Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-12-2025.pdf
PDF · 82.62 KB
Case nature
Subarea
11CoEk/12/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 812 72, IČO: 00 151 866 (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, IČO: 00 735 841), proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., o vymoženie 500,- Sk (16,59 Eur) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/1313/2006 - 8 zo dňa 29.06.2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že ukladá povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi C. C. D. náhradu trov exekúcie vo výške 39,05 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku o trovách exekúcie.
Oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Martin (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,05 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku o trovách exekúcie. 1.1. Okresný súd uviedol, že bloková pokuta za priestupok je formou rozhodnutia správneho orgánu o priestupku. Pre jeho vykonanie platí obdobne ako pre ostatné rozhodnutia o pokutách za priestupky. Bloková pokuta za priestupok, ktorý predstavuje exekučný titul v predmetnej exekúcii, sa stal vykonateľným dňa 30.07.2003. V tento deň začala plynúť trojročná lehota na jeho vykonanie. Táto uplynula dňa 30.07.2006. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008 je potrebné výkon rozhodnutia o pokute za priestupok v trojročnej lehote nielen začať, ale aj ukončiť. Ak výkon nebol v tejto lehote ukončený, nie je možné v ňom po jej uplynutí pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej doby zaniklo právo na vymáhanie nároku vyplývajúceho z vykonateľného rozhodnutia. Zánikom práva na vymáhanie nároku z exekučného titulu sa rozhodnutie stalo neúčinným, preto okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
1.2. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd určil, že odmenu súdneho exekútora spolu s náhradou hotových výdavkov a DPH spolu vo výške 39,05 Eur (39,84 Eur + 11,16 Eur + 7,97 Eur = 58,97 Eur - zaplatený preddavok vo výške 19,92 Eur) má povinnosť nahradiť oprávnený, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Okresný súd tak rozhodol s poukazom na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie má oprávnený, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. 2. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. 2.1. Oprávnený v odvolaní uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd
o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Náhrada trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá zavinenie oprávneného. Zavinením treba rozumieť porušenie procesných povinnosti. To znamená, že oprávnený, ktorému bola uložená povinnosť na náhradu trov konania, by musel porušiť nejakú povinnosť vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čo sa v danom prípade nestalo. Použitie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. 2.2. Oprávnený nespochybnil právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, avšak oprávnený bol toho názoru, že trovy exekúcie má platiť povinný, pričom táto jeho základná povinnosť vyplýva z § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v predmetnej veci zastavenie exekúcie procesné nezavinil. Jeho návrh na začatie exekúcie bol podaný dôvodne. Skutočnosť, že sa exekúcia nemohla vykonať, vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb, o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Povinný totiž už na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie, ktorého súčasťou bola i výzva na zapletenie, mohol pohľadávku zaplatiť. 2.3. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal i na ustálenú prax súdov, podľa ktorej pre záver o zavinení oprávneného je dôležité zisťovať najmä to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol dôvod zastavenia exekúcie predvídať. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd zaviazal náhradou trov exekúcie povinného. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd odvolací § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 359 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podaného odvolania vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti náhrady trov exekúcie podľa § 388 CSP zmeniť. 5. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia § 243i až § 243k EP neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení EP v znení účinnom do 31.03.2017. Súčasne ide o odvolanie, ktoré bolo podané pred účinnosťou CSP, a teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (Exekučného poriadku), ktorý pripúšťal podanie odvolania voči výroku o trovách exekučného konania, na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy. S ohľadom na uvedené odvolací súd odvolanie z roku 2012 vychádzajúc z § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP vecne prejednal. 6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 7. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 8. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 9. Z obsahu spisu bolo zistené, že v posudzovanej exekučnej veci sa vymáhala pohľadávka na podklade rozhodnutia bloková pokuta č. AA 1319291 zo dňa 14.07.2003 – vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ Martin. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2003 a vykonateľnosť dňa 30.07.2003. Okresný súd s poukazom na ust. § 203 ods. 1 EP rozhodol tak, že zaviazal oprávneného povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že tento záver súdu prvej inštancie nebol správny, nakoľko blok na pokutu nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2003. Krajský súd ďalej konštatuje, že poverenie bolo vydané dňa 09.05.2006 a k preklúzii došlo až dňa 30.07.2006. 10. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na v tomto smere uplatňovanú judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31.07.2008, sp. zn. 4MCdo 11/2008, resp. sp. zn. 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014) dospel odvolací súd k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. V súlade s citovanými rozhodnutiami má odvolací súd za to, že oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na § 200 ods. 1, 5, § 196 a §197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný. 11. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že oprávnenému nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný oprávnený, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto vyslovil, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). V Žiline, dňa 29. júla 2025 JUDr. Roman Tichý
predseda senátu
JUDr. Eva Malíková
člen senátu
JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu