Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kuchárom, LL.M., advokátom, Budatínska 65, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F./G. zo dňa 25.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. E./F./G. zo dňa 25.06.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-4Sa/78/2021

BA-4Sa/78/2021

I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. D./XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 09.04.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 18 ods. 17 a 18, , a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) žalobkyni odňal s účinnosťou od 01.08.2018 peňažný príspevok na osobnú asistenciu určený v rozsahu 877 hodín 0 minút na obdobie kalendárneho roka, ktorý poberala na základe rozhodnutia č. D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 06.12.2018 vo výške zodpovedajúcej sadzbe na jednu hodinu osobnej asistencie a jeho výplatu od 01.02.2021 zastavil (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 26.04.2021 žiadala, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa o nepravdivosti údaja uvedeného v čestnom vyhlásení žalobkyne zo dňa 30.09.2020 o majetku na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu. Podľa žalobkyne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje vysvetlenie, ako správny orgán prvého stupňa dospel k záveru o nepravdivosti údaja uvedeného v čestnom vyhlásení. Žalobkyňa namietala aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže správny orgán prvého stupňa neskúmal hodnotu rodinného domu, ktorý bol v čase podania

odvolania v zrušenom, ale nevysporiadanom bezpodielovom vlastníctve manželov, a nebytového priestoru. Správny orgán prvého stupňa nedal vypracovať znalecký posudok podľa Žalobkyňa zároveň predložila znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom H. I. A., týkajúci sa určenia hodnoty sporných nehnuteľností. Poukázala aj na negatívny vplyv, ktorý malo vydanie prvostupňového rozhodnutia na žalobkyňu. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím E./F./G. zo dňa 25.06.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa k viacerým žiadostiam podaným na správny orgán prvého stupňa, vrátane žiadosti o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie, doložila vyhlásenie o majetku zo dňa 30.09.2020, v ktorom čestne vyhlásila, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39 833 eur. Na základe údajov z katastra nehnuteľností správny orgán prvého stupňa zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou okrem iného rodinného domu v Bratislave, ktorý nepoužíva a ani v roku 2018 nepoužívala na trvalé bývanie, pričom túto skutočnosť pri podaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu neuviedla. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na všeobecne známe informácie o cenových reláciách nehnuteľností v Bratislave – mestskej časti Vrakuňa nemal pochybnosti o tom, že majetok žalobkyne bol v čase podania žiadosti zo dňa 15.08.2018 o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu vyšší ako 39 833 eur. Aj podľa predloženého znaleckého posudku je hodnota rodinného domu 119 000 eur a na žalobkyňu pripadá podiel vo výške 59 500 eur s poukazom na to, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, ktorá nie je porovnateľná s výškou trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval podľa platných právnych predpisov, keď rozhodol o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu odo dňa jeho priznania. Ďalej uviedol, že na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú fakultatívny charakter a fyzickej osobe na nich nevzniká právny nárok, poskytujú sa len za podmienok stanovených zákonom. Z. z neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné udeliť výnimku z podmienok uvedených v zákone pre priznanie príspevku alebo na odstránenie tvrdosti zákona. Žalobkyňa nesplnila podmienku podľa , keďže hodnota jej majetku presahuje sumu 39 833eur, a to aj bez zohľadnenia podielu na nebytovom priestore na ulici C. J. D.. Rovnako nie je možné zohľadniť, že žalobkyňa nemôže vstúpiť do dotknutej nehnuteľnosti (rodinného domu). II. Správna žaloba 4. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 12.09.2021, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.09.2021. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Napadnuté rozhodnutie podľa jej názoru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci. 5. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa dostatočne nezoberal hodnotou majetku žalobkyne, ale len na základe vlastnej úvahy konštatoval, že hodnota presahuje zákonný limit vo výške 39 833 eur. Účelom stanovenia hranice hodnoty majetku pre žiadateľa o príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je podľa názoru žalobkyne skutočnosť, aby príspevok nedostávali osoby, ktoré majú dostatočne veľký vlastný majetok, ktorého si môžu uspokojiť potreby súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím. 6. K spornému vlastníctvu rodinného domu uviedla, že rodinný dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva žalobkyne, vydaným Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 07.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2018. Konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49C/21/2021. Žalobkyňa teda má de iure nárok na vyrovnací podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale de facto nemôže tento majetok nijako využívať a použiť ho na kompenzáciu následkov ťažkého zdravotného postihnutia. Odňatím príspevku na osobnú asistenciu došlo k prehĺbeniu nepriaznivej sociálnej situácie žalobkyne, ktorá je pre nutnosť zabezpečenia základných životných potrieb žalobkyne a jej maloletých detí zadĺžená. Podľa názoru žalobkyne je potrebné pri určovaní hodnoty majetku na účely splnenia podmienok pre priznanie príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia zohľadniť aj pasíva, ako napríklad hypotéku, ktorou je zaťažená sporná nehnuteľnosť (rodinný dom). Do úvahy by mala byť braná len čistá hodnota majetku, ktorá v tomto prípade, podľa doložených výpočtov žalobkyne, nepresahuje zákonom stanovený limit vo výške 39 833 EUR. Poukázala aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS

155/2017. Odňatie príspevku odporuje cieľu vyjadreného v zákona. Žalovaný preto nesprávne právne vec posúdil a príliš formalisticky sa držal znenia zákona. 7. Nedostatočné zistenie skutkového stavu spočíva v tom, že správne orgány neskúmali hodnotu rodinného domu, ale uspokojili sa s vlastnou úvahou o neho hodnote. Poukázala na to, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo výrazným spôsobom znižuje hodnotu rodinného domu. Hodnota nehnuteľnosti je znížená aj blízkosťou enviromentálnej záťaže v podobe starej skládky dopadov, ktorej existencia vyplýva zo stanovísk Ministerstva životného prostredia SR a Úrade verejného zdravotníctva SR. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozdiel medzi všeobecnou trhovou cenou nehnuteľnosti a všeobecnou trhovou hodnotou nehnuteľnosti, tento rozdiel na napadnutom rozhodnutí nevysvetlil. Žalobkyňa poukázal tiež na to, že hoci v rodinnom dome má formálne prechodný pobyt, vstup do domu jej bývalým manželom nie je umožnený, pričom pred rozvodom došlo medzi manželmi k incidentom, ktoré zo strany bývalého manžela žalobkyne vykazovali znaky domáceho násilia. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa nepodarilo vysporiadať dohodou. 8. Žalobkyňa pri podávaní žiadosti o príspevok na osobnú asistenciu vychádzala z nepresnej informácie, že pri posudzovaní tejto žiadosti sa majetok žiadajúcej fyzickej osoby nezohľadňuje. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2017 utrpela vážne zranenia pri autonehode, ktoré mali okrem iného za následok aj organické poškodenie mozgu a žalobkyňa mala pri podaní žiadosti o príspevok v roku 2018 zníženú schopnosť posúdiť všetky právne aspekty podania žiadosti. Žiadosť podala v doprovode sociálnej sestry, ktorá ju nesprávne informovala v otázke posúdenia majetku na účel vyhodnotenia žiadosti o príspevok na osobnú asistenciu. Žalobkyňa sa spoľahla, že jej žiadosť bude správne posúdená už v roku 2018, keďže už vtedy bola vlastníčkou rodinného domu. III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 9. Vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe zo dňa 04.11.2021 žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 10. K námietka žalobkyne, o nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že dodržiavanie ustanovení , ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný je právnou úpravou viazaný a právne posúdenie veci žalovaným je správne a zodpovedajúce právnej úprave. Právna úprava v čase vydania napadnutého rozhodnutia neumožňovala zohľadnenie pasív resp. obmedzenie možnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal aj na dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný a ktorým došlo k zohľadneniu situácií, keď fyzická osoba z ťažkým zdravotným postihnutím nemôže so svojim majetkom nakladať, pričom nejde o majetok, v ktorom býva a na tomto majetku viaznu preukázateľné ťarchy. 11. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že sama žalobkyňa predložila do konania znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti (rodinného domu) je vyššia ako zákonom stanovená hranica. Pasíva či skutočnosť, že žalobkyňa do nehnuteľnosti nemôže vstúpiť, nie je možné zohľadniť pri posúdení žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pri podaní žiadosti vychádzala z nesprávne poskytnutej informácie, že výška majetku sa nezohľadňuje, žalovaný poukázal na to, že samotná žalobkyňa podpísala vyhlásenie o majetku, v ktorom vyznačila, že majetok nevlastní a svojim podpisom potvrdila, že údaje sú pravdivé a úplné a je si vedomá následkov nepravdivého vyhlásenia, ktoré vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Tlačivo – vyhlásenie o majetku – obsahuje vysvetlenie, čo sa považuje a čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu. Čestné vyhlásenie sociálnej sestry priložené k žalobe, že žalobkyňu uviedla pri podávaní žiadosti v roku 2018 do omylu, keď tvrdila, že výška majetku nie je rozhodujúca, nepokladal žalovaný za relevantné, keďže žalobkyňa je plne spôsobilá na právne úkony. Aj následne, pri podaní žiadosti o zvýšenie príspevku na osobnú asistenciu v roku 2020, žalobkyňa predložila ďalšie nepravdivé vyhlásenie, že nevlastní majetok vo výške presahujúcej zákonné obmedzenie. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 12. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 15.12.2021 uviedla, že jej zdravotný stav odôvodňuje priznanie kompenzácií podľa Spornou je otázka hodnoty majetku žalobkyne, ktorý vlastnila v čase podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu dňa 15.08.2018. Uviedla, že žalovaný sa vo vyjadrení venoval trom nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Nebytový priestor č. XXX na C. XX J. D. sa nachádza v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, ktorý tvoria vchody č. XX I. XX. V bytovom dome vo vchode č. XX sa nachádza aj byt č. XX vo vlastníctve žalobkyne, v ktorom žalobkyňa býva. Každý vlastník bytu v bytovom

dome má malý spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore č. XXX. Podiel žalobkyne predstavuje 8340/608736, t. j. 1/3% a je nerozlučne spojený s vlastníctvom bytu č. XX. Správne orgány neskúmali veľkosť spoluvlastníckeho podielu, jeho nerozlučné vlastníctvo s bytom ani jeho zanedbateľnú hodnotu. D. K. XX L. C. K. XX užíva žalobkyňa na trvalé bývanie. Rodinný dom bol do rozvodu manželstva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Hypotéza, že podiely manželov sú rovnaké, je vyvratiteľná a výsledok vysporiadania môže byť iný, nie zodpovedajúci veľkosti podielov. Masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria nielen aktíva, ale aj pasíva, ktoré je nevyhnutné zohľadniť. Nie je preto správna úvaha žalovaného, že hodnota majetku žalobkyne je polovica hodnoty domu. K rodinnému domu sa viaže hypotéka, ktorá znižuje podiel žalobkyne na rodinnom dome. Ustanovenia je potrebné vykladať v kontexte , pričom v tejto veci ide o špecifickú situáciu, keď došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale nedošlo k jeho vysporiadaniu. Manžel žalobkyni zamedzoval vstup do rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že aj pred novelou bolo možné postupovať rovnako. Žalobkyňa podala žiadosť v dobrej viere a v presvedčení, že nevlastní ani v čase podania žiadosti nevlastnila majetok v hodnote presahujúcej zákonný limit. 13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.05.2024 uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska k zohľadneniu pasív pri určovaní hodnoty majetku, uvedeného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.11.2021 s poukazom na to, že štátne orgány môžu konať len na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nie je pravdou, že správny orgán mohol aj pred novelou postupovať spôsobom uvádzaným žalobkyňou, keďže zákon taxatívne vymedzuje, čo sa považuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Opätovne poukázal na dôvodovú správu k V. Konanie na správnom súde 14. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“ 15. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.“ 16. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 17. Podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 18. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 19. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením , d) a e) . Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný zákonný dôvod pre jeho nariadenie. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.07.2025 ( ). VI. Aplikovaná právna úprava 21. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.“ 22. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.“

23. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.“ 24. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.“ 25. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v .“ 26. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu.“ 27. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný orgán bez poplatku; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace.“ 28. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nepovažujú a) nehnuteľnosť, ktorú užíva na trvalé bývanie, b) poľnohospodárska pôda a lesná pôda, ktorú užíva pre svoju potrebu, c) hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, hnuteľné veci, ktorými sú ošatenie a obuv a hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, d) jedno osobné motorové vozidlo, e) nehnuteľné veci alebo hnuteľné veci nadobudnuté z peňažného daru podľa odseku 3 písm. p) alebo nepeňažné dary poskytnuté 1. v kalendárnom roku v úhrnnej hodnote do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, 2. nadáciou, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, alebo 3. na účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenia zdravotného stavu, f) hnuteľné veci, ak by bol ich predaj alebo iné nakladanie s nimi v rozpore s dobrými mravmi.“ 29. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady súvisiace s vyhotovením tohto posudku. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná v prípade potreby vypracovania znaleckého posudku umožniť znalcovi vykonať obhliadku majetku a predložiť doklady týkajúce sa majetku.“ 30. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.“ 31. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu

nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.“ 32. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata. 33. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel.“ 34. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom.“ 35. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.“ 36. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 37. Podľa ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 38. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná (najmä a 7 ). 39. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi ( ), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( a ). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 40. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ustanovenia a 18, , a žalobkyni odňal s účinnosťou od 01.08.2018 peňažný príspevok na osobnú asistenciu určený v rozsahu 877 hodín 0 minút na obdobie kalendárneho roka, ktorý poberala na základe rozhodnutia č. D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 06.12.2018 vo výške zodpovedajúcej sadzbe na jednu hodinu osobnej asistencie a jeho výplatu od 01.02.2021 zastavil. 41. vymedzuje zákonné predpoklady pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Jedným zo základných predpokladov je, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedená skutočnosť bola ustálená komplexným posudkom vypracovaným správnym orgánom prvého stupňa č. D._D./F./M. zo dňa 05.11.2018. Uvedený status žalobkyne nebol spochybnený ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Okrem splnenia zákonnej podmienky kvalifikovanej úrovne nepriaznivého zdravotného stavu zákon kumulatívne stanovuje aj ďalšiu podmienku, a to nastavenie stropu (výšky) príjmu a majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju základnú kompenzačnú funkciu, pretože potenciálny žiadateľ o príspevok preukázateľne disponuje takým príjmom a/alebo majetkom, z ktorého si vie kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia zabezpečiť sám. V prejednávanej veci je spornou práve otázka, či žalobkyňa vlastní majetok, ktorého hodnota je vyššia ako zákonom stanovená hranica 39 833 eur. 42. Predpokladom priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu je podanie žiadosti o priznanie konkrétneho peňažného príspevku. Podľa prvá veta konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby. Žalobkyňa žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podala dňa 15.08.2018. Podľa ustanovenia druhá veta majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Podľa ustanovenia fyzická osoba vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur. V prílohe č. 15 je rovnako uvedené, že majetok sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 06.12.2018, ktorým bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, vyplýva, že pri ustálení majetku žalobkyne a jeho hodnoty vo vzťahu k splneniu podmienky zákonného limitu správny orgán prvého stupňa vychádzal len z písomného vyhlásenia žalobkyne, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39 833 eur. Sám nevykonal žiadne dokazovanie na overenie skutočností uvádzaných žalobkyňou, týkajúcich sa hodnoty jej majetku. 43. Žalobkyňa požiadala dňa 02.10.2020 o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu žiadosťou zo dňa 09.07.2020. Podľa tretia veta konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobkyňa síce požiadala o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu na tlačive „Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu“, no v skutočnosti išlo o podnet na začatie konania o zvýšení uvedeného peňažného príspevku. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa opätovne správnemu orgánu predkladala vyhlásenie o majetku fyzickej osoby zo dňa 30.09.2020. Správny orgán v konaní o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu majetkových pomerov žalobkyne a na základe výsledku zistenia skutkového stavu (i) rozhodol rozhodnutím č. D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.04.2021 o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo zvýšenom rozsahu a (ii) začal konanie o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu. 44. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu ( ). upravuje odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu a zastaveniu jeho výplaty vo viacerých ustanoveniach. V ustanovení je upravený postup, ktorý sa uplatňuje v prípade, ak je hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyššia ako 39 833 eur. V tomto prípade peňažný sa príspevok na kompenzáciu neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata. Zákon v tomto prípade neupravuje možnosť spätného odňatia príspevku na kompenzáciu. Odňatie príspevku a zastavenie jeho výplaty podľa ustanovenia má podľa názoru správneho súdu účinky do budúcna. 45. Odlišne je upravený postup v prípade, ak sa dodatočne zistí, že sa peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom. Správny orgán vtedy peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne spätne odníme a zastaví sa jeho výplatu ( ). Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia ( ). Osobitne je v upravený postup v prípade, ak príslušný orgán zistí, že opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje na základe preukázateľne nepravdivých údajov, ktoré uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento peňažný príspevok na kompenzáciu priznaný. V tomto prípade príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok. 46. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí, odkazujú na ustanovenie a Zo znenia výroku a z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa však javí, že ide o rozhodnutia podľa ustanovenia a ods. 10 , keďže žalobkyni bol nielen

odňatý peňažný príspevok na osobnú asistenciu a zastavená jeho výplata, ale bolo rozhodnuté aj o jeho spätnom odňatí od 01.08.2018. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že výrok a skutkový stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nekorešpondujú s právnou úpravou, vo vzťahu ku ktorej žalovaný uviedol, že ju aplikoval na zistený skutkový stav. 47. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa už pri podaní žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu v roku 2018 vo vyhlásení o majetku uviedla nepravdivé údaje, keď vyznačila možnosť, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39 833 eur. Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu je potrebné odňať spätne, boli povinné vychádzať zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že správne orgány vychádzali zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukazuje na posudok č. 16/2021 zo dňa 07.04.2021, predložený žalobkyňou, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti – rodinného domu pre účel vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedeným znaleckým posudkom je však ustálená hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku, nie k stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu v roku 2018. Zároveň správny orgán prvého stupňa uviedol, a žalovaný sa s týmto záverom stotožnil, že podľa všeobecne známych informácií, v akých cenových reláciáhybujú rodinné domy v meste Bratislava – mestská časť Vrakuňa, nemal pochybnosti a vyvodil z toho záver, že žalobkyňa už v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu v roku 2018 vlastnila majetok, ktorého hodnota bola vyššia ako 39 833 eur. V administratívnom spise sa však nenachádzajú žiadne podklady, o ktoré by bolo možné uvedený záver správneho orgánu oprieť. 48. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný pochybil, keď nezistil dostatočne skutkový stav v rozsahu potrebnom pre záver, ku ktorému dospel. Na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nie je možné ustáliť, že hodnota majetku žalobkyne ku dňu vydania pôvodného rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku bola vyššia ako 39 833 eur, ako ani skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2018 uviedla preukázateľne nepravdivé údaje. Bez ustálenia hodnoty majetku v čase vydania pôvodného rozhodnutia totiž nie je možné dospieť k záveru o tom, že žalobkyňa vo vyhlásení v roku 2018 uviedla preukázateľne nepravdivé údaje a v nadväznosti na to rozhodnúť o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu spätne. 49. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žiadateľ o peňažný príspevok aj poberateľ tohto príspevku sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, jeho výšku a výplatu ( ). Uvedenú povinnosť je však nutné vykladať v kontexte poučovacej povinnosti príslušného orgánu ( Správneho poriadku), podľa ktorej je príslušný orgán povinný poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 7Sžsk/118/2019 zo dňa 25.11.2020: „Zo je zrejmé, že správne orgány po splnení zákonných podmienok majú fyzickým osobám zabezpečovať poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu. Je pravdou, že nie sú vyšetrovacím orgánom, ktorý má preverovať pravdivosť vyhlásenia žiadateľov o kompenzáciu, avšak je ich povinnosťou poberateľov peňažných príspevkov riadne poučiť, pričom neznalosť ZoPP nemôže byť na ťarchu žiadateľa o príspevok, resp. jeho poberateľa.“ Vzhľadom na čestné vyhlásenie J. H., N., zo dňa 08.09.2021, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola p. H. ako sociálnou sestrou nesprávne informovaná, že pri podaní žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu nie je rozhodujúca výška majetku žiadateľa (čo nemalo byť rozporované ani zamestnankyňou správneho orgánu prvého stupňa pri podávaní žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu) a vtedajší zdravotný stav žalobkyne (prítomný kognitívny deficit po úraze hlavy, prejavujúci sa znížením úrovne zložiek pozornosti a exekutívnych funkcií do pásma nižšieho priemeru) je otázne, či bola žalobkyňa v administratívnom konaní poučená tak, aby na jej strane nedošlo k ujme. Vyjadrenie žalovaného, že žalobkyňa podpísala vyhlásenie o majetku, kde sama vyznačila, že nevlastní majetok a svojim podpisom vyjadrila, že uvedené údaje sú pravdivé a úplné a je si vedomá právnych následkov nepravdivého vyhlásenia vyplývajúcich z právnych predpisov, sa javí ako formalistické a nenapĺňajúce účel ustanovenia Správneho poriadku. Z pohľadu ochrany procesných práv účastníka konania správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenia a Správneho poriadku sa síce nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, a preto správny orgán prvého stupňa nepochybil, keď žalobkyňu neupovedomil o začatí konania o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu a nemal ani povinnosť podľa Správneho poriadku dať jej pred vydaním rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Na druhej strane však dáva správny súd žalovanému do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa 30.03.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „Najvyšší súd sa stotožnil s námietkou žalobcu týkajúcej sa toho, že žalovaný nevyzval žalobcu, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho správneho konania. Uvedený postup žalovaného je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné umožniť účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladu rozhodnutia. Uvedené ustanovenie zákona je v texte správneho poriadku ďalej premietnuté aj do § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa na konanie vo veciach podľa ustanovenie Správneho poriadku nevzťahuje, najvyšší súd uvádza, že však nevylúčil aplikáciu Správneho poriadku. Vzhľadom na existujúcu judikatúru najvyššieho súdu odvolací súd dodáva, že podľa základných pravidiel správneho konania obsiahnutých v správnom poriadku sa má postupovať aj v prípade osobitných konaní (), a to aj v prípade, ak z osobitnej úpravy () vyplýva, že sa na predmetné konanie správny poriadok nevzťahuje. „Najvyšší súd nielen v zmysle prvá veta , ale aj v zmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili.“(Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžr/68/2011). Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vydané v správnom konaní nemožno považovať za spravodlivé, ak bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo účastníkovi konania umožnené sa vyjadriť.“ 50. Vo vzťah k námietke žalobkyne, ktorú vzniesla už v administratívnom konaní, týkajúcej sa možnosti nakladania s majetkom a zohľadnenia záväzkov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti (hypotekárny úver) pri určení hodnoty majetku, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa s touto námietkou dostatočne nevysporiadal. Žalovaný uviedol, že je viazaný platnou právnou úpravou a neupravuje výnimky z podmienok pre poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu či pre odstránenie tvrdosti zákona. Záväzky viaznuce na majetku žalobkyne preto podľa jeho názoru nie je možné pri určovaní hodnoty majetku zohľadniť, a to s poukazom na Podľa názoru správneho súdu však uvedené zákonné ustanovuje určuje, čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby, neupravuje však, akým spôsobom má byť určená hodnota majetku, ktorý sa na účel za majetok považuje. Nezrozumiteľne tiež vyznieva uvedenie, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Je potrebné jednoznačne uviesť a odôvodniť, akým spôsobom bola v administratívnom konaní určená resp. overená hodnota majetku na účel posúdenia splnenia podmienky hranice hodnoty majetku pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, prihliadajúc aj na Správny súd je presvedčený, že na to, aby bolo možné konštatovať, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vlastní taký majetok, z ktorého si vie kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečiť sama, je potrebné vziať do úvahy aj otázku disponibility s týmto majetkom resp. likvidity. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie podľa , d) a e) a v spojení s zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie za účelom určenia hodnoty majetku žalobkyne k rozhodnému času, ustáli, ktoré zákonné ustanovenia budú aplikované na zistený skutkový stav, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní. V ďalšom konaní bude zároveň precízne dbať na ochranu procesných práv žalobkyne. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný ( veta prvá ). 52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

BA-4Sa/78/2021

BA-4Sa/78/2021

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania ( ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).