Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_56Cb-77-2025.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Subarea
56Cb/77/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: META-GAS, spol. s r.o. so sídlom Puškinova 1529/15, 924 01 Galanta, IČO: 36 256 391, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 51 474 841, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1./ Žalobca sa návrhom podaným na Okresný súd Nové zámky dňa 22.07.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa predaja, darovania, prevodu na tretiu osobu resp. iného scudzenia, nakladania v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prenájmu alebo poskytnutia do bezplatného užívania, založenia alebo zaťaženia vecným bremenom alebo iného zaťaženia v prospech tretích osôb nehnuteľností v kat.úz. E. F. zapísaných na LV č. XXXXX ako rodinný dom súp.č. XXXXX na parc.č. 3233/130 a pozemky parc. registra C č. 3233/61, 3233/130 a 3233/131. Svoj návrh odôvodnil tým, že s obchodnou spoločnosťou PASCHEK s.r.o. Nové Zámky, IČO: 50 778 927 uzavrel rámcovú kúpnu zmluvu a žalovaný je konateľom tejto spoločnosti, pričom s uzavretím rámcovej kúpnej zmluvy zároveň so žalovaným ako príloha kúpnej zmluvy bolo uzavreté ručiteľské vyhlásenie, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť všetky záväzky spoločnosti PASCHEK s.r.o. v prípade, ak ich táto spoločnosť žalobcovi neuhradí. Na základe rámcovej kúpnej zmluvy bol spoločnosti PASCHEK s.r.o. dodaný tovar, ktorý žalobca vyfakturoval jednotlivými faktúrami a zo strany zmluvného partnera bola uhradená iba časť fakturovanej sumy vo výške 1 210 eur a zvyšok fakturácie, ktorá nebola zaplatená predstavuje 24 253,08 eura. Žalovaný ako ručiteľ bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie pohľadávky, k čomu však nedošlo, pričom žalobca sa prostredníctvom svojho zamestnanca A. G. dozvedel, že žalovaný má v úmysle predať vyššie uvedené nehnuteľnosti, čo vyplýva z predloženej SMS komunikácie. Podľa verejne dostupných údajov má spoločnosť PASCHEK s.r.o. nedoplatky voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni aj poisťovni Union v celkovej výške 6 889,95 eura, z čoho vyplýva obava, že prípadná exekúcia voči tejto spoločnosti bude ohrozená. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa úhrady vyššie uvedeného dlhu od žalovaného ako ručiteľa, pričom žalovaný vlastní nehnuteľnosti v kat.úz. E. F. zapísané na LV č. XXXXX a s poukazom na výšku pohľadávky žalobcu by prípadný prevod či iné nakladanie s týmito nehnuteľnosťami vzhľadom na absenciu iného hodnotnejšieho majetku na strane žalovaného nepochybne ohrozilo prípadnú exekúciu voči nemu vzhľadom na nemožnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu z iného majetku žalovaného. Snahou žalovaného zbaviť sa svojho majetku vzniká obava z ohrozenia exekúcie, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže podľa § 343 ods. 1 CSP možno zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka a žalovaný je vo vzťahu k žalobcovi v postavení ručiteľa a preto nemožno voči nemu uplatniť zabezpečovacie opatrenie.
2./ Žalobca k podanému návrhu pripojil výpis z LV č. XXXXX pre kat.úz. E. F., z ktorého vyplýva, že pozemky parc. registra C č. 3233/61, 3233/130 a 3233/131 spolu s rodinným domom súp.č. XXXXX na parc.č. 3233/130 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky A. a tieto nadobudli kúpnou zmluvou V2446/2021, pričom na nehnuteľnosti je zároveň zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, na základe záložnej zmluvy zo dňa 04.09.2023 č. V4410/2023. Okrem toho žalobca predložil rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 31.07.2018 uzavretú so spoločnosťou PASCHEK s.r.o. spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami a prílohou č. 1 z toho istého dňa obsahujúcou ručiteľské vyhlásenie žalovaného, podľa ktorého sa zaviazal uhradiť všetky záväzky svojej spoločnosti voči žalobcovi, ktoré vzniknú na základe rámcovej kúpnej zmluvy v plnej výške. Žalobca dodávky tovaru fakturoval zmluvnému partnerovi jednotlivými faktúrami (č.l. 12 – 35), pričom z vyfakturovanej sumy bola zaplatená iba časť vo výške 1 210 eur a celková pohľadávka žalobcu teda predstavuje 24 253,08 eura. Žalobca vyzval dlžníka na úhradu predmetnej sumy listom zo dňa 10.07.2025 (č.l. 36) a zároveň na úhradu tejto sumy vyzval aj žalovaného listom z toho istého dňa (č.l. 39). Taktiež predložil SMS komunikáciu svojho zamestnanca na obsah ktorej poukazoval v návrhu (č.l. 44) a vyčíslenie dlhov a pohľadávok spoločnosti PASCHEK s.r.o. voči jednotlivým inštitúciám (č.l. 46).
3./ Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol dňa 24.07.2025 postúpený tunajšiemu súdu s poukazom na jeho kauzálnu príslušnosť podľa § 22 písm. d/ CSP.
Podľa § 324 ods. 1 – 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 343 ods. 1 – 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4./ Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
5./ Neodkladné opatrenie/zabezpečovacie opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia /zabezpečovacieho opatrenia/, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.
6./ Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia by mal obsahovať zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia možno pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo.
7./ Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že má hmotný nárok nielen voči dlžníkovi, ale aj voči ručiteľovi, ktorým je žalovaný, pričom nariadenie neodkladného opatrenia si uplatnil na majetok ručiteľa a nie dlžníka a teda v tomto prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ale iba neodkladným opatrením na majetok ručiteľa, keďže zabezpečovacím opatrením je možné zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. I keď zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred neodkladným opatrením v prípade zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, tak existujú prípady, keď zabezpečovacie opatrenie nie je možné využiť a súd musí pristúpiť k posúdeniu možnosti nariadiť neodkladné opatrenie za splnenia zákonných podmienok. V prejednávanej veci preto súd posudzoval, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho požadoval žalobca, keďže žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanému ako ručiteľovi, čo vylučuje použitie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.
8./ Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil relevantným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Súd v prvom rade uvádza, že z listinných dokladov založených žalobcom do spisu má za osvedčenú existenciu hmotného nároku žalobcu. Táto osvedčená existencia hmotného nároku však sama osebe nie je postačujúca pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí osvedčiť také konkrétne správanie žalovaného, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Súd nemal na základe skutočností tvrdených žalobcom za osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia za účelom úpravy vzťahov medzi stranami ani hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie vo vzťahu k žalovanému. Žalobca síce predložil rámcovú kúpnu zmluvu a ručiteľské vyhlásenie spolu s faktúrami, z ktorých vyplýva existencia jeho hmotného nároku proti dlžníkovi a ručiteľovi, avšak z predloženej SMS komunikácie nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný robí kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti patriacich jemu a manželke, pričom z obsahu LV č. XXXXX pre kat.úz. E. F. nič také nevyplýva a okrem toho na predmetné nehnuteľnosti je stále zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, ktoré obmedzuje žalovaného scudziť predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby sa vyporiadal aj s týmto záložným právom. Aj v prípade, ak by žalovaný nehnuteľnosti ponúkal na predaj, táto skutočnosť sama osebe ešte nezakladá reálnu a bezprostredne hroziacu ujmu. Prípadný predaj nehnuteľností žalovaným bude mať za následok, že dôjde k transformácii majetku žalovaného nahradením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov, ktoré žalovaný získa predajom nehnuteľností, čo je v danom prípade možné vyvodiť práve na prospech žalobcu.
9./ Taktiež je potrebné uviesť, že nebolo žalobcom hodnoverným spôsobom osvedčené, že rozsah ochrany, ktorej sa neodkladným opatrením domáha je primeraný vo vzťahu k výške pohľadávky. V nadväznosti na to súd uvádza, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality, pričom v prejednávanej veci nebolo možné objektívne posúdiť, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k porušeniu požiadavky proporcionality, keďže zo strany žalobcu došlo len k vyčísleniu jeho pohľadávky na sumu 24 253,08 eura, avšak z návrhu ani z predložených dokladov nie je možné zistiť ani približnú hodnotu nehnuteľností patriacich žalovanému, na ktoré má byť nariadené neodkladné opatrenie. Vychádzajúc však zo zápisu na LV č. XXXXX je nesporné, že sa má jednať o rodinný dom spolu s pozemkami o výmere 664 m2 a tieto nehnuteľnosti majú zrejme niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako je výška pohľadávky žalobcu.
10./ S poukazom na obsah návrhu žalobcu a predložené doklady ako aj na zákonnú úpravu citovanú vyššie dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako požadoval žalobca, keďže z jeho strany nebola jednoznačným spôsobom preukázaná obava z ohrozenia exekúcie a taktiež nepreukázal, že nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo k porušeniu požiadavky proporcionality, čím by mohol vzniknúť zjavný nepomer medzi rozsahom ochrany práv žalobcu a na druhej strane majetkových pomerov žalovaného. Na základe toho súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
11./ O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli a to aj s poukazom na skutočnosť, že podľa § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie o zamietnutí návrhu žalovanému nedoručuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).