Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K3-17Er-3095-2010.pdf
PDF · 86.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/3095/2010
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávnených: 1. A. B., nar.: 31.08.1994, bytom A. XX, XXX XX C. B., 2. D. B., nar.: 23.01.2003, bytom A. XX, XXX XX C. B., proti povinnému: B. B., nar.: 18.08.1969, naposledy bytom Nižná Myšľa, zomrel dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti dlžné výživné na mal. deti za obdobie 01.09.2010 do 31.10.2010 v celkovej výške 181,58 eur a bežné výživné na mal. deti vo výške 99,58 eur mesačne od 01.11.2010 do budúcna, trovy prechádzajúceho konania a trovy exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, v konaní o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Oprávneným v I. a II. rade a právnej zástupkyni povinného náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 07.10.2010 doručila súdu pôvodná súdna exekútorka JUDr. Zora Ferdinandy žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to titulom rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp.zn.: 16C/51/2008 zo dňa 13.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2008. V zmysle tohto exekučného titulu bol povinný zaviazaný platiť na mal. Dominicu a mal. D. výživné v sume 1.500 Sk na dieťa mesačne teda na obe deti spolu 3.000 Sk t.j. 99,58 eur mesačne k rukám matky maloletých detí, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred. V návrhu na vykonanie exekúcie tak matka ako zákonná zástupkyňa maloletých detí žiadala, aby súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a to na dlžné výživné za obdobie 01.09.2010 do 31.10.2010 v celkovej sume 181,58 eur a ďalej na bežné výživné v sume 99,58 eur mesačne od 01.11.2010 do budúcna.
2. V priebehu konania došlo k zmene súdneho exekútora na základe skutočnosti, že pôvodná súdna exekútorka JUDr. Zora Ferdinandy bola odvolaná zo svojej funkcie a nastupujúcim súdnym exekútorom sa stal JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktorý bol takisto odvolaný zo svojej funkcie a jeho právnym nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v platnom znení, (ďalej ako „EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Súd (pôvodne ešte Okresný súd Košice - okolie; od 01.06.2023 ako Mestský súd Košice) vo veci rozhodol uznesením zo dňa 13.06.2022, ktorým exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekúcie nepriznal, zaviazal súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. na vrátenie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 39,50 eur a oprávneným a povinnému náhradu trov konania nepriznal.
5. Na základe podaného odvolania zo strany oprávnených vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp.zn.: 6CoE/131/2022 zo dňa 26.01.2023 odmietol odvolanie podané JUDr. Martinom Fabiánom (pôvodným právnym zástupcom oprávnených) zároveň druhým výrokom zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2023.
6. Podaním doručeným súdu dňa 29.03.2023 podal povinný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na zastavenie exekúcie.
7. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. doručil súdu dňa 02.05.2023 ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie.
8. V priebehu konania povinný zomrel. Dedičské konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn.: 52D/333/2023, ktoré bolo skončené uznesením zo dňa 20.06.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.06.2025. Dedičské konanie skončilo dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej majetok poručiteľa zdedila jeho manželka E. B. s tým, že deťom poručiteľa A. B. a D. B. ako ustupujúcim dedičom vyplatí náhradovú pohľadávku - každému vo výške 5.000 eur. Na úhradu trov konania boli pomerne zaviazaní všetci dedičia podľa výšky nadobudnutého dedičstva.
9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUNEK), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
12. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nedošlo.
14. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
16. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
17. Súd vykonal dokazovanie s oboznámením sa s obsahom spisu, s návrhmi na zastavenie konania zo strany povinného, rozhodnutím vydaným v dedičskom konaní. Návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 28.03.2023 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, v ktorom uviedol, že dlžné výživné na A. B. aj D. B. už bolo uhradené, pričom za celé uvedené obdobie platil výživné poštovými poukážkami priamo matke oprávnených pani B. B.. Po dovŕšení plnoletosti oprávnenej A. B. poukazoval výživné už
priamo na jej adresu a jej meno. Rovnako tak učinil aj v prípade D. B.. Na oprávnenú A. B. platil zvýšené výživné vo výške 70 eur v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice – okolie, sp.zn.: 7C/86/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.01.2018 a výživné bolo zvýšené od 07.03.2014. Zaostalé výživné uhradil A. B. v dvoch splátkach v roku 2015 a 2016. K plateniu výživného na D. B. platil k rukám matky až do júla 2022, v auguste 2022 uhradil výživné priamo D. B. poštovou poukážkou v ume 70 eur. Ku 31.08.2022 mal uhradené výživné na oboch oprávnených v plnej výške. Zároveň k svojmu podaniu priložil fotokópiu uhradených šekových ústrižkov. Ďalej poukázal na skutočnosť, že obaja oprávnení už ukončili školu, pracujú a nie sú tak odkázaní na vyživovaciu povinnosť zo stany povinného. V návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 17.04.2023 uviedol povinný, že navrhuje aby exekútor upustil od vymáhania pohľadávky príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy nakoľko tento nárok bol plne uspokojený, zároveň poukázal na svoje prechádzajúce podanie. V ostatnom zopakoval svoju argumentáciu k predošlému podaniu návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Súd lustráciou v dostupných registroch zistil, že na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp.zn.: K3-19Pc/14/2023, v ktorom bola rozsudkom zo dňa 24.07.2023 zrušená vyživovacia povinnosť povinného (teda ako navrhovateľa) k plnoletej oprávnenej (ako odporkyni) Dominice Marcinovej počnúc dňom 30.03.2023 do budúcna. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2023.
19. Rovnako tak súd zistil, že na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp.zn.: K3-19Pc/15/2023, v ktorom bola rozsudkom zo dňa 24.07.2023 zrušená vyživovacia povinnosť povinného (teda ako navrhovateľa) k plnoletému oprávnenému (ako odporcovi) D. B. počnúc dňom 30.03.2023 do budúcna. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2023.
20. Z odôvodnenia dedičského rozhodnutia po povinnom ako poručiteľovi súd zistil, že lustráciou v Centrálnom registri exekúcii bola zistená predmetná exekúcia vedená ako živá titulom dlžného výživného v sume 181,58 eur za obdobie 01.09.2010-31.10.2010. Pohľadávku nikto neprihlásil do konania a manželka poručiteľa uviedla, že táto pohľadávka už bola uhradená. Toto vyhlásenie bolo potvrdené aj oznámením bývalej manželky B. B. B. zo dňa 18.0.2024, že dlžné výživné v sume 181,58 eur bolo už poručiteľom v plnej miere uhradené.
21. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že oprávnená A. B. je riadne zamestnaná od 01.09.2017 a je vedená ako zamestnanec Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Oprávnený D. B. tohto času nepracuje, ale ako prvú zamestnaneckú registráciu na účely sociálneho poistenia mal podľa lustrácie v období 06.05.2024-30.10.2024 ako zamestnanec spoločnosti Galimar s.r.o.. Lustráciou bolo zistené, že menovaný nie je v súčasnej dobe vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
22. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že povinný počas svojho života uhradil dlžné výživné, čo bolo potvrdené aj jeho bývalo manželkou v dedičskom konaní, zároveň takisto preukázal, že bežné výživné bolo riadne splatené. Okrem toho súd poukazuje aj na dohodu dedičov z ktorej sa deťom poručiteľa zo strany manželky poručiteľa mala vyplatiť náhradová pohľadávka v sume 5000,- eur každému, pričom v prípade vyplácania náhradových pohľadávok medzi dedičmi sa na ustupujúcich dedičov nazerá ako keby niečo zdedili, nastalo aj tzv. splynutie strán konania. Zároveň je nepochybné, že vyživovacia povinnosť bola súdom zrušená a oprávnení sú už tohto času plnoletí, schopní samostatne sa živiť. Bežné výživné do dňa zrušenia vyživovacej povinnosti bolo takisto uhradené v celom rozsahu.
23. Súd tak uzatvára, že pohľadávka oprávnených vymáhaná v tomto exekučnom konaní titulom výživného bola povinným po začatí exekúcie v celom rozsahu, t.j. dlžného výživného aj bežného výživného (do dňa trvania vyživovacej povinnosti) uhradená a tým zanikla, a preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastavil pre zánik práva splnením.
24. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa § 203 ods. 1 EP, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
27. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).
28. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
29. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
31. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
32. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
33. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
34. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo situácie, že oprávnení nezavinili zastavenie exekúcie a povinný počas konania zomrel. Z dedičského rozhodnutia je zrejmé, že dedičské konanie nebolo zastavené pre nemajetnosť, ale oprávneným ako dedičom po povinnom bola priznaná náhradová pohľadávka, čo znamená, že sa na nich nahliada ako na dedičov po poručiteľovi, čiže v konaní by nastala v prípade pripustenia dedičov na strane povinného situácia tzv. splynutia strán (keď by vystupovali nielen ako oprávnení ale aj titulom dedičov po poručiteľovi). Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v konaní ani nevyzýval súdneho exekútora na vyčíslenie trov konania nakoľko niet subjektu ktorého by súd zaviazal uhradiť trovy konania a zároveň nejde o prípad, kedy by tieto trovy uhrádzal štát.
35. Súd preto vo veci rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
36. Pre úplnosť veci súd uvádza uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.: IV. ÚS/27/08 zo dňa 24.01.2008, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že: „Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“
37. Z rovnakých dôvodov ako v prípade nepriznania trov súdnemu exekútorovi (uvedené v bode 34. rozhodnutia) súd nepriznal náhradu trov konania ani oprávneným v I. a II. rade a právnej zástupkyni povinného, nakoľko za oprávnených v I. a II. rade podávala návrh na vykonanie exekúcie v čase keď boli maloletí ich zákonná zástupkyňa-matka prostredníctvom právneho zástupcu a povinný pri podaní návrhov na zastavenie exekúcie bol zastúpený advokátkou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Proti výroku č. II. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.