Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-96-2025.pdf
PDF · 99.49 KB
Case nature
Subarea
21Co/96/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, D., zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: C. B., nar. XX. E. XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19. mája 2025 č. k. 17C/41/2025-16, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
6 21Co/96/2025
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 818/2, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ parc. č. 818/1 a parc. č. 818/2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Piešťany, ako i povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom, v správnom a v trestnom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch; výrokom II. obmedzil trvanie neodkladného opatrenia po dobu 9 mesiacov odo dňa vydania rozhodnutia; výrokom III. poučil odporcu o možnosti podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej na usporiadanie práv a povinností, následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Odporca ako povinný môže tiež podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla; výrokom IV. súd rozhodol, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 27a ods. 1, 2 ZoPZ (zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov). 1.1. Vecne zdôvodnil, že navrhovateľka odôvodňovala návrh skutočnosťami, nasvedčujúcimi, že po dlhšiu dobu bola obeťou domáceho násilia páchaného zo strany odporcu (opakované násilností odporcu voči navrhovateľke, napätie, strach a útoky voči nej, čo sa odrazilo na aj psychickom zdraví navrhovateľky). Odporca mal navrhovateľku neprimerane kontrolovať, žiarlil, vulgárne urážal a pod vplyvom alkoholu sa správal agresívne. V lete v roku 2022 odporca navrhovateľku fyzicky napadol. V dôsledku útokov zo strany odporcu bola navrhovateľka nútená s maloletými deťmi utiecť z domácnosti
k susede. Odporca brával navrhovateľke kľúče od izieb, od auta. Prepadol hazardu a spôsoboval dlhy. Navrhovateľka z obavy o svoju bezpečnosť, podala v dôsledku pretrvávajúceho agresívneho správania odporcu, trestné oznámenie dňa 4. mája 2025 a odporca bol umiestnený do cely policajného zaistenia. Bolo tiež začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a zo strany príslušníka policajného orgánu bol daný podnet na príslušné oddelenie polície, aby vo vzťahu k odporcovi bol využitý inštitút vykázania zo spoločného obydlia, keďže zo strany odporcu bolo možné očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť ohrozenej navrhovateľky. 1.2. Súd prvej inštancie mal osvedčené násilie odporcu voči navrhovateľke úradným záznamom k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 5. mája 2025, pretože odporca bol dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. Z jeho predchádzajúceho správania bolo zrejmé, že navrhovateľku napádal nielen verbálne, ale aj fyzicky. Neodkladné opatrenie podľa záveru súdu má preto zabrániť stupňujúcemu sa násiliu, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Odporcovi preto uložil povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. 1.3. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky aj v časti zákazu priblíženia, keďže mal osvedčenú potrebu ochrany jej integrity. Zdôraznil právo navrhovateľky, ktorá v obave o svoje zdravie považuje osobný kontakt s odporcom za ohrozenie svojej integrity, najmä v situácii už osvedčeného dôvodného podozrenia z násilia odporcu. Súd prvej inštancie súčasne vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nevzťahuje (v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní), kedy je ochrana žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb. Za primerané súd prvej inštancie považoval obmedziť trvanie neodkladného opatrenia po dobu 9 mesiacov odo dňa jeho vydania, po uplynutí ktorého má navrhovateľka možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom odporca je zatiaľ stále osobou, na ktorú sa vzťahuje prezumpcia neviny. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP súd poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo odôvodnené ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého bol úspešnej navrhovateľke priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil poznámku na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., zapísanú pod pozemkom registra C parcelné číslo 818/1, o evidovanej stavbe na uvedenom pozemku súpisné číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Stavba je rodinným domom, vlastníkmi ktorého sú rodičia odporcu (F. B. a G. B.). V dôsledku neodkladného opatrenia mala preto odporcovi vzniknúť ujma, spočívajúca v nemožnosti navštevovať svojich rodičov. Odporca potvrdil, že je v jeho záujme sa s navrhovateľkou nestretávať, vzhľadom na obavy z jej provokácií, ktorej radí príslušník policajného zboru, ktorý navštevuje navrhovateľku v rodinnom dome. Odporca fyzický útok voči navrhovateľke poprel. Posledný rok, keď mal prísť domov, mu navrhovateľka povedala, aby nechodil. Po príchode domov musel sám variť, upratovať a robiť všetko preto, aby sa vzťahy manželov zlepšili. V prípade, že by nemal právo vstupovať do vlastného domu, ktorý spláca, je na mieste žiadať, aby navrhovateľka platila náklady na energie a splátky úveru v plnom rozsahu.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Naďalej zotrvala na svojich tvrdeniach v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a napriek listine označenej ako žiadosť o zrušenie neodkladného opatrenia, keďže nejde o ňou podanú listinu, na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naďalej trvá. Hoci na listine sa okrem podpisu odporcu nachádza aj podpis žalobkyne, podanie nekorešponduje so skutočnou vôľou a názormi navrhovateľky, ktorá bola nútená listinu podpísať, z dôvodu vyhrážok zo strany odporcu a s tým spojených obáv o svoju bezpečnosť. Prípadného návratu odporcu do spoločnej domácnosti sa navrhovateľka stále obáva. Súčasne predložila súdu zvukové záznamy, zachytávajúce spoločné telefonáty strán konania, ako aj hlasové správy zaslané odporcom po vydaní napadnutého uznesenia. Uvedená komunikácia preukazuje, že odporca na navrhovateľku naďalej negatívne pôsobí, vyhráža sa jej a spôsobuje psychický stres. 3.1. K námietke odporcu navrhovateľka uviedla, že zákaz vstupu sa nevzťahuje na dom vo vlastníctve rodičov odporcu, do ktorého je možné vstupovať priamo z ulice, bez nutnosti zdržiavať sa na dvore domu, do ktorého bol odporcovi napadnutým uznesením zamedzený vstup. Označený pozemok je vo vlastníctve strán konania, v dôsledku čoho namietaný argument odporcu nie je možné brať do úvahy, najmä s ohľadom na skutočnosť, že neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany ohrozenej osobe. Ostatné tvrdenia odporcu označila navrhovateľka za ničím nepodložené, ktoré popiera a trvá
na svojich tvrdeniach v návrhu. Poukázala na predložené potvrdenie policajného orgánu o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, na základe dôkazov zabezpečených v trestnom konaní. Polícia tento inštitút využila práve na základe zistenia, že zo strany odporcu možno očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľky (§ 27a ods. 1 ZoPZ). Odporca pritom už bol v priebehu uplynulého obdobia opakovane uznaný vinným zo spáchania priestupku proti navrhovateľke, ktoré konania boli vedené na Okresnom úrade Piešťany pod č. OU-PN- OVVS-2025/001400, č. OU-PN-OVVS-2024/006692 a č. OU-PN-OVVS-2023/007514. S poukazom na uvedené ako i vznesené obvinenie voči odporcovi, jeho konanie predstavuje pre navrhovateľku sústavné ohrozenie, vyžadujúce zákonom predpokladanú ochranu.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP: neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
7. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
8. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovoru“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
9. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
10. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
11. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení účastníkov konania, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, a pod. Stanovisko odporcu je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
12. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke, predovšetkým s poukazom na potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia dňa 5. mája 2025, keďže vykázanie z domu urobí príslušník polície a vzhľadom na predchádzajúce útoky, očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1, 2 ZoPZ), pričom správne uviedol, že Civilný sporový poriadok nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože jeho zmyslom (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP) je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Dočasným obmedzením odporcu vo vstupe do rodinného domu – spoločného obydlia, sa poskytne navrhovateľke dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany odporcu a umožní sa jej pokojné bývanie spolu s deťmi.
14. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
15. Na vyvrátenie osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia nepostačovalo popretie tvrdení navrhovateľky odporcom, vrátane poukazu na negatívne vlastnosti navrhovateľky a nedostatky v starostlivosti o domácnosť, poukazujúc na svoje kladné sebahodnotenie.
16. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má navrhujúca strana k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu a jeho príloh (úradný záznam policajného orgánu, elektronická komunikácia manželov a fotodokumentácia), bolo v posudzovanej veci zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.
17. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnil poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.
18. Účelom inštitútu zákazu vstupu do obydlia pri dôvodnom podozrení z násilia, je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia s jeho obeťou, preto tvrdenia odporcu popierajúce fyzický útok, jeho pozitívne sebahodnotenie, ako osoby, ktorá násilie použila, boli z hľadiska ochrany obete podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP irelevantné.
19. Za daného stavu dočasné vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, ako i práva na obydlie, pretože jeho legitímnym záujmom je zabezpečenie ochrany života a zdravia navrhovateľky pred násilným správaním odporcu. Skutočnosť týkajúca sa zápisu poznámky na liste vlastníctva č. XXXX vo vzťahu k pozemku parcelné číslo 818/1, na ktorom sa nachádza rodičovský dom odporcu, nemá vplyv na splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bol nariadený zákaz vstupu do rodinného
domu súpisné číslo XXXX, ako aj na pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 818/1, avšak len ako priľahlý pozemok k tomuto rodinnému domu súpisné číslo XXXX. Zákaz vstupu sa netýkal rodinného domu súpisné číslo XXX, vo vzťahu ku ktorému pozemok parcelné číslo 818/1 nemá charakter priľahlého pozemku. Odporca preto nariadeným neodkladným opatrením nebol žiadnym spôsobom obmedzený v navštevách svojich rodičov v rodinnom dome súpisné číslo XXX. Neodkladným opatrením nebol tak vytvorený nenávratný či nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, ako ani nedošlo k vzniku neprimeranej výhody na strane navrhovateľky.
20. S poukazom na zásadu proporcionality súd prvej inštancie obmedzil trvanie neodkladného opatrenia po dobu 9 mesiacov odo dňa jeho vydania, už aj v priebehu ktorého mal povinný možnosť v zmysle poučenia súdu prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozhodnutia, riešiť vzájomné práva a povinnosti žalobou. V prípade spomenutých majetkových nárokov odporcu, tieto nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale v samostatnom konaní.
21. Žiada sa dodať, že podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladného opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, preto nebol daný dôvod prihliadať na podanie označené ako žiadosť o zrušenie neodkladného opatrenia, doručené súdu prvej inštancie 8. júla 2025, podpísané odporcom a navrhovateľkou, ktorá však naďalej trvá na podanom návrhu na nariadení neodkladného opatrenia. Svoj podpis na uvedenej listene odôvodnila vyhrážaním sa zo stany odporcu a s tým spojenú obavu o svoju bezpečnosť. Iné odvolacie námietky odporcom vznesené neboli.
22. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, to aj v časti o náhrady trov konania, z dôvodu úspechu navrhovateľky v konaní. Voči ostatným výrokom napadnutého rozhodnutia konkrétne odvolacie námietky vznesené neboli.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči odporcovi, v konaní neúspešnému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.
24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
2 21Co/96/2025
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.