Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/82/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 30 794 536, proti odporkyni: A. B., narodená XX.XX.XXXX, adresa C. XXX/XXX, D., odporkyňa zastúpená: Hriadel-Heger & Partners, s.r.o., so sídlom Železničiarska 3191/18, Bratislava, IČO: 51 643 359, o neúčinnosti právneho úkonu a nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 26C/10/2025-61 zo dňa 24. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie: Žalovanej sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. D., obec D., okres Galanta, evidované Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor ako pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 452, druh pozemku záhrada, o výmere 386 m2, pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 453, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 799 m2 a stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: rybársky dom, postavená na parcele reg. „C“, parc. č. 453, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 799 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, a 2, a 2, (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, pri ktorých mal dostatočne osvedčené, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. z dlžníka (E. F. B., nar. XX.X.XXXX) na odporkyňu, pričom navrhovateľ spochybňuje tento prevod a domáha sa určenia jeho neúčinnosti voči navrhovateľovi. Odporkyňa je sestrou dlžníka, a teda sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - navrhovateľa. Navrhovateľ pritom uviedol, že v decembri 2021 príslušníci Národnej kriminálnej agentúry PPZ zadržali štyri bývalé pracovníčky navrhovateľa, ktoré po vzájomnej spoločnej dohode a dohode aj s ďalšími osobami ako členovia organizovanej skupiny za vopred dohodnutú odmenu postupne od 9.3.2021 do 21.7.2021 v 37 prípadoch v rámci projektu „Prvá pomoc“ v rozpore s internými predpismi bez splnenia požadovaných náležitostí a podmienok na čerpania príspevku, spracovali žiadosti a platobné poukazy na rôzne podozrivé aj nefunkčné obchodné spoločnosti. Na základe spracovaných žiadostí došlo k neoprávnenému vyplateniu vysokých finančných príspevkov na vopred určené bankové účty, čím navrhovateľovi spôsobili škodu vo výške 13,7 milióna Eur. Orgány činné v trestnom konaní postupne obvinili viacero osôb, ktoré následne boli predvedené pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku a boli aj vzaté do väzby. V tejto veci, Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného Zboru v konaní ČVS: PPZ-46/NKA-BA3-2022 GP dňa 24.8.2022 vzniesla pánovi E. F. B., nar. XX.X.XXXX obvinenie podľa : v

bode 1 pre zločin založenie, zosnovanie a podpora zločineckej skupiny podľa , ktorým mala byť spôsobená škoda vo výške 13.728.355, 92 Eur a v bode 2 pre obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa 225 ods. 1, ods. 6 písm. a), písm. b) v spojení s , pre obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosov z trestnej činnosti podľa , ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. a), písm. b), písm. c) v spojení s a pre zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ods. 6 v spojení s , ktorým mala byť spôsobená škoda vo výške 259.418,92 Eur. Navrhovateľ si v súlade s v trestnom konaní uplatnil sumu vo výške 13.728.355, 92 eur titulom náhrady škody. Potom, ako počas trestného konania boli dňa 20.2.2022 vzatí do väzby ďalší spoluobvinení dlžníka (G. G. a E. F.), dlžník vykonal nasledovné právne úkony v prospech odporkyne, ktorá je zároveň jeho sestrou, a teda blízkou osobou: 1) darovaciu zmluvu pod č. V-1502/2022, č.z. 198/2022, vklad povolený dňa 18.3.2022, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. a 2) kúpnu zmluvu pod č. V-1035/2022, č.z. 180/2022, vklad povolený dňa 3.3.2022, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV. XXXX pre k. ú. D.. Uvedenými úkonmi sa dlžník prakticky zbavil všetkého svojho majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike. Navrhovateľ spolu so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súdu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. D. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D., uznesenie PPZ NAKA odbor Bratislava, 3. oddelenie vyšetrovania č. PPZ-46/NKA-BA3-2022 GP zo dňa 24.8.2022, podanie - uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní zo dňa 21.06.2023.

4. Na základe navrhovateľom uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiada, aby súd zakázal odporkyni nakladať s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. D. do právoplatného skončenia konania vo veci samej, navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy navrhovateľa o uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Z tvrdení navrhovateľa mal súd dostatočne osvedčené, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. z dlžníka (E. F. B., nar. XX.X.XXXX) na odporkyňu, pričom navrhovateľ spochybňuje tento prevod a domáha sa určenia jeho neúčinnosti voči navrhovateľovi. Odporkyňa je sestrou dlžníka, a teda sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - navrhovateľa. Dokazovanie ohľadom odporovateľnosti právneho úkonu, a následne určenie neúčinnosti právneho úkonu bude predmetom až v konaní vo veci samej. Podľa názoru súdu je však potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, nakoľko zo strany odporkyne by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práv k špecifikovaným nehnuteľnostiam, resp. k ich zaťaženiu, pričom v takomto prípade by sa možnosť navrhovateľa na uspokojenie svojej pohľadávky podstatne zhoršila, ak by bol samozrejme úspešný v tomto konaní. Súd prvej inštancie mal za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu je daná aj nutnosťou zamedzenia takým úkonom odporkyne v dôsledku, ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k tomu, aby sa v danom prípade navrhovateľ mohol domôcť svojej pohľadávky z vecí, ktoré boli osobou, voči ktorej má pohľadávku (dlžníkom) prevedené na odporkyňu, pretože účelom konania o odporovateľnosť právneho úkonu, t. j. o určenie, že príslušný právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky veriteľa aj v prípade úkonov dlžníka smerujúcich k zníženiu jeho majetku a to tak, že veriteľ má najskôr právo na uspokojenie z toho, čo spochybňovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné nastupuje tu následne právo veriteľa na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a zakázal odporkyni nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. D., nakoľko týmto zabráni, aby došlo k znemožneniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, z majetku, ktorého prevod bol uskutočnený na základe právnych úkonov, ktorých účinnosť je predmetom daného konania vo veci samej. Ďalší možný prevod (dispozícia) s predmetným majetkom by vymoženie pohľadávky navrhovateľa značne sťažil, resp. neprimerane predĺžil súdne konanie.

5. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd prvej inštancie zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k. ú. D. súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie zistil, že kúpna zmluva, ktorej vyslovenia neúčinnosti sa navrhovateľ domáha bola uzatvorená medzi spoločnosťou PIT REAL s.r.o. so sídlom Abrahámska 1345, Sládkovičovo, IČO: 50 156 446, v mene ktorej konal E. F. B. ako konateľ, ako

predávajúcim a odporkyňou ako kupujúcou. Z tvrdení navrhovateľa a ani z navrhovateľom predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by predmetná spoločnosť bola dlžníkom navrhovateľa.

6. Voči výroku I. uznesenia podala odvolanie odporkyňa, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , d), f) a h) a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a odporkyni prizná náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 % a zároveň žiadala o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

7. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, v predmetnom odôvodnení je len opísaný skutkový stav resp. argumentácia navrhovateľa, ale nijakým spôsobom nie je vysvetlené a už vôbec nie preukázané, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil a na základe čoho dospel k záveru, že odporovacia žaloba nie je zjavne bezúspešná resp. že požadovaný nárok navrhovateľa sa predbežné javí ako dôvodný – osvedčený. Ďalej uviedla, že v uznesení nie je nijakým spôsobom ustálené, z akých podkladov mal súd za osvedčené, že by mal byť p. E. F. B., nar. XX.X.XXXX dlžníkom navrhovateľa. Z celého uznesenia ani doručených príloh nevyplýva, že by v čase sporného prevodu nehnuteľností existovala akákoľvek vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa voči p. B., dokonca do dnešného dňa nemá odporkyňa vedomosť o žiadnej takejto pohľadávke, pričom existencia vymáhateľnej pohľadávky je základnou podmienkou možnosti domáhať sa neúčinnosti právnych úkonov. V zmysle podľa a ods. 2 veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Odporkyňa uviedla, že žaloba mala byť podaná 27.02.2025, vychádzajúc z toho, že právny úkon mohol byť vykonaný viac ako 3 roky pred podaním, žaloby pretože už 03.03.2022 bolo rozhodnuté o vklade (štandardná lehota na vklad je 30 dní, pri zrýchlenom vklade je to 15 dní). Napádanú darovaciu zmluvu žalobca nepredložil do konania, bolo potrebné skúmať či neuplynula prekluzívna lehota počas ktorej je možné domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu (ktorá sa javí ako uplynutá pred podaním žaloby). Uvedené by malo za následok nemožnosť úspechu v súdnom konaní, a teda neodkladné opatrenie by bolo vydané nedôvodne. Súd prvej inštancie túto skutočnosť pri tak zásadnej otázke mal skúmať skôr ako nariadi neodkladné opatrenie, pokiaľ súd nepreveril a navrhovateľ nepreukázal zmluvou neuplynutie prekluzívnej doby, máme za to, že uznesenie je vydané nedôvodne. Ďalej v odvolaní uviedla, že nijakým spôsobom nebolo osvedčené bezprostredné ohrozenie práva ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, pretože odporkyňa predmetné nehnuteľnosti vlastní už viac ako 3 roky, a počas celého tohto obdobia ich nescudzila ani nezaťažila, a teda nebol nijaký dôvod požadovať bezodkladnú úpravu pomerov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia za týchto okolností dokonca nespĺňalo podmienku jeho primeranosti, pretože neprimerane obmedzuje odporkyňu nakladať s jej majetkom práve v čase rastu cien nehnuteľností, a teda nariadením takéhoto neodkladného opatrenia môže byť odporkyňa neprimerane a nedôvodne obmedzená a môže jej vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku. Odporkyňa tvrdila, že v čase uznesenia súdu prvej inštancie nie je preukázaný nijaký nárok navrhovateľa voči p. B., ktorému by bolo možné poskytnúť ochranu. Navrhovateľ svoj nárok voči p. B. neosvedčil, p. B. nebol odsúdený v trestnom konaní, nie je dlžníkom navrhovateľa ani na základe civilného konania. Samotná skutočnosť prebiehajúceho trestného konania, voči ktorému sa p. B. bráni (pričom trestné konanie nie je ani len právoplatne skončené), nemôže byť hodnoverným osvedčením dôvodnosti a trvania nároku. Navrhovateľ neosvedčil ani také konanie odporkyne, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku. Rovnako nie je preukázané, že exekúcia uplatnenej zabezpečovacej pohľadávky uvedenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude ohrozená, nie je daná teda potreba dočasnej a predbežnej úpravy práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Potreba ich nápravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Uznesenie považovala za arbitrárne, nepreskúmateľné a dokonca máme v rozpore aj so základnými ľudskými právami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, resp. odmietnuť, čo neurobil a svoje rozhodnutie ani riadnym spôsobom neodôvodnil, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie uznesenia.

8. K odvolaniu odporkyne sa v zákonnej lehote vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení uviedol, že medzi základné podmienky odporovateľnosti zaraďuje existenciu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi – pánovi B. (ďalej len „dlžník“). Táto pohľadávka musí existovať aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy dlžník urobil odporovaný právny úkon, pričom nie je možné interpretovať

tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Ďalej uviedol, že právny úkon dlžníka je podľa ustálenej judikatúry súdov, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení , odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, kedy bol urobený, ale i v prípade, ak bol urobený skôr, ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Navrhovateľ ďalej uviedol, je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa (urobeným v úmysle ukrátiť veriteľa), postačuje, aby dlžník svojím konaním sledoval ukrátenie akejkoľvek pohľadávky veriteľa. Nie je vôbec rozhodujúce, aby išlo o splatnú alebo nesplatnú, prípadne o budúcu pohľadávku alebo aby pohľadávka bola vymáhateľná. Aj keď dlžník uzavretím zmluvy prejavil vôľu previesť nehnuteľnosť na iného, právnej sféry dlžníkovho veriteľa (navrhovateľa) sa to ešte nedotýka; nadobúdateľ sa totiž samotným uzavretím zmluvy (zatiaľ) nestal vlastníkom nehnuteľnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa môže dôjsť až tým, že dlžník prestal byť vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. V týchto prípadoch trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právny úkon dlžníka začínajú plynúť dňom nasledujúcom po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ ďalej vo vyjadrení uviedol, že preukázal, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nastal dňa 3.3.2025, bez ohľadu na to v akom konaní prebiehal (bežnom 30-dňovom alebo zrýchlenom 15-dňovom katastrálnom konaní). Keďže žalobu podal dňa 27.2.2025, navrhovateľ považuje tento argument odporkyne za vyvrátený. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že odkaz na vývoj cien nehnuteľností či zníženie úrokových sadzieb je v tomto prípade právne irelevantný a nemá žiadny vplyv na posúdenie dôvodnosti návrhu. V závere vyjadrenia uviedol, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti). Navrhovateľ navrhol odvolanie odporkyne zamietnuť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, d), f) a h) ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených odporkyňou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zákazu nakladania s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva č. XXX kat. úz.: D.. Výrok II., ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz.: D. zamietol, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčením zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc odvolacej argumentácie, dopĺňa iba nasledovné:

15. Odvolateľka argumentovala tým, že nie je zrejmé, z akých podkladov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že E. F. B. je dlžníkom navrhovateľa, pričom z napadnutého uznesenia ani príloh nevyplýva, že by existovala akákoľvek vymáhateľná pohľadávka voči p. B.. Odvolací súd pre preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie mal za osvedčené (bod 3., 20. – 21. odôvodnenia uznesenia), že navrhovateľ si uplatnil v trestnom konaní pohľadávku voči dlžníkovi (p. B.) titulom vzniknutej škody. Odvolací súd poukazuje na to, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia odsek 1 je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, teda nemusí ísť o vykonateľnú pohľadávku, ale postačí ak je pohľadávka žalovateľná (por. uznesenie Veľkého senátu NS SR, sp. zn. 1VCdo/1/2022). Pokiaľ teda súd prvej inštancie vychádzal z navrhovateľom predloženej listiny zo dňa 21.06.2023, ktorou si v prebiehajúcom trestnom konaní ČVS: PPZ-46/NKA-BA3-2022 GP uplatnil z pozície poškodeného nárok na náhradu škody v celkovej výške 14.184.655,96 eur (č. l. 29 a nasl.), a to voči viacerým obvineným, medzi nimi aj voči obvinenému E. F. B., ktorý bol uznesením zo dňa 24.08.2022 obvinený z niekoľkých trestných činov (č. l. 15 a nasl.), potom jeho záver o tom, že navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ktorej uspokojenie v dôsledku právnych úkonov dlžníka môže byť ukrátené, bol správny. Z pohľadu odvolacieho súdu je bezpredmetné, či navrhovateľ svoju pohľadávku uplatnil v trestnom, alebo civilnom konaní, prípadne či o jeho nároku na náhradu škody už bolo právoplatne rozhodnuté, keď z predložených listín je dostatočne zrejmé, že navrhovateľovi vznikla škoda v podobe neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov, pričom z uznesenia o vznesení obvinenia je dostatočne zrejmé, že k vyplateniu finančných prostriedkov malo dôjsť v dôsledku konania členov zločineckej skupiny, ktorého členom bol práve obvinený E. F. B..

16. Ďalej odvolateľka namietala, že bolo potrebné skúmať či neuplynula prekluzívna lehota počas ktorej je možné domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, pričom táto sa javí ako uplynutá pred podaním žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vyžiadal tak kúpnu zmluvu, ako aj darovaciu zmluvu, o ktorých navrhovateľ tvrdil, že ide o právne úkony, ktorými dlžník ukrátil uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa z katastra nehnuteľností na č. l. 48 a nasl. spisu, pričom je zrejmé, že Darovacia zmluva bola medzi E. F. B. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou uzavretá dňa 16.03.2022. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz.: D. je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva bol povolený 18.03.2022. S prihliadnutím na to, že odporovacia žaloba spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná na súd dňa 27.02.2025, je potrebné konštatovať, že navrhovateľ sa svojho nároku vo veci samej domáhal včas.

17. Pokiaľ ide o otázku primeranosti zásahu do práv odporkyne nariadením neodkladného opatrenia, odvolateľka namietala, že predmetné nehnuteľnosti vlastní už viac ako 3 roky, počas celého tohto obdobia ich nescudzila ani nezaťažila, a teda nebol nijaký dôvod požadovať bezodkladnú úpravu pomerov strán konania. Navrhovateľ podľa odporkyne neosvedčil ani také jej konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku. V tomto smere odvolací súd jednak plne súhlasí so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v bode 20. a 21. odôvodnenia uznesenia, kde súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ by neodkladným opatrením nebola zamedzená možnosť odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami najmä v podobe ich prevodu na tretiu osobu, alebo ich zaťaženia, prípadný úspech navrhovateľa vo veci samej by ostal bez významu, keď už by nebolo možné uspokojiť jeho pohľadávku z majetku patriaceho dlžníkovi. Z pohľadu odvolacieho súdu jednak nemožno vyčkávať na to, kým odporkyňa sama učiní právny úkon smerujúci k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, o existencii ktorého by sa navrhovateľ ani nemusel včas dozvedieť, jednak je bezvýznamné, či odporkyňa doposiaľ s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala a nebolo ani osvedčené, že by v súčasnosti podnikala akékoľvek kroky smerujúce k takým právnym úkonom, keď priamo v odvolaní uviedla, že

sa cíti byť neprimerane obmedzená v nakladaní s jej majetkom práve v čase rastu cien nehnuteľností a môže jej vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku. Z uvedeného je potrebné vyvodiť jednoznačný úmysel s nehnuteľnosťami nakladať za účelom dosiahnutia zisku, pričom pokiaľ by išlo hoci len o nájom nehnuteľností, existencia akýkoľvek práv tretích osôb viažucich sa k dotknutým nehnuteľnostiam by mala za následok obmedzenie, prípadne úplné znemožnenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa.

18. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že samotná skutočnosť prebiehajúceho trestného konania, voči ktorému sa p. B. bráni (pričom trestné konanie nie je ani len právoplatne skončené), nemôže byť hodnoverným osvedčením dôvodnosti a trvania nároku. Tu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neskúma a ani nie je oprávnený skúmať, či k spáchaniu trestných činov, z ktorých je dlžník obvinený, aj skutočne došlo. Pre posúdenie otázky či existuje obava, že exekúcia bude ohrozená postačí, ak má súd za dostatočne osvedčenú existenciu vymáhateľnej pohľadávky, pričom skutkové okolnosti (najmä časový sled darovania nehnuteľností odporkyni (16.03.2022) počas prebiehajúceho trestného konania, keď len o niekoľko mesiacov bolo E. B. vznesené obvinenie uznesením zo dňa 24.08.2022) nasvedčujú tomu, že vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ktorá je len v štádiu uplatnenej škody v trestnom konaní a v prípade jej právoplatného priznania veriteľovi, by s veľkou pravdepodobnosťou bola znemožnená. Dôvodnosť hrozby úkonov odporkyne smerujúcich k nakladaniu s uvedenými nehnuteľnosťami tak dostatočne odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, bez ktorého by potencionálny úspech navrhovateľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu nemal žiaden význam ani opodstatnenie.

19. Preskúmaním napadnutého uznesenia má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa odporkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ktoré skutočnosti považoval za osvedčené, prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že odporkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnuté uznesenie tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie tom, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, na podklade čoho odvolací súd s použitím a 2 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., potvrdil.

21. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože je potrebné rozhodnúť o žalobe vo veci samej, o trovách súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej ( v spojení s ).

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).