Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Pc-66-2024.pdf
PDF · 66.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23Pc/66/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci účastníkov konania: oprávnená na výživné: Y. F.Á., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D. XX, W., zast.: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, povinný z vyživovacej povinnosti Y. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D. XX, W., zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení:
Povinný z vyživovacej povinnosti sa zaväzuje prispievať na výživu oprávnenej z vyživovacej povinnosti zvýšeným výživným zo sumy 320,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti, počnúc dňom 01.01.2025. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2025 do 31.07.2025 vo výške 1.260,- eur sa povinný z vyživovacej povinnosti zaväzuje zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám oprávnenej počnúc mesiacom august 2025 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/219/2015-53 zo dňa 25.04.2016 v časti výživnom na toho času plnoletú Y. F., A.. XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 15.12.2024, sa oprávnená (plnoleté dieťa) domáha zvýšenia výživného z pôvodnej súdom určenej sumy vo výške 320,- eur mesačne na sumu vo výške 650,- eur mesačne, resp. na sumu vo výške 500,- eur mesačne a 100,- eur mesačne na tvorbu úspor.
2. Na pojednávaní sa účastníci konania dohodli na zvýšení výživného na sumu 500,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2025.
3. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
5. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
6. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
7. Základnou povinnosťou súdu, vyplývajúcou zo základných princípov Civilného sporového poriadku, je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Súčasná procesná úprava civilného sporového konania uprednostňuje zmierlivé vyriešenie sporu pred autoritatívnym zásahom (rozhodnutím) súdu. Súdny zmier predstavuje osobitný spôsob ukončenia sporu a hoci ide o procesný úkon, ako jediný z procesných úkonov okamžite a bezprostredne (po jeho schválení súdom) ovplyvňuje hmotnoprávne postavenie strán sporu. Strany sporu totiž uzatvorením zmieru odstránili predmet sporu, na základe čoho už žalobca netrvá na prejednaní nároku tvrdeného v žalobe (resp. vzdáva sa svojho práva na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva) a žalovaný sa už nechce procesne brániť. Strany sa jednoducho dohodli o spornom nároku, čím predmet súdneho konania odpadol. Ako súd vyššie konštatoval, dispozičná autonómia sporových strán má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak súd navrhnutý zmier schváli, platí, že vec sama bola skonzumovaná súkromnoprávnym úkonom sporových strán. Jedinou povinnosťou súdu pri rozhodovaní o schválení zmieru je posúdiť, či navrhovaný zmier nie je v rozpore s objektívnym právom. Schválením sa súkromnoprávna dohoda stáva záväzným a prakticky nenapadnuteľným právnym základom úpravy hmotnoprávnych pomerov strán sporu. Zmier je teda súkromnoprávnou dohodou, ktorú sporové strany uzatvárajú počas prebiehajúceho sporu a v súvislosti s ním, pričom jeho hlavným účelom je odstrániť právny konflikt medzi stranami sporu.
8. V danom prípade sa navrhovaný zmier týkal zvýšenia výživného na plnoleté dieťa, pričom po posúdení navrhovaného zmieru dospel súd k záveru, že nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a preto podľa § 148 ods. 2 CSP schválil zmier v znení, uvedenom vo výroku I tohto uznesenia.
9. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, nezistiac žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu) a vzhľadom na výsledok konania by ani nebolo spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti výroku I a II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 357 CSP a contrario)
Proti výroku III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní. (§ 368 CSP)
Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.