Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-5-2025.pdf
PDF · 141.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
5Csp/5/2025
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Prievozská 2, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 549,69 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
5Csp/5/2025
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 434,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 434,67 eur od 22.10.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 58,16 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
5Csp/5/2025
1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 549,69 eur. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.10.2024 medzi postupcom Tatra bankou a. s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Zároveň žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že postupca uzatvoril so žalovanou dňa 06.07.2020 zmluvu č. 8015232345, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ako aj podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných podmienok a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila pohľadávku riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť, a tak postupca dňa 09.07.2024 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške
549,69 eur, ktorá pozostáva len z istiny. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne ďalšie úhrady, a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil takýto nárok.
2. Tunajší súd následne doručil žalobu žalovanej a vyzval ju s poukazom na § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), aby sa vyjadrila k nej. Táto žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 14.04.2025, pričom žalovaná sa k nej nevyjadrila. Z uvedených dôvodov súd následne vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom ten svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, pričom tá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, a preto súd s poukazom na § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
3. Tunajší súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, pokus o zmier, podací hárok (čl. 13), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 16-24), príloha k zmluve o post pohľadávok (čl. 25), základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb (čl. 26-34), zmluva o rezerve (spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní) (čl. 35-36), zabezpečenie raifffeisen rezervy (čl. 37), výpoveď zmluvy o účte (čl. 38-39), podací hárok (čl. 40), potvrdenie o doručení (čl. 40), podací hárok (čl. 41), potvrdenie o doručení (čl. 41), listinný dôkaz (čl. 42-68), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 69-70), lustrácia REGOB (čl. 76), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 84-87), uznesenie tunajšieho súdu (čl. 91), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.06.2025, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 117-122), špecifikácia postúpeného nároku (čl. 123-124), listinné dôkazy (čl. 125-129), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.07.2025, výpis z Obchodného vestníka žalovanej zo dňa 28.07.2025 a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu – Tatra banka, a. s., odštepný závod Reiffeisen banka, a. s. uzavrel so žalovanou dňa 06.07.2020 základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb, ako aj žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu. Na základe tejto zmluvy žalovaná požiadala o otvorenie a vedenie bežného účtu, ako aj poskytovanie ďalších produktov a služieb k účtu, pričom poplatok za vedenie účtu bol dojednaný vo výške 5,50 eur. Zmluvné strany sa tiež dohodli v článku 1.5. písm. b), d) predmetnej zmluvy na tom, že ak sa účet žalovanej dostane do nepovoleného prečerpania, mal právny predchodca žalobcu právo účtovať zo sumy prečerpaní úroky z nepovoleného prečerpania (označované ako sankčné úroky) vo výške určenej predpismi občianskeho práva, pričom nepovolené prečerpanie bola žalovaná povinná bezodkladne vyrovnať. Okrem toho v prípade nepovoleného prečerpania na účte alebo kasičke mal právny predchodca žalobcu uplatniť právo si a zúčtovať aj skutočné náklady na vymáhanie pohľadávky. Podľa bodu II. článku 1.1. takejto zmluvy základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb upravovala základný právny rámec zmluvného vzťahu, ako aj vzájomné práva a povinnosti. Podľa bodu IV. článku 1.1. písm. b) tejto zmluvy bolo dojednané, že túto zmluvu môže vypovedať ktorákoľvek zo zmluvných strán s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ak podáva výpoveď právny predchodca žalobcu, a s jednomesačnou výpovednou lehotou, ak podáva výpoveď žalovaná s tým, že táto začne plynúť odo dňa doručenia vypovedania druhej zmluvnej strane. Podľa bodu IV. článku 2.1. táto základná zmluva a zmluva o účte bola uzatvorená na dobu neurčitú. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli tiež dňa 06.07.2020 zmluvu o rezerve (spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní), pričom výška povoleného prečerpania rezervy bola dojednaná v sume 50,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 0,01 %, ktorá bola dojednaná ako fixná. Zároveň z tejto zmluvy vyplývalo, že ročná úroková sadzba bude uplatnená na sumu čerpaných prostriedkov prevyšujúcich 50,- eur, pričom čerpanie rezervy do výšky 50,- eur sa nebude úročiť. Podľa článku 3.5 tejto zmluvy, ak rezervu žalovaná vyčerpala v dohodnutej výške a nastane situácia, kedy bude banka oprávnená účtovať svoju pohľadávku alebo bude mať právo zaťažiť jej účet v súlade so zmluvou o účte, dohodli sa zmluvné strany, že pri nedostatku peňažných prostriedkov na účte žalovanej môže byť zaťažený jej účet nad dohodnutú výšku rezervy (nepovolené prečerpanie). V prípade nepovoleného prečerpania sa zaväzuje žalovaná bezodkladne zaplatiť toto nepovolené prečerpanie, sankčný úrok z neho a skutočné náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré si banka uplatní, a to spôsobom, ktorý bude uvedený v upomienke. Podľa článku 4.4 a) predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu mal právo ukončiť čerpať rezervu žalovanou, a to najmä ak je v nepovolenom prečerpaní na jej účte. Podľa článku 4.3 tejto zmluvy, termín konečnej splatnosti rezervy nastáva, t. j. celá pohľadávka z rezervy sa stáva splatnou okrem vyššie uvedeného v deň ukončenia zmluvy o účte alebo zmluvy o rezerve, pričom ku dňu splatnosti rezervy bola žalovaná povinná uhradiť celú pohľadávku banky. Podľa článku 7.1 písm. b) bolo dojednané, že zmluvu o rezerve môže žalovaná ako aj právny
predchodca žalobcu vypovedať s dvojmesačnou výpovednou dobou, ak túto výpoveď podáva právny predchodca žalobcu a s jednomesačnou výpovednou lehotou, ak sa pre výpoveď rozhodne žalovaná, pričom táto výpovedná doba začne plynúť odo dňa doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. Zmluvné strany tiež uzavreli dňa 06.07.2020 zabezpečenie reiffeisen rezervy, a to dohodou o zrážkach zo mzdy. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 09.07.2024 vypovedal zmluvu o účte z dôvodu nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo k 30.06.2022, pričom výška sumy nepovoleného prečerpania ku dňu 04.07.2024 bola 549,69 eur. Táto výpoveď bola doručená na obe adresy, ktoré uviedla v zmluve žalovaná, a to B. XX, ako aj C. XXXX/X, D. s tým, že na adrese B. XX bola žalovanej doručená táto výpoveď dňa 15.07.2024 (listinný dôkaz čl. 40) a na adresu D., C. XXXX/X sa nepodarilo túto výpoveď žalovanej doručiť, pretože sa poštová zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy a to dňa 15.07.2024 (listinný dôkaz čl. 41). Súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024, predmetom ktorej okrem iného bol v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (listinný dôkaz čl. 25) aj pohľadávka týkajúca sa žalovanej. Právny zástupca žalobcu dňa 12.02.2025 zaslal žalovanej pokus o zmier s tým, že ten bol daný na poštovú prepravu dňa 13.02.2025. Zároveň z listinného dôkazu (čl. 42-68) vyplývajú finančné operácie týkajúce sa predmetného účtu, ako aj poskytovania finančných prostriedkov žalovanej. Právny predchodca žalobcu dňa 24.10.2024 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na obe vyššie uvedené adresy. Súd ďalej zistil, že právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom podaní (čl. 117-122) poukázal okrem iného na skutočnosť, že bol dňa 06.07.2020 poskytnutý úver s označením „Mini KTK“ vo výške 50,- eur so sadzbou 0,01 % a to štandardným procesom poskytovania, pričom deklarovaná výška príjmu bola 900,- eur, ktorá bola overená a akceptovaná výška príjmu bola 828,- eur. Výška príjmu žalovanej mala byť overená dopytom v Sociálnej poisťovni s tým, že žalovanej príjem pochádzal od jej zamestnávateľa a pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalovanou bolo prihliadnuté aj na životné náklady vo výške 214,83 eur. Mal byť tiež vykonaný dopyt do úverového registra, v ktorom sa nezistili žiadne ďalšie záväzky klienta – žalovanej. Okrem toho pri Mini KTK, úver s rámcom 50,- eur, nie je povinnosť uplatňovať legislatívne opatrenia – buffer, stresované splátky, legislatívny multiplikátor. Nová výška splátky bola 1,50 eur (3 % z úverového rámca) – DTI 0,18 %. Následne došlo k navýšeniu KTK z 50,- eur na 700,- eur, ktoré bolo poskytnuté štandardným procesom dňa 06.08.2020, pričom sa vychádzalo z deklarovanej výšky príjmu žalovanej 1.000,- eur a akceptovaná výška jej príjmu bola 650,- eur, ktorá bola overená dopytom v Sociálnej poisťovni. Žalovaná mala tiež príjem z titulu vykonávania zamestnania, pričom výška životných nákladov bola zohľadnená v sume 214,83 eur s tým, že dopytom do úverového registra sa nezistili žiadne iné záväzky mimo Tatra banky alebo Reiffeisen banky, okrem existujúceho Mini KTK. Podľa tvrdení žalobcu boli uplatnené legislatívne opatrenia – 30 % buffer, stresované splátky, legislatívny multiplikátor, pričom nová výška splátky bola 21,- eur (3% z úverového rámca) – DTI 3,23 %. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu tak bola bonita žalovanej posúdená v súlade so zákonom, pričom ten predložil dopyt do Sociálnej poisťovne ako aj úverového registra. Tiež právny zástupca žalobcu predložil aj špecifikáciu postúpenej pohľadávky. Zo špecifikácie postúpeného nároku (čl. 123-124) okrem iného vyplýva, že žalovaná sa do povoleného prečerpania na účte dostala obratom dňa 16.02.2022 a to výberom z bankomatu vo výške 390,- eur, pričom výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu predstavoval sumu -381,95 eur. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že predchádzajúce operácie na bežnom účte nie sú predmetom tohto konania, keďže okamihom keď sa žalovaná dostala na účte do plusových hodnôt, došlo k splateniu povoleného prečerpania a teda k jeho zániku. Žalovaná ďalej realizovala ďalšie operácie, a to v období od 16.02.2022 do 23.10.2024, pričom z poskytnutého úverového rámca vyčerpala počas existencie povoleného prečerpania sumu 2.357,80 eur a počas existencie povoleného prečerpania v súvislosti s týmto produktom boli jej započítané aj poplatky v celkovej výške 54,25 eur a úroky vo výške 60,77 eur. Žalovaná počas existencie povoleného prečerpania tak uhradila sumu 1.923,13 eur, ktorá bola započítaná na čerpané finančné prostriedky vo výške 1.808,11 eur s tým, že suma 54,25 eur bola započítaná na poplatky a suma 60,77 eur na úroky. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že pohľadávka žalobcu pozostáva z výberov z účtu vo výške 549,69 eur. Podľa listinného dôkazu z čl. 125 právny predchodca žalobcu mal lustrovať žalovanú v úverovom registri s tým, že tá nemala žiadne iné úvery. Z listinného dôkazu z čl. 126-127 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu si preveroval v súvislosti so žalovanou výšku jej príjmu, ktorú deklarovala v sume 900,- eur, resp. 1.000,- eur a to v Sociálnej poisťovni s tým, že bola akceptovaná výška príjmu 650,- eur, resp. 828,- eur. Z úverového registra žalovanej bolo zistené (čl. 128-129), že tá mala záväzky a to úverový rámec v rozsahu 50,- eur v Tatra banke, pričom stav bol zisťovaný dňa 06.07.2020. Iné záväzky u žalovanej neboli zistené. Podľa výpisu z Obchodného vestníka na žalovanú nebol vyhlásený konkurz a ani oddlženie.
5. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
8. Podľa § 1 ods. 2, 4, 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27.
9. Podľa § 7 ods. 1, 2, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
10. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
12. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Tunajší súd následne dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv /základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu resp. zmluvy o rezerve/ ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná uzatvárala predmetné zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že nebolo v súdnom konaní preukázané a ani tvrdené, že by pri nich žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem toho predmetné zmluvy mali formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah, ale musela ich prijať ako celok alebo ich odmietnuť. Súd tiež považoval za nesporné, že Tatra banka, a. s. ako právny predchodca, a žalovaná uzavreli platným spôsobom zmluvu o bežnom účte s tým, že za tento účet mala žalovaná platiť mesačný poplatok vo výške 5,50 eur. Okrem toho právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli tiež zmluvu o rezerve - spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaná čerpala úverové prostriedky, pričom následne porušila svoje zmluvné povinnosti, pretože nezaplatila dohodnuté splátky, v dôsledku čoho vypovedal právny predchodca žalobcu uzavretú úverovú zmluvu a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Následne právny predchodca žalobcu podľa názoru súdu platným spôsobom postúpil pohľadávku, pretože okamihom uplynutia výpovednej doby bola pohľadávka splatná voči žalovanej celom rozsahu a zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá až po uplynutí 90 dňovej lehoty, v ktorej bola žalovaná omeškaná s peňažným dlhom. Z tohto dôvodu tak žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože zmluva bola postúpená v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj Občianskeho zákonníka, a to § 524 a nasl. Súd sa zaoberal aj tým, či právny predchodca žalobcu v čase uzavretia úverovej zmluvy riadnym spôsobom preskúmal schopnosť žalovanej splácať úver, a to s poukazom na § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj rozhodnutie Súdneho dvora v zo dňa 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti E. F., C-565/12 v ktorom okrem iného uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie tak vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou s tým, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je tak efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pri získavaní informácií o bonite spotrebiteľa za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza, ako z informácií, ktoré mu poskytne samotný spotrebiteľ ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať tak príjmy ako aj výdavky spotrebiteľa. Je nedostatočné ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo osobných a majetkových pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. /obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019/. Okrem toho aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18.12.2014 vo veci Consumer Finance SA proti G. B. vyplýva, že poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi a tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Odborná starostlivosť podľa názoru súdu tak predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa. Dôležitou skutočnosťou je pri skúmaní bonity klienta aj využívanie verejne dostupných informácií / napr. údaje o životnom minime a ich porovnanie so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018)/. Keďže od žalobcu možno požadovať preukázanie preskúmania schopnosti žalovaného splácať úver jeho právnym predchodcom tak bolo na ňom, aby preukázal, že takéto povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. boli splnené. Veriteľovi je tak uložená povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru s tým, že jeho povinnosťou je posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa ako aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ zároveň musí posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, pričom schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí posúdiť spotrebiteľov osobný rozpočet a to tak z hľadiska jeho príjmov, ako aj výdavkov vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (musia byť tak posúdené konkrétne príjmy zo závislej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Súd zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 530/2024 zo dňa 12. februára 2025, z ktorého okrem iného vyplýva „Súd rozhodujúci vo veci je povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nie len so slovenskými právnymi predpismi ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon, či to urobil správne a preto mu mohol úver poskytnúť. Je zrejmé, že Najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, či takýto prieskum nižšie súdy v posudzovanej veci vykonali. Napadnutým uznesením Najvyššieho súdu preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ Veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta je tak povinný brať na zreteľ, ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou pravdepodobnosťou očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.) ako aj na jeho rodinný stav /napr. vyživovacia povinnosť klienta a pod./. Dôkaz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných informácií tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, ako aj z informácií, ktoré získal z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca v dostatočnom rozsahu nepreukázal, že by skúmal s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, pričom žalobca počas súdneho konania predložil na preukázanie svojich tvrdení o skúmaní jej schopnosti splácať úver okrem úverovej zmluvy aj nasledovné listinné dôkazy a to: výpis z úverového registra /čl. 125, 128 až 129/ ako aj listinný dôkaz – dopyt do SP /č. l. 126, 127/. Takýmito dôkazmi však nebolo jednoznačne preukázané, že by právny predchodca žalobcu riadnym spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver – povolené prečerpanie zo sumy 50 eur, ktoré bolo rozšírené na sumu 700 eur, pričom táto skutočnosť nebola sporná nakoľko ju žalovaná nerozporovala /č. l. 119/. Predovšetkým je potrebné uviesť, že neboli dostatočným spôsobom preskúmané reálne mesačné výdavky spojené s bežnými nákladmi na strane žalovanej, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov nevyplývajú skutočné náklady žalovanej. Okrem toho samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu prihliadal na životné náklady vo výške 214,83 eur / v rozsahu životného minima/ ho podľa názoru súdu nezbavovala povinnosti skúmať skutočné mesačné príjmy a výdavky žalovanej a to aj s poukazom na právne závery rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/14/2023 zo dňa 31.10.2023, podľa ktorého len zo zisťovaných skutočností od Sociálnej poisťovne prostredníctvom databázy SRBI, prípadne obdobného úverového registra bez toho, aby sa zohľadnili aj mesačné reálne výdavky žalovaného, nemožno zistiť reálny obraz o jeho majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh z úverovej zmluvy. Preto je potrebné uviesť, že pri posudzovaní tejto schopnosti odbornú starostlivosť nie je možné vykonať bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Okrem toho z listinných dôkazov predložených žalobcom označených ako „dopyt SP miniKTK“ a „dopyt SP navýšenie KTK“ jednoznačne nevyplýva aký mesačný príjem mala žalovaná nakoľko podľa týchto dôkazov mala žalovaná tzv. deklarovanú výšku príjmu a akceptovanú výšku príjmu. Preto právny zástupca žalobcu mal zisťovať skutočný príjem žalovanej v čase uzavretia úverovej zmluvy resp. v čase rozšírenia povoleného prečerpania a nie vychádzať z nepreukázaných príjmov žalovanej. Okrem toho právny predchodca žalobcu riadnym spôsobom neskúmal rodinné pomery žalovanej, ktorá mala v čase uzavretia úverovej zmluvy minimálne dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, a preto mal na túto skutočnosť prihliadnuť. Samotný žalobca tak len predložil listinné dôkazy, ktorými mal skúmať príjem deklarovaný žalovanou, resp. mal nahliadať do úverového registra, avšak nebolo preukázané, že by pri skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver skúmal aj jej reálne náklady a príjmy. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že jeho právny predchodca si splnil povinnosti vyplývajúce z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho došlo k hrubému porušeniu povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať úveru a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je tento úver bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd priznal žalobcovi len nárok čo do sumy 434,67 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom vo výške 2.357,80 eur a zaplatenými finančnými prostriedkami zo strany žalovanej vo výške 1.923,13 eur s tým, nebolo možné zohľadniť započítanie poplatkov vo výške 54,25 eur ako aj úrokov vo výške 60,70 eur vo vzťahu k vykonaným úhradám zo strany žalovanej z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd preto žalobu v časti sumy 115,02 eur zamietol ako nedôvodnú.
16. Súd priznal tiež žalobcovi aj úroky z omeškania, a to od 22.10.2024 zo sumy 434,67 eur s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože až od tohto okamihu mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením s tým, že výška úrokovej sadzby bola určená k prvému dňu omeškania. Zároveň súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti úroku z omeškania presahujúci priznaný úrok z omeškania nad 8,65% ročne a to napriek tvrdeniu žalobcu, že omeškanie nastalo už k 10.7.2024 a výška úrokovej sadzby je tak 9,25% ročne, pretože sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že omeškanie žalovanej nastalo k okamihu, kedy bola vyhotovená výpoveď, v dôsledku ktorej došlo k zosplatneniu predmetnej pohľadávky, a to z dôvodu, že podľa zmluvných dojednaní k zosplatneniu dlhu dochádza až zánikom zmluvy. Z tohto dôvodu tak súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 22.10.2024, tak ako si ich uplatnil žalobca a to s výškou úrokovej sadzby, ktorá bola účinná k takémuto dňu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca a žalovaná boli čiastočne úspešní v súdnom konaní, pričom žalobca bol úspešný čo do sumy 434,67 eur /79,08 %/ a žalovaná čo do sumy 115,02 eur /20,92 %/. Celkový úspech žalobcu tak v súdnom konaní predstavuje 58,16 %, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu.
Poučenie:
5Csp/5/2025
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).