Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: T. W., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX P. zastúpeným JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva takto

rozhodol:

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne T. W. a T. P., ktoré vzniklo dňa XX.X.XXXX a zaniklo dňa X.X.XXXX, v y p o r i a d a v a tak, že

(i) do výlučného vlastníctva žalovaného T. P. prikazuje

- nehnuteľnosť, a to byt č. XX na piatom poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX - bytový dom postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve bytového domu súp. č. XXXX vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2 vo veľkosti XX/XXXX z celku zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P., obec P., okres P. v celkovej hodnote 62.000,- eur;

- osobné motorové vozidlo Opel Astra Combi, ev. č. P., tmavá metalíza v hodnote 7.933,81 eur;

- hnuteľné veci:

1. posteľ v hodnote 100,- eur, 2. skriňa v hodnote 50,- eur, 3. nočné stolíky v hodnote 50,- eur, 4. stolík v hodnote 20,- eur, 5. počítač v hodnote 0,- eur, 6. vianočný stromček s ozdobami v hodnote 30,- eur, 7. drevená obývacia stena v hodnote 50,- eur, 8. gaučová súprava v hodnote 200,- eur, 9. luster v hodnote 5,- eur, 10. hifi sada Philips v hodnote 25,- eur, 11. video Panasonic v hodnote 0,- eur, 12. DVD prehrávač v hodnote 50,- eur, 13. plazmový televízor Samsung v hodnote 150,- eur, 14. drevený televízny stolík v hodnote 5,- eur, 15. kovové stojany v hodnote 10,- eur, 16. notebook Asus v hodnote 0,- eur, 17. Sony PlayStation v hodnote 0,- eur, 18. stôl a stolička v hodnote 40,- eur, 19. plazmový televízor v hodnote 50,- eur, 20. mraznička v hodnote 0,- eur, 21. digestor v hodnote 30,- eur,

22. hifi AIWA v hodnote 25,- eur, 23. TV stolík v hodnote 5,- eur, v celkovej hodnote 895,- eur;

- finančné prostriedky na bankovom účte č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom na mene žalovaného v U. Q. P., J.. P.. vo výške13,04 eur,

(ii) do výlučného vlastníctva žalobkyne T. W. prikazuje

- hnuteľné veci:

1. chladnička v hodnote 150,- eur, 2. mikrovlnka v hodnote 30,- eur, 3. pekáreň v hodnote 20,- eur, 4. rádio v hodnote 10,- eur, 5. práčka v hodnote 100,- eur, 6. kúpeľňová skrinka v hodnote 50,- eur, 7. plastový kôš v hodnote 15,- eur, 8. 2 kusy kobercov v hodnote 40,- eur, 9. konferenčný stolík v hodnote 60,- eur, 10. žehlička v hodnote 15,- eur, 11. žehliaca doska v hodnote 20,- eur, 12. vysávač v hodnote 50,- eur, 13. zdravotné matrace v hodnote 200,- eur, 14. 2 ks nerezové hrnce v hodnote 20,- eur, 15. 3 kusy titánové hrnce v hodnote 250,- eur, v celkovej hodnote 1.030,- eur;

(iii) prikazuje žalovanému T. P. splatiť zostatok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 9.9.2015, číslo úveru XXXXXX veriteľovi U. Q. P., J.. P.. vo výške 7.933,81 eur.

II. Žalovaný je po v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov sumu 28.432,46 eur v lehote do 45 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Humenné voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX doručila na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako „BSM“) po zániku manželstva. V žalobe žalobkyňa uviedla, že so žalovaným manželstvo uzavrela dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX v konaní vedenom pod sp. zn. XP/XXX/XXXX, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Z manželstva strán pochádzajú 2 deti a to J., nar. X.X.XXXX a F., nar. X.XX.XXXX. Ďalej žalobkyňa v návrhu konkretizovala nehnuteľnosť - byt a hnuteľné veci patriacich do BSM s určením ich zostatkovej hodnoty a taktiež konkretizovala úver, ktorý čerpali strany sporu za trvania manželstva Prima banke Slovensko, a. s.. Žalobkyňa pre pretrvávajúce nezhody zo spoločnej domácnosti odišla spolu s deťmi a žalovaného v záujme mimosúdneho vyporiadania BSM niekoľkokrát kontaktovala, avšak aj napriek dlhšiemu časovému trvaním mimosúdnych rokovaní sa nepodarilo von medzi stranami spor dospieť k dohode. Podľa žalobkyne v rámci mimosúdnych rokovaní bola medzi stranami sporu najmä sporná najmä všeobecná trhová hodnota nehnuteľnosti. Žalobkyňa navrhla, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva, aby súd hnuteľné veci rozdelil medzi strany spolu podľa jej návrhu a aby žalovaný prevzal na seba záväzok splácať úver poskytnutý Prima bankou Slovensko, a. s. s tým, že žalovanému na vyrovnanie podielu zaplatí sumu 17.472,50 eur do dvanástich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila listiny - rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne dlžné miest P., žiadosť adresovanú žalovanému zo dňa 7. 8. 2018, záznam o mimosúdnom rokovaní zo dňa 15.8.2019, potvrdenie o obvyklej trhovej ceny nehnuteľnosti zo dňa 22.5.2019, kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 11.9.2015.

3. Žalovaný so spôsobom vyporiadania BSM navrhnutým žalobkyňou nesúhlasil. Podľa žalovaného žalobkyňa neuviedla všetko, čo patrí do BSM a taktiež zostatkové hodnoty vecí, ktoré zostali v byte po jej odchode zo spoločnej domácnosti účelovo nadhodnotila a vecí, ktoré pobrala z bytu zase neprimerane podhodnotila. Žalovaný navrhol, aby byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, pretože sa väčšou mierou pričinil o jeho nadobudnutie a doteraz platí úhrady spojené s užívaním bytu aj v budúcnosti je schopný zabezpečiť jeho riadnu prevádzku ako doteraz. K nadobudnutiu bytu žalovaný uviedol, že tento bol pridelený do nájmu v roku 1998 Mestským úradom P. za výraznej pomoci jeho matky a po zložení finančnej zábezpeky vo výške 252.350,- Sk, na ktorú prispeli rodičia oboch strán sporu každý po 100.000,- Sk a rozdiel sumy 52.350,- Sk uhradil žalovaný zo svojich úspor, ktoré mal na vkladnej knižke vo Všeobecnej úverovej banke. Následne na návrh prenajímateľa v roku 2008 uzavreli zmluvu o odpredaji bytu do osobného vlastníctva s možnosťou úhrady mesačných splátok, ktoré tiež celých 8 rokov uhrádzal iba žalovaný zo svojho účtu, pretože ako manželia nemali spoločný účet. Už počas manželstva, a aj po rozvode úhrady za byt platí žalovaný, preto je toho názoru, že je potrebné do vyporiadania BSM zahrnúť aj úhrady za užívanie bytu, ktorých výška nezávisí od toho, kto a v akom rozsahu byt užíva. Žalovaný poprel, že by žalobkyňa bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, túto podľa neho žalobkyňa opustila už koncom novembra 2017, pretože už v tomto období mala mimomanželský vzťah. K hodnote bytu žalovaný nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý určil hodnotu 37.200,- eur, avšak tento žalobkyňa spochybňovala.

4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - prístroje transakcii vkladnej knižky, prehľad úhrad v prospech správcu bytu, SIPO doklady, mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za plnenia súvisiacich s výkonom správy platný od 1.6.2017, mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za plnenia súvisiacich s výkonom správy platný od 1.2.2018, konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2017 a za rok 2018, zápisnicu zo zasadnutia Mestskej rady v Snine zo dňa 12.12.2017, vyjadrenie k ponuke pohľadom vyporiadania BSM zo dňa 8.1.2019, vyporiadanie BSM - vyjadrenie zo dňa 19.3.2019, znalecký posudok číslo X X/XXXX, príjmové a pokladničné doklady.

5. V danom prípade mal súd za preukázané, že bezpodielové manželstvo strán sporu vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.X.XXXX a zaniklo rozvodom manželstva ku dňu X.X.XXXX. (rozsudok tunajšieho súdu č. k. XP/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX) Súd nemal za preukázané, že by strany sporu mali uzatvorené nejaké dohody modifikujúce rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle predloženej komunikácie medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. V zmysle právnej úpravy predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM predovšetkým zisťuje a ustaľuje rozsah tohto spoluvlastníctva a až následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM.

7. Strany sporu sa počas konania zhodli na predmete vyporiadania, ako aj zostatkových cenách, ako aj osobe, ktorej pripadnú do vlastníctva v nasledovnom rozsahu:

- osobné motorové vozidlo Opel Astra Combi, ev. č. P., tmavá metalíza v hodnote 7.933,81 eur nadobúda žalovaný (motorové vozidlo nadobudnuté za trvania manželstva dňa 11.9.2015 na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 10.900,- eur),

- hnuteľné veci:

1. posteľ v hodnote 100,- eur, 2. skriňa v hodnote 50,- eur, 3. nočné stolíky v hodnote 50,- eur, 4. stolík v hodnote 20,- eur, 5. počítač v hodnote 0,- eur, 6. vianočný stromček s ozdobami v hodnote 30,- eur,

7. drevená obývacia stena v hodnote 50,- eur, 8. gaučová súprava v hodnote 200,- eur, 9. luster v hodnote 5,- eur, 10. hifi sada Philips v hodnote 25,- eur, 11. video Panasonic v hodnote 0,- eur, 12. DVD prehrávač v hodnote 50,- eur, 13. plazmový televízor Samsung v hodnote 150,- eur, 14. drevený televízny stolík v hodnote 5,- eur, 15. kovové stojany v hodnote 10,- eur, 16. notebook Asus v hodnote 0,- eur, 17. Sony PlayStation v hodnote 0,- eur, 18. stôl a stolička v hodnote 40,- eur, 19. plazmový televízor v hodnote 50,- eur, 20. mraznička v hodnote 0,- eur, 21. digestor v hodnote 30,- eur, 22. hifi AIWA v hodnote 25,- eur, 23. TV stolík v hodnote 5,- eur, v celkovej hodnote 895,- eur nadobúda žalovaný,

- hnuteľné veci:

1. chladnička v hodnote 150,- eur, 2. mikrovlnka v hodnote 30,- eur, 3. pekáreň v hodnote 20,- eur, 4. rádio v hodnote 10,- eur, 5. práčka v hodnote 100,- eur, 6. kúpeľňová skrinka v hodnote 50,- eur, 7. plastový kôš v hodnote 15,- eur, 8. 2 kusy kobercov v hodnote 40,- eur, 9. konferenčný stolík v hodnote 60,- eur, 10. žehlička v hodnote 15,- eur, 11. žehliaca doska v hodnote 20,- eur, 12. vysávač v hodnote 50,- eur, 13. zdravotné matrace v hodnote 200,- eur, 14. 2 ks nerezové hrnce v hodnote 20,- eur, 15. 3 kusy titánové hrnce v hodnote 250,- eur, v celkovej hodnote 1.030,- eur nadobúda žalobkyňa

- finančné prostriedky na bankovom účte č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom na mene žalovaného v Prima banke Slovensko, a. s. vo výške 13,04 eur nadobúda žalovaný (preukázané tiež výpisom z účtu žalovaného za obdobie od 30.3.2018 do 30.4.2018),

- zostatok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa X.X.XXXX, číslo úveru XXXXXX veriteľovi Prima banka Slovensko, a. s. vo výške 7.933,81 eur sa zaviazal splatiť žalovaný (zostatok tiež preukázaný potvrdením vystaveného Prima bankou Slovensko, a. s. zo dňa X.X.XXXX).

8. Spornými otázkami vyporiadania BSM medzi stranami sporu ostali

- nehnuteľnosť a to byt č. XX na piatom poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX - bytový dom postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve bytového domu súp. č. XXXX vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2 vo veľkosti XX/XXXX z celku zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P., obec P., okres P. (ďalej len ako „byt“ alebo „nehnuteľnosť“) a to jednak hodnota bytu, ale aj otázka, z ktorej zo strán má byť byt prikázaný do vlastníctva,

- výška vyrovnacieho podielu a to s prihliadnutím na vrátenie toho, čo každá zo strán sporu uhradila zo svojho na spoločný majetok.

9. Za účelom odstránenia spornosti súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

10. Z histórie transakcií k vkladnej knižke (P. XXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) vedenej na meno žalovaného vyplývajú výbery dňa 22.8.1997 - 663,88 eur (20.000,- SK), dňa 5.1.1998 - 896,23 eur (27.000,- SK) dňa 29.6.1998 - 66,39 eur, dňa 20.7.1998 - 265,55 eur, dňa 17.8.1998 - 165,97 eur dňa 24.8.1998 - 99,58 eur dňa 20.11.1998 - 66,39 eur dňa 30.11.1998 - 99,58 eur spolu 2.323,57 eur (69.999,87 SK).

11. Z vkladnej knižky (č. XXXXXXXXXX) na meno žalobkyne (najprv T. S., potom T. P.) vedenej Všeobecnou úverovou bankou, a. s. od XX.XX.XXXX vyplýva, že ku dňu 3.6.1997 bol zostatok 501,56 Sk a dňa 18.6.1997 bol urobený vklad vo výške 30.000,- Sk. Následne boli urobené výbery dňa 28.7.1997 vo výške 5.000,- Sk a dňa 22.8.1997 vo výške 20.000,- Sk.

12. Súdu bola tiež predložená vkladná knižka č. XXXXXXXXXX vedená na meno žalobkyne (T. S.) Slovenskou sporiteľňou a. s. so záznamami od 9.8.2000 s poznámkou prev. XXXXXXXX.

13. Dňa 19.12.1997 strany sporu na strane veriteľa a Mesto P. na strane dlžníka uzavreli Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi bezúročnú pôžičku vo výške 252.350,- Sk, ktorú mal veriteľ zložiť na účet Mesta P. č. účtu XX-XXXXXXXX/XXXX do XX.X.XXXX. Po poskytnutí tejto pôžičky sa dlžník zaviazal uzatvoriť s nájomnú zmluvu na byt č. XX/KXX na ul. B.. Dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku najneskôr do 1.1.2025 tým, že bude hradiť nájomné za užívanie bytu do výšky poskytnutej pôžičky.

14. Z pokladničnej zloženky zo dňa 7.1.1998 vyplýva, že bola vykonaná úhrada vo výške 252.350,- Sk žalovaným na účet XX-XXXXXXXX/XXXX.

15. Rozhodnutím o prenájme bytu č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 16.6.1998 Mesto P. poverilo mandatára P. L. a spol. uzavrieť nájomnú zmluvu o prenájme bytu s nájomcom T. P. a manž., ktorej predmetom je byt v P. na ul. B. č. domu XXXX, č. bytu XX a to od XX.X.XXXX na dobu neurčitú.

16. Dňa 1.7.1998 Mesto P. ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli Nájomnú zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej je byt v P. na ul. B. č. domu XXXX, č. bytu XX.

17. Dňa 2.4.2008 strany sporu na strane kupujúcich uzavreli s Mestom P. na strane predávajúcich Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v P. s príslušenstvom za kúpnu cenu vo výške 656.542,- SK s 50% zľavou, teda vo výške 328.271,- SK spolu s cenou za spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 2.109,- Sk, celkovo vo výške 330.380,- Sk, ktorú sa zaviazali kupujúci uhradiť v prvej splátke vo výške 101.017,- Sk ako predplatné na nájomnom k 31.3.2008 a zostatok vo výške 229.363,- SK v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.389,- Sk vždy do 15. dňa v mesiaci v počte 96 splátok.

18. Z mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenie súvisiacich s výkonom správy platného od 1.2.2018 pre byt č. XX vo vchode X vyplýva mesačný predpis vo výške 120,- eur z toho

- zrážková voda vo výške 1,07 eur,

- el. energia v spol. priestoroch vo výške 0,20 eur,

- inkasný poplatok vo výške 0,30 eur,

- servis mer. techniky vo výške 0,53 eur,

- tvorba fondu opráv vo výške 52,45 eur,

- výkon správy vo výške 4,83 eur, spolu 59,38 eur.

19. Z mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenie súvisiacich s výkonom správy platného od 1.7.2020 pre byt č. XX vo vchode X vyplýva mesačný predpis vo výške 127,37 eur z toho

- zrážková voda vo výške 0,96 eur,

- el. energia v spol. priestoroch vo výške 0,30 eur,

- inkasný poplatok vo výške 0,40 eur,

- servis mer. techniky vo výške 0,53 eur,

- tvorba fondu opráv vo výške 52,45 eur,

- výkon správy vo výške 4,83 eur, spolu 59,47 eur.

20. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ing. T. Y., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností ku dňu 20.9.2018, ktorý predložil žalovaný, vyplýva všeobecná hodnota bytu vo výške 37.200,- eur.

21. STK REALITY s. r. o. v potvrdení zo dňa 22.5.2019 uviedla, že obvyklá trhová hodnota nehnuteľností je podľa ich názoru 40.000,- eur.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení k ponuke ohľadom BSM zo dňa 8.1.2019 uviedla, že nesúhlasí s hodnotou bytu 37.000,- eur a ani poskytnutými finančnými prostriedkami 1.300,- eur od rodičmi žalovaného na plastové okná, keďže táto bola splatená počas manželstva. Žalobkyňa navrhla predaj bytu za cenu 45.000,- eur, ktorú by si so žalovaným rozdelili na polovici a započítať polovicu zostatkovej hodnoty motorového vozidla s polovicou zostatku úveru, čím by si vzájomne nemuseli nič uhrádzať. Zároveň žalobkyňa uviedla, že v prípade ak nedôjde k mimosúdnej dohode, bude žalobkyňa žiadať zahrnúť do BSM aj iné položky, okrem iného zariadenie bytu, ktoré si ponechal žalovaný v hodnote minimálne 4.000,- eur.

23. S ponukou žalobkyne žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.3.2019 nesúhlasil a navrhol, že žalobkyni vyplatí sumu 13.600,- eur. Zároveň poukázal, že ak vec bude riešená súdnou cestou bude potrebné zohľadniť aj nasporené finančné prostriedky žalovaného našporené pred uzavretím manželstva, sporiaci účet žalobkyne, hnuteľné veci odnesených z bytu žalobkyňou, a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré majú uhrádzať obaja bezpodieloví spoluvlastníci a ktoré uhrádzal výlučne žalovaný.

24. Zo záznamu o mimosúdnom rokovaní zo dňa 15.8.2019 vyplýva, že predmetom rokovania bola ponuka ohľadom vyporiadania BSM, pričom žalobkyňa predniesla návrh, aby došlo k odpredaju bytu a k rozdeleniu finančných prostriedkov každému v jednej polovici. Pre prípad nesúhlasu žalovaného, žalobkyňa navrhla, aby jej vyplatil polovicu zo súčasnej trhovej hodnoty bytu, kedy bude nutné dať vypracovať znalecký posudok.

25. Slovenská sporiteľňa a. s. v odpovedi zo dňa 8.1.2020 na žiadosť žalobkyne uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že požaduje informácie z roku 1997, t. j. spred viac ako 23 rokov, nemohli jej žiadosti o vystavenie výpisu z vkladnej knižky z obdobia 1.6.1997 - 30.6.1977 vedenej na meno T. S. vyhovieť, keďže archivačná doba je podľa § 42 ods. 1 zákona o bankách 5 rokov a začína plynúť od ukončenia bankového obchodu.

26. V čestnom vyhlásení zo dňa 17.9.2020 L. P. uviedla, že v druhej polovici roka 1997 odovzdala svojmu synovi peňažnú hotovosť vo výške 25.350,- Sk, ktoré boli v januári 1998 použité na zakúpenie bytu, a táto čiastka predstavuje sumu, ktorú dostal žalovaný od najbližších príbuzných. Spolu s čestným prehlásením bol predložený zoznam ľudí so zoznamom darčekov spolu vo výške 25.300,- Sk s poznámkou Ď. - svadba.

27. V čestnom vyhlásení zo dňa 18.9.2020 L. S. a J. S. uviedli, že žalobkyni darovali pred uzavretím manželstva začiatkom roka 1997 finančné prostriedky vo výške 37.000,- Sk, ktoré boli uložené na vkladnej knižke.

28. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení doplnenia č. 1 k tomuto znaleckému posudku vypracovaného súdnou znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti I.. T. I. vyplýva, že všeobecná hodnota oceňovaných stavieb je 62.000,- eur. Dňom rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu je 9.4.2018. Úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že obytné miestnosti bytu ako aj príslušenstvo majú hladkú omietku - časť popraskanú, ktorá sa dá odstrániť udržiavacími prácami.

29. Z oznámenia zostatku úveru zo dňa 15.4.2021 vystaveného Štátnym fondom rozvoja bývania adresovaného Spoločenstvu vlastníkov bytov XXXX vyplýva, že ku dňu XX.X.XXXX bol poskytnutý na základe zmluvy číslo XXX/XXX/XXXX úver vo výške 282.820,00 eur, zostatok nesplatenej istiny je 234.504,78 eur, mesačná splátka úveru je 1.178,42 eur, počet zostávajúcich splátok 199, počet zaplatených splátok 41 a dátum predpokladaného ukončenia je 15.10.2037.

30. Spoločnosť EKO MOMO s. r. o. dňa 15.4.2021 vystavila žalovanému cenovú ponuku na opravu stien v byte vo výške 1.570,- eur.

31. V potvrdení zo dňa 10.5.2021 Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobkyňa bola vedená ako

- zamestnanec v pracovnom pomere od 9.9.1996 do 25.3.1997, od 1.4.1997 do 1.6.2004, od 1.8.2005 do 31.3.2006, od 1.9.2006 do 28.2.2007, od 17.9.2008 do 31.3.2009, od 1.3.2011 do 30.11.2011, od 14.12.2011 do 28.2.2018. od 1.3.2018 do 12.4.2018, od 27.8.2019 do 31.12.2020,

- fyzická osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov - od 1.1.2004 do 1.6.2004, od 2.6.2004 do 31.7.2005,

- zamestnanec - dohodár - od 19.7.2006 do 18.8.2006, od 18.2.200 do 22.9.2008, od 2.1.2010 do 20.3.2010, od 5.2.2010 do 5.4.2010, od 22.3.2010 do 30.7.2010, od 1.8.2010 do 30.10.2010.

32. Všeobecná úverová banka, a. s. k zostatkom účtov vedených na meno žalobkyne odpoveďou zo dňa 3.6.2021 uviedla, že žalobkyňa mala otvorený účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od 21.4.2006 do 9.5.2018 a zostatok k 9.4.2018 bol debet 3,74 eur. Tiež žalobkyňa mala otvorený účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od 10.4.2014 do 23.4.2018 zo zostatkom k 9.4.2018 vo výške 0,42 eur.

33. Prima banka Slovensko, a. s. v odpovedi zo dňa 8.6.2021 uviedla, že žalovaný mal od 9.9.2015 zriadený účet P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 9.4.2018 vo výške + 13,04 eur.

34. Slovenská sporiteľňa, a. s. v odpovedi zo dňa 15.6.2021 uviedla, že žalobkyni ku dňu 9.4.2018 neviedla žiaden účet, sporiaci účet ani vkladnú knižku.

35. Na písomné otázky strán sporu Ing. T. I.Á. vo svojej odpovedi zo dňa 7.12.2021 uviedla, že v znaleckom posudku č.XX/XXXX je všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená s koeficientom vyjadrujúcim vývoj cien 2,435 platným ku dňu 20.9.2018 a stavebnotechnickým stavom nehnuteľnosti ku dňu 20.9.2018 a v znaleckom posudku č. XX/XXXX a jeho doplnení je všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená s koeficientom vyjadrujúcim vývoj cien 2,652 ku dňu 1.3.2021 a stavebnotechnickým stavom nehnuteľnosti ku dňu 9.4.2019, pričom pre vysporiadanie BSM sa vypracovala znalecký posudok tak, že stavebnotechnický stav je k dátumu právoplatnosti o rozvode a koeficient vyjadrujúci vývoj cien sa používa platný k dátumu, ku ktorému sa v nehnuteľnosti ohodnocujú, a teda v období od 20.9.2018 do 1.3.2021 došlo k nárastu cien nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že pre výpočet všeobecnej hodnoty použila rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb vydanej Žilinskou univerzitou v Žiline v roku 2001 a to metódou polohovej diferenciácie. Podľa súdnej znalkyne výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nebolo možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal k dispozícii doklady na porovnávanie a výnosová hodnota nie je počítaná, nakoľko predmetom ohodnotenia sú nehnuteľnosti bez možnosti dosahovania výnosu formou prenájmu. V znaleckom posudku a v jeho doplnením znalkyňa uviedla koeficienty vplyvu vybavenia objektu a polohovej diferenciácie podľa jej názoru a svedomia, za ktorými si stojí. Taktiež uviedla, že na stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti nemá vplyv úver ŠFRB, na oceňovaní byty nie stanovené záložné právo v prospech ŠFRB. Súdna znalkyňa tiež pri obhliadke bytu dňa 1.3.2021 zobrala do úvahy zjavné poškodenia bytu, keďže konštatovala hladkú omietku v časti popraskanú, načo bola žalovaným pri miestnej obhliadke upozornená. Po obhliadke žalovanému uviedla, že ide o bežné udržiavacie práce, ktoré má vlastník nehnuteľnosti priebežne vykonávať. V bodovom hodnotení vnútorná omietka je, pričom podľa súdnej znalkyne je však potrebná len bežná údržba, pričom každá trhlina, keď sa neopraví, tak sa postupne zväčšuje. Záverom súdna znalkyňa dodala, že na trvá na ňou stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

36. Na písomné otázky strán sporu Ing. T. Y. vo svojej odpovedi zo dňa 10.12.2021 uviedol, že znalecké posudky v tomto spore boli vypracované v rozpätí cca 3 rokov, pričom stavebno - technický stav bytového domu sa podstatne zmenil a zmenili sa aj koeficienty cenovej úrovne o 10 % a taktiež koeficient predajnosti cca o 15 % - nárast všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že pri vypracovaní

svojho znaleckého posudku použil vyhlášku MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, pričom všeobecnú hodnotu vypočítal metódou polohovej diferenciácie, pričom nepoužil porovnávaciu metódu ani kombinovanú metódu z dôvodu nedostatku potrebných podkladov pre určenie všeobecnej hodnoty. K rozdielu použitia koeficientov v znaleckých posudkov uviedol, že došlo k zmenám koeficientov cenovej úrovne a koeficientu predajnosti vzhľadom k časové obdobie, v ktorom boli posudky vypracované. Na ďalšiu otázku uviedol, že úver spoločenstva vlastníkov bytov XXXX nemá vplyv na určenie všeobecnej hodnoty oceňovanej nehnuteľnosti. Záverom dodal, že v prípade, ak by opätovne určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, tak by pravdepodobne bola znovu rozdielna.

37. Svedkyňa J. S., matka žalobkyne, na pojednávaní dňa 4.5.2021 uviedla, že žalobkyňa mala na vkladnej knižke, ktorú zakladali v banke v P., našetrenú sumu 37.000,- korún, zároveň dostala svadobné dary vo výške 22.500,- korún a na rejdovom tanci vytancovala 9.000 korún. Vkladná knižka patrila žalobkyni, kde jej šporili od mala, odkladali jej príležitostné dary a tak sa peniaze nazbierali do jej 18tich rokov a následne jej vkladnú knižku odovzdali po svadbe spolu s finančnými svadobnými darmi, ako aj peniazmi, čo vytancovala, pričom svedkyňa nevedela uviesť na čo tieto použila, či ich použila sama alebo spolu so svojím manželom. K nadobudnutiu bytu svedkyňa uviedla, že spolu s manželom dali 100.000 korún, takisto aj rodičia žalovaného im dali 100.000 korún a zo spoločných prostriedkov manželia vyrovnali sumu 52.350 korún, pričom svedkyňa tieto hodnoty vedela presne, lebo si to spolu s dcérou vypísali a tieto údaje uviedla z písomných poznámok, ktoré mala so sebou. Svedkyňa ďalej uviedla, že stranám sporu, keď boli manželia pomáhali hocikedy ako sa dalo, napr. keď si kupovali auto, tak dali im sumu 30.000,- korún, ale zároveň aj rodičia žalovaného tiež poskytli im finančné prostriedky na kúpu auta, pričom túto sumu postupne aj im vracali, avšak nie dlho, pretože svedkyňa vyzvala mamu žalovaného, aby im spoločne odpustili zvyšok sumy, ktorú mali vrátiť a potom už ďalej nesplácali. Tiež žalobkyni dali v hotovosti sumu 1.500,- eur po tom, ako manžel dostal vyrovnanie z dedičstva po svojej mame, a taktiež keď manžel dostal odstupné, dali dcére sumu ďalších 1.500,- eur, avšak svedkyňa si nepamätala, kedy odovzdali dcére tieto finančné prostriedky, tiež okrem toho dostali x krát peniaze, ale nikdy si o tom svedkyňa neviedli papiere, veď predsa by nedávala dcére podpisovať papiere, že jej odovzdáva nejaké peniaze.

38. Svedok L. S., otec žalobkyne, na pojednávaní dňa 4.5.2021 uviedol, že od narodenia založili dcére v Slovenskej sporiteľni, keďže vtedy bola len táto jedná banka, vkladnú knižku, kde vkladali finančné dary, ktoré dostala už od krstín od svojich babiek a iných hostí, takisto jej tam vkladali finančné dary, ktoré dostávala na narodeniny, ale aj oni vkladali zo svojich ušetrených peňazí, ak mali niečo na viac. Keď sa žalobkyňa vydala, tak jej túto vkladnú knižku odovzdali a vtedy tam mala sumu 37.000,- korún. Svedok tiež vedel, že od ich hostí, ktorí boli pozvaní na svadbu, dostala finančné dary vo výške 22.500,- korún a na rejdovom tanci žalobkyňa vytancovala 9.000,- korún. Ďalej svedok dodal, že takisto žalobkyni finančne vypomáhali aj nejakými menšími sumami a drobnými darmi vo výške, 1.000, 2.000 korún, avšak za 20 rokov si to už presne nepamätá, koľko presne jej takto dali, avšak vie, že takto spolu im pomáhali, keď kupovali napr. spálňu alebo postele pre deti. Keď svedkovi zomrela mama v roku 2013, potom prebiehalo dedičské konanie, tak z výplaty dedičského podielu dali dcére 1.500,- eur v hotovosti a v roku 2015, keď odchádzal do dôchodku, dostal odstupné a z toho dal dcére sumu ďalších 1.500,- eur tiež v hotovosti, ktoré dcéra použila pre rodinu. Svedok si nepamätal, kto bol pri odovzdaniach týchto peňazí prítomný, či aj žalovaný alebo ich spoločné dcéry, pretože všetky peniaze, ktoré odovzdávali, dávali predsa v dobrom a nikdy si žiadne písomnosti nespisovali, ani žiadne darovacie zmluvy. Tiež keď si kupovali manželia spoločne prvé auto, tak sa aj s rodinou žalovaného dohodli, že im požičajú sumu 30.000,- korún aj z jednej aj z druhej strany, avšak následne sa s rodičmi žalovaného dohodli, aby im zvyšok tejto sumy, ktorú si požičali na toto auto, nevrátili a aby to mali ako dar od rodičov, čo bolo možno pred 15-timi rokmi. Svedok mal tiež vedomosti, že k bytu bolo potrebné zložiť sumu nejakých 252.000,- korún, preto tiež sa s rodičmi žalovaného dohodli, že z každej strany dajú po 100.000 korún a zvyšnú sumu 52.000 korún chceli, aby si mladí zaplatili sami zo svojich finančných prostriedkov, pretože vedeli, že aj žalovaný má nejakú vkladnú knižku, nevedeli však koľko na nej má, avšak chceli, aby si túto sumu zaplatili sami a zo zvyšku si kúpili zariadenie.

39. Svedkyňa L. P., matka žalovaného, na pojednávaní dňa 4.5.2021 uviedla, že žalovaný mal vkladnú knižku, na ktorej mal sumu 70.000,- korún, ktorú mu nasporili, keďže išlo aj o poistenie aj o sporenie a iné ušetrené peniaze nemal. Svedkyňa si po svadbe urobila zoznam svadobných darčekov pre svoju potrebu a napísala si naň zoznam ich svadobných hostí spolu s priradenými darčekmi, ktoré doniesli títo hostia žalovanému na svadbu, aby vedela, koľko má komu ako vrátiť, pretože ako sa hovorilo,

aké požičaj, také vráť. K nadobudnutiu bytu svedkyňa uviedla, že potom, ako jej syn oznámil, že sa ide ženiť, keďže pracovala na Okresnom úrade P., išla za primátorom mesta P. s tým že potrebuje byt a primátor jej prisľúbil, že ju zaradí do registra žiadateľov pre byty, keďže sa stavala nová bytovka aj pre zamestnancov štátnej správy. Neskôr jej mesto oznámilo výšku, ktorú bolo potrebné zložiť, a to sumu 252.000 korún, čo bol nájom na najbližších 25 rokov. Po svadbe na výzvu mesta svedkyňa spolu so stranami sporu sa zúčastnili výberu tohto bytu. Ohľadom sumy pre Mesto P. rodičia žalobkyne pozvali svedkyňu a jej manžela na návštevu, kde sa dohodli, že z každej strany dajú sumu po 100.000,- korún, avšak na tomto stretnutí jej matka žalobkyne oznámila, že oni deťom svojim nesporili, a preto svedkyňa navrhla, aby teda nedali sumu 100.000 korún, ale aby dali po 125.000 korún, s čím však rodičia žalobkyne nesúhlasili a teda preto odovzdala každá strana len 100.000 korún s tým, že zvyšné si mali zaplatiť manželia sami, avšak keď došlo k termínu výplaty tejto sumy mestu, žalovaný svedkyni oznámil, že mu chýba ešte 26.000,- korún, pretože časť 26.000,- korún vybral zo svojej vkladnej knižky, kde mal našetrené peniaze ešte za slobodna a o ďalších sa žalobkyňa vyjadrila, že tieto nemajú, preto sumu 26.000,- korún im odovzdala svedkyňa v druhej polovici roka 1997, niekedy v decembri, novembri, presný dátum si nepamätala. K čestnému vyhláseniu svedkyňa uviedla, že uvedená suma pozostávala zo svadobných darov, ktoré jej odovzdali svadobný hostia a túto sumu si chcela ponechať, pretože aj svedkyňa mala náklady so svadbou a nerátala s tým, že bude potrebné dať ešte nejakú sumu na byt, a teda ide o tú sumu, ktorú odovzdala synovi na doplatenie bytu. K prvému motorovému vozidlu strán sporu svedkyňa uviedla, že na jeho kúpu nemali peniaze, tak im požičala sumu 130.000,- korún, ktorú žalovaný jej splácal mesačne po 5.000,- korún, a keď splatil sumu nejakých 90.000,- korún, zvyšok sumy mu odpustili. Svedkyňa nemala vedomosť, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva mala nejaké nasporené finančné prostriedky, keďže na stretnutí nespomenuli o tom, že by niečo žalobkyni nasporili. Svedkyňa tiež nevedela ani o výške svadobných darov, ktoré boli žalobkyni odovzdané zo strany jej hostí, avšak vedela že žalobkyňa vytancovala v redovom tanci sumu 20.000,- korún. Svedkyňa ďalej dodala, že počas manželstva stranám sporu poskytla sumu 3.500,- eur na plastové okná, takisto keď kupovali nové auto, bral žalovaný úver na sumu 10.000,- eur, a keďže aj tak bolo málo, preto mu previedla na svoj účet 1.500,- eur, ktorú sumu mu však svedkyňa požičala, avšak netrvala na tom, aby jej túto sumu žalovaný vrátil. Svedkyňa uviedla aj to, že syn je vždy doniesol peniaze na pôžičky, keď nejaké mal, pretože syn pracoval a žalobkyňa málo čo robila.

40. Žalobkyňa súhlasila so závermi znaleckého dokazovania vykonaného znalkyňou Ing. T. I.. K výpovedi svedkyne, matky žalovaného, uviedla, že táto je nepravdivá a účelová, keďže pri svojej výpovedi uviedla skutočnosti, o ktorých nemohla mať vedomosť, a to najmä ohľadom nasporených peňazí zo strany rodičov pre žalobkyňu. Potvrdila, že matka žalovaného pomohla stranám sporu pri vybavovaní bytu, ale nie s jeho zaplatením. Žalobkyňa však poprela tvrdenie žalovaného ohľadne vyplatenia zvyšnej sumy vo výške 52.350,- Sk výlučne z finančných prostriedkov žalovaného. Ďalej poukázala že matka žalovaného presne vedela o sume vytancovaných finančných darov, avšak nevedela sa už vyjadriť k výške svadobných darov odovzdaných žalobkyni. Žalobkyňa trvala na tom, že do BSM vniesla sumu 68.500,- Sk, ktoré jednak dostala od rodičov z vkladnej knižky a ktoré boli svadobnými darmi a vytancovanými. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že matka žalovaného uvádzala nepravdu, keď uviedla, že žalobkyňa máločo urobila. K tomuto tvrdeniu svedkyne žalobkyňa predložila potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o jej evidencii v registri poistencov a sporiteľov. Na poslednom súdnom pojednávaní žalobkyňa navrhla vykonať ešte raz znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia bytu.

41. Žalovaný z výpovede rodičov žalobkyne ostal šokovaný, pretože on nevie o tom nič, že by vo všetkom pomáhali a dávali peniaze, keďže stále požičiaval on od svojich rodičov a zároveň im potom ani splácal. Žalovaný vyhlásil, že počas trvania manželstva sa žalobkyňa ani raz nezmienila o nasporených finančných prostriedkoch a finančné prostriedky z jej vkladnej knižky neboli nikdy použité na zariadenie bytu a domácnosť. Tiež uviedol, že so žalobkyňou nikdy nemali spoločný účet a väčšinou úvery splácal. Ďalej tiež poprel, že by žalobkyňa mohla dostať 2 krát v hotovosti sumu 1.500,- eur od svojich rodičov, on pri takom odovzdaní nebol a ani žalobkyňa sa nikdy nezmienila, že jej rodičia dali tieto finančné prostriedky, pretože ak by to bola pravda, nemusel by od svojej mamy požičiavať na plastové okná sumu 1.300,- eur a ani na kúpu motorového vozidla sumu 1.500,- eur. Žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého dokazovania, a preto navrhoval konfrontáciu znalcov. Tiež žiadal, aby sa žalovaná podieľala na nákladoch, ktoré mu boli vyčíslené v cenovej ponuke za účelom odstránenia popraskaných stien v byte.

42. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 11.1.2022 navrhla o hnuteľných veciach vrátane motorového vozidla Opel Astra Combi rozhodnúť v zmysle dohody strán sporu na pojednávaní konanom dňa 24.11.2020. Pokiaľ ide o byt, tento navrhla taktiež prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že tomuto zároveň navrhla prikázať zostatok úveru poskytnutého Prima bankou, a. s. na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K hodnote bytu, vzhľadom na to, že bol zamietnutý návrh na vyhotovenie nového znaleckého posudku, navrhla, aby súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z ceny stanovenej znaleckým posudkom Ing. T. I. v znení doplnenia č. 1. Pokiaľ ide o úspory strán sporu, navrhla vziať do úvahy aj úspory žalobkyne v sume 37.000,- Sk, ktoré podľa jej názoru preukázala, a to výpoveďami svedkov, svojich rodičov a taktiež úspory v hodnote 501,56 Sk, ktoré boli zo strany žalobkyne taktiež preukázané. Teda vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby jej bol vyplatený vyrovnací podiel, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a tiež aby jej bola priznaná náhrada trov konania.

43. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 11.1.2022 uviedla, že čo sa týka hnuteľných vecí, osobného motorového vozidla a úveru v Prima banke, a. s., došlo k dohode medzi stranami sporu. Čo sa týka vyrovnacieho podielu z trojizbového bytu, ktorý tvorí predmet alebo masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tento navrhla prikázať do osobného vlastníctva žalovaného, aby pri vyporiadaní podielu bolo tiež prihliadnuté na úspory žalovaného, ktoré boli v tomto konaní preukázané, a taktiež aby bolo prihliadané na úspory žalobkyne, avšak len v sume 16,65 eur. Ďalej navrhla, aby pri vyrovnacom podiely bolo prihliadané aj na zjavné poškodenia bytu, ktoré sú možné odstrániť udržiavacími prácami minimálne v sume 1.570,- eur, preto navrhla, aby polovicu týchto nákladov znášala žalovaná. Taktiež navrhla, aby z tohto vyrovnávacieho podielu boli odrátané aj platby za užívanie bytu, a to platby, ktorých výška nezávisí od toho, kto a v akom rozsahu byt užíva a ktoré zaťažujú obidve strany sporu. Čo sa týka náhrady trov konania, nakoľko žalovanému bola priznaná bezplatná právna pomoc Centrom právnej pomoci, žiadala priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Právny stav

44. Podľa ust. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa ust. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. , a ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

45. Podľa ust. § 853 ods. 1OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

46. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „ZoVBaNB“) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

Podľa ust. § 10 ods. 6 úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa ust. § 10 ods. 7 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.

Podľa ust. § 11 ods. 1 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

Posúdenie veci súdom

47. Počas súdneho konania žalobkyňa navrhovala, aby byt nadobudnutý za trvania manželstva, bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, ktorý návrh po vykonanom znaleckom dokazovaní a v záverečnom zhrnutí zmenila a súhlasila, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný počas celého konania trval na tom, aby tento byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Vzhľadom na uvedené súd v zhode s návrhmi strán sporu teda prikázal byt špecifikovaný v prvom výroku tohto rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného.

48. Strany sporu sa nevedeli zhodnúť na cene vyporiadavanej nehnuteľnosti, preto za tým účelom žalovaný predložil znalecký posudok a na návrh žalobkyne súd vykonal znalecké dokazovanie pre stanovenie všeobecnej hodnoty oceňovanej nehnuteľnosti. Znalecký posudok predložený žalovaným určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 37.200,- eur, pričom bol vypracovaný ku dňu 20.9.2018. Znalecký posudok vypracovaný v priebehu súdneho konania určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 62.000,- eur vychádzajúc zo stavebnotechnického stavu ku dňu rozvodu manželstva v cenách ku dňu vyporiadania. Tak ako správne argumentovala žalobkyňa, pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny, ktorú má v čase vyporiadania vychádzajúc však zo stavu veci ku dňu zániku BSM.

49. So všeobecnou hodnotou oceňovanej nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom Ing. T. I.A. nesúhlasil žalovaný, jednak namietal, že nebol vzatý do úvahy úver, ktorý poskytol Štátny fond rozvoja bývania pre bytový dom a tiež žiadal, aby boli odpočítané náklady na opravu popraskaných stien v byte. Súd je však toho názoru, že námietky žalovaného nie sú dôvodné. Obidvaja súdni znalci na odpovede strán sporu zhodne uviedli, že na stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti úver ŠFRB vplyv nemá. Čo sa týka popraskaných omietok na stenách v byte k týmto sa vyjadrila súdny znalkyňa JUDr. T. I., ktorá uviedla, že bežnými udržiavacími prácami sú tieto praskliny odstrániteľné. Tu treba poukázať na ust. § 11 ods. 1 a tiež na ust. § 139b ods. 16 stavebného zákona, podľa ktorých vlastník bytu je povinný

na svoje náklady byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, pričom udržiavacími prácami sa rozumejú aj opravy vnútorných priečok, omietok, maliarske a natieračke práve. Hoci vlastníkmi bytu sú tak žalobkyňa, ako aj žalovaný, z vykonaného dokazovania jednak vyplynulo, že žalobkyňa sa z tohto bytu odsťahovala ešte pred rozvodom manželstva, odvtedy tento byt neužívala, a žalovaný nepreukázal, že by popraskané omietky v byte boli už v čase zániku BSM. Vzhľadom k tomu, že popraskané omietky sú dôsledkom bežného opotrebenia, súd je toho názoru, že náklady na ich odstránenie by mali byť znášané tým vlastníkom, ktorého užívaním k takému bežnému opotrebeniu došlo. Preto súd nevidel dôvod, aby náklady na bežné udržiavacie práce a opravy, ktoré boli vyčíslené len v rámci cenovej ponuky, teda nejednalo sa ani o skutočne vynaložené náklady, boli v rámci vyporiadania BSM zohľadnené a tak ako ich predložil žalovaný rozdelené na ťarchu oboch bezpodielových spoluvlastníkov.

50. Po vykonaných doplňujúcich otázkach strán sporu na súdnych znalcov, na ktoré súdni znalci odpovedali písomne, žalobkyňa navrhla na poslednom súdnom pojednávaní vykonať ďalšie znalecké dokazovanie k stanoveniu všeobecnej hodnoty bytu, keďže aj od vypracovania tohto znaleckého posudku uplynula doba skoro jedného roka a ceny nehnuteľností opäť vzrástli. Súd návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu zamietol. Súd je toho názoru, že vykonanie takého dôkazu by bolo nehospodárne, pretože ceny nehnuteľností tiež prebiehajú svojím vývojom, raz môžu klesať, inokedy stúpať, ktorý vývoj závisí od rôznych činiteľov, čo potvrdil aj súdny znalec Ing. T. Y., ktorý jasne uviedol, že odlišnosť použitia koeficientov pri výpočte všeobecnej hodnoty pri znaleckých posudkoch v tomto spore je spôsobená nárastom koeficientu cenovej úrovne a koeficientu predajnosti. Vyhoveniu návrhu žalobkyne by znamenalo možnosť žiadať prepočítavať všeobecnú hodnotu oceňovanej nehnuteľnosti až do doby jej absolútnej spokojnosti s výslednou hodnotou, čo by však viedlo k navyšovaniu súdnych trov a k neprimeranej dĺžke súdneho konania. V konečnom dôsledku súd poukazuje, že po doručení znaleckého posudku Ing. T. I. a jeho doplnenia žalobkyňa nemala žiadne námietky a s jej závermi sa plne stotožnila. Len samotná skutočnosť, že ceny nehnuteľností vzrástli, nepreukazuje, že vyhotovený znalecký posudok Ing. T. I. je nesprávny. Ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, je podľa názoru súdu aj jasné stanovisko súdnej znalkyne Ing. T. I., ktorá na otázku určenia aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti uviedla, že na stanovej všeobecnej hodnote oceňovaného bytu v zmysle doplnenia k znaleckému posudku trvá.

51. Preto súd mal za preukázanú cenu vyporiadavaneho bytu vo výške, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku č. XX/XXXX v znení jeho doplnenia vo výške 62.000,- eur.

52. Strany sporu sa tiež nezhodli na tom, aká bude výška vyrovnacieho podielu, ktorý bude žalovaný povinný uhradiť žalobkyni, pričom sporná nebola aplikácia zásady rovnosti ich podielov. Spornosť výšky vyrovnacieho podielu spočívala v nezhodách medzi stranami sporu ohľadom použitia vlastných finančných prostriedkov na spoločný majetok, keďže každý z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov žiadal, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

53. Žalobkyňa v procese dokazovania uznala za preukázanú výšku úspor žalovaného nadobudnutých pred uzavretím manželstva vo výške 70.000,- Sk, ktoré mal uložené na svojej vkladnej knižke. Žalovaný predložil históriu transakcií, z ktorých skutočne vyplynuli výbery po uzavretí manželstva vo výške 2.323,57 eur, ktoré podľa zhodných tvrdení strán sporu boli použité na spoločne nadobudnutý majetok ( v časti na zálohu na nájomné na byt, zariadenie domácnosti). Žalobkyňa žiadala, aby sa ako jej vnos započítala suma 68.500,- Sk, ktoré žalobkyňa špecifikovala ako dar od rodičov z vkladnej knižky a finančné dary od jej svadobných hostí vrátane finančných darov v rámci tzv. redového tanca.

54. Čo sa týka použitia vlastných finančných prostriedkov na nadobudnutie spoločného majetku spornými medzi stranami sporu bolo doplatenie sumy 52.350,- Sk ako zálohy na nájomné na byt, ktorý manželia nadobudli do spoločného nájmu od Mesta P.. Žalovaný tvrdil, že túto sumu uhradil výlučne zo svojich finančných prostriedkov nadobudnutých pred manželstvom, ktoré v časti 27.000,- Sk vybral z vkladnej knižky a vo zvyšnej časti dostal od svojej matky. Matka žalovaného v čestnom vyhlásení uviedla, že v druhej polovici roka 1997 odovzdala svojmu synovi peňažnú hotovosť vo výške 25.350,- Sk a na pojednávaní uviedla, že sumu 26.000,- mu odovzdala v druhej polovici roka 1997, niekedy v decembri, novembri, presný dátum si nepamätala, čo vlastne mali byť svadobné dary od svadobných hostí žalovaného. Rodičia žalobkyne tvrdili, že dohoda bola taká, že túto sumu 52.350,- Sk si mali strany sporu doplatiť samy zo svojich. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti je toho

názoru, že skutočne na sumu 52.350,- eur bolo použitých 27.000,- Sk z vkladnej knižky žalovaného (výber dňa 5.1.1998, úhrada dňa 7.1.1998). Vzhľadom na nepresnosti výpovede matky žalovanej a na časový odstup od poskytnutia financií do ich použitia (takmer polrok), pričom zmluva, na základe ktorej strany sporu nadobudli vedomosť o povinnosti tejto úhrady v konkrétnej výške na konkrétne číslo účtu, bola uzavretá až v decembri 1997, berúc do úvahy, že žalovaný na vkladnej knižke aj po výbere zo dňa 5.1.1998 disponoval finančnými prostriedkami minimálne vo výške ďalších 20.000,- Sk, je súd toho názoru, že finančné prostriedky na doplatenie tejto časti boli najpravdepodobnejšie spoločnými prostriedkami manželov, keďže sa nepodarilo dôveryhodne preukázať, že tieto prostriedky pochádzali výlučne z úspor žalovaného alebo len z úspor žalobkyne.

55. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva disponovala úsporami na vkladnej knižke vedenej vo VÚB, a. s. vo výške 501,56 Sk, ktorú sumu ako vnos na spoločný majetok žalovaný nerozporoval. Žalobkyňa tiež tvrdila, že rodičia jej tiež odovzdali po uzavretí manželstva aj vkladnú knižku vedenú v Slovenskej sporiteľni, a. s., čo preukazovala svedeckými výpoveďami svedkov. Súd však nadobudol pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobkyne o výške jej úspor vzhľadom na jej tvrdenia, ako aj tvrdenia svedkov - jej rodičov, ktoré vyhodnotil ako účelové vzhľadom na obranu žalovaného, a to aj ohľadom finančného daru 2x hotovosť vo výške 1.500,- eur. Pochybnosti súdu vyplynuli po vyhodnotení uplatňovaných nárokov na vyporiadanie BSM žalobkyňou pred súdnym konaním a počas súdneho konania, keďže ani z písomných vyjadrení v rámci komunikácie o uzavretí mimosúdnej dohody, ale ani zo žaloby a ani z vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného nevyplýva, že by žalobkyňa žiadala vrátiť niečo zo svojho výlučného vlastníctva, čo vynaložila na spoločný majetok pariaceho do BSM. Taktiež ani zo svedeckých výpovedí, ale ani z tvrdení žalobkyne nevyplynulo, že žalobkyňa disponovala pred uzavretím manželstva dvoma vkladnými knižkami, hoci z predložených vkladných knižiek vyplýva, že oba sú vedené na meno žalobkyne ešte za slobodno ako „T. S.“. Z takto vykonaného dokazovania je preto súd toho názoru, že žalobkyňa nedokázala preukázať konkrétnu výšku jej úspor, ktoré vynaložila na spoločný majetok patriaci do BSM. Naproti tomu žalovaný aj v rámci komunikácie vedenej medzi stranami sporu pred súdnym konaním, ale aj vo vyjadrení k žalobe žiadal vrátiť svoje finančné prostriedky, ktoré vynaložil na spoločný majetok. Preto súd vychádzal z preukázaných vnesených finančných prostriedkov zo strany žalovaného vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk) a zo strany žalobkyne vo výške 16,65 eur (501,56 Sk).

56. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Pri stanovení výšky vyrovnávacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť a správny je preto taký postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Následne spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu) a takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.8.2015, sp. zn. )

57. Súd mal teda za preukázanú výšku celkového majetku patriaceho do BSM ako rozdiel medzi hodnotou aktív 71.871,85 eur (hodnota bytu 62.000,- eur + hodnota hnuteľných vecí 1.030,- eur + 895,- eur + hodnota motorového vozidla 7.933,81 eur + finančné prostriedky na účte žalovaného + 13,04 eur ), a hodnotou pasív spoločný úver vo výške 7.933,81 eur, od čoho súd ešte odčítal vnosy žalovaného 2.323,57 eur a žalobkyne 16,65 eur = 61.598,82 eur.

58. Takže z hodnoty majetku pripadá na podiel žalobkyne suma 30.799,41 eur, čo je 50 % zo sumy 61.598,82 eur a na podiel žalovaného suma 30.799,41 eur čo je tiež 50 % zo sumy 61.598,82 eur.

59. Keďže žalovaný nadobudol väčšiu majetkovú hodnotu ako nadobudla žalobkyňa, vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel. Od výšky hodnoty z BSM, ktorý pripadol pre žalobkyňu, je však potrebné odpočítať hodnotu hnuteľných vecí, ktoré nadobudla vyporiadnaním vo výške 1.030,- eur a taktiež sumu 1.336,95 eur, ktorá suma predstavuje polovicu nákladov súvisiacich s užívaním bytu uhrádzaných do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu v zmysle ust. § 10 ods. 1 a ods. 7 za obdobie od 04/2018 do 12/2021 vychádzajúc z predložených platobných výmerov.

60. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi. Rozvedených manželov aj po zániku manželstva vo vzťahu k tretím osobám nepochybne zaťažuje povinnosť platiť platby spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Ide tak o pasívnu solidaritu ( ). Ak tieto platby poskytuje len jeden z bývalých manželov bez toho, aby sa tak dohodli, má voči druhému právo, aby mu druhý uhradil to, čo na neho pripadá. Ak jeden z manželov zaplatí sám celú platbu, spojenú s vlastníctvom k nehnuteľnosti (daň, poplatky do fondu opráv), vzniká mu právo žiadať od druhého manžela zaplatenie jeho podielu.

61. Od 1.2.2018 bola v zmysle výmeru uvedená suma do fondu údržby, prevádzky a opráv bytového domu a na správu bytového domu vo výške 59,38 eur, z toho polovica 29,69 eur a teda za obdobie od rozvodu manželstva XX/XXXX do XX.X.XXXX = 27 mesiacov x 29,69 eur = 801,63 eur, a za obdobie od 07/2020 do 31.12.2021 bola táto suma v zmysle výmeru platného od 1.7.2020 vo výške 59,47 eur, z toho polovica 29,74 eur = 18 mesiacov x 29,74 eur = 535,32 eur, a teda súčet 801,63 eur + 535,32 eur = 1.336,95 eur predstavuje polovicu nákladov na fond údržby, prevádzky a opráv bytového domu a na jeho správu, ktorú úhrady je povinný uhrádzať každý vlastník bytu, bez ohľadu na to, či byt užíva alebo nie. Žalobkyňa nepreukázala, že by si voči správcovi bytového domu súp. č. XXXX tieto povinnosti vlastníka plnila a tvrdenie žalovaného, že tieto náklady uhrádza sám, nerozporovala.

62. Hoci žalobkyňa namietala premlčanie tohto nároku, súd uvádza, že žalovaný si nárok, hoci v nesprávnej výške uplatnil vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.11.2019, a teda premlčacia doba na ich uplatnenie neuplynula. Súd neprihliadol na uplatnený nárok žalovaného, ktorý žiadal, aby súd započítal polovicu všetkých nákladov uhrádzaných v prospech spoločenstva od doby, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť do času ich rozvodu, keďže v tom čase bezpodielové spoluvlastníctva stále trvalo a tieto náklady žalovaný uhrádzal z prostriedkov patriacich do tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obstarával bežné záležitosti týkajúcich sa spoločných vecí.

63. Súd teda zaviazal žalovaného k úhrade vyrovnacieho podielu žalobkyni vo výška 28.432,46 eur, a keďže sa jedná o značnú sumu, súd uložil žalovanému túto zaplatiť žalobkyni v lehote do 45 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to aj s prihliadnutím na legitímne očakávania žalobkyne na včasnú úhradu vyrovnacieho podielu.

K trovám konania

64. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. V konaní o vyporiadanie BSM podľa názoru súdu žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania BSM pre charakter sporu a konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. V danom prípade však nie je možné exaktne uviesť, ktorá zo strán sporu bola úspešnejšia, keďže žalobkyňa počas súdneho konania návrh, komu má pripadnúť byt do vlastníctva menila, a žalovaný tiež úspešný nebol, keďže súd neprihliadol na ním vznesené námietky týkajúce sa hodnoty bytu. V časti hnuteľných vecí a spoločného úveru sa strany sporu na vyporiadaní v podstate dohodli a došlo k pomernému uspokojeniu oboch strán spor.. V zmysle vyššie uvedeného potom súd rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žiadnej zo strán sporu tento nárok nepriznal.

66. Podľa Základných princípov ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

67. vypustil úpravu trov štátu, pričom zákonodarca nezohľadnil prípad, keď za súčinnosť tretích osôb boli trovy hradené zo štátnych prostriedkov. V danom prípade žalovaný navrhol vykonať dokazovanie za účelom zistenia zostatkových hodnôt na účtoch žalobkyne, ktoré by mohli byť vedené v Slovenskej sporiteľni a. s.. Hoci žalovaný bol zaviazaný na zloženie preddavku na tieto trovy dôkazu (uznesenie č. k. XXC/XX/XXXX -XXX zo dňa 8.7.2021, právoplatné ku dňu 29.7.2021), súdom uloženú povinnosť si nesplnil, preto súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.10.2021 nariadil zaplatiť uplatnenú náhradu za súčinnosť Slovenskej sporiteľni a. s. vo výške 24,- eur predbežne zo štátnych prostriedkov.

68. Povinnosťou súdu je preto sa s touto situáciou vysporiadať. Súd aplikujúc základné princípy má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli a reálne ich vynaložil. Predchádzajúci právny predpis upravujúci civilný proces ( - ) garantoval nárok štátu na náhradu trov, ktoré mu v tom ktorom konkrétnom konaní vznikli. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov.

69. Pre priznanie tohto nároku štátu si súd volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania.

70. Vzhľadom na to, že žalovaný navrhol vykonať dôkaz, na vykonanie ktorého preddavok nezložil, je povinný štátu nahradiť trovy konania spojené s vykonávaním tohto dôkazu, keďže nárok na náhradu jeho trov voči žalobkyni mu súd nepriznal a teda súd vychádza toho, že každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. Preto rozhodol súd tak, že štát - Slovenská republika má právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.