovateľ následne priznal poškodenému náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v plnej výške, resp. by mu žalovaný určitú pomernú časť nepriznal (krátil). 9.7. Okrem toho, medzi žalobcom a poškodeným nemohla byť v rámci bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.3.2024 ani platne dojednaná odplata za postúpenie, nakoľko škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na strane poškodeného v čase podpisu tejto zmluvy neexistovala. 9.8. Čo sa týka trvania nájmu náhradného vozidla, podľa odvolateľa prenájom po zavŕšení opravy poškodeného vozidla už nikdy nie je dôvodný a nevyhnutný. V danom prípade z faktúry za opravu jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená dňa 23.2.2024. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci ( a nasl. ) a objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla teda nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá časť prvej vety , a zhotoviteľ (autoservis) je povinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný preto považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Prijatie opačného prístupu vytvára potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodne predlžuje až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Taktiež je potrebné poznamenať, že medzi autoservisom a žalovaným ako poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu žalovaným. Autoservis je v zásade len miestom plnenia zákonného nároku na náhrady škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla zo strany žalovaného ako poisťovateľa voči poškodenému. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by podľa platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byt' platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie. ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. 9.9. Za takéhoto skutkového stavu, kedy žalovaný rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla od 5.2.2024 do 23.2.2024 (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla od 5.2.2024 do 23.2.2024), bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného), aby žalobca riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať až do 23.2.2024. Žalobca však do konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala trvať až do 23.2.2024.

10.1. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca konštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca označil za vecne správne a zopakoval jeho zásadné závery. Zdôraznil, že započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade, k zániku záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise.

10.2. Uzavrel, že žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla, pričom autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa.

11.1. V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu žalovaný primárne poukázal na povinnosť súdov zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd sporových strán. Následne zdôraznil, že akýkoľvek nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi (vrátane nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Musia preto byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému), uplatnenie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi a preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi. 11.2. Doplnil, že súd ako aj žalobca si inštitút postúpenia pohľadávky nesprávne zamieňajú s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť do práv a povinností poškodeného. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti predstavuje prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalobca teda nie je poškodený (ktorého definícia je aj výslovne uvedená v § 2 písm. g) zákona o PZP) a nemôže tak na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.3.2024 založiť so žalovaným ako poisťovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého má byť povinnosť žalovaného ako poisťovateľa nahradiť poškodenému za škodcu (t. j. poisteného) škodu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle potvrdil.

13.1. Vo všeobecnosti náležite odvolateľ poukazuje na povinnosť súdov zabezpečiť (svojim rozhodovaním) ochranu základných práv a slobôd sporových strán. Porušením tejto povinnosti však nepochybne nie je, ak súd nerozhodne v súlade so subjektívnou predstavou/požiadavkou tej-ktorej sporovej strany (tu žalovaného). 13.2. Naopak, v okolnostiach súdenej veci sa súd prvej inštancie podrobne vyporiadal so vznesenými námietkami, v dostatočnom rozsahu zistil a vyhodnotil skutkový stav, ktorý následne podrobil právnemu posúdeniu, čím kvalifikovaným spôsobom realizoval zverenú (mu) kompetenciu poskytovania ochrany základných práv a slobôd sporových strán. S právnou kvalifikáciou, resp. (okresným súdom) formulovanými závermi sa odvolací súd stotožnil (čo je dôvodom pomerne rozsiahlej citácie odôvodenia napadnutého rozsudku) a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

14.1. Predostreté odvolanie sa v zásade zakladá na opakovaní už okresným súdom vyvrátenej argumentácie a fakticky sa (napriek svoje formálnej obsiahlosti) sústreďuje (body 9.2 až 9.7. tohto odôvodnenia) na popretie relevantných/právnych účinkov započítania vzájomných pohľadávok (resp. ich postúpenia). 14.2. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa jedná o štandardný a zákonom predvídaný/upravený právny inštitút, krajský súd nad rámec dôvodov (a na zdôraznenie ich správnosti) pomenovaných okresným súdom (body 4.1. a 4.2. tohto odôvodnenia) v tejto spojitosti dopĺňa, že argumentácia žalovaného fakticky smeruje k snahe/cieľu zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z 12.3.2024 (č. l. 9 spisu) „rozfázovať“ a následne rozborom (aj to pomerne účelovým) jej takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania zákona. Predmetná zmluva, čo je zrejmé i z výslovných vyjadrení jej strán, však tvorí jeden celok upravujúci ich navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci tejto jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť viacero relatívne samostatných zmlúv. 14.3. Krajský súd konštatuje, že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného

vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami (a zjednodušene, korešpondujúc však povahe veci), poškodený by „položil na stôl“ sumu (v danom momente) 1.250,10 eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí „posunul späť“ k poškodenému. 14.4. Opísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná, keďže došlo k účinnému započítaniu i postúpeniu (žalovanej) pohľadávky.

15.1. Pokiaľ ďalej/následne odvolateľ spochybňuje dĺžku trvania nájmu náhradného vozidla, okrem relevantných záverov konštatovaných v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, t. j., že „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že „účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie“, na ktorý nález poukázal už okresný súd, upriamuje odvolací súd pozornosť žalovaného aj na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým je nález vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa 6.8.2025. V rámci neho Ústavný súd vytkol príslušnému súdu nerešpektovanie/ odklon (práve) od jeho skorších záverov (t. j. predovšetkým od vyššie citovaného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023), keď všeobecný súd (v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu (v zmysle žalovanou predloženého odborného vyjadrenia). Podľa Ústavného súdu SR uvedený záver „je v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov na nájom motorového vozidla a v neposlednom rade aj s primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla., ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla“. 15.2. Žalovaným podsúvaný záver o opodstatnenosti prenájmu náhradného vozidla maximálne/len do času vykonania opravy, t. j. bez ohľadu na doručenie krycieho listu tak naráža na (ústavným súdom) jednoznačne zadefinovaný limit atribútu účelnosti (nákladov na náhradné vozidlo), ktorým (limitom) je moment, kedy poškodený môže reálne opäť využívať svoje opravené vozidlo. Týmto určujúcim okamihom momentom (s dôrazom na nemožnosť ovplyvnenia prevzatia zo strany poškodeného) teda/ však nie je moment ukončenia opravy, ale v osobitostiach danej veci až odovzdanie vozidla do dispozičnej sféry poškodeného bezprostredne po vystavení krycieho listu. 15.3. Okrem toho, žalobca argumentoval, že poškodený nechal vozidlo opraviť v autoservise, ktorý je zmluvným servisom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom. Tieto argumenty žalovaný nepoprel, na základe čoho ich možno považovať za nesporné ( ). Potom sú ale/už všetky „výčitky“ žalovaného smerované k otázke trvania opravy skôr zodpovednosťou servisu, resp. jeho spôsobu vykonávania činnosti a napokon/preto sprostredkovane i zodpovednosťou samotného žalovaného, a to s osobitným dôrazom na spomenutý/nepopretý zmluvný vzťah existujúci (práve) medzi žalovaným a autoservisom. Rozhodne pritom neobstojí tvrdenie žalovaného, že autoservis je „v zásade len miestom plnenia zákonného nároku na náhrady škody“. Žalovaný nijako nevysvetlil, ako prakticky mohol poškodený prispieť k skráteniu opravy vozidla. Vo všeobecnosti je poškodený po dopravnej nehode ponechaný „napospas“ žalovanému a jeho partnerovi – autorizovanému servisu, ktoré nesú hlavnú ťarchu preskúmania stavu vozidla a jeho opravy. Podľa argumentov žalovaného sa mal poškodený pravdepodobne domáhať vydania vozidla a čakať na ďalšie kroky servisu. Z pohľadu odvolacieho súdu išlo ale o organizáciu práce autoservisu, ktorého efektivita nemôže byť ponechaná na „kontrolu“ poškodeného. Žalovaný sa teda takýmto spôsobom pokúša nenáležite zbaviť jeho vlastnej zodpovednosti za efektívne a rýchle vybavovanie poistných udalostí.

16. Zhrnúc konštatované, krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne správneho, vrátane závislého výroku o trovách, voči ktorému neboli vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a , pričom vychádzal z úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .