Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-16-2024.pdf
PDF · 123.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech, so sídlom kancelárie Krmanova 14, 040 01 Košice, zn. správcu S1283, správcovi úpadcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: AGRO-EKO FARMA, s. r. o., so sídlom 090 03 Ladomirová 225, IČO: 46 949 585, zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, IČO: 42 032 415 a Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, so sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník, IČO: 50 039 229, o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 8.000,- eur v prospech oddelenej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 2Cbi/21/2021-76 zo dňa 21. novembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 2Cbi/21/2021-76 zo dňa 21. novembra 2023.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 240 198, v konkurze na majetok úpadcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/17/2017, peňažnú náhradu v sume 8.000,- eur za prevedené motorové vozidlo značky TATRA T2-148S3-/-/-, VIN: XXXXXXX, EČV: D. XXX A., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa peňažnú náhradu.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako správca na základe poskytnutej súčinnosti od Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 27.11.2020 zistil prevod vlastníckeho práva z úpadcu na tretiu osobu, a to na žalovaného. Správca pred dňom 27.11.2020 nemal vedomosť o motorovom vozidle značky TATRA T2-148S3-/-/-, VIN: XXXXXXX, EČV: D. XXX A., nakoľko úpadca počas celého konkurzu neposkytoval správcovi súčinnosť. Z vykonanej lustrácie považoval za preukázateľné, že úpadca bol evidovaný ako vlastník vyššie označeného motorového vozidla, a to v období od 18.5.2007 do 16.1.2018. K prevodu vlastníckeho práva z úpadcu (pravdepodobne formou kúpnej zmluvy, prípadne darovacej zmluvy) došlo až po vyhlásení konkurzu, a teda tento právny
úkon, ktorý dlžník urobil po vyhlásení konkurzu, ukracuje majetok podliehajúci konkurzu a zároveň je tento právny úkon neúčinný voči veriteľom úpadcu ex lege (v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len „ZKR“). Správca motorové vozidlo zapísal do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 240 198. Súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa bol uverejnený v Obchodnom vestníku č. 37/2018 dňa 21.2.2018 a následne z dôvodu, že súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa uverejnený dňa 21.2.2018 nespĺňal náležitosti požadované právnymi predpismi, správca ho nahradil súpisom oddelenej podstaty publikovaným v Obchodnom vestníku č. 116/2020 dňa 18.6.2020. Motorové vozidlo sa v oboch uverejnených súpisoch majetku nachádza pod súpisným číslom 5. Žalobca tvrdil, že sa domáhal vydania motorového vozidla, ktoré bolo prevedené do vlastníctva žalovaného, avšak žalovaný ani ku dňu podania žaloby motorové vozidlo do podstaty nevydal a zároveň ani neposkytol do ukrátenej podstaty nijaké plnenie, čím spôsobil zabezpečenému veriteľovi škodu. Uvedeným úkonom došlo podľa žalobcu k ukráteniu zabezpečeného veriteľa v konkurze. Žalobca argumentoval, že v danom prípade nedokáže riadne vykonávať speňažovanie majetku patriaceho do konkurzu, nakoľko nemá vedomosť, kde sa predmetné motorové vozidlo v súčasnosti nachádza. Zároveň podľa jemu dostupných informácií nedokáže určiť, či bol prevod vlastníckeho práva uskutočnený bezodplatne, prípadne cena bola podstatne nižšia, ako cena obvyklá za predmetné motorové vozidlo. V prípade, ak by bolo motorové vozidlo predané pod cenu, resp. by bol prevod uskutočnený bezodplatne, žalovaný takýmto konaním poškodil oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. Žalobca uzavrel, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 ZKR, sú právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť. Po vyhlásení konkurzu správca koná v mene a na účet úpadcu. Táto skutočnosť však nevylučuje, že úpadca uskutoční právne úkony počas konkurzu, ako v danom prípade, a prevedie majetok patriaci do konkurznej podstaty na inú/ tretiu osobu, v tomto prípade na žalovaného. Zákon postihuje takéto konanie ex lege neúčinnosťou. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je odkázaný na uplatnenie odporovacieho práva v zmysle príslušných ustanovení ZKR, je však povinný plnenie, o ktoré bol majetok ukrátený, vymáhať od povinnej osoby. Žalovaný je v súčasnosti aj naďalej vedený ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla, ktoré patrí do konkurznej podstaty oddeleného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Argumentoval, že podľa tvrdenia žalobcu mal žalovaný údajne nadobudnúť motorové vozidlo od úpadcu po vyhlásení konkurzu a správca ho mal údajne zapísať do oddelenej podstaty úpadcu, avšak v žalobe už žalobca tvrdí, že motorové vozidlo je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný považoval za vylúčené, aby si na tú istú vec žalobca uplatňoval jednak svoje vlastnícke právo a zároveň, aby k tej istej veci uznával vlastnícke právo žalovaného a domáhal sa svojich nárokov podľa § 44 ods. 2 ZKR. Tvrdil, že nemá dotknuté vozidlo vo svojom vlastníctve a žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o nadobudnutí vlastníctva žalovaného k vozidlu od úpadcu v čase po vyhlásení konkurzu a ani nepreukázal, že ho vlastnil úpadca. Napriek tomu ho spísal do oddelenej podstaty. Mal za to, že bremeno takéhoto dôkazu spočíva na žalobcovi. Naviac zápis vozidla do oddelenej podstaty nebol žalovaným spochybnený, a teda platí právna domnienka, že vozidlo bolo do oddelenej podstaty zapísané dôvodne a v rámci konkurzného konania podlieha speňaženiu (§ 78 ods. 6 ZKR). Dokonca z evidencie motorového vozidla vyplýva, že toto vozidlo bolo vyradené.
5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa 15.12.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ing. Jozef Sitko. Na základe rozhodnutia 1. schôdze veriteľov, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa 3.4.2018 rozhodol o odvolaní JUDr. Ing. Jozefa Sitka z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a za správcu ustanovil žalobcu. Žalobca ako správca zapísal dotknuté motorové vozidlo do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., čo zverejnil v Obchodnom vestníku č. 37/2018 dňa 21.2.2018 a následne novým súpisom oddelenej podstaty publikovaný v Obchodnom vestníku č. 116/2020 dňa 18.6.2020. Z pripojenej evidenčnej karty dotknutého vozidla súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný je od 16.1.2018 vlastníkom tohto vozidla a od 22.1.2018 je jeho držiteľom. A. B. bola vlastníkom tohto vozidla v čase od 18.5.2007 do 16.1.2018.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 111 ods. 1; 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009“) a tiež podľa §§ 67 ods. 1; 73 ods. 1; 76 ods. 1, 2, 3; 77 ods. 1; 78 ods. 1, 3, 4, 5; 44 ods. 2; 104 ods. 1, 2 ZKR.
Ďalej podľa §§ 151a; 151e ods. 1, 3; 151h ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a tiež podľa §§ 149; 150 ods. 1; 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
7. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ako správca konkurznej podstaty pri plnení svojich zákonných povinností zostavil súpis všeobecnej podstaty ako aj oddelenej podstaty veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., ktorý si prihlásil do konkurzu svoju zabezpečenú pohľadávku spolu so zabezpečovacím (záložným) právom, vo výške zabezpečenej sumy 450.089,21 eur, ktorého súčasťou bolo aj vozidlo značky TATRA T2-148S3-/-/-, VIN: XXXXXXX, EČV: D. XXX A.. Úpadca A. B. v priebehu konkurzného konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. V zmysle ust. § 104 ods. 1 a 2 ZKR súd prvej inštancie pokračoval v konaní s dedičmi a správca ostal aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, konať v mene a na účet dedičov. Preto úmrtie úpadcu nespôsobilo zastavenie konkurzného konania a správca bol oprávnený naďalej evidovať vozidlo v súpise majetku a aj byť stranou v konaní súvisiacom s konkurzom alebo z neho vyplývajúcim.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že správca pri výkone svojej funkcie postupuje s odbornou starostlivosťou a vykonáva okrem speňaženia majetku aj správu, ochranu a zabezpečenie majetku úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné (§ 78 ods. 1 ZKR), spolu s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Správca je pritom oprávnený, ako aj povinný súpis pravidelne aktualizovať a následne zverejniť v Obchodnom vestníku. Žalobca ako správca preto podľa súdu prvej inštancie postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pri súpise majetku úpadcu, zisteného zo skutočností a informácií dostupných správcovi v čase vykonania súpisu, nakoľko zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu, a to aj vlastným šetrením.
9. Z evidenčnej karty vozidla súdu prvej inštancie vyplynulo, že v rozhodnom období, teda v čase vyhlásenia konkurzu, bola vlastníkom predmetného vozidla A. B., a to od 18.5.2007 do 16.1.2018. Dňa 16.1.2018, teda po vyhlásení konkurzu, došlo k zmene držby ako aj vlastníka motorového vozidla, ktoré bolo v tom čase zabezpečené v prospech veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Z toho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že úpadca urobil po vyhlásení konkurzu právny úkon týkajúci sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorý nespôsobuje jeho neplatnosť, ale takýto právny úkon je neúčinný voči konkurzným veriteľom. Prevodom vlastníckeho práva k vozidlu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu na úkor veriteľov, a teda k poškodeniu konkurznej podstaty.
10. Žalobca ako správca po vyhodnotení zistených skutočností preto podľa súdu prvej inštancie správne argumentoval, že právny úkon, ktorým úpadca po vyhlásení konkurzu previedol svoj majetok, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 ZKR voči konkurzným veriteľom neúčinný, pričom sa rozhodol neúčinnosť právneho úkonu v osobitnom konaní neuplatniť, nakoľko pre neposkytnutie súčinnosti úpadcom nemal vedomosť, kde sa vozidlo v súčasnosti nachádza, a teda ho nedokáže riadne speňažiť. Účinky označeného zákonného ustanovenia ho však oprávňujú požadovať, aby bolo vydané plnenie, ktoré patrí do konkurznej podstaty, a to tak od druhého účastníka právneho úkonu, ako aj od úpadcu (ak dostal dohodnuté plnenie), alebo od iných osôb, ktorým bolo plnenie podľa právneho úkonu poskytnuté. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca na preukázanie dôvodnosti požadovanej výšky plnenia do konkurznej podstaty predložil verejne dostupné cenové ponuky obdobných vozidiel, v ktorých je predajná cena stanovená v rozsahu od cca 7.000,- eur do cca 11.000,- eur. Takto určená hodnota uplatneného plnenia nebola zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnená ani namietaná, pričom je oprávnením správcu konkurznej podstaty stanoviť hodnotu majetku, ktorý sa zapisuje ako súčasť konkurznej podstaty a toto oprávnenie má vychádzať z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, založené na svojvôli súdu a neopierajúce sa o zákon. Argumentoval, že súd prvej inštancie posudzoval neúčinnosť nejakého, bližšie obsahovo a časovo nešpecifikovaného právneho úkonu, ktorý svojvoľne označil za ex lege neúčinný bez toho, aby mal vedomosť, o aký úkon išlo. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vzhliadol žalovaný v tom, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, neodôvodnil odvolaním napadnuté rozhodnutie riadne (v zmysle § 220 ods. 2 CSP) a nevyporiadal sa s námietkami žalovaného, podstatnými pre rozhodnutie veci samej. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, a to najmä procesnej obrany žalovaného, keď odmietol argumenty žalovaného, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich ani nevyvrátil, ani nespochybnil a ani nezdôvodnil, prečo ich považuje za irelevantné, čo žalovaný považuje za neprípustné a v rozpore s jeho právom na spravodlivý proces.
14. Ďalej žalovaný argumentoval, že žaloba podaná žalobcom je aj procesne neprípustná. Dôvodil, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZKR pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku, odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, pričom podľa ods. 2 k § 79 majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby. Obdobne ust. § 80 ZKR rieši postup správcu pri zápise súpisu majetku tretích osôb nadobudnutých na základe neúčinných alebo neplatných právnych úkonov. Nakoľko žalobca ani neoznačil právny úkon, ktorý by mal byť neúčinný alebo neplatný a ani neuviedol dátum uzatvorenia tohto právneho úkonu, nebolo možné ani určiť, či išlo o neúčinný právny úkon, či neúčinnosť bolo potrebné posudzovať podľa § 57 a nasl. ZKR, resp. či išlo o neúčinnosť podľa § 44 ods. 2 ZKR, príp. či išlo o platný právny úkon, pretože eventuálna neplatnosť právneho úkonu vylučuje jeho neúčinnosť. Žalovaný tvrdil, že nakoľko zákon predpokladá v zásade platnosť takýchto úkonov, je potrebné, aby sa súd v prípade, že takémuto úkonu odníma zákonom predpokladané účinky bez riadneho konania o odporovateľnosti úkonu, vysporiadal najskôr file_0.jpg
file_1.wmf
s jeho platnosťou.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný poukázal na závery súdu prvej inštancie zhrnuté odvolacím súdom v odseku 9. tohto rozsudku, pričom tvrdil, že súd prvej inštancie odignoroval zásadu, že v súdnom spore tohto charakteru znáša dôkazné bremeno žalobca, ktorý je povinný preukázať základ žaloby. V prípade tejto žaloby bol povinný jednoznačne označiť právny úkon úpadcu a žalovaného, na základe ktorého mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Ak sa teda žalobca domáhal na žalovanom nejakého plnenia z dôvodu neúčinnosti nejakého úkonu, bolo jeho povinnosťou tento právny úkon označiť tak, aby mohol byť tento úkon žalovaným vyhodnotený a súdom aj prejudiciálne posúdený z hľadiska jeho platnosti, keďže neexistujúci, príp. neplatný právny úkon nemôže byť označený ako úkon neúčinný. Preukázanie tejto skutočnosti bolo povinnosťou žalobcu a ak si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, bol procesne zodpovedný za tento stav.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný citoval §§ 409 ods. 1; 443 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že súd prvej inštancie vychádzal výslovne z evidenčnej karty motorového
vozidla a v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že evidovanie motorových vozidiel registrovaných v Slovenskej republike príslušnými dopravnými inšpektorátmi nemá právotvorný charakter, t. j. táto evidencia sa – pokiaľ ide o preukazovanie vlastníckeho práva/práva držby motorového vozidla nespája so žiadnymi právnymi účinkami s poukazom na § 111 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia ide iba o informačný systém, ktorý v žiadnom prípade nezakladá a ani nemení vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Preto žalovaný považoval za zarážajúce, že súd prvej inštancie evidenčnej karte motorového vozidla takýto význam dal, aj keď je z nej zrejmé iba to, že ku dňu 22.1.2018 bolo motorové vozidlo vyradené z prevádzky a akékoľvek úvahy o nadobúdaní a zmene vlastníctva z tohto dôkazu ani nevyplývajú, resp. s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 8/2009 Z. z., sú bez vecného a právneho významu. Uzavrel, že ak bola vec správcom zapísaná do oddelenej podstaty úpadcu, správca sa mohol domáhať na osobe, ktorá vec zo súpisu oddelenej podstaty neoprávnene zadržiava, jej vydania do oddelenej podstaty. V priebehu konania však nebolo preukázané, aby sa správca a to či už výzvou alebo žalobou domáhal od povinnej osoby vydania veci a ani nebolo preukázané, aby sa žalovaný alebo tretia osoba domáhali vylúčenia veci z oddelenej podstaty, teda platí právna domnienka, že vec bola do súpisu oddelenej podstaty zapísaná oprávnene a správcovi nepochybne prislúcha právo na jej speňaženie.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný nešpecifikuje konkrétne v odvolaní dôvody, prečo a ako súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a tým malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Argumentoval, že žalovaný ani nekonkretizoval, o aký konkrétny procesný postup malo ísť a vo svojom odvolaní vyjadril len vo veľmi všeobecnej rovine, ako napríklad, že súd sa nevysporiadal s námietkami žalovaného podstatnými pre rozhodnutie, avšak žalovaný v odvolaní neuviedol, aké konkrétne námietky má na mysli. V odvolaní žalovaný tiež uviedol, že súd prvej inštancie nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, a to najmä skutkové tvrdenia procesnej obrany žalovaného, keď odmietol tieto argumenty, avšak žalovaný v odvolaní bližšie nešpecifikoval, aké argumenty boli odmietnuté zo strany súdu prvej inštancie.
18. Ďalej žalobca uviedol, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na správcu, právne úkony, ktoré robí úpadca po vyhlásení konkurzu a týkajú sa tohto majetku úpadcu, sú platné. Tieto právne úkony sú len právne neúčinné voči veriteľom úpadcu, za predpokladu, že ukracujú majetok úpadcu. Voči iným osobám sú tieto právne úkony nielen platné, ale aj účinné. Právne úkony, ktoré boli uskutočnené po vyhlásení konkurzu sú neúčinné ex lege, a preto správca je oprávnený a zároveň povinný vymáhať plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený. Správca v danej veci nemohol postupovať tak, ako to uviedol žalovaný, a to, že ho mal vyzvať v zmysle § 79 ods. 1 ZKR, nakoľko správca v čase zapísania majetku do súpisu majetku mal preukázané, že úpadca v čase vyhlásenia konkurzu toto predmetné motorové vozidlo vlastnil. To, že bolo prevedené sa správca nedozvedel od úpadcu, nakoľko tento so správcom nekomunikoval, ale až zo súčinnosti príslušného dopravného inšpektorátu. Okrem toho, motorové vozidlo bolo zabezpečené záložným právom zabezpečeného veriteľa a tak toto automaticky patrilo do konkurznej podstaty, kým sa nepreukáže opak, čo sa stalo potom, čo bola doručená súčinnosť zo strany príslušného dopravného inšpektorátu. Žalobca argumentoval, že ak mal žalovaný iný právny názor, mal zákonné možnosti ako sa domôcť svojich práv, ako napríklad uplatniť svoje práva ako tretej osoby tak, že mohol žiadať zapísať poznámku spornosti k majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu majetku a následne podať excindačnú žalobu potom, čo by bol na takýto úkon vyzvaný zo strany konkurzného súdu.
19. Žalobca poukázal, že žalovaný počas konania tvrdil, že nie je vlastníkom motorového vozidla a v rámci odvolania už poukazuje na ustanovenia ZKR, že mal byť vyzvaný predtým, ako sa jeho majetok ako tretej osoby zapísal do súpisu majetku, na zaplatenie nejakej hodnoty majetku. Žalobca dôvodil, že do súpisu majetku sa zapíše majetok, ktorý vlastnil úpadca v čase vyhlásenia konkurzu, a toto predmetné motorové vozidlo úpadca v čase vyhlásenia konkurzu podľa dôkazov vlastnil, k prevodu vlastníckeho práva došlo až po vyhlásení konkurzu. Mal za to, že postupoval v súlade s ustanoveniami ZKR a nemohol uplatniť ustanovenia § 79 a § 80 a iné, na ktoré poukazuje žalovaný.
20. Ďalej žalobca argumentoval, že nemal možnosť predložiť do konania kúpnu zmluvu, nakoľko touto nedisponoval, pretože úpadca žalobcovi ako správcovi neposkytoval žiadnu súčinnosť. Táto zmluva však mohla byť predložená zo strany žalovaného vzhľadom na kontext tohto odvolania, keď poukazuje na svoje práva ako tretej osoby. Mal za to, že riadne preukázal svoje tvrdenie predloženými dôkazmi,
ten kto neuniesol dôkazné bremeno je žalovaný, ktorý sa nevedel relevantne brániť proti predloženým dôkazom zo strany žalobcu.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uzavrel, že samotné zapísanie neznamená, že správca môže nakladať s takýmto majetkom a rovno ho aj speňažovať, a hlavne nie v prípade, ak správca po zápise majetku do súpisu majetku, či už všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty zistí, že zapísaný majetok bol prevedený po vyhlásení konkurzu na tretiu osobu a táto tretia osoba ako kupujúci neuhradila kúpnu cenu v prospech konkurznej podstaty. V takomto prípade je možný len jeden postup, a to žalovať tretiu osobu ako kupujúceho, aby vydal v prospech konkurznej podstaty kúpnu cenu, za ktorú sa takáto hnuteľná vec predáva na trhu. Keby žalovaný ako kupujúci uhradil sám a dobrovoľne kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré bolo prevedené na žalovaného po vyhlásení konkurzu, správca by sa nedomáhal tohto nároku žalobou na súde. Dodal, že nie je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, aby žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu bez úhrady kúpnej ceny správcovi a svoju obranu postavil na tom, že majetok bol zapísaný do súpisu majetku a správca ho mal normálne speňažovať.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
26. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.
27. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný vzhliadol najmä v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, založené na svojvôli súdu a neopierajúce sa o zákon. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, neodôvodnil odvolaním napadnuté rozhodnutie riadne (v zmysle § 220 ods. 2 CSP) a nevyporiadal sa s jeho námietkami podstatnými pre rozhodnutie veci samej. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, a to najmä procesnej obrany žalovaného, keď odmietol argumenty žalovaného, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich ani nevyvrátil, ani nespochybnil a ani nezdôvodnil, prečo ich považuje za irelevantné.
29. K tvrdeniu žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, založené na svojvôli súdu a neopierajúce sa o zákon, odvolací súd udáva, že z obsahu odvolania žalovaného v zásade vyplýva,
že nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o arbitrárnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
30. K požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí výstižne opísal prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantnej spornej otázke medzi stranami a to, či právny úkon, ktorým úpadca po vyhlásení konkurzu previedol svoj majetok, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 ZKR voči konkurzným veriteľom neúčinný. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal i s tým, či žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami ZKR pri súpise majetku úpadcu, ako aj s teoretickými východiskami unesenia dôkazného bremena a popretia skutkových tvrdení protistrany. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má logickú postupnosť a sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia. Odvolací súd považuje zároveň za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný v odvolaní nešpecifikoval dôvody, prečo a ako mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a tým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a že žalovaný ani nekonkretizoval, o aký konkrétny procesný postup malo ísť a vo svojom odvolaní sa vyjadril len vo veľmi všeobecnej rovine.
31. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolací súd udáva:
32. Žalovaný v odvolaní opakovane vytýkal súdu prvej inštancie, že posudzoval odporovateľnosť nejakého, bližšie nešpecifikovaného právneho úkonu, ktorý svojvoľne označil za „ex lege“ neúčinný právny úkon bez toho, aby sa odporovateľnosti nejakého právneho úkonu vôbec niekto (oprávnená osoba) domáhal a bez toho, aby o tom prebehlo riadne konanie.
33. Podľa § 44 ods. 2 ZKR, právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
34. Odvolací súd udáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozlišuje medzi odporovateľnosťou právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu (§ 57 a nasl. ZKR) a odporovateľnosťou právnych úkonov vykonaných po vyhlásení konkurzu (§ 44 ods. 2 ZKR). Rozdiel spočíva v tom, že vo vzťahu k právnym úkonom vykonaným pred vyhlásením konkurzu je správca povinný podať odporovaciu žalobu, a voči konkurzným veriteľom bude neúčinný len taký právny úkon, ktorý bude spĺňať všetky pojmové znaky odporovateľnosti v zmysle § 57 a nasl. ZKR, a o neúčinnosti rozhodne súd v incidenčnom spore. Vo vzťahu k právnym úkonom úpadcu vykonaným po vyhlásení konkurzu, budú predmetné právne úkony neúčinné zo zákona, a to práve s poukazom na § 44 ods. 2 ZKR a preto správca je oprávnený a povinný vymáhať plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ úpadca žalobcovi ako správcovi neposkytoval žiadnu súčinnosť, správca objektívne ani nemal možnosť predložiť do konania kúpnu zmluvu (príp. darovaciu zmluvu), nakoľko nimi nedisponoval, avšak takáto zmluva mohla byť predložená zo strany žalovaného vzhľadom na kontext jeho odvolania, keď poukazuje na svoje práva ako tretej osoby.
35. K argumentácii žalovaného o nelogickosti konania žalobcu, ktorý na jednej strane zapísal predmetné motorové vozidlo do súpisu podstaty úpadcu (s cieľom jeho speňaženia) a na druhej strane žalobca nárok uplatnil predmetnou žalobou (plnenie za predmetné motorové vozidlo), odvolací súd udáva, že správca je povinný vymáhať plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený, a to práve s poukazom na § 44 ods. 2 ZKR. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzi stranami nebolo sporné, že napriek zápisu dotknutého motorového vozidla do súpisu podstaty úpadcu, predmetné vozidlo nebolo žalovaným žalobcovi vydané a súčasne žalovaný neposkytol žalobcovi ani plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený. Preto vyššie uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
36. K výške plnenia odvolací súd udáva, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že predmetným právnym úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a zároveň preukázať hodnotu predmetného motorového vozidla, čo žalovaný nespravil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca na
preukázanie dôvodnosti požadovanej výšky plnenia do konkurznej podstaty predložil verejne dostupné cenové ponuky obdobných vozidiel, v ktorých je predajná cena stanovená v rozsahu od cca 7.000,- eur do cca 11.000,- eur, pričom takto určená hodnota uplatneného plnenia nebola zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnená ani namietaná.
37. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 32. až 36. tohto rozsudku preto dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery, preto odvolací súd nepovažoval za naplnené ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).