Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-1433-2025.pdf
PDF · 81.34 KB
Case nature
Subarea
54Ek/1433/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., IČO: 46141341, so sídlom: Kopčianska 10, 851 01 Bratislava; zastúpený právnym zástupcom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47255498, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava; proti povinnému: 1/ A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/ XX, XXX XX E. F. G.; 2/ H. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX/XX, XXX XX I.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Petrovič, sídlo exekútorského úradu: Kósu-Schoppera 8, 048 01 Rožňava pod sp. zn. 413EX 424/25; pre vymoženie istiny 429,66 eur, rozhodujúc o sťažnosti povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1433/2025 zo dňa 17.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Sťažnosť povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1433/2025 zo dňa 17.06.2025 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.05.2025 domáhal od povinných vymoženia istiny 429,66 eur, a to na základe exekučného titulu - Uznesenia Mestského súdu Košice vydaného dňa 12.03.2025 pod sp. zn. 65C/18/2023, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.04.2025 (ďalej len „exekučný titul“). Súd na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 19.05.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martin Petrovič, sídlo exekútorského úradu: I. X, XXX XX J., ktorý exekúciu vedie pod sp. 413EX 424/25.
2. Uznesením sp. zn. 54Ek/1433/2025 zo dňa 17.06.2025 súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol s tým, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 95OdK/42/2024 zo dňa 04.06.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 111/2024 dňa 10.06.2024, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V uvedenom uznesení súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v tomto exekučnom konaní ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Exekučným titulom je uznesenie Mestského súdu Košice vydané dňa 12.03.2025 pod sp. zn. 65C/18/2023, a ktorým Mestský súd Košice priznal oprávnenému trovy konania v celkovej výške 429,66 EUR, ktoré si oprávnený vymáha v tomto exekučnom konaní. Právo na náhradu trov konania vzniklo oprávnenému dňa 10.12.2024, a to
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 65C/18/2023-351 zo dňa 17.10.2024, ktorým súd zaviazal povinných na náhradu trov konania opravnému. Až následne bol vo veci vydaný exekučný titul, t.j. uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 65C/18/2023 zo dňa 12.03.2025, ktorým súd zaviazal povinných (žalobcov) k povinnosti zaplatiť žalovanému 3/ (oprávnenému) titulom náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu sumu 429,66 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného 1/ bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 10.06.2024 a v súlade s ust. § 199 ods. 9 zákona o konkurze a účinky zverejnenia vyhlásenia konkurzu nastali v nasledujúce deň teda dňa 11.06.2024. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukázal na dvojfázovosť rozhodovania, ktoré spočíva v tom, že rozhodnutie o veci samej rieši otázku nároku na náhradu trov konania (s poukazom na úspech strany sporu), pričom z tohto rozhodnutia následne vychádza uznesenie vyššieho súdneho úradníka o samotnej výške náhrady trov konania. Je teda nepochybné, že právo na náhradu trov konania bolo konštituované na základe meritórneho rozhodnutia Mestského súdu Košice sp. zn. 65C/18/2023-351 zo dňa 17.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2024. Vyšší súdny úradník poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS186/2021 zo dňa 13.07.2021 týkajúce sa existencie vzniku nároku na náhradu trov konania v nadväznosti na vyhlásený konkurz na majetok fyzickej osoby. Na základe uvedeného dospel vyšší súdny úradník záveru, že predmetný nárok oprávneného vznikol dňa 10.12.2024, t.j. po rozhodujúcom dni (keďže účinky vyhláseného konkurzu nastali dňa 11.06.2024), v dôsledku čoho nemohol oprávnený prihlásiť pohľadávku do konkurzu, a teda v predmetnom exekučnom konaní si oprávnený vymáha pohľadávku, na ktorú sa nevzťahujú účinky vyhláseného konkurzu, a ide pohľadávku, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Pohľadávka oprávneného tak nespadá do kategórie pohľadávok, ktoré možno uspokojiť iba v konkurze podľa § 166a ods. 1 ZoKR. nakoľko sa na ňu nevzťahujú účinky vyhlásenia konkurzu, nebola predmetom oddlženia a preto sa nestála nevymáhateľnou v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR, a preto neboli naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že dňa 02.08.2024 vstúpil do konkurzu, nakoľko bol v nepriaznivej finančnej situácii, kde prišiel o rodinný dom v dražbe a roky sa staral o maloleté deti. Stále má v opatere dve maloleté deti, jeho jediný príjem bol z pracovnej činnosti, kde roky exekútor sťahoval z výplaty splátky exekúcie. Keď mu v dražbe EOS KSI Slovensko predali rodinný dom (cez Aukčnú spoločnosť) bol natoľko zúfalý, že si chcel siahnuť na život, lebo sa stal bezdomovcom aj s deťmi. Dom nemal a dlžoby, exekúcie a úvery mu stále ostali. Jediné východisko bolo požiadať o osobný bankrot – konkurz. Ten mu schválili a končene je bez dlhov. Z výplaty platí podnájom a naďalej sa stará o rodinu. Do zoznamu veriteľov uviedol aj spoločnosť EOS KSI Slovensko aj Aukčnú spoločnosť. Je zúfalý a smutný z toho, že aj napriek tomu, že má schválený konkurz a uvedené spoločnosti boli v zozname veriteľov, prišla mu exekúcia od uvedených spoločností. Má zablokovaný účet a nemá ani na chleba. Exekútor neakceptuje schválený konkurzu.
4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov konania) na vyjadrenie oprávnenému nezasielal. Povinný v podanej sťažnosti neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie exekúcie, pričom stanovisko oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu je súdu známe.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona uvádza:
13. V prvom rade súd konštatuje, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný v sťažnosti nevytýka vady konania a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v sťažnosti opätovne poukazuje na vyhlásený konkurz – jeho oddlženia a na svoju nepriaznivú životnú a sociálnu situáciu.
14. Súd rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní vznikla dňom 10.12.2024, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 65C/18/2023-351 zo dňa 17.10.2024, ktorým súd žalobu iniciovanú povinnými (žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) zamietol a zaviazal žalobcov t.j. v danom prípade povinných k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 3/ rade t.j. v danom prípade oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 429,66 eur. Vyšší súdny úradník tak v napadnutom uznesení správne konštatoval, a to aj s poukazom na závery Ústavného súdu SR obsiahnuté v uznesení IV. ÚS 186/2021 zo dňa 13.07.2021, že nárok oprávneného vznikol dňa 10.12.2024, t.j. po rozhodnom dni (účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 11.06.2024), a teda ide o pohľadávku, ktorú možno exekučne vymáhať.
15. Pokiaľ ide o vyjadrenie povinného, že spoločnosť EOS Slovensko Investment LC s.r.o. a Aukčná spoločnosť s.r.o. boli z jeho strany ako veritelia pohľadávok uvedení do zoznamu veriteľov v rámci podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu – osobného bankrotu súd udáva, že o pohľadávke vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní (z titulu trov konania) povinný 1/ v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nemohol mať vedomosť, nakoľko súd jeho žalobu a žalobu povinnej 2/ rade iniciovanú voči spoločnosť EOS Slovensko Investment LC s.r.o. a voči Aukčnej spoločnosti s.r.o. zamietol dňa 17.10.2024, a až v rámci tohto rozsudku rozhodol o povinnosti povinných zaplatiť oprávnenému trovy konania, ktorých výška bola vyčíslená exekučným titulom – uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 65C/18/2023-384 zo dňa 12.03.2025. .
16. S poukazom na argumentáciu povinného týkajúcu sa jeho nepriaznivej životnej a sociálnej situácie súd udáva, že uvedená okolnosť nie je dôvodom pre možné zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. S exekúciou je vždy imanentne spojený vážny zásah do
majetkovej sféry povinného, avšak táto skutočnosť nie je dôvodom pre nepripustenie exekúcie. Zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti je oprávnením súdneho exekútora po splnení podmienok v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (za predpokladu, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného exekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciu a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zisťovanie majetkových pomerov však vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná.
17. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/1433/2025 zo dňa 17.06.2025 ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného 1/ zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného 1/ nevznikli (sťažnosť povinného 1/ oprávnenému na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).