Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoEk/11/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu – sudcov JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Romana Tichého, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., v konaní o vymoženie sumy 1 000,- Sk (33,19 eur) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/1381/2006-8 zo dňa 29.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že ukladá povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 32,45 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku o trovách exekúcie. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka pod sp. zn. EX 698/2006 a zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 32,45 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku o trovách exekúcie. 1.1 Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že exekučný titul právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - bloková pokuta č. AA 1344315 zo dňa 08.07.2003 – vydané Obvodným oddelením PZ – Východ Martin. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2003 a vykonateľnosť dňa 23.03.2003. Dňa 19.08.2011 predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, pričom si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,45 eur. 1.2 Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. , , , , Exekučného poriadku, o priestupkoch a , , Vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bloková pokuta za priestupok, ktorý predstavuje exekučný titul v predmetnej exekúcii, sa vykonateľným dňa 23.03.2003. V tento deň začala plynúť trojročná lehota na jeho vykonanie. Táto uplynula dňa 23.03.2006, pričom výkon rozhodnutia o pokute za priestupok bolo potrebné v trojročnej lehote nielen začať, ale aj ukončiť. Uplynutím prekluzívnej doby zaniklo právo na vymáhanie nároku vyplývajúceho z vykonateľného rozhodnutia. Zánikom práva na vymáhanie nároku z exekučného titulu sa rozhodnutie stalo neúčinným a z toho dôvodu okresný súd v zmysle Exekučného poriadku exekúciu zastavil. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pozostávajúcich z odmeny, náhrady hotových výdavkov, náhrady straty času a 20% dane z pridanej hodnoty spolu v sume 32,45 eur.

V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie určil, že odmenu súdneho exekútora spolu vo výške 32,45 eur ( 19,90 eur odmena súdnemu exekútorovi + 8,54 eur náhrada hotových výdavkov + 4,01 eur uplatnená daň z pridanej hodnoty) má povinnosť nahradiť oprávnený, a to do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia okresného súdu. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie má oprávnený, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. 2. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zaviazal náhradou trov exekúcie povinného. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá zavinenie oprávneného. Oprávnený, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie, by musel porušiť nejakú povinnosť vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čo sa v danom prípade nestalo. Oprávnený nespochybnil právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, avšak oprávnený je toho názoru, že trovy exekúcie má platiť povinný, pričom táto jeho povinnosť vyplýva z § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v predmetnej veci zastavenie exekúcie procesne nezavinil. Skutočnosť, že sa exekúcia nemohla vykonať, vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Povinný totiž už na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie mohol pohľadávku zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú prax súdov, podľa ktorej pre záver o zavinení oprávneného je dôležité zisťovať najmä to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol dôvod zastavenia exekúcie predvídať. Nakoľko táto okolnosť daná nebola, je podľa názoru oprávneného evidentné, že oprávnený zastavenie exekúcie procesne nezavinil. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (ďalej aj len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( v spojení s a 2 prvá veta ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podaného odvolania vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti náhrady trov exekúcie podľa zmeniť. 5. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia až EP neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení EP v znení účinnom do 31.03.2017. Súčasne ide o odvolanie, ktoré bolo podané pred účinnosťou , a teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (Exekučného poriadku), ktorý pripúšťal podanie odvolanie voči výroku o trovách exekučného konania, na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy. S ohľadom na uvedené odvolací súd odvolanie z roku 2012 vychádzajúc z a 2 prvá veta vecne prejednal. 6. Podľa Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

7.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 8. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 9. Z obsahu spisu bolo zistené, že v posudzovanej exekučnej veci sa vymáhala pohľadávka na podklade rozhodnutia bloková pokuta č. AA 1344315 zo dňa 08.07.2003 – vydané Obvodným oddelením PZ – Východ Martin. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2003 a vykonateľnosť dňa 23.07.2003. Okresný súd vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora vychádzal z nesprávneho údaja, a to že exekučný titul bol právoplatný dňa 08.03.2003 a vykonateľný 23.03.2003. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 203 ods. 1 rozhodol tak, že zaviazal oprávneného povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že tento záver súdu prvej inštancie nebol správny, nakoľko blok na pokutu nadobudol

právoplatnosť dňa 08.07.2003 (viď č.l. 3). Odvolací súd ďalej konštatuje, že poverenie bolo vydané dňa 15.05.2006 a k preklúzii došlo až dňa 23.07.2006. 10. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na v tomto smere uplatňovanú judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4MCdo 11/2008, resp. sp.zn. 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014) dospel odvolací súd k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. V súlade s citovanými rozhodnutiami má odvolací súd za to, že oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 a §197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný. 11. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zmenil podľa tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že oprávnenému nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný oprávnený, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto vyslovil, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

12.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).