Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-81-2021.pdf
PDF · 108.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. D.B., T.. XX.X.XXXX, H. O. I., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné nám. 9, Košice, dieťa rodičov: matky: H. D., T.. X.XX.XXXX, H. K. T. XX, Y., právne zastúpená: JUDr. Martin Kožiak, advokát so sídlom Murgašova 3, Košice a otca: N. W., T.. XX.XX.XXXX, H. S. X, M., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/145/2012 zo dňa 01.03.2013 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. zo sumy 30 € na sumu 150 € počnúc dňom 27.07.2021 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 27.07.2021 do 31.01.2022 v celkovej výške 740 € je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na súdu dňa 27.7.2021 matka navrhla zvýšiť výživné na maloletú D. zo sumy 30 € na 140 € mesačne. Uviedla, že rodičovské práva a povinnosti boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/145/2012 zo dňa 01.03.2013, ktorým súd znížil otcovi vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/56/2006 zo dňa 27.3.2008, ktorým mal určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 99,58 €. Zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že v čase poslednej úpravy výživného mala dcéra šesť rokov a navštevovala prvý ročník základnej školy. Od uvedenej doby všetky náklady na niekoľkonásobne vzrástli. Od prvého septembra XXXX nastúpi na gymnázium, s čím opätovne vzniknú zvýšené dávky. Zvýšenie výdavkov na dcéru súvisí nielen s je vekom, ale aj s vývojom životných nákladov a s nárastom okruhu záujmov, objektívne stúpli náklady na stravu, oblečenie a obuv, kozmetiku a drogistický tovar, školské potreby, mimoškolskú zaujímavú činnosť a podobne. Dcéra navštevuje výtvarný odbor základnej umeleckej školy. Matka je zamestnaná Z. C. G. I. Č. C. XXX,XX €.. Ž. D. G. S. G. G. S. Z. G. G. I., G. Y. I. I. S. S.M. J., T. XX.X.XXXX. M. Ž. D. S. H., Y. N. I. C. G. D. C.J. 1. Y. X.. C. I. D.Ý. I. G. G. H. D. D. XXX €., J. XX €., V. XX,XX €., M. X,XX €., S. F. T. XX,XX €.. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú sú: cestovné 10 €, oblečenie a obuv 70 €, hygienické potreby 40 €, telefón 10 €, školské potreby 30 €, lieky a vitamíny 15 €, poistenie 13 €, šport a voľnočasové aktivity 20 €, vreckové 20 €, výtvarný odbor ZUŠ 15 €, okuliare 10 €, strava v školskej jedálni 25 €. Od poslednej úpravy matke vznikla vyživovacia povinnosť T. J., Y. D. G. XXXX T. S. X. M. F. Š.. Matka
poberá prídavky na obe deti. Otec sa s maloletou D. už dlhodobo nestretáva a matka nemá vedomosť o výške jeho aktuálnych príjmov a majetkových pomerov. Podľa výpisu zo živnostenského registra H. B. B. X.X.XXXX Ž.. Otec platil výživné veľmi nepravidelne a od apríla 2020 ho neplatí vôbec. Na preukázanie svojich tvrdení predložila matka rozsudku Okresného súdu Košice II spisovej značky 45P/145/2012 zo dňa 1.3.2013. Potvrdenie o príjme vystavené zamestnávateľom matky dňa 7.7.2021 z ktorého vyplýva, že výška priemerného čistého príjmu za posledných 12 mesiacov matky je 676,60 €, potvrdenie o prijatí dcéry na štúdium C. M.Í. K. Š. Y., kópie dokladov SIPO ako platba za bývanie a kópiu výpisu zo živnostenského registra.
3. Uznesením zo dňa 27.9.2021 súd maloletej ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý po sociálnom šetrení v rodine odporučil návrhu vyhovieť.
4. Matka doplnila listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení dňa 13.10.2021, kedy predložila kópiu výpisu z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis z listu vlastníctva preukazujúcu vlastníctvo k nehnuteľnosti uvedenej v návrhu, kópiu zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie, potvrdenie o návšteve školy , výpisy z účtu v banke preukazujúce ňou tvrdené platby, kópie rôznych bločkov preukazujúce okrem iného najmä nákup notebooku C. D. v hodnote 449,58 €, slúchadlá 23 €, školské potreby súvisiace s nástupom do školy ako aj výtvarných potrieb.
5. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/145/2012 zo dňa 01.03.2013 bola otcovi znížená vyživovacia povinnosť voči maloletej zo sumy 99,58 € na sumu 30 € mesačne, počnúc dňom 4.6.2012 do budúcna. Uvedeným bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/56/2006 zo dňa 27.3.2008. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrh na zníženie výživného podal 4.6.2012 otec s odôvodnením, že je nezamestnaný, živí sa iba príležitostnou prácou ako stavebný robotník a dňa XX.X.XXXX bol vyzvaný k nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, bol odsúdený pre neplatenie výživného. Okrem vyživovacej povinnosti D. D. mal v tom čase aj vyživovaciu povinnosť voči maloletej Y. W., T.. XX.XX.XXXX, ktoré plnil vo výške 50 € mesačne. Maloletá D. v tom čase nastúpila do prvého ročníka základnej školy a zároveň na umeleckú školu. Matka bola zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 520 €. Žila v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého mesačný príjem bol cca 700 až 900 €. Rodičia boli v čase rozhodnutia súdu rozvedený, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II Č..Y.. XXC /. - XXX F. S. XX.X.XXXX, ktorým bola zároveň maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 3000 Sk mesačne. Zároveň bol zakázaný styk otca s maloletou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť S. XX.X.XXXX. Otec bol v čase podania návrhu na zníženie výživného nezamestnaný, venoval sa stavebným prácam, avšak sa mu prestalo dariť. Následne bol do XX.XX.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody a v čase rozhodovania súdu bol opätovne nezamestnaný uchádzačov o zamestnanie, vykonával príležitosť na stavebné práce na dohodu.
8. Z výpovede matky na pojednávanie vyplynulo, že návrh podala z toho dôvodu, že od poslednej úpravy výživného ubehlo už 8 rokov, medzičasom sa výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú výrazne zvýšili. Aktuálne dcéra študuje D. C. M. T. K. Š. X Y., kde sú neporovnateľne vyššie výdavky spojené s nástupom na takúto školu, a to nielen v dôsledku dištančného vyučovania počas pandemických opatrení, ale celkovo so spôsobom štúdia, kedy napríklad deti v škole robia rôzne projekty, rôzne akcie a podobne. Bola nútená napr. zakúpiť dcére počítač a tlačiareň, plus ďalšie výdavky spojené so štúdiom. Tak ako teraz, aj v čase v čase posledného rozhodnutia súdu matka pracovala ako predavačka, zmenil sa zamestnávateľ. V otázke svojich majetkových pomerov zotrvala na obsahu písomných podaní. Je zdravá, nevlastní žiaden významnejší majetok. Manžel je zamestnaný D. G. O.. G.. G. Y. Z. U., s mesačným príjmom cca 1.200 €. D. je zdravá, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť má spojené s nákupom okuliarov, ktoré jej lekár mení podľa stavu zraku, cca každého polroka, platí cca 100€ za každé. Zároveň navštevuje výtvarnú umeleckú školu, kde ročný poplatok je 80 €. Okrem toho výdavky súvisiace s nákupom potrieb, ktoré škola vyžaduje. 25 € platí MHD na cestu do školy a 25 € stravu v školskej jedálni.
Otec prispieva na výživu maloletej nepravidelne, sumou 30 €. Matka keď podala naposledy trestné oznámenie otec dlh dorovnal. Nad rámec výživného neprispieva žiadnou sumou, s dcérou nie je v žiadnom kontakte.
9. Z výpovede otca na pojednávaní vyplynulo, že si uvedomuje, že je potrebné zvýšiť výživné, ktoré neprimerane nízke, avšak s matkou navrhovanou sumou nesúhlasil s poukazom na svoje majetkové pomery. Navrhol zvýšiť výživné na sumu 70 € mesačne. Naďalej vykonáva rôzne stavebné práce v stavebníctve. Ide o prácu, ktorá je nestabilná, niekedy keď je viac zákazok dokáže zarobiť aj 800 € mesačne, niekedy nie. Pokiaľ by to spriemeroval, tak dokopy by to vychádzalo cca 600 €. Ž. D. G. S. G. G. S. Z. N. XX. M. S.. Pripustil, že sa podieľa aj na starostlivosti a výžive družkinej dcéry. Aktuálne pracuje O. C. N. D. - D., a to na dohodu o pracovnej činnosti. Jeho družka je Y., jej príjem je zhruba 500 € mesačne. Otec sa nemôže riadne zamestnať pretože má veľa exekúcií, preto pracuje len na dohody. Jeho výdavky sú bežného charakteru, je zdravý. Za bývanie platí 450 €. Vyživovaciu povinnosť na dcéru Y. už nemá, asi posledné dva roky.
10. Súd sa na pojednávaní pokúsil usmerniť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadom zvýšenia výživného, matka so zvýšením výživného na otcom navrhovanú sumu 70 € nesúhlasila, otec ani po poučení súdom o vyživovacej povinnosti s vyššou sumou nesúhlasil.
11. Z výpisu zo živnostenského registra som zistil, Ž. B. D. B. S. XX.XX.XXXX podpodnikal obchodným menom N. W. - Z. club, V. XXXXXXXX.
12. Zamestnávateľ matky, súdu oznámil, že jej priemerný čistý mesačný príjem je 690 €.
13. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach súdu dňa 08.10.2021 oznámil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vrátane a bol vyradený z dôvodu výkonu práce na dohodu nad zákonom povolený rámec a výkonu asistencie nad povolený rámec.
14. Sociálna poisťovňa súdu dňa 15. 10.2021 oznámila, že otec ku dňu podania žiadosti dávku v nezamestnanosti nepoberá, ani o ňu nepožiadal, nie je poberateľom nemocenského poistenia a je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec, fyzická osoba, ktorá vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, dohoda o pracovnej činnosti od XX.XX.XXXX G. F. N. D. - D., V.: XXXXXXXX.
15. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 21.10.2021 vyplýva Ž. G. S. I. N. J. B. M. XXXX. H. D. G. Š. D. S. I., H. F. T.. B. T. Ú. O., Ž. N. F. T. S. B. D. C.. N. Č. I. C. N. F. XXX €.. C. S. B.. V. C. Z. D. T.. H. G. G. G. S., O. XX M., D. C. X V. H.. S. B. N. I. I. S.É.. B. N. D. G. G. U. B. T.. C. B. N. F. Z. C. Y. D. D. D. M.. F. C. I. B. I. S. S. Y.. B. I.T. R. F. C. G. D. D. XXX €., F. I. U. XX €., I., V. XX €., D. XX €.. B. D. G. H. X. T. X. S. Z. G. D.S. M. D. D. X. XXX €.. G. T. T., T. D. D. D. XX €.. I. D. N. Ž. X. M.Y. K. Š., G. G. D. Š. N.. T. F. O. Š. T. V. Z. U. B. X. M. F. Š.. N. D. U.. N. F., Z. T. S. B.. Y. C. Z. Y. F., B. G. I. C. C.. Úrad odporúča výživné zvýšiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
16. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
17. Podľa čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
18. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
19. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.
20. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. V zmysle ust. § 121 CMP a § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. rodine rozsudky o výžive maloletých možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa ust. § 323 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
27. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane na strane účastníkov konania. Naposledy bol rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej upravený pred X rokmi, kedy bolo výživné znížené zo sumy 99,58 € na sumu 30 €. V tom čase bola D. žiačkou prvého ročníka základnej školy, toho času študuje v prvom ročníku na gymnáziu. Otec bol v čase posledného rozhodnutia súdu nezamestnaný, aktuálne opäť pracuje v oblasti stavebníctva, naďalej však na dohodu. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodov na jeho strane. Zároveň zanikla vyživovacia povinnosť otca vo výške 50 € voči plnoletej dcére Y.. Matka rovnako ako v čase posledného rozhodnutia súdu pracuje ako predavačka, jej príjem sa zvýšil o cca 100 €, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére J..
29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
30. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75 ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).
31. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.
32. Z výpovede otca na pojednávaní vyplynulo, že sa riadne nezamestná, pretože má viaceré exekúcie, ktoré bližšie nešpecifikoval. Potvrdil, že je zdravý a rovnako potvrdil, že sa podieľa na starostlivosti o XX ročnú dcéru svojej družky, a to prakticky od jej narodenia. Otec dlhodobo nezmenil predmet svojej práce, už v čase rozvodu pracoval v oblasti stavebníctva a v priebehu rokov mal niekoľkokrát živnosť, niekoľkokrát bol evidovaný uchádzač o zamestnanie, naposledy vyradený z dôvodu prekročenia povoleného rozsahu pracovnej činnosti. Súd akceptuje konštatovanie otca, že práca v stavebníctve je sezóna práca a závisí od počtu zákazok. Vzhľadom k tomu že otec v tejto oblasti pracuje kontinuálne, je povinný prispôsobiť svoje hospodárenie zákonnej vyživovacej povinnosti. Nemožno však akceptovať úmyselné zamestnávanie sa otca len na dohodu o pracovnej činnosti, v snahe vyhnúť sa exekúciám. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a všeobecných pravidiel pre posúdenie okolností relevantných pre určenie výživného má vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Otec uviedol, že jeho mesačný príjem je cca 600 €. Jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére Y. zanikla, ktorá skutočnosť je rovnako relevantná pre posúdenie možnosti zvýšiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Pri rozhodnutí o zvýšenie výživného nemožno akceptovať skutočnosť, že otec sa takmer XX rokov podieľa na vyživovacej povinnosti na dcéru svojej priateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a voči ktorej nemá vyživovaciu povinnosť, zatiaľ čo na svoju dcéru D., voči ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť, platí výživné len v rozsahu 30 €, aj to nepravidelne, ktorá suma predstavuje 1€ na deň. Rovnako súd nemôže akceptovať skutočnosť, že sú voči otcovi vedené exekúcie, pretože výživné na maloleté dieťa je prednostnou zákonnou pohľadávkou. Súd zdôrazňuje, že matka sa od rozvodu podieľa na vyživovacej povinnosti voči D. nielen peňažne, ale aj výlučnou osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení.
33. Matka vyčíslila výdavky na maloletú (bod 2 a 8) ako výdavky prevažne bežného charakteru, nad rámec bežných výdavkov vznikajú matke výdavky najmä na nákup okuliarov a v súvislosti so špecifikami K.Á. štúdia. Na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu cca o 100 €. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane matky súd nepovažuje za právne relevantný pre zvýšenie výživného na staršiu dcéru. Otec poukázal na skutočnosť, že manžel matky má podstatne vyšší príjem ako on, čo by mal súd podľa jeho názoru zohľadniť v otázke zvýšenia výživného. Aj keď podľa vyjadrenia matky príjem jej manžela sa zvýšil od posledného rozhodovania súdu o cca 300 €, manžel matky nemá D. D. vyživovaciu povinnosť,
no má vyživovaciu povinnosť voči vlastnej dcére, ktorá skutočnosť preto nespôsobila relevantnú zmenu pomerov na strane matky. D. Z. Š. C. M. K., naďalej sa pripravuje na svoje budúce povolanie. S ohľadom na jej vek a spôsob štúdia nemožno považovať za dostatočne výživné vo výške 30 € mesačne avšak ani otcom navrhovanú sumu 70 € mesačne, takéto výživné nemôže pokryť ani elementárne výdavky na maloletú. G. F., Ž. O.Ž. D. Č. M. I., D. M. XXXX, Y. I. D. X M. C. F. C. D. D. D. XX €., C. Z. B. B. N. I. C. G. S. Q. T. Z. G. Y.W. D. I. M. (T. Z. G. C. D. G.). Matka síce navrhla zvýšenie výživného na sumu 140 € mesačne, v uvedenom type konania však súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania a rozhoduje s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z uvedených skutočností za aplikácie cit. ust. zákona s dôrazom na aplikáciu princípu potencionality príjmu na strane otca a odôvodnené potreby maloletej súd považuje za primerané všetkým okolnostiam zvýšenie výživného na sumu 150 € mesačne.
34. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 27.07.2021 do budúcna, násobkom rozdielu medzi zvýšeným a pôvodným výživným za obdobie od 27.7.2021 do 31.1.2022 vzniklo otcovi dlžné výživné vo výške 740 €.
35. Súd v súlade s ustanovením § 232 CSP predĺžil aj bez návrhu zákonnú 3 dňovú lehotu na zaplatenie dlžného výživného na dobu 90 dní, zohľadňujúc aktuálnu pandemickú situáciu, ako aj majetkové pomery na strane otca.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).