Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/96/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. XXX/X, D., zastúpenej advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti protistrane: E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. G. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Momentum Legal, s.r.o., so sídlom Bazova 6A, Bratislava – Ružinov, IČO: 47 258 586, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 22C/31/2025-22 zo dňa 15.4.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých a závislých výrokoch I., II., III., IV. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči protistrane v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v podstatnej časti vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ukladá dočasne povinnosť:

- zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila žalobkyni v prejazde motorovým vozidlom do 3,5 tony po pozemku parcely registra „E“, parc. č. 15/1 o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava na pozemok vo vlastníctve žalobkyne parcely registra „C“, parc. č. 879/1 o výmere 221 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava. II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie od vydania tohto rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe žalobkyne o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej. III. Súd ukladá žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde žalobu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej. IV. Súd poučuje žalovanú, že môže podať v postavení žalobkyne proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. V. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. VI. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 185 ods. 2, , 3, , 2, v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v jej návrhu a prostredníctvom nahliadnutia do verejne prístupného katastra nehnuteľnosti zistil skutkový stav. Súd nahliadnutie do verejne prístupného katastra nehnuteľnosti a vzhliadnutím tvaru pozemku žalobkyne a žalovanej vykonal

v súlade s , pričom usporiadanie pozemkov žalobkyne a žalovanej bolo z hľadiska posúdenia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia kľúčové a rozhodujúce. Iné dokazovanie súd pre krátkosť času v súlade so záverom vyplývajúcim z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 nevykonal. Prvoinštančný súd si ustálil, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX a pozemkov parc. č. 879/1 o výmere 221 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 879/2 o výmere 127 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Rodinný dom je dvojpodlažný, pričom garáž je súčasťou rodinného domu na prízemí. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. 15/1 o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada. Tento pozemok obkolesuje z dvoch strán pozemky žalobkyne, teda pri každom jednom vstupe peši alebo motorovým vozidlom musí prejsť niekoľko centimetrov aj po pozemku žalovanej. Uvedené mal súd za preukázané nahliadnutím do katastra nehnuteľností a vyhotovením printscreenu z usporiadania pozemkov žalobkyne a žalovanej, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Uvedené skutočností technického charakteru súčasne vyplývajú z výpisu z LV č. XXXX E. XXXX. Na pozemku žalovanej sa nachádza veľká železná brána, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Uvedená mal súd za preukázané výzvou právneho zástupcu žalobkyne žalovanej na č.l. 10 súdneho spisu. Žalovaná na túto bránu umiestnila železnú reťaz so zámkom, v dôsledku čoho docielila, že žalobkyňa nemá ako otvoriť túto želenú bránu a dostať sa svojím vozidlom do svojej garáže rodinného domu. Uvedené mal súd za preukázané fotodokumentáciu žalobkyne na č.l. 15 a 16 súdneho spisu. Súčasne mal súd za preukázané, že podstatou susedského sporu medzi žalobkyňou a žalovanou je, že sa nevedia dohodnúť na odplate za zriadení vecného bremena, resp. inom spôsobe úpravy vzájomných vzťahov napríklad vo forme uzatvorenia kúpnej alebo zámennej zmluvy. Uvedené mal súd za preukázané na základe vzájomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou.

4. V súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo dňa 6. novembra 2021 a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 422/2021 zo dňa 13. januára 2022, teda konštantnou judikatúrou vyšších súdnych autorít v Slovenskej republike v spojení s sa súd na úvod zameral na skúmanie, či je medzi žalobkyňou a žalovanou daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Na základe všetkých dostupných informácií od žalobkyne súd dospel k právnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou je potrebné dočasne upraviť vzájomné práva a povinnosti, ktoré majú svoj pôvod v negatívnych rokovaniach o zriadení vecného bremena, resp. inej vhodnej forme vyriešenia sporného prechodu cez cudzí pozemok. Neodkladnosť súd videl v konaní žalovanej, ktorá tým, že umiestnila železnú reťaz so zámkom na cudzom majetku, docielila protiprávny stav, ktorý sa môže medzi žalobkyňou a žalovanou len zhoršovať. Zo spisového materiálu totiž okrem iného vyplývali aj iné skutočnosti odôvodňujúce záver, že medzi žalobkyňou a žalovanou môže v dôsledku susedského sporu dôjsť k iným závažnejším následkom, ako len umiestnenie reťaze na cudzom majetku. Typickým príkladom je nebezpečné prenasledovanie alebo snaha o akési „vydieranie“ lepšej pozície, čo vyplýva z predloženej vzájomnej komunikácie. Na základe uvedeného súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou bola jednoznačne v tomto prípade splnená. V ďalšej časti sa súd zameral na skúmanie osvedčenia nároku žalobkyne.

5. V prejednávanom prípade osvedčenie nároku žalobkyne mal súd prvej inštancie za preukázané usporiadaním pozemkov žalobkyne a žalovanej. Z opisu rozhodujúcich skutočností ako aj vykonaného dokazovania bolo nanajvýš súdu zrejmé, že pokiaľ má žalobkyňa záujem dostať sa do svojej garáže umiestnenej vo svojom rodinnom dome na prízemí, musí automaticky prejsť cez úzky pás pozemku žalovanej, na ktorom stojí vstupná železná brána žalobkyne. Pozemok žalovanej tvorí úzky pás do tvaru šikmého písmena „L“, resp. tvorí dve strany z trojuholníka, ktorý obkolesuje z dvoch strán pozemok a rodinný dom žalobkyne. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako sa z príjazdovej obecnej cesty dostať na svoj pozemok, len cez pozemok žalovanej. Inými slovami po právnej stránke vyjadrené, vo svojej podstate žalobkyňa nemá právo prechodu a prejazdu ku svojej stavbe.

6. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa , ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú nasledovné. Navrhovateľ musí byť výslovne vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup. Nie je možné sa domáhať na základe vyššie citovaného ustanovenia prístupu iba napríklad k pozemku. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. Pod pojmom „priľahlý pozemok” má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť

inak. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi v prípade, ak má jeho navrhovateľ zabezpečený prístup na základe obligačného práva (napríklad zmluva so susedom na dobu určitú umožňujúca prístup k stavbe kvôli stavebným úpravám po susediacom pozemku alebo konkludentná dohoda so susedom o práve chodiť cez jeho pozemok), alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Relevantným pre zriadenie tohoto vecného bremena nie je ani zabezpečenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu prístupu nemusel vykonať stavebné úpravy.

7. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou a z vykonaného dokazovania formou nahliadnutia do verejne prístupného katastra nehnuteľností prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa svoj nárok spočívajúci v práve cesty k svojmu rodinnému domu dostatočne osvedčila. Osvedčila, že je vlastníčkou rodinného domu, pozemok žalovanej z dvoch veľkých strán obkolesuje pozemok žalobkyne, v dôsledku čoho nemá právo cesty k svojmu rodinnému domu, a súčasne osvedčila, že prístup k rodinnému domu nie je možné zabezpečiť inak. Žalobkyňa sa pokúšala uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena so žalovanou, avšak bezúspešne, pretože žalovaná pri odplate za zriadenie vecného bremena navrhla neprimerane vysoké sumy. Žalovaná nemala záujem o inú vhodnú formu zabezpečenia práva cesty žalobkyne k svojmu rodinnému domu, napríklad vo forme zámennej zmluvy. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa dostatočne jasne osvedčila hodnovernosť svojho nároku spočívajúceho v práve cesty k svojmu rodinnému domu vo forme zriadenia vecného bremena.

8. Jednou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je skúmanie proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia. Prostredníctvom proporcionality súd zabezpečí, že navrhované neodkladné opatrenie nespôsobí medzi žalobkyňou a žalovanou trvalú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Proporcionalitu súd skúma z hľadiska času nariadenia neodkladného opatrenia ako aj z hľadiska vecného obsahu. Z vecného obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia súd dospel k právnemu záveru, že takto naformulované neodkladné oparenie nespôsobí nevyváženosť práv a povinností medzi žalobkyňou a žalovanou. Je tomu tak preto, pretože miera využitia pozemku žalovanej v mieste prechodu na pozemok žalobkyne a k domu žalobkyne je minimálna a zanedbateľná. Uvedené jednoznačne potvrdzuje fakt, že na pozemku žalovanej je postavený múr a železná brána vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaná nemá pozemok pod stavbou múru a železnej brány vo vlastníctve žalobkyne ako využívať.

9. Žalobkyňa navrhla neodkladné opatrenie nariadiť na celú výmeru pozemku žalovanej o veľkosti parcely registra „E“, parc. č. 15/1 o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada, pričom je zrejmé, že právo prechodu osobného motorového vozidla sa môže týkať len inkriminovanej časti pozemku žalovanej v mieste, kde je umiestnená železná brána so zámkom. Na druhej strane súd musel posudzovať doterajšie správanie žalovanej, ktoré malo stupňujúcu sa tendenciu, počnúc zjavne nevýhodným návrhom na zriadenie vecného bremena až po umiestnenie zámku na železnej bráne žalobkyne v jej vlastníctve.

10. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou, ako aj priložených príloh, mal prvoinštančný súd za preukázané, že konanie žalovanej je priamo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Je tomu tak preto, že najprv sa žalovaná domáhala výmeny bytu v C. za rodinný dom v D.. Keď k takejto zámene nedošlo, prijala predmetný pozemok do svojho vlastníctva s vedomím, že tento pozemok je využívaný ako prejazd do nehnuteľnosti žalobkyne, že ho užíva tretia osoba. Následne uzamknutie brány železnou reťazou a dožadovanie sa odplaty 1.000,00 EUR mesačne či 200,00 EUR mesačne za zriadenie vecného bremena súd vyhodnotil ako konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi podľa , ktoré za žiadnych okolností nemôže požívať právnu ochranu. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení takto formulovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vzal do úvahy neprijateľné a neakceptovateľné konanie žalovanej, ktorá sa prostredníctvom umiestnenia železnej reťaze na cudzí majetok rozhodla zobrať spravodlivosť do svojich rúk a takýmto spôsobom sa domôcť uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena za zjavne nevýhodných podmienok pre žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu súd takto formulované neodkladné opatrenie nariadil, aj keď touto cestou upozorňuje žalobkyňu, že súčasne môže alebo nemusí dôjsť ku škode na strane žalovanej na zvyšnej časti pozemku žalovanej, aj keď z opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňou je to málo pravdepodobné.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobkyne a vydal neodkladné opatrenie tak, ako je naformulované vo výroku I. uznesenia.

12. Z hľadiska skúmania trvania neodkladného opatrenia súd prvej inštancie musel prihliadnuť na podstatu tohto sporu, ktorý spočíva v neexistencii vecného bremena v prospech priľahlého pozemku žalobkyne cez pozemok žalovanej. Podstata tohto sporu medzi žalobkyňou a žalovanou nie je v umiestnení železnej reťaze cez železnú bránu žalobkyne. Uvedené má priamy vplyv na trvanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa navrhovala súdu vydať časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, čo by zjavne znevýhodňovalo žalovanú tým, že musí strpieť právo prejazdu cez svoj pozemok bez podania žaloby vo veci samej a bez toho, aby mala primeranú peňažnú náhradu za prechod cez svoj pozemok. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vo výroku č. II tohto uznesenia obmedzil trvanie neodkladného opatrenia tak, že ho nariadil do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe žalobkyne o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej. Súčasne vo výroku č. III tohto uznesenia v súlade s uložil žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde žalobu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej. Pokiaľ nebude žaloba žalobkyne v uvedenej lehote podaná na príslušnom súd, súd v súlade s ex offo nariadené neodkladné opatrenie zruší.

13. Aj týmto spôsobom súd prvej inštancie zaručil proporcionalitu medzi právami a povinnosťami medzi žalobkyňou a žalovanou tak, aby nariadené neodkladné opatrenie nastolilo stav právnej istoty medzi žalobkyňou a žalovanou a prispelo k stabilizácii vzájomných vzťahov do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Keďže žalobkyňa navrhovala nariadiť časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, ale súd jeho trvanie časovo obmedzil, bolo potrebné vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietnuť, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku č. V tohto uznesenia. Súčasne súd vo výroku č. IV tohto uznesenia poučil žalovanú, že v prípade, že jej nariadením neodkladného opatrenia vznikla škoda, resp. ujma, môže podať v postavení žalobkyne proti súčasnej žalobkyni v postavení žalovanej žalobu o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

14. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom súd rozhodol vo výroku VI. tohto uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd prvej inštancie uviedol, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukázal na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne prvoinštančný súd poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp. zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

16. Proti tomuto uzneseniu, výslovne v rozsahu výroku I., II. a VI. podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie protistrana z dôvodov podľa , že neboli splnené procesné podmienky, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a odvolateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. V úvode odvolania odvolateľka poukázala na skutkové pozadie prípadu s tým, že pôvodný vlastník dotknutej nehnuteľnosti H. B. bol otcom navrhovateľky, bratom odvolateľky a synom pani H. B. a I. B. (manželia B.). Pri dedičskom konaní po nebohom H. B. bolo zistené, že sa voči nemu vedie 14 exekučných konaní, v rámci ktorých bolo zriadených 7 záložných práv na dané nehnuteľnosti v súhrnnej výške pohľadávok 15.000,- eur až 20.000,- eur. Manželia B. sa dohodli s matkou vtedy maloletej navrhovateľky ako jej zákonnou zástupkyňou, že predajú svoju nehnuteľnosť (byt v C.) a uhradia všetky pohľadávky veriteľov nebohého, ak im na nehnuteľnosti bude zriadené vecné právo spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania. Dňa 17.4.2019 bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, na základe ktorej bolo v prospech manželov B. zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania, ktoré bolo zriadené odplatne a ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom dňa 28.2.2020. Manželia výťažok z predaja svojej nehnuteľnosti vo výške viac ako 70.000,- eur použili na vyplatenie dlhov H. B. a dokončenie predmetného rodinného domu. Tým sa de facto v prospech žalobkyne vzdal celého svojho majetku, pričom zároveň došlo k faktickému vydedeniu žalovanej, ktorá túto skutočnosť akceptovala. Vzájomné vzťahy sa začali zhoršovať po tom, ako navrhovateľka predčasne ukončila stredoškolské štúdium. K zásadnému zvratu došlo koncom roku 2024, kedy navrhovateľka spolu so svojím partnerom deklarovali zámer nadobudnúť dve investičné nehnuteľnosti, pričom žiadali manželov B. o súhlas so zrušením vecného bremena, aby mohla byť nehnuteľnosť predmetom záložného práva k bankovému úveru. Navrhovateľka po tom, ako manželia B. súhlas so zrušením vecného bremena neudelili, začala žiadať úhradu rezervačného poplatku 3.000,- eur priamo od nich, ako škodu. Od tohto momentu sa ich spolunažívanie stalo neúnosné a vyústilo to do podania žaloby manželmi B. o vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľkou a jej partnerom z predmetnej nehnuteľnosti, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31C/12/2025. Predmetom tohto konania je posúdenie, či navrhovateľka ne/má právny nárok na užívanie danej nehnuteľnosti počas života oprávnených z vecného bremena. Sú to výlučne manželia B., ktorí majú právo domáhať sa prechodu zatiaľ čo navrhovateľke ako vlastníkovi zostalo len tzv. holé vlastníctvo nehnuteľnosti bez práva nehnuteľnosť užívať počas života oprávnených. Podľa odvolateľky navrhovateľka nemala a nemá právny titul na užívanie danej nehnuteľnosti. Znenie výroku uznesenia o neodkladnom opatrení je v rozpore s právnym stavom, keďže protistrane bolo uložené zdržať sa bránenia prechodu v prospech navrhovateľky, teda osoby, ktorá aktuálne nemá k nehnuteľnosti žiadne užívacie oprávnenie. Návrh smeruje výlučne k ochrane vlastníčky, teda osoby, ktorá aktuálne nie je oprávneným užívateľom. Neexistuje teda právny základ pre ochranu formou neodkladného opatrenia.

18. Odvolateľka pokračovala, že jediným pravdivým tvrdením v návrhu navrhovateľky je, že sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahovala až v roku 2023. K tvrdeniu navrhovateľky, že k prevodu pozemku a následnému konaniu žalovanej došlo údajne v reakcii na jej odmietnutie ponuky na zámenu nehnuteľností, protistrana dôrazne uviedla, že toto nezodpovedá skutočnosti a je účelovo dezinterpretované. Navrhovateľka ešte v novembri 2024 uvádzala, že si je vedomá, že ona je len papierovou vlastníčkou nehnuteľností a skutočnými vlastníkmi sú manželia B.. O tomto ako dôkaz odvolateľka pripojila komunikáciu so žalobkyňou. Odvolateľka pokračovala, že k darovaniu pozemku došlo až po tom, čo žalobkyňa zverejnila inzerát na predaj predmetnej nehnuteľnosti na portáli D., kde okrem iného uviedla, že na dome je písané vecné bremeno - dobývanie dvoch starých ľudí... Tento spôsob prezentácie nehnuteľnosti odvolateľka označila za hlboko neetický, ponižujúci a dôkazne preukazujúci skutočný úmysel navrhovateľky. Až na základe tejto situácie manželia B. pristúpili k prevodu priľahlého pozemku na protistranu ako k ochrannému kroku. Predmetný pozemok bol predmetom darovacej zmluvy, ktorou manželia B. previedli pozemok na svoju dcéru – protistranu a to v reakcii na zhoršujúce sa vzťahy a šikanózne správanie navrhovateľky, ktorej konanie viedlo k dočasnému odsťahovaniu manželov B. z nehnuteľnosti.

19. K uzamknutiu brány pre vozidlo odvolateľka uviedla, že jej pozemok (parc. č. 15/1) o výmere 63m2 je oplotený a navrhovateľka ho aktuálne užíva v celom rozsahu bez akéhokoľvek právneho titulu. Protistrana v žiadnom momente neobmedzila právo pešieho prístupu k nehnuteľnosti, keď brána pre peší vstup bola vždy otvorená. Ide o bránu, ktorá je vo vlastníctve protistrany a zároveň sa

nachádza na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve protistrany. Uzamknutá bola výlučne brána pre vozidlo, ktorá vedie do miestnosti, ktorá bolo dlhodobo užívaná pánom B. nielen na parkovanie vozidla, ale aj ako priestor dielne a skladový priestor. Miestnosť ako taká nebola nikdy formálne definovaná ako garáž. Navrhovateľka fakticky donútila manželov B. ako oprávnených z vecného bremena vzdať sa užívania tohto priestoru, ktorý dlhodobo legitímne užívali, a svoje vozidlo preparkovali mimo danej miestnosti. Z pripojenej fotografie v spise je zrejmé, že parkovacie státia k rodinnému domu sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti brány a tri metre od vchodových dverí, takže tvrdenie navrhovateľky o znemožnení prístupu je zavádzajúce a v rozpore s faktickým stavom, čo ešte viac umocňuje účelovosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia navrhovateľky, že jej bolo bránené v pešom prístupe, sú nepravdivé. Protistrana umožnila peší prístup do nehnuteľnosti nepretržite, avšak z dôvodu právnej ochrany svojho vlastníckeho práva odmietla umožniť prejazd motorovým vozidlom, až kým nebude medzi stranami zriadené primerané a vyvážené vecné bremeno.

20. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľka vyjadrila k údajnej nemožnosti dohody o úprave práv. Odvolateľka sa opakovane aktívne snažila dosiahnuť dohodu so žalobkyňou o zriadení vecného bremena prechodu cez daný pozemok, sumu 1.000,- eur ako odplatu zvolila nie ako reálnu kompenzáciu, ale ako symbolický prejav nesúhlasu s pokračujúcim obmedzovaním práv manželov B. a zároveň ako dôrazné vyjadrenie potreby riešiť právny stav zodpovedajúcim spôsobom. Protistrana nemala skutočný záujem dosiahnuť zisk z tejto situácie, čo potvrdzuje aj následný druhý návrh, keď znížila požadovanú odplatu za zriadenie vecného bremena na 200,- eur, na ktorý právny zástupca navrhovateľky nereagoval.

21. Následne sa odvolateľka venovala posúdeniu naplnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa nej navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle . Navrhovateľka má zabezpečený neobmedzený peší prístup do nehnuteľnosti, návrh nerešpektuje trasu, ani rozsah prejazdu, čo vytvára riziko svojvoľného a neobmedzeného užívania pozemku a zároveň neexistuje žiadne technické alebo objektívne vymedzenie, ktoré by nevyhnutne vyžadovalo prejazd motorovým vozidlom. Navrhovateľka nepreukázala, že by jej v prípade dočasného neumožnenia prejazdu motorovým vozidlom hrozila akákoľvek reálna bezprostredná a nenahraditeľná ujma, peší prístup do nehnuteľnosti má zabezpečený a neobmedzený, čo samo osebe vylučuje nevyhnutnosť súdneho zásahu. Uvedený návrh tak postráda základný predpoklad naliehavosti, ako to vyžaduje . Navyše predmetné opatrenie má charakter dočasného predbežného výkonu práva, ktoré navrhovateľka doteraz vôbec nemala a jeho nariadením dochádza fakticky k predurčeniu výsledku konania, čo je v príkrom rozpore so zásadou rovnosti zbraní a právnej istoty. Neodkladné opatrenie zároveň neobstojí v teste proporcionality, keď de facto umožňuje voľný pohyb motorovým vozidlom po celom pozemku protistrany podľa vlastného uváženia navrhovateľky, pričom návrh nerešpektuje ani rozsahu, ani trasu, ani podmienky užívania. Okrem toho návrh smeruje k zabezpečeniu prejazdu motorovým vozidlom, čo nie je ústavne, ani zákonne garantovaným právom. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 99/2008, z ktorého zdôraznila: „Aj keď nepôjde o užívanie komfortné, zriadenie vecného bremena nie je namieste, ak má vlastník stavby zabezpečený peší prístup, ktorý umožňuje nehnuteľnosť obvyklým spôsobom užívať“. V danom prípade cesta z garáže a cesta z parkovacích státí spred bránky je rovnaká vzdialenosť a teda nejde o uľahčenie alebo skrátenie prístupu do rodinného domu. Rovnaký právny názoru podľa odvolateľky potvrdil aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 24Co/45/2020, kde uviedol: „Prístup k nehnuteľnosti musí byť zabezpečený, avšak nie nevyhnutne autom. Zriadenie vecného bremena je výnimočný zásah do vlastníckeho práva a nemožno ho nahradiť pohodlím alebo záujmom na komfortnom užívaní“. Podľa odvolateľky navrhovateľka neosvedčila žiadnu konkrétnu prekážku, ktorá by jej znemožňovala užívať danú nehnuteľnosť, bolo preukázané, že má neobmedzený peší prístup cez bránku a absencia motorického prístupu nepredstavuje ujmu takej intenzity, ktorá by odôvodňovala dočasné obmedzenie vlastníckeho práva protistrany bez právneho titulu a bez riadneho konania o zriadení vecného bremena. Za tejto situácie musí byť návrh na neodkladné opatrenie zamietnutý. Je zrejmé, že navrhovateľka sa prostredníctvom návrhu na neodkladné opatrenie nesnaží riešiť žiadnu skutočnú alebo bezprostrednú hrozbu, ale vytvoriť si výhodné právne postavenie v situácii, ktorú sama vyvolala a v ktorej odmieta spoluprácu a vyváženú dohodu. Predložený návrh tak zneužíva inštitút neodkladného opatrenia.

22. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, b), c), d), e) ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúocesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých a v závislých výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

24. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti protistrane zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila navrhovateľke v prejazde motorovým vozidlom do 3,5 tony po vo výroku vyššie špecifikovanej parcele č. 15/1 vlastnícky patriacej protistrane na pozemok vo vlastníctve navrhovateľky parc. č. 879/1 bližšie špecifikovaný vo výroku, vlastnícky patriaci navrhovateľke. Prvoinštančný súd návrhu v podstate vyhovel s odôvodnením poukázaným vyššie s tým, že návrh zamietol iba čo do neobmedzeného času trvania neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie nariadil iba na obdobie od vydania daného rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe navrhovateľky o zriadení vecného bremena, ktorú jej uložil podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Čiastočné zamietnutie návrhu nebolo napadnuté odvolaním žiadnej zo strán (výrok V.), nadobudlo preto právoplatnosť a nepodliehalo odvolaciemu prieskumu. Výroky III. a IV. sú pritom závislými výrokmi v zmysle / .

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených protistranou v odvolaní popísanom vyššie, so zameraním na zistenie, či boli splnené odvolaním dotknuté zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.

26. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený resp. osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, pričom nezistil naplnenie ani ďalších v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

27. Ako prvé odvolateľka namietala, že výlučné užívacie právo k celej nehnuteľnosti majú podľa zmluvy o vecnom bremene výlučne manželia B., pričom navrhovateľka nemá právny nárok na užívanie nehnuteľnosti, a keďže návrh smeruje výlučne k ochrane osoby, ktorá aktuálne nie je oprávneným užívateľom nehnuteľnosti, neexistuje právny základ pre ochranu formou neodkladného opatrenia. Poukázala pritom na to, že v označenom konaní na Okresnom súde v Trnave o vypratanie navrhovateľky a jej partnera z predmetnej nehnuteľnosti, sa rieši otázka, či žalobkyňa ne/má právny nárok na užívanie nehnuteľnosti počas života oprávnených z vecného bremena. Odvolateľka teda novo nastolila otázku, či navrhovateľka má súbežné právo s manželmi B. oprávnenými z vecného bremena užívať spornú nehnuteľnosť, resp. či je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

28. Podľa osvedčeného z obsahu odvolania protistrany podľa čl. II. bod 2.1 Zmluvy o vecnom bremene sa povinná (navrhovateľka) a oprávnení (manželia B.) dohodli na zriadení vecného bremena k dotknutej nehnuteľnosti, spočívajúceho v práve oprávnených doživotne užívať celú nehnuteľnosť. Samotné znenie citovaného ustanovenia zmluvy o vecnom bremene svojím obsahom jednoznačne nevylučuje právo

súbežného užívania nehnuteľností tak navrhovateľkou ako jeho vlastníčkou, ako aj manželmi B., ako oprávnenými z vecného bremena.

29. V zmysle ( - ) právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 30. Vôľu zmluvných strán v zmysle citovaného ustanovenia je možné dedukovať v danom prípade aj z ich následného správania. Z osvedčeného obsahom spisu pritom vyplýva, že navrhovateľka sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahovala v roku 2023 a odvtedy nehnuteľnosť užívala súbežne s manželmi B. a toto spolužitie pretrvávalo niekedy do konca roku 2024, kedy sa manželia B. v dôsledku zhoršujúcich sa vzťahov s navrhovateľkou z nehnuteľnosti odsťahovali. Ničím pritom nebolo osvedčené, že v tom období nesúhlasili s ubytovaním sa navrhovateľky, prípadne žiadali jej vysťahovanie. Uvedené správanie sa strán pre potreby predmetného neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočným spôsobom osvedčuje, že vôľou strán zmluvy o vecnom bremene bolo súbežné užívanie nehnuteľnosti tak navrhovateľkou ako jej vlastníčkou, ako aj manželmi B. ako oprávnenými z vecného bremena. Námietku odvolateľky, že navrhovateľka nemá k nehnuteľnosti aktuálne žiadne užívacie oprávnenie, a zato sa nemôže domáhať nariadenia predmetného neodkladného opatrenia, preto odvolací súd považoval za nepreukázanú a nedôvodnú.

31. Obdobne za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku protistrany, že pokiaľ ide o garáž, do ktorej umožnenia vjazdu sa navrhovateľka domáha, ide o miestnosť, ktorá nikdy nebola formálne definovaná ako garáž. Podľa v spise založených fotografií sa jednoznačne jedná o garáž, aká štandardne tvorí súčasť rodinného domu, do ktorej vjazd je opatrený bežnou garážovou bránou, či príjazdovou cestou na vjazd vozidla. Sama odvolateľka pritom uvádza, že miestnosť bola užívaná p. I. B. aj na parkovanie motorového vozidla, a na žiadosť navrhovateľky garáž prestal užívať pre svoje vozidlo, ktoré preparkoval mimo garáže.

32. Odvolateľka ďalej namietala, že návrh resp. uznesenie nešpecifikuje trasu ani rozsah prejazdu. V tejto súvislosti sa odvolací súd zhoduje s názorom prvoinštančného obsiahnutým v ods. 26 odôvodnenia preskúmavaného uznesenia, že právo prejazdu osobným motorovým vozidlom ako bolo naformulované, sa môže týkať výlučne len danej inkriminovanej časti pozemku protistrany v mieste, kde je umiestnená železná brána so zámkom oproti vjazdu do garáže. Preto ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné ešte ďalšie iné vymedzenie rozsahu, trasy, či podmienok prejazdu.

33. Odvolateľka tiež tvrdila, že navrhovateľka nepreukázala, že by jej v prípade dočasného neumožnenia prejazdu motorovým vozidlom hrozila akákoľvek reálna bezprostredná a nenahraditeľná ujma, ktorú by nebolo možné riešiť riadnym právnym konaním, keďže peší prístup do nehnuteľnosti má zabezpečený a neobmedzený, čím neosvedčila žiadnu konkrétnu prekážku, ktorá by jej znemožňovala užívať nehnuteľnosť a absencia motorického prístupu nepredstavuje ujmu takej intenzity, ktorá by odôvodňovala dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej bez právneho titulu a konania o zriadení vecného bremena.

34. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Jedným zo základných predpokladov, v zmysle citovaného ustanovenia, pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka danej domovej nehnuteľnosti, ktorá (podľa predtým uvedeného) má užívacie právo k danej nehnuteľnosti spolu s oprávnenými z vecného bremena,

v dôsledku zamedzenia vjazdu do garáže, následkom umiestnenia uzamknutej železnej reťaze na bránu oplotenia protistranou, nemá možnosť využívať garáž na parkovanie svojho motorového vozidla, v dôsledku čoho je jej vlastnícke a užívacie právo nezanedbateľne oklieštené. Dochádza tým k porušovaniu jej vlastníckych práv a oprávnených záujmov, teoreticky i k potenciálnemu riziku vzniku škody na jej motorovom vozidle núteným parkovanom na verejnom priestranstve. Je pritom pravdou, že na druhej strane stojí vlastnícke právo protistrany k časti pozemku parc. č. 15/1 pri hraniciach parcely vlastnícky patriacej navrhovateľke, ktoré ale tvorí len úzky, protistranou fakticky nevyužiteľný pás pozemku. Obmedzenie protistrany v užívaní minimálnej časti jej pozemku občasným prejazdom motorového vozidla navrhovateľky do nehnuteľnosti, je preto minimálne až zanedbateľné. Ako správne v tomto smere uzavrel prvoinštančný súd, princíp proporcionality v danom prípade nebol porušený, keďže právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Nemožnosť užívania garáže ako štandardnej súčasti rodinného domu výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, navrhovateľku v jej vlastníckych právach obmedzuje významným spôsobom. Na druhej strane prejazd motorovým vozidlom navrhovateľkou cez úzky pás nehnuteľnosti protistrany, predstavuje úplne zanedbateľné obmedzenie odvolateľky. V tejto súvislosti nebolo možné opomenúť skutočnosť, že vyriešenie vecného bremena v danom prípade cestou súdu, keďže podľa všetkého strany sa nedokážu mimosúdne dohodnúť, môže trvať aj niekoľko rokov, čo tiež podporuje potrebu bezodkladne upraviť dané pomery.

37. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

38. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie protistrany, po skonštatovaní že nebol naplnený žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správne (s výnimkou právoplatného výroku V.), s použitím ust. potvrdil.

39. V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto priznal navrhovateľke plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej protistrane.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).