Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/97/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne), v sporovej veci žalobcu: Združenie individuálnych vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo Kysucký Lieskovec, IČO: 42 386 641, so sídlom 023 34 Kysucký Lieskovec 29, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom XXX XX C. D. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 51C/18/2025-105 z 27.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej uložil povinnosť zdržať sa všetkého a akéhokoľvek konania v mene a na účet žalobcu (výrok I.), odovzdať žalobcovi všetku dokumentáciu žalobcu, ktorá je v držbe žalovanej, a to najmä evidenciu majetku žalobcu, účtovné závierky žalobcu za účtovný rok 2023 a účtovný rok 2024, hlavnú knihu účtovnej analytickej evidencie, vydané faktúry od 01.01.2023 do 11.11.2024 a zoznam vydávaných faktúr od 01.01.2023 do 11.11.2024, bankové výpisy z účtu žalobcu od 01.01.2023 do 11.11.2024, mzdové listy žalobcu od 01.01.2023 do 11.11.2024, karty hmotného investičného majetku žalobcu, zmluvy uzavreté žalobcom s odberateľmi drevnej hmoty s prílohami, a žalobcom vystavené ťažobné lístky od 01.01.2023 do 11.11.2024 (výrok II.) a odovzdať žalobcovi všetky kľúče od priestorov užívaných žalobcom ako jeho sídlo, a to najmä kľúče od kancelárie žalobcu nachádzajúcu v priestoroch budovy kultúrneho domu v obci C. D., na adrese: C. D. XX, XXX XX C. D. (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému (v tomto rozhodnutí v súlade s gramatickým ženským rodom podstatného mena označovanej ako „žalovaná“ – poznámka odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie mal za dostatočne osvedčené nasledovné skutočnosti: Žalobca je pozemkovým spoločenstvom podľa o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“), ktorý bol založený v zmysle zmluvou o pozemkovom spoločenstve. Orgánmi žalobcu sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada, ktorých volebné obdobie je podľa čl. VI. bodu 7. zmluvy o pozemkovom spoločenstve stanovené na dobu 5 rokov. Žalovaná je bývalým členom výboru žalobcu, pričom v období od 25.03.2019 do 25.03.2024 súčasne vykonávala funkciu predsedu výboru žalobcu, a teda bola osobou oprávnenou konať v mene žalobcu v plnom rozsahu a súčasne bola evidovaná ako

osoba oprávnená na vedenie ekonomiky a pokladne žalobcu. Dňa 10.11.2024 sa konalo zasadnutie zhromaždenia žalobcu, na ktorom zhromaždenie, ako najvyšší orgán žalobcu, zvolilo nových členov výboru žalobcu a to s účinnosťou odo dňa 11.11.2024 a to: p. E. F., ktorá súčasne vykonáva funkciu predsedu výboru, G. H. I. a G. J. G.. Žalobca listom zo dňa 22.01.2025 vyzval žalovanú na odovzdanie užívaných priestorov pozemkového spoločenstva, ako aj na odovzdanie príslušnej účtovnej a daňovej agendy. Žalovaná na túto výzvu žalobcu nereagovala. Žalobca listom zo dňa 29.01.2025 opätovne vyzval žalovanú na odovzdanie dokumentácie a užívaných priestorov, na ktorú žalovaná nereagovala. Z notárskej zápisnice o osvedčení právne významnej skutočnosti sp. zn.: Nz 123/2025, NCRls 6315/2025, NCRls 6518/2025 spísanej notárkou K. L. M. mal za dostatočne osvedčenú tú skutočnosť, že priestory sídla žalobcu boli v podstate vyprázdnené, z dokumentácie sa v miestnosti nachádzali len niektoré dokumenty vzťahujúcich sa k obdobiam rokov 1997 až 2018, nenachádzali sa žiadne dokumenty od roku 2019 a novšie, žiadne dokumenty označené ako faktúry prijaté, odoslané, objednávky, výpisy z bežných účtov, príkazy na úhradu, žiadna kniha pokladnice, príjmove a výdavkové pokladničné doklady, dokumenty týkajúce sa titulu nadobudnutia, rozhodnutia o vklade z katastra nehnuteľností pri kúpe alebo darovaní, žiadne dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, prihlášky a odhlášky do a z poisťovní, evidenčné listy, odovzdané výkazy do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, mzdové listy, výplatné listiny, prihlasovacie údaje na elektronickú komunikáciu so zdravotnou poisťovňou, sociálnou poisťovňou či daňovým úradom, žiadne zápisnice a uznesenia z výborových schôdzí, prezenčné listiny, splnomocnenia, zápisnice a správy dozornej rady, správy pokladníka, hospodára, ani zoznam nezistených vlastníkov, žiadne zoznamy výplaty zisku za roky 2018 až 2024, zoznam vlastníkov, doklady BOZP, zoznamy majetku, žiadne kľúče od priestorov, žiadne doklady s označením práce starostlivosti o les alebo PSOL. Na základe vyššie opísaného skutkového deja a skutkových okolností mal za osvedčené, že existuje dôvodná obava, že konaním žalovanej môže dôjsť k poškodeniu práv žalobcu, čomu je potrebné zamedziť bezodkladnou úpravou pomerov. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi prijal záver, že žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti v rovine ich pravdepodobnosti, t.j. okolnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Konštatoval, že žalobca osvedčil existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to obavu z bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy vyplývajúcu z obavy žalobcu tým, že neodovzdaním dokumentácie žalobcu žalovanou je žalobcovi znemožnené, aby plnil riadne zákonné povinnosti, čí už voči štátnym orgánom, alebo i voči obchodným partnerom a prípadne aj voči zamestnancom. Z návrhu mal za dostatočne osvedčenú tú skutočnosť, že stav vyvolaný žalovanou súčasne bráni žalobcovi podať daňového priznania riadne a včas, s čím je spojená hrozba vzniku škody na strane žalobcu v podobe sankcií uložených žalobcovi správcom dane. Mal za to, že žalovaná bráni žalobcovi riadne užívať prenajaté nebytové priestory, čím žalobcovi vzniká majetková ujma. Záujem žalobcu, ktorý sa domáha ochrany, je teda možné akceptovať, keďže týmto neodkladným opatrením sa odstráni protiprávny stav, ktorý spôsobila žalovaná neoprávneným zadržiavaním dokumentácie žalobcu a kľúčov od predmetných nebytových priestorov. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana pred neoprávneným zásahom žalovanej do práv žalobcu.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že v danej veci neuložil povinnosť podať žalobu na súd, nakoľko povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným ako v konaní vo veci samej. Žalobca riadne preukázal protiprávny zásah žalovanej do jeho vlastníckeho a užívacieho práva a nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezasahuje práva žalovanej, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečí nerušený výkon vlastníckeho práva žalobcu a nerušené užívanie nebytových priestorov žalobcom a ochráni jeho vlastnícke právo proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Nariadením neodkladného opatrenia s totožným výrokom ako v konaní vo veci samej dôjde k zabráneniu protiprávneho stavu a poskytne ochranu vlastníckeho práva žalobcu a práva užívať prenajaté nebytové priestory žalobcom, nakoľko vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva a nájomca má právo domáhať sa ochrany práva užívať prenajaté nebytové priestory, predtým kto doňho neoprávnene zasahuje. Nakoľko návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, prináleží mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Podanie odvolania odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

Návrhu navrhovateľa (t.j. žalobcu) vytýkala účelovosť, tendenčnosť a predovšetkým neopodstatnenosť. Uviedla, že v predmetnom spoločenstve vykonáva činnosť výlučne súvisiacu s jej členstvom ako vlastníka nehnuteľnosti, v dôsledku čoho ani nemôže konať v mene žalobcu, pretože podľa Zmluvy o pozemkovom spoločenstve článku V. jej prináležia výlučne práva a povinnosti členov spoločenstva. Tvrdenie žalobcu je neopodstatnené a v rovine subjektívneho názoru bez relevantných dôkazov. Uviedla, že sa ohradzuje voči tvrdeniam uvedeným v písomnom podaní žalobcu zo dňa 21.02.2025 ohľadom toho, že nebolo možné uskutočniť odovzdanie dokumentácie a priestorov sídla navrhovateľa s ich následným protokolárnym odovzdaním a prevzatím v navrhovaných termínoch. Mala za to, že žalobcovi bolo dostatočne jasne a zrozumiteľne oznámené, že podľa Zmluvy o pozemkovom spoločenstve je uvedené, že ,,vedenie predpísaného účtovníctva výbor zabezpečuje sám alebo prostredníctvom externého účtovníka pri výbere externého účtovníka výbor uprednostniť člena spoločenstva pred iným uchádzačov“. Žalobca mal vedomosť o tom, že spoločenstvo malo uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou N., O. (vedenie účtovníctva) P.: XX XXX XXX O. O. XXX Q. XXX XX zastúpenej konateľom R. F., ktorá zabezpečuje účtovníctvo pre spoločnosť a disponuje so všetkými dokumentami, a to: evidencia majetku žalobcu, účtovné závierky žalobcu za účtovný rok 2023 a účtovný rok 2024, hlavná kniha účtovnej analytickej evidencie, vydané faktúry od 01.01.2023 do 11.11.2024 a zoznam vydávaných faktúr od 01.01.2023 do 11.11.2024, bankové výpisy z účtu žalobcu od 01.01.2023 do 11.11.2024, mzdové listy žalobcu od 01.01.2023 do 11.11.2024, karty hmotného investičného majetku žalobcu, zmluvy uzavreté žalobcom s odberateľmi drevenej hmoty s prílohami, a žalobcom vystavené ťažobné listy od 01.01.2023 do 11.11.2024. Vzhľadom k tomu, že toho času bola len členom spoločenstva a nie predsedom spoločenstva nemá oprávnenie konať v mene spoločenstva a požadovať dokumenty od obchodnej spoločnosti N., O. toto výlučne prináleží a oprávňuje žalobcu.

Rovnako na základe listinných dôkazov predložených žalobcom nemožno ustáliť jednoznačný záver, že disponuje kľúčmi od priestorov užívaných žalobcom ako jeho sídlo a to najmä kľúčami od kancelárie žalobcu nachádzajúiestoroch budovy kultúrneho domu v obci Kysucký Lieskovec. Do pozornosti dala fakt, že bezpečnostné uzamykacie zámky boli žalobcom vymenené v priestoroch užívaných žalobcom ako jeho sídlo budovy. Aktuálny sled udalostí, ktoré sa za ostatné mesiace odohrali, nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu ide od samého začiatku o vopred premyslenú stratégiu a jasný zámer, ktorý má byť na jej ťarchu, pretože bola zasadnutím mimoriadneho zhromaždenia konanom dňa 29.03.2025 zvolená ako nový predseda (osoby oprávnenej konať za spoločenstvo a v rozsahu ich oprávnenia konať za spoločenstvo). Mala za to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená priama súvislosť medzi konaním žalobcu a jej údajným konaním, ktorým by mala zasahovať do práv žalobcu. Nariadené neodkladné opatrenie považuje za neprimeraný zásah do jej práv, pričom poukázala na fakt, že týmito právami, ktoré jej ako povinnosť uložil súd prvej inštancie, ani nedisponuje, z ktorého dôvodu petit považuje nevykonateľný.

Žalobca neosvedčil existenciu okolností odôvodňujúcich možný zásah do jeho práv, keďže nemožno spoľahlivo ustáliť záver, že by sa vo vzťahu k žalobcovi skutočne dopustila konania, ktoré možno charakterizovať ako zásah do jeho práv.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že je nepochybné, že prostredníctvom listinných dôkazov a navyše prostredníctvom verejnej listiny (predmetnej notárskej zápisnice) preukázal všetky svoje tvrdenia a skutkové okolnosti odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia, ktoré okolnosti existovali ku dňu vyhlásenia napadnutého uznesenia a ktoré trvajú i naďalej ku dňu podania tohto vyjadrenia. Žalovaná v podanom odvolaní síce tieto skutočnosti rozporuje, avšak bez predloženia akéhokoľvek relevantného dôkazu, ktorým by bol preukázaný prípadný opak tak, ako to vyžaduje citované ust. .

Pokiaľ žalovaná v rámci odôvodnenia poukazuje na skutočnosti, ktoré mali nastať po vyhlásení napadnutého uznesenia, tie s ohľadom na citované ust. v spojení s ust. 354 nemôžu spôsobovať nezákonnosť alebo vecnú nesprávnosť uznesenia, nakoľko ide o skutočnosti, ku ktorým (pokiaľ by aj objektívne existovali) nemohol súd v dobe vyhlásenia uznesenia prihliadať.

S ohľadom na uvedené považuje odvolanie žalovanej za absolútne nedôvodné, napadnuté uznesenia za zákonné a vecne správne, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil. 5. Žalovaná v replike s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 129/09) uviedla, že v danom prípade súd prvého stupňa rozhodol o neodkladnom opatrení výlučne na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli tieto tvrdenia podložené konkrétnymi a aktuálnymi dôkazmi preukazujúcimi hroziacu ujmu. Takýto postup je v rozpore aj s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej neodkladné opatrenie je oprávnený zásah do práv účastníka len vtedy, ak existuje dôvodná obava, že bez jeho vydania by mohla byť výkon alebo uplatnenie práva zmarené (R 22/2011). Žalobca nepreukázal, že po skončení jej funkčného obdobia v pozícii predsedníčky výboru mala akýkoľvek dosah na činnosť pozemkového spoločenstva. Žiadne dôkazy o zadržiavaní dokumentácie alebo pretrvávajúcom prístupe do priestorov neboli predložené. V ďalšom namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby jej bola daná reálna možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní. Žalobca predložil iba vlastné listiny, pričom súd nevyžadoval akékoľvek objektívne preukázanie tvrdených skutočností. Ku skutkovému stavu a výzvam na odovzdanie dokumentácie namietala, že

- výzvy neboli jej ani jej právnej zástupkyni nikdy priamo doručené,

- žalobca nepreukázal, že dokumenty reálne chýbajú – výpočet v notárskej zápisnici je všeobecný, neadresný a nepreukazuje, že dokumenty boli v jej držbe,

- zo strany žalobcu nikdy nebola riadne poverená osoba na prevzatie dokumentov, čím neboli splnené predpoklady riadneho právneho odovzdania. Na uvedené sa vzťahuje zásada, že dôkazné bremeno nesie ten, kto tvrdením zakladá svoje právo. Žalobca nepriložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval opak. V danom prípade súd nezhodnotil, že jej funkcia skončila ku dňu 25.03.2024, a teda ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie už nemala akékoľvek právne ani faktické postavenie, ktoré by oprávňovalo súd vydať voči nej predmetné rozhodnutie. 6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávneným subjektom ( ), včas ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (, / ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa toto rozhodnutie postupom podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7.

Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov.

8.

Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže totiž pretrvávať aj po určité časové obdobie.

9.

V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie ( ). Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu. 10. Samotná lehota na rozhodnutie však indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

11.

Základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi sporovými stranami (resp. účastníkmi konania), ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov sporových strán (či účastníkov konania) je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je teda úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. 12. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie je dôvodné. 13. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akého (osvedčeného) skutkového tvrdenia súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa všetkého a akéhokoľvek konania v mene a na účet žalobcu (výrok I. napadnutého uznesenia). Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani vôbec netvrdil, že žalovaná (aj po ukončení výkonu funkcie predsedu výboru žalobcu) koná v mene a na účet žalobcu. V bode 22. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol len jednu vetu: „Poznajúc osobu žalovanej, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že žalovaná disponujúca kompletnou dokumentáciou môže voči veriteľom žalobcu, či iným tretím subjektom vystupovať naďalej ako predseda výboru žalobcu, v dôsledku čoho hrozí vznik škody aj na strane týchto tretích subjektov.“ Takáto ojedinelá vágna ničím nepodložená subjektívna domnienka žalobcu neosvedčuje žiaden tvrdený nárok a teda nemôže byť dostatočným podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia tohto druhu. 14. Žalobcom formulované skutkové tvrdenia vrátane ním predložených listinných dôkazov v kontexte tvrdení žalovanej neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia ani pokiaľ ide o uloženie povinnosti odovzdať žalobcovi všetku demonštratívne označenú dokumentáciu žalobcu, ktorá podľa výroku II. napadnutého uznesenia je v držbe žalovanej. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nedáva odpoveď na to, čím žalobca osvedčil, že predmetnou dokumentáciou disponuje práve žalovaná. 15. Podľa čl. VI. časti „Výbor“ bod 1) na strane 7 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve „Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Má sedem členov a tvoria ho predseda, podpredseda, pokladník a ďalší štyria členovia“.

Podľa čl. VI. časti „Predseda“ na strane 7 in fine a 8 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve „Predseda:

1/ Pripravuje, zvoláva, riadi a organizuje činnosť výboru, riadi a organizuje bežnú činnosť spoločenstva v súlade so zmluvou o pozemkovom spoločenstve a v súlade s platnými zákonmi.

2/ Zvoláva a vedie rokovania zhromaždenia.

3/ Zabezpečuje plnenie uznesení zhromaždenia.

4/ Zvoláva výbor podľa potreby, najmenej jedenkrát za mesiac a rozhoduje hlasovaním jednoduchou väčšinou hlasov, bez ohľadu na počet podielov.

5/ Poveruje členov výboru úlohami tak, aby bola zabezpečená účelná deľba práce v prospech spoločenstva.

6/ Uzatvára dohody, zmluvy vrátane ich zmien a dodatkov a vykonáva ďalšie právne úkony, ktoré nie sú bežnou činnosťou spoločenstva.

7/ Predseda spoločenstva pri uzatváraní zmlúv a pri právnych úkonoch, ktoré: a) schvaľuje zhromaždenie, koná len na základe poverenia zhromaždenia, b) nie sú bežnou činnosťou spoločenstva koná na základe poverenia výboru, c) sú bežnou činnosťou spoločenstva a nevyžadujú písomnú formu, koná a rozhoduje samostatne.

8/ Podpisuje právne úkony a písomnú agendu.

9/ Vedie a uchováva všetky zmluvy uzatvorené spoločenstvom v sídle spoločenstva.“

Podľa čl. VI. časti „Výbor“ bod 22) na strane 8 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve platí, že „Výbor je povinný po skončení volebného obdobia odovzdať dokumentáciu spoločenstva novozvolenému výboru do 30 dní po jeho zvolení zhromaždením.“

16.

Z označenej Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vyplýva, že povinnosť odovzdať dokumentáciu má výbor, a nie jeho predseda. Podľa označenej zmluvy predseda má povinnosť viesť a uchovávať len všetky zmluvy uzatvorené spoločenstvom, a nie aj všetku ostatnú dokumentáciu žalobcu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nereflektoval na jej odvolaciu argumentáciu, že všetkou dokumentáciou (uvedenou vo výroku II. napadnutého uznesenia) disponuje spoločnosť N., O., a to na základe zmluvy, podľa ktorej táto spoločnosť zabezpečuje pre žalobcu účtovníctvo t.j. je externým účtovníkom žalobcu podľa bodu 24) na strane 8 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve. 17. Čo sa týka tej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcej v uložení povinnosti odovzdať žalobcovi všetky kľúče od priestorov užívaných žalobcom, a to najmä kľúče od kancelárie žalobcu nachádzajúcej sa v priestoroch budovy kultúrneho domu v obci Kysucký Lieskovec (výrok III. napadnutého uznesenia) odvolací súd nevzhliadol neodkladnosť (naliehavosť) požadovanej úpravy. Taktiež je tento výrok neurčitý vo vzťahu k ďalším bližšie neidentifikovaným kľúčom spadajúcich do kategórie „všetky kľúče žalobcu“, nakoľko žalobca by mal mať vedomosť aké iné kľúče a od čoho vlastní. 18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predseda výboru žalobcu dňa 06.02.2025 vyhotovil prípis s nasledovným obsahom: „Z postavenia novej predsedníčky pozemkového spoločenstva oznamujem Obci C. D., L. prenajímateľovi sídla spoločenstva, že pôvodný výbor znemožňuje nájomcovi užívanie predmetu nájmu neodovzdaním kľúčov od priestorov – C. D. XX. Na výzvy bývalá predsedníčka p. B. neodpovedala a neposkytla do dnešného dňa súčinnosť spočívajúcu v odovzdaní agendy spoločenstva a kľúčov od sídla. Preto ako spoločenstvo prosíme prenajímateľa, aby sa dňa 18.02.2025 o 9.00 hod. dostavil pred dvere sídla spoločenstva aj s náhradnými kľúčmi od priestorov (ak nimi disponuje) a sprístupnil tak predmet nájmu novému výboru. V prípade, že nimi nedisponuje, budeme nútený na predmete nájmu vymeniť kľúče za prítomnosti kľúčovej služby. A. E. A. P. M. D., H. O. C. D. M. posledných členov výboru na dostavenie sa na uvedený termín za účelom odovzdania agendy spoločenstva (odovzdať všetko čím disponujú v agende spoločenstva spolu s kľúčmi od priestorov resp. skriniek v nich sa nachádzajúcich).“ Predmetný prípis bol adresovaný nielen žalovanej, ale i členom bývalého výboru: P. C. a K. B..

19.

Z notárskej zápisnice o osvedčení právne významnej skutočnosti sp. zn.: Nz 123/2025, NCRls 6315/2025, NCRls 6518/2025, spísanej dňa 19.02.2025 K. L. M. (č.l. 22 p.v. spisu) vyplýva, že novozvolený predseda E. F. spolu s ostatnými členmi výboru dojednali čas s prenajímateľom priestorov sídla žalobcu Q. C. D. za účelom núdzového otvorenia priestorov (na Obecnom úrade v C. D.. V označenej notárskej zápisnici sa uvádza, že : „Po dohode odsúhlasené otvorenie priestorov na náklady ZIVL s tým, že následne jedno paré kľúčov od vstupnej mreže a aj od následných dverí bude odovzdané prenajímateľovi. S uvedenými prítomní prejavili súhlas. Bola kontaktovaná kľúčová služba za účelom núdzového otvorenia dverí, pričom prítomným umožnila otvorenie až za hodinu, čo by podľa prítomných značne predĺžilo dej. S odobrením všetkých prítomných, nikto neprejavil súhlas, niektoré osoby mužského pohlavia na deji zúčastnené započali s núdzovým otvorením spočiatku vstupnej mreže a následne aj dverí. Starosta Obce odobril postup, ak nebude možné otvorenie bez poškodenia dverí, tieto devastačne poškodiť ale nahradiť na vlastné náklady. Po krátkej chvíli došlo k otvoreniu, bol osobám prítomným umožnený vstup do priestorov, pričom bolo vopred ozrejmené, že všetko nachádzajúce sa v miestnosti podlieha potrebe overenia notárom a preto sa majú osoby na deji zdržať akejkoľvek manipulácie.“(č.l. 23 spisu). 20. V predmetnej veci je notársky osvedčené, že priestory užívané žalobcom ako jeho sídlo, boli dňa 18.02.2025 otvorené núdzovo, z čoho možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou usúdiť, že následne došlo k výmene zámkov. Ak teda pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k výmene zámkov na dverách (i vstupnej mreže), a teda kľúče od predchádzajúcich dverí do nových zámok už pasovať nebudú, t.j. sú nepoužiteľné, vyvstáva otázka nielen ohľadne samotnej účelnosti ich odovzdania, ale hlavne naliehavosti a potreby riešiť odovzdanie nepotrebných kľúčov neodkladným opatrením. 21. Zo skutkového stavu opísaného žalobcom a žalovanou v súčasnej dobe nevyplýva potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie, a už vôbec nie neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu. 22. Po zhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z tvrdení sporových strán i litery zákona odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko za daných okolností potreba poskytnutia požadovanej ochrany žalujúcej strane nie je preukázaná, ani naliehavá ani neodkladná.

23.

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.( ).

24.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

Krajský súd v Žiline dňa 25. júla 2025 Mgr. Mária Kašíková

predsedníčka senátu

Mgr. František Dulačka

člen senátu

Rozhodnutie nemohol podpísať pre

neprítomnosť, z dôvodu dočasnej

práceneschopnosti ( ) JUDr. Zuzana Krivdová

členka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa) Za správnosť vyhotovenia: Ing. Spišiaková Lucia