Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-2159-2019.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Subarea
33Ek/2159/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom: Mostová 2, 81102 Bratislava, IČO: 45684618, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Michalská 14, 81103 Bratislava, IČO: 47255706 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXXXX C. o vymoženie 125,20 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom exekútorského úradu: 1.mája 22, 01001 Žilina pod sp. zn. XXXXX XXX/XX o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 22.05.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.11.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 152,50 EUR spolu s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 19.07.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.08.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených vydal dňa 18.12.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom exekútorského úradu: 1.mája 22, 01001 Žilina (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.
3. Upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 22.05.2025 súdny exekútor rozhodol o zastavení exekúcie vedenej voči povinnému v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň vyzval oprávneného na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora v celkovej výške 73,80 EUR.
4. Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie podal oprávnený námietky, ktoré odôvodnil tým, že cit.: ,,v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovanie majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktorý by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ súdneho exekútora vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať že takáto osoba, ktorá musí mať
z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcií. Rovnako nie je v správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Naša spoločnosť ako oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcií neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Týmto podávam námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie XXXXX XXX/XX zo dňa 22.05.2025 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.“
5. Oprávneným napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 22.05.2025 bolo oprávnenému doručené dňa 25.05.2025, pričom námietky oprávneného boli poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 03.06.2025, t. j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
6. Dňa 06.06.2025 boli súdu predložené Námietky oprávneného spolu s vyjadrením súdneho exekútora, ktorý uviedol, že cit.: „dôvodom vydania upovedomenia o zastavení exekúcie bola skutočnosť, že do piatich rokov od začatia exekúcie sa u povinného nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Vo veci boli vykonané úkony a šetrenia s cieľom zistiť majetkové pomery povinného a to, na Okresnom úrade, katastrálny odbor = povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na Dopravnom inšpektoráte = povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, v bankách = povinný nemá vedený účet, v Obchodnom registri = nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, na Sociálnej poisťovni = nie je v pracovnom pomere a ani nemá uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie je poberateľom dôchodku, v Centrálnom registri exekúcií = nemá v exekúcií vedenú pohľadávku. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že povinný je dlhodobo vedený ako bezdomovec na Meste Bytča, kde šetrením bolo oznámené, že nemajú vedomosť, kde sa povinný v skutočnosti zdržiava. Povinnému bolo upovedomenie o začatí doručené oznámením v Obchodnom vestníku. Z dôvodu, že povinný si nepreberá listové zásielky, nebolo možné zistiť či má povinný vo vlastníctve nejaké hnuteľné veci (okrem motorových vozidiel). Mám zo to, že s ohľadom na uvedené skutočnosti bolo upovedomenie o zastavení exekúcie vydané v súlade so zákonom.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods.2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Podstatou oprávneným podaných námietok voči upovedomeniu o zastavení exekúcie je poukaz na existenciu takých majetkových hodnôt vo vlastníctve povinného, ktoré by mohli byť postihnuté výkonom exekúcie a ktoré vylučujú zastavenie exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
11. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu pričom konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu nemajetnosti povinného, keď aj napriek opakovaným výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým to, že neboli na strane povinného zistené žiadne účty vedené v peňažných ústavoch, výsledky lustrácii v Sociálnej poisťovni v súčasnej dobe nepreukazujú existenciu pracovnoprávneho vzťahu či iného obdobného vzťahu (z vykonaných lustrácií v priebehu exekúcie vyplýva, že povinný bol zamestnaný, avšak napriek tejto skutočnosti, nebolo možné vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného, pretože povinný nepoberal mzdu v exekvovateľnej výške). Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnej veci a rovnako nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla.
12. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
13. Ďalej je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
14. Vo vzťahu námietke oprávneného týkajúcu sa nevykonaniu fyzického zisťovania hnuteľného majetku povinného či tvrdenia o absentujúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného súd uvádza, že túto považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a rovnako tak i nespôsobilú k založeniu celého radu úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súlade s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku.
15. Súdny exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie, ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty vo vlastníctve povinného sú tak prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov, v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni, absolvoval služobnú cestu na adresu povinného v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu
patriaceho hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.