Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/7/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, 2/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XX, 3/ A. G., nar. X.X.XXXX, bytom C., H. X a 4/ I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, všetci zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom Košice, Floriánska 16, proti žalovanému U.S.Steel Košice, s.r.o., so sídlom Košice, Vstupný areál U.S.Steel, IČO: 36 199 222, zast. Dolobáč Legal s.r.o., so sídlom Košice, Floriánska 19, IČO: 55 034 268 o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku K2-37C/7/2019-384 z 19.9.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia voči žalovanému domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy, každý po 54.573 € na skutkovom základe, že manžel žalobkyne 1 a otec žalobcov 2 - 4, nebohý I. B., bol v čase svojej smrti zamestnancom spoločnosti REMOZA, s.r.o. so sídlom Ličartovce 227, okres Prešov, IČO: 36 763 764 a dňa 15.2.2017 v areáli žalovaného vykonával spolu so žalobcom 4 zámočnícke práce, konkrétne demontáž konštrukčných prvkov bočného vedenia dopravníkového pásu RM 33. Uvedeného dňa v čase okolo 19.29 hod. došlo k pracovnému úrazu nebohého I. B. s následkom smrti v areáli žalovaného, na prevádzke Aglomerácia. Podľa žalobcov k tragickému a zbytočnému úmrtiu nebohého I. B. došlo dôsledkom zanedbania povinnosti žalovaného zabezpečiť bezpečnosť na svojom pracovisku, ktoré úmrtie u žalobcov vyvolalo narušenie ich bežného spôsobu života a ujmu na psychike.

3. Súd vec právne posúdil podľa , a 2, , a konštatujúc, že spôsobenie úmrtia člena rodiny je nepochybne neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny - žalobcov, ktorí tvrdili, že protiprávny zásah do ich osobnostného práva spočíval v objektívnom fakte nezabezpečenia pracovných podmienok žalovaným, ktoré by pracovný úraz nevyvolali. Dospel k záveru, že hoci žalobcovia preukázali protiprávnosť konania žalovaného v súvislosti s úrazom nebohého I. B. spočívajúcu v porušení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov z dôvodu, že vrátna stanica dopravníkového pásu RM 32 nebola vybavená krytom zabraňujúcim prístupu do pohybujúcich sa častí tohto zariadenia, avšak napriek zlyhaniu bezpečnostných opatrení na pracovisku zo strany žalovaného, nebola preukázaná priama bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením týchto predpisov a smrťou nebohého I. B.. Podľa znaleckého posudku č. 7/2019 nebolo preukázané, že konkrétne porušenie bezpečnostných pravidiel žalovaným priamo spôsobilo smrť nebohého I. B., teda vykonané dôkazy nedokázali s dostatočnou mierou pravdepodobnosti prepojiť bezpečnostné nedostatky so smrteľným následkom. Zo skutkového

hľadiska mal súd za zrejmé, že nebohý I. B. svojvoľne opustil svoje pracovisko pri dopravníkovom páse RM 33, presunul sa o 30 m ďalej, vstúpil do priestoru vrátnej stanice dopravného pásu RM 32, kde sa nachádzal pohyblivý valec a prítlačný valček, na ktorých nebol ochranný kryt a ktorý bol v tom čase prevádzke, pričom dôvod, pre ktorý tak nebohý urobil, sa vykonaným dokazovaním objasniť nepodarilo. Nebohý I. B. navyše na prechod cez dopravníkový pás nevyužil lávku vybavenú zábradlím a osvetlenú do tej miery umožňujúcej bezpečný prechod na druhú stranu, preto z hľadiska bezprostrednosti príčiny a následku k úrazu primárne neviedol chýbajúci kryt na vrátnej stanici dopravníkového pásu RM 32, ale opustenie pracovného miesta pri dopravníkovom páse RM 33 a presun nebezpečným spôsobom do priestoru dopravníkového pásu RM 32.

4. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že prvotná a hlavná príčina škody bola zavinené porušenie právnych predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany nebohého, s ktorými bol preukázateľne riadne oboznámený. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci v zmysle ust. tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

5. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadli včas podaným odvolaním žalobcovia majúc za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia, ktorých v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania existencie protiprávneho úkonu, preukázali protiprávnosť konania žalovaného v súvislosti s úrazom nebohého I. B., pričom pokiaľ ide o škodu, táto bola v konaní nepochybná, keďže v dôsledku úrazu došlo k úmrtiu manžela žalobkyne a otca žalobcov 2 - 4, čím nesporne došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov. Súd dospel k záveru, že došlo k určitému zlyhaniu bezpečnostných opatrení žalobcom, avšak skonštatoval nepreukázanie priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi porušením týchto predpisov a smrťou nebohého I. B.. Vzhľadom na tieto okolnosti majú žalobcovia za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán v zmysle . Žalobcovia si v uplatnili nárok na ochranu osobnosti pozostávajúci z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli ako pozostalí, ktorí prišli o manžela a otca pri tragickej udalosti, z čoho si ponesú traumu možno po zvyšok svojho života. Žalobu podali v čase, kedy sa ich nárok javil ako dôvodný a z ich strany sa teda nejednalo o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Nebola preukázaná len bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením týchto predpisov a smrťou nebohého, preto za daných okolností priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému považujú za neadekvátne a v rozpore so všeobecným princípom spravodlivosti. Čo sa týka majetkových pomerov žalovaného v porovnaní so žalobcami poukázali na skutočnosť, že žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý je jedným z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku, preto aplikácia ustanovenia neodporuje dobrým mravom ani nespôsobuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril nesúhlas s aplikáciou ustanovenia z dôvodu absencie splnenia podmienok. Jeho použitie by podľa názoru žalovaného bolo v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok konania ako aj so zásadami spravodlivosti a procesnej rovnováhy. Zdôraznil, že ustanovenie nemá slúžiť na kompenzáciu sociálnych alebo majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale len na odstránenie neprimeraných dôsledkov striktnej aplikácie zásady náhrady trov konania. Má za to, že neboli preukázané žiadne výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia si museli byť vedomí, že ich žaloba je sporná a že dôkazné bremeno preukázania priamej súvislosti medzi tvrdeným porušením bezpečnostných predpisov a smrťou ich blízkej osoby leží na nich, napriek čomu sa rozhodli viesť súdny spor, čím vedome podstúpili riziko nepriaznivého rozhodnutia a s tým spojenú povinnosť náhrady trov konania protistrane. Navyše žalobcovia sa snažia zľahčovať výsledok konania keď tvrdia, že „nebola preukázaná len bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením predpisov a smrťou nebohého“. Hoci žalobcovia v odvolaní nepriamo poukázali na svoju finančnú situáciu, nepredložili žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce ich nepriaznivé majetkové alebo sociálne pomery v rozsahu, ktorý by odôvodňoval aplikáciu . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. V rámci odvolacej repliky sa žalobcovia nestotožnili s tvrdením žalovaného, že sa v odvolaní snažia zľahčovať výsledok konania, pretože nepreukázanie bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi

porušením predpisov a smrťou nebohého je konštatáciou súdu, nie subjektívne hodnotenie žalobcov. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania by mal konajúci súd mať vždy na zreteli, či vzhľadom na okolnosti prípadu bude priznanie náhrady v súlade s dobrými mravmi, alebo či nebude príkro nespravodlivé. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. V danom prípade je podľa mienky žalobcov dôvodné použitie tohto ustanovenia vzhľadom na okolnosti danej veci a neprimeranú tvrdosť, naviac žalovaný by takouto aplikáciou neutrpel žiadnu relevantnú ujmu.

8. Odvolacou duplikou žalovaný zotrval na nesúhlase s odvolaním žalobcov vo vzťahu k výroku o trovách konania a na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Pokiaľ sa žalobcovia ohradili voči tvrdeniu žalovaného o zľahčovaní výsledku konania, ide o argumentačný obrat, ktorým žalobcovia nepriamo spochybňujú samotný základ rozhodnutia súdu, nakoľko absencia preukázania priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a následkom - smrťou nebohého bola kľúčovým dôvodom zamietnutia žaloby. Argumentácia žalobcov o nedostatkoch žalovaného v oblasti bezpečnosti práce nie je dostatočným dôvodom na aplikáciu , navyše predstavuje zjednodušené a účelovo vytrhnuté hodnotenie skutkového stavu, ktoré nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania v tomto konaní. Závažné porušenie pracovnej a bezpečnostnej disciplíny bolo na strane samotného zamestnanca, pričom žalovaný bol do konania vtiahnutý bez vlastného pričinenia, musel sa účinne brániť voči tvrdeniam žalobcov a vynaložiť náklady na svoju obranu k čomu poukázal na ustálenú judikatúru v danej oblasti.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku vo výroku o trovách ( ), ani na jeho zmenu ( ), preto napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( ).

11. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok v zamietavom výroku, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti sa stal právoplatným a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

12. Ustanovenia až CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ). Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo znamená, že strana sporu, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

14. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. . Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy

výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010 či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).

16. Ustanovenie , ktorého aplikácie sa žalobcovia domáhajú, predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Aplikovať dotknuté procesné ustanovenie možno v akomkoľvek sporovom konaní. Platí totiž predpoklad, že okolnosti hodné osobitého zreteľa sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.

17. Aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia aj na majetkové pomery oprávneného účastníka, teda tej strany sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa nálezu Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 387/2019, súd v prípade použitia ustanovenia je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v oporu.

19. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania absolútne nezaoberal prípadným použitím ustanovenia , čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutom výroku.

20. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces sa vo všeobecnosti rozumie taký postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesným predpisom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozhodnutie, ktorého niektorý výrok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

21. Právo strán sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa a procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí uviesť v súlade s , a dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak strana objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu (, , ).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).