Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4S-15-2025.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Subarea
4S/15/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Omid MIRZAEE, nar. XX.XX.XXXX, A. B. XX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Peter Kuzma, advokát, Duklianska 8, 089 01 Svidník, IČO: 42 339 669, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, IČO: 00 151 866, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-3-006/0025-Sk zo dňa 03.03.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 09.05.2025, doručenou správnemu súdu v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-3-006/0025-Sk zo dňa 03.03.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. s. PPZ-HCP-PO6-6915-004/2024-PC zo dňa 11.11.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel výskumu a vývoja.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorým žalobca v prvom rade poukázal na svoje profesijné postavenie vedca v oblasti materiálového výskumu s prebiehajúcim spoločným výskumom na Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied, v.v.i. (ďalej len „ÚMV SAV“) s prísľubom ďalšieho hosťovania a prínosom v biomedicínskych oblastiach. Význam priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aj poukazom na právoplatné rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, u ktorých do času, kým správny súd nerozhodne vo veci, platí prezumpcia správnosti, a tým predstavujú prekážku udelenia pobytu žalobcovi na rovnaký účel (výskumu a vývoja), a tým aj obmedzenie výkonu práce. K zrušeniu prechodného pobytu došlo podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), čo sú totožné dôvody, pre ktoré sa zamieta žiadosť o udelenie prechodného pobytu, čím aj akákoľvek budúca žiadosť žalobcu o udelenie pobytu bude zamietnutá. Pričom žalobca má za to, že jediným dôvodom, pre ktorý mu bol zrušený prechodný pobyt, je utajovaná spravodajská informácia Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a žiaden iný dôkaz preukazujúci dôvodnosť podozrenia záujmov na území Slovenskej republiky nebol žalovaným produkovaný ani zistený. Čo sa týka závažnej ujmy, tu žalobca poukázal na právny následok spočívajúci v prerušení výskumu, na ktorom participoval, prerušeniu vedeckých kontaktov a vzťahov so slovenskými vedcami ÚMV SAV a aj zhoršenie jeho postavenia v domovskej krajine ako vedca a profesora na univerzite s dopadom na jeho osobnú česť, dobrú povesť a meno. Záverom vyjadril presvedčenie, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nie je si vedomý žiadneho protiprávneho konania či vykonávania aktivít na úseku iného ohrozovania strategických bezpečnostných záujmov na území Slovenskej republiky a takéto obvinenia vyslovene popiera.
3. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril aj žalovaný podaním zo dňa 25.06.2025, ktorým vyjadril názor, že na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je splnená základná podmienka, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže podľa žalovaného je u žalobcu bezpečnostné riziko. Nesúhlasné stanovisko SIS v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nebolo vydané v konaní o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ale až po niekoľkých mesiacoch, kedy bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená od SIS spravodajská informácia, v zmysle ktorej vyhodnotila osobu žalobcu ako rizikovú osobu. Žalovaný dôvodne predpokladá, že SIS získala informácie k osobe žalobcu práve počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky, na základe ktorých vzniklo dôvodné podozrenie z vykonávania aktivít žalobcu vo vzťahu k ohrozovaniu strategických bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Pre žalovaného je spravodajská informácia SIS ako štátneho orgánu Slovenskej republiky dôkazom toho, že žalobca môže pri svojom pobyte ohroziť bezpečnosť štátu a verejný poriadok, a tým by priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak bolo v rozpore s verejným záujmom.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).
10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného
charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.
13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Podľa žalobcu je hmotnoprávna podmienka hrozby závažnej ujmy naplnená tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného dôjde k prerušeniu výskumu, na ktorom participoval, prerušeniu vedeckých kontaktov a vzťahov so slovenskými vedcami SAV, a zároveň aj k zhoršeniu jeho profesijného a spoločenského postavenia v domovskej krajine.
15. Preskúmaním spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil nasledovné skutočnosti, a síce žalobca Žiadosťou č. 240206234824110 zo dňa 16.02.2024 (ďalej len „žiadosť“) žiadal o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ku ktorej priložil o. i. Výpis z registra trestov vydanom Súdnou správou provincie Semnan, Iránskej islamskej republiky s negatívnym výsledkom, Oznámenie zo dňa 14.02.2024 o udelení štipendia Slovenskou akademickou informačnou agentúrou na 10-mesačný študijný/výskumný/prednáškový/umelecký pobyt na Slovensku v rámci Národného štipendijného programu Slovenskej republiky na podporu mobilít študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov s nástupom od 01.02.2024, ďalej Zmluvu o dlhodobom ubytovaní č. 55110891 zo dňa 06.02.2024 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 08.02.2024, na základe ktorých mu bolo poskytnuté ubytovanie v ubytovni pre študentov – Študentský domov na ul. B. X D. C. v trvaní najskôr od 05.02.2024 do 06.03.2024, a následne od 07.03.2024 do 11.12.2024 ako aj Dohodu o hosťovaní medzi žalobcom a ÚMV SAV, podľa ktorej sa žalobca zaviazal na výkon výskumnej a vývojovej činnosti v období od 01.02.2024 do 30.11.2024. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil danú žiadosť tak, že dňa 15.03.2024 rozhodol o udelení prechodného pobytu. Správny súd tak mal jednoznačne za preukázané tvrdenia žalobcu ohľadom jeho profesie a výkonu výskumnej činnosti na území Slovenskej republiky.
16. Na druhú stranu, uvedený výskum, pre ktorý mu bol udelený prechodný pobyt, mal trvať len v období od 01.02.2024 do 30.11.2024, teda mal byť už skončený v čase, kedy rozhodol žalovaný o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, a teda nemohlo by dôjsť výkonom rozhodnutia žalovaného k ohrozeniu daného výskumu. Hoci zo spisového materiálu vyplýva jednak odporúčanie E. F. G. H., H. vedúceho VC PROMATECH zo dňa 18.11.2024 (ďalej len „odporúčanie“), podľa ktorého sa žalobca mal začleniť do vedeckého tímu, vykazovať výnimočné zručnosti a znalosti a vykonávať publikačnú činnosť, a jednak aj prísľub hosťovania od H. F. E. I., H. riaditeľa ÚMV SAV, Košice zo dňa 18.11.2024 na podporu žiadosti o mobilitné štipendium (ďalej len „prísľub hosťovania“). Oba dokumenty sa však týkali žiadosti na poskytnutie finančnej podpory za účelom ďalšieho výskumného pobytu. Správny súd však nemal za preukázané nielen to, ako bolo rozhodnuté o tejto žiadosti, ale ani len či vôbec žiadosť podaná bola. Bez ohľadu na podanie ďalšej žiadosti na poskytnutie finančnej podpory, žalobcovi bol poskytnutý prechodný pobyt len v súvislosti s vedeckým výskumom trvajúcim do 30.11.2024, ktorý bol následne
zrušený. V kontexte uvedeného tým správny súd nemohol dospieť k záveru, že by výkonom rozhodnutia žalovaného by došlo k ohrozeniu výskumu žalobcu, ktorý už mal byť zo strany žalobcu ukončený.
17. Za opodstatnené nepovažoval správny súd ani tvrdenie ohľadom prerušenia vedeckých kontaktov a vzťahov so slovenskými vedcami SAV a aj zhoršenia jeho profesijného a spoločenského postavenia v domovskej krajine. Tieto tvrdenia majú len hypotetický charakter a neboli nijak špecifikované či preukázané zo strany žalobcu. Skutočnosť, že by sa žalobca vrátil do domovskej krajiny automaticky neznamená pretrhnutie kontaktov s vedcami na území Slovenskej republiky, či nemožnosť vyvíjať s nimi spoluprácu. Uvedenému svedčí aj to, že výskum, pre ktorý mu bolo udelený prechodný pobyt, mal iba dočasný charakter, a teda žalobca by už ďalej nemohol vykonávať výskumnú činnosť na území Slovenskej republiky. Rovnako žalobca nijak nešpecifikoval ani zhoršenie jeho profesijného a spoločenského postavenia v domovskej krajine, teda v čom by spočívalo zhoršenie jeho postavenia, aké by to malo následky, ak by nedošlo k odkladnému účinku správnej žaloby.
18. Ďalšou podstatnou skutočnosťou svedčiacu o nenaplnení podmienky priznania odkladného účinku správne žaloby je, že žalobca tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom ani len nepreukázal. Ako bolo vyššie uvedené správny súd vychádzal aj zo spisového materiálu vrátane administratívneho spisu, avšak to neznamená, že žalobca nemá povinnosť svoje tvrdenia preukázať dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho tak nie je naplnená osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
19. Čo sa týka námietok ohľadom jediného dôvodu, pre ktorý došlo k zrušeniu prechodného pobytu žalobcu, spočívajúcom v bezpečnostnom riziku žalobcu, tie na posúdenie odkladného účinku správnej žaloby nemajú vplyv, keďže žalobca v tomto návrhu mal jednak tvrdiť existenciu dôvodu priznania odkladného účinku správnej žaloby, a to nielen uvedením, ale aj bližšou špecifikáciu tohto dôvodu a s ním spojeného nepriaznivého následku. V súvislosti s uvedeným mal žalobca naplniť aj osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a síce tieto tvrdenia aj podložiť dôkazmi. Hoci žalobca na podporu svoju návrhu uviedol určité skutočnosti, správny súd ich však nepovažoval za natoľko relevantné a odôvodnené, aby naplnili hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žaloby, zároveň ako dôkaz žalobca predložil odporúčanie a prísľub hosťovania, ktoré sa však vzťahujú na možné podanie žiadosti o poskytnutie finančnej podpory, ktoré rovnako nebolo správnemu súdu preukázané. V nadväznosti na uvedené tak žalobcov návrh neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
20. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.
21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).