Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-9-2025.pdf
PDF · 114.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-58Cb/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Červenák - Stavebné práce Dobšiná, narodeného dňa XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Skalná 899/26, Dobšiná, IČO: 51 930 757, zastúpeného: JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, IČO: 43 023 096, proti žalovanému: EURO-ŠTUKONZ, a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 972 297, zastúpenému: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 882,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/14/2021 - 117 zo dňa 02.02.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-58Cb/14/2021 - 176 zo dňa 28.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/14/2021 - 117 zo dňa 02.02.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-58Cb/14/2021
- 176 zo dňa 28.10.2024 potvrdzuje.
II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny spolu s príslušenstvom a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za realizované stavebné práce podľa zmluvy o dielo. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „16. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňoval titulom neuhradenia prác vykonaných na základe Zmluvy o dielo č. 257/2020 a Dodatku k zmluve o dielo č. 257/2020, ktorej predmetom bola realizácia stavebných prác vo Svite na Strednej odbornej škole polytechnickej Jana Antonína Baťu. 17. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať pre objednávateľa dohodnuté dielo a tejto povinnosti zodpovedá jeho právo na zaplatenie ceny tohto diela. Pokiaľ sa žalobca v konaní domáha zaplatenia ceny diela, bolo potrebné, aby z nepopretých skutkových tvrdení, prípadne. z vykonaného dokazovania, vyplynulo, že žalobca si svoju povinnosť zhotoviť dielo, resp. vykonať montáž, údržbu, opravu alebo úpravu stavby alebo jej časti splnil, pričom žalovaný cenu tohto diela neuhradil. Povinnosťou žalobcu bolo teda uniesť bremeno tvrdenia. Žalobca poskytol súdu skutkové tvrdenia, z ktorých vyplýva, že na základe Zmluvy o dielo č. 257/2020 a Dodatku k zmluve o dielo č. 257/2020 vykonal pre žalovaného stavebné práce, ktoré mu aj vyfakturoval faktúrou č. 20200003. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení súdu predložil aj fotodokumentáciu vykonaných prác, ako aj faktúru č. 20200002 na sumu
2.310,76 Eur, ktorou žalovanému fakturoval iné stavebné práce vykonané na objekte Strednej odbornej školy vo Svite, ktorú žalovaný uhradil a to aj napriek tomu, že neobsahovala v zmluve vymienené prílohy. ... 20. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ním uplatneného nároku, bolo jeho povinnosťou poskytnúť súdu také skutkové tvrdenie a tieto podoprieť takými listinnými dôkazmi, ktoré by nárok žalobcu vylučovali. Žalovaný vo všetkých svojich vyjadreniach opakovane iba uvádzal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, keďže nepredložil súdu dôkazy, ktorých predloženie žalovaný, resp. jeho právny zástupca považovali za nevyhnutné pre preukázanie žalobcových tvrdení. 21. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že základným predpokladom pre vznik povinnosti strany sporu preukázať ňou uvádzané skutkové tvrdenia, je ich popretie. Pokiaľ nedôjde k riadnemu popretiu skutkových tvrdení, tieto sa považujú za nesporné a neexistuje žiaden relevantný dôvod vykonávať na ich preukázanie akékoľvek dokazovanie. Ak sú totiž skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich pri svojom rozhodnutí vychádza. 22. Zároveň je potrebné uviesť, že za procesne účinné možno považovať iba také popretie skutkových tvrdení protistrany, ktoré spĺňa podmienky vymedzené ustanovením § 151 ods. 2 C.s.p.. Iba takéto popretie skutkových tvrdení vyvolá zamýšľané procesné účinky (teda, že skutkové tvrdenia protistrany sa budú považovať za sporné). Na základe citovaného ustanovenia C.s.p. možno uviesť, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné je potrebné, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia, a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Obe tieto podmienky musia byť samozrejme splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou, ale popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení uvedených podmienok možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. 23. Skutkové tvrdenia uvedené žalobcom by mohli byť považované za popreté iba vtedy, ak by žalovaný výslovne uviedol, napr. že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatvoril, prípadne, že zmluvu uzatvoril, ale žalobca práce nevykonal vôbec a dielo neodovzdal, resp. dielo neodovzdal riadne. Žalovaný nikdy neposkytol súdu skutkové tvrdenia, ktorých by reálne nárok spochybňovali, resp. vyvracali. Ako už bolo uvedené, žalovaný sa vo všetkých podaniach obmedzoval v podstate iba na konštatovanie, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, sám však žiadne skutkové tvrdenia súdu neposkytol. 24. Neobstojí tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal vykonanie prác fakturovaných faktúrou č.20200003, nakoľko nepreukázal, že by žalovanému spolu s faktúrou doručil všetky dokumenty, ktoré mali tvoriť jej prílohy v zmysle bodu 6.2.3 zmluvy o dielo. V zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Žalovaný nemá právo určovať žalobcovi, aké dôkazy má v konaní prekladať a kvalitu a relevanciu poskytnutých dôkazných prostriedkov taktiež posudzuje v zmysle § 187 ods. 1 súd a nie žalovaný. Vykonanie prác a ich rozsah jednoznačne vyplýva z predloženej faktúry, v ktorej je uvedené aké práce a v akom rozsahu boli žalovanému vyúčtované. Samotná skutočnosť, že žalobca nepredložil v súdnom konaní prílohy, ktoré mali tvoriť súčasť ním vystavenej faktúry v zmysle ustanovenia čl. 6.2.3. 25. Pokiaľ žalovaný poukazuje na absenciu súpisu vykonaných prác potvrdený stavbyvedúcim, resp. na skutočnosť, že zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, ako aj ďalších listín, ktoré mali tvoriť prílohu faktúr vystavovaných žalobcom, táto argumentácia je právne irelevantná. Zo Zmluvy o dielo č. 257/2020 ako aj z Dodatku k zmluve o dielo č. 257/2020 nevyplýva, že by predloženie týchto podkladov bolo dojednané ako predpoklad , resp. podmienka, vzniku nároku na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ by žalobca žalovanému tieto doklady nepredložil (aj keď žalovaný v konaní toto v konaní ani toto nikdy výslovne netvrdil a tvrdenia o tom, že žalobca si iba nevyhotovoval kópie protokolov predkladaných žalovanému taktiež riadne a účinným spôsobom nepoprel), takáto skutočnosť by neznamenala pre žalovaného právo odoprieť žalobcovi odplatu za ním poskytnuté plnenia. Žalovaný by sa mohol v takom prípade domáhať, aby mu (aj dodatočne) žalobca takéto doklady predložil, resp. v prípade zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach by bol iba oprávnený tento odsúhlasiť. 26. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli riadne popreté a teda sa považujú za nesporné tak vyplýva, že žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 257/2020 a Dodatku k zmluve o dielo č. 257/2020 žalobca (okrem iného) vykonal pre žalovaného stavebné práce na objekte Strednej odbornej školy polytechnickej Jana Antonína Baťu vo Svite a to konkrétne 98 m2 vnútornej sanačnej omietky,
čím žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 882,- Eur, ktorú si však žalovaný nesplnil a faktúru č. 20200003 žalobcovi neuhradil. 27. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 28. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich záväzkov zaviazal ho súd aj na úhradu úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej podľa predpisov obchodného práva. 29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. 30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/14/2021 - 117 zo dňa 02.02.2023, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/, písm. d) /iná vada konania/, písm. f) / nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v konaní nebola sporná existencia zmluvy o dielo, jej obsah je podstatný na posúdenie, či uplatnené nároky z nej vyplývajúce sú oprávnené alebo nie. Súd pri posudzovaní takto založených vzájomných práv a povinností účastníkov konania, preto musí rešpektovať zásadu pacta sund servanda a priorizovať znenie zmluvy, dokonca aj pred striktnou aplikáciou zákona. 7. Žalovaný ďalej poukázal na čl. 6 bod 6.2.2 zmluvy, v zmysle ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou faktúry oprávnenými osobami zhotoviteľa a objednávateľa podpísaný Zisťovací protokol o vykonaných prácach, protokol o odovzdaní a prevzatí prác a podpísaný denný záznam vykonaných prác - montážny denník. Oprávnenými osobami za objednávateľa boli v zmysle čl. 8 zmluvy o dielo stavbyvedúci p. Ľ. a manažér stavby p. Q.. Samostatne žalovaný poukázal na druhú vetu bodu 6.2.2 predmetnej zmluvy: ,,Oprávnenie vystaviť faktúru vzniká zhotoviteľovi po riadnom vykonaní prác a ich potvrdení podpisom stavbyvedúceho a manažéra stavby. Lehota splatnosti záväzku začína plynúť až riadnym doručením faktúry podľa bodu 6.2.3 ZoD.“ 8. Obligatórne náležitosti faktúry boli zmluvnými stranami vymienené v bode 6.2.3 zmluvy o dielo. Splnenie podmienok uvedeného bodu možno považovať za nevyhnutné pre vznik oprávnenia žalobcu vystaviť faktúru za čiastkové práce, a to aj s poukazom na § 554 ods. 1 ObZ: ,,Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.“ Aj z vyššie citovaného ustanovenia zákona jasne vyplýva, že aby došlo zo strany zhotoviteľa k splneniu povinnosti vykonať dielo, musia tak byť splnené súčasne dve podmienky - riadne ukončenie diela a odovzdanie predmetu diela. 9. Dôkazné bremeno o reálnom vykonaní fakturovaných prác zaťažovalo výlučne žalobcu, pričom listinné dôkazy, ktoré do konania predložil, nepreukazujú dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Žalovaný namietal, že samotné faktúry nemôžu byť bez akéhokoľvek potvrdenia o vykonaných prácach dostatočným dôkazom na priznanie nároku, nakoľko sú len účtovným dokladom. Nie je akceptovateľné, aby nárok žalobcu mal byť bez ďalšieho priznaný na len základe faktúry, navyše za predpokladu, že súd v bode 17 odôvodnenia rozsudku poukázal v tomto smere aj na faktúru č. 20200002, ktorú žalobca vystavil žalovanému za iné práce, ktoré sa netýkajú žalobcom uplatneného nároku. Táto faktúra je podľa názoru žalovaného vo vzťahu k predmetnému konaniu irelevantná, rovnako ako aj žalobcom priložená fotodokumentácia, nakoľko z nej nie je zrejmé, o akú stavbu sa malo jednať, aké práce a v akom rozsahu mali byť vykonané, pričom všetky tieto skutočnosti žalovaný namietal už v priebehu konania. 10. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu, že pokiaľ by aj žalobca žalovanému zmluvne dojednané podklady k fakturácii nepredložil, takáto skutočnosť by neznamenala pre žalovaného právo odoprieť žalobcovi odplatu za ním poskytnuté plnenia a žalobca by sa mohol v takomto prípade domáhať, aby mu žalobca tieto doklady predložil. Z vyššie uvedených dojednaní zmluvy totižto vyplýva oprávnenie žalobcu vystaviť faktúru až po riadnom vykonaní prác a ich potvrdení stavbyvedúcim a manažérom stavby. Bolo tak povinnosťou žalobcu v zmysle zmluvy vystaviť a doručiť objednávateľovi formálne a vecne správnu faktúru. Keďže žalobca nepreukázal v konaní ani to, že by jeho faktúra mala všetky
zmluvou vymienené náležitosti (prílohy podpísané oprávnenými osobami), nemohla podľa žalovaného s ohľadom na zmluvné dojednania (bod 6.2.2. zmluvy), nastať ani splatnosť takejto faktúry. 11. Žalovaný na tomto mieste podporne poukázal na rozhodnutie konajúceho súdu prvej inštancie sp. zn. 54Cb/42/2021 zo dňa 29.11.2022, v ktorom mal súd v skutkovo obdobnej veci dospieť k záveru o nepreukázaní dôvodnosti nároku v prípade absencie protokolov a ďalších zmluvne dojednaných listín podpísaných oboma zmluvnými stranami. 12. Žalovaný ďalej namietal bod 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu by bolo možné považovať za popreté iba vtedy, ak by žalovaný výslovne uviedol, že žalobca žiadne činnosti nevykonal, resp. ich nevykonával v ním uvedenom rozsahu alebo ich síce vykonal, avšak existujú iné právne relevantné dôvody, pre ktoré žalovaný nie je povinný žalovanú sumu zaplatiť. Podotkol, že vykonanie prác žalobcom namietal v priebehu celého konania, a to už v podanom odpore zo dňa 24.11.2020, v ktorom spochybnil okrem iného aj správnosť fakturácie s odkazom na podmienky dojednané zmluvnými stranami priamo v predmetnej zmluve o dielo, ktoré boli pre zmluvné strany záväzné. 13. V tejto súvislosti poukázal na zásadu negatívnej dôkaznej teórie s tým, že nemohol objektívne preukázať skutočnosť, že pre neho žalobca činnosti v zmysle zmluvy nevykonával, resp. nemôže sám dokazovať niečo, čo sa nestalo, pretože takýto dôkaz o neexistencii istej skutočnosti nemožno logicky zabezpečiť a predložiť. V tomto smere znáša v plnej miere dôkazné bremeno žalobca, ktorý ho zjavne neuniesol, keďže neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by samotné plnenie zmluvy preukazoval. Na základe uvedeného považoval napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný a vychádza z nesprávnych skutkových zistení. 14. V súvislosti s uvedeným žalovaný dodal, že podľa jeho názoru súd nekonal nestranne pri vyhodnocovaní všetkých prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, keď bez akýchkoľvek relevantných dôkazov prihliadol na tvrdenia žalobcu o tom, že pre žalovaného vykonával stavebné práce podľa zmluvy. no na druhej strane nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného, ktorými sa snažil poprieť tvrdenia žalobcu. Je pritom zrejmé, že žalobca ako pán sporu musí svoj nárok riadne preukázať a túto jeho primárnu funkciu nemožno bez ďalšieho preniesť na žalovaného. Inými slovami povedané, len prosté tvrdenia o skutočnostiach bez predloženia relevantných dôkazov je možné právne účinným spôsobom poprieť len tým, že žalovaný uvedie svoje vlastné tvrdenia oponujúce argumentácii žalobcu. Žalovaný si túto povinnosť zjavne plnil počas celého konania, preto žalovaný zastáva názor, že takýto prístup súdu je značne selektívny a nemajúci oporu v zákonom predpokladanom postupe súdu. 15. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne si uplatňoval nárok na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 16. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 20.04.2023, v ktorom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu reagoval nasledovne: 17. Mal za to, že žalovaný počas celého konania riadne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že pre neho zmluvne dojednané stavebné práce riadne vykonal, a že žalovaný mu za vykonané práce riadne nezaplatil. Žalovaný spochybňoval splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu, no sám na preukázanie svojich tvrdení, ktorým by dokázal opak, nepredložil žiadne dôkazy. Zákon pre účinné popretie protistrany vyžaduje nielen negáciu tvrdení protistrany, ale aj uvedenie vlastných skutkových tvrdení spôsobom, že strana uvedie okrem negácie tvrdení protistrany aj vlastnú verziu skutočností, podporenú príslušnými dôkazmi. 18. Opätovne zdôraznil, že žalovaný nikde nespochybnil, že by žalobca pre neho fakturované práce nevykonal, ako ani to, že mu za tieto práce žalovaný nezaplatil. Pritom žalovanému v rámci jeho procesnej obrany stačilo tvrdiť, že práce popisované žalobcom neboli nikdy vykonané a na preukázanie tejto skutočnosti predložiť napr. potvrdenie dotknutej školy s fotodokumentáciou alebo písomnú výzvu na plnenie zmluvných povinností adresovanú žalobcovi, či navrhnúť vykonanie výsluchu osôb, ktoré mali za žalobcu vykonať stavebné práce podľa zmluvy. V tomto svetle potom neobstojí ani argumentácia žalovaného o negatívnej dôkaznej teórii, keďže to, že práce neboli vykonané mohol žalovaný okrem už skôr zmieneného preukázať aj potvrdením zo strany školy, prípadne zmluvou o dielo medzi žalovaným a strednou školou, ktorá by neobsahovala žalobcom vykonané práce alebo aktuálnou fotodokumentáciou pôvodného stavu častí školy, kde mali byť práce žalobcu vykonané. Rovnako by žalovaný vedel preukázať aj to, že práce vykonal niekto iný ako žalobca, a to napr. výsluchom takýchto osôb. Za situácie, kedy žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd nemal potom inú možnosť, ako posúdiť tvrdenia žalobcu za nesporné.
19. Z procesnej obrany žalovaného tiež nebolo počas celého konania zrejmé, prečo po doručení faktúry č. 20200003, túto nevrátil žalobcovi, ak spochybňoval nárok žalobcu na jej úhradu. Z uvedených dôvodov vnímal správanie žalovaného za špekulatívne a snahu vyhnúť sa zaplateniu za riadne vykonané práce. 20. K údajnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v ktorom mal konajúci súd vyjadriť protichodný právny názor sa žalobca nevie bližšie vyjadriť, nakoľko žalovaný predmetné rozhodnutie k odvolaniu nepriložil a nie je ani voľne vyhľadateľné prostredníctvom webového portálu Ministerstva spravodlivosti SR, resp. portálu www.slov-lex.sk. Uvedená citácia takéhoto rozhodnutia môže byť účelovo vytrhnutá z kontextu, pričom žalobca ani žalovaný nepoznajú preukázaný skutkový stav v danom konaní. 21. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. 22. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval odvolacou replikou zo dňa 31.05.2023, v ktorej zotrval na dôvodnosti podaného odvolania, zopakoval uplatnené námietky voči napadnutému rozhodnutiu a žiadne nové skutočnosti neuviedol. 23. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 24. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 25. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 28. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 29. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 32. Podľa § 150 ods. 1 CSP /Skutkové tvrdenia/, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 33. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 34. Podľa § 154 CSP /Zákonná koncentrácia konania/, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 35. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 36. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 37. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie:
- rozhodol iba na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré v konaní neboli preukázané
- nerešpektoval negatívnu dôkaznú teóriu
- nerešpektoval zmluvné dojednania v čl. 6 bod 6.2.2 posudzovanej zmluvy o dielo. 38. Z rozhodnutia súdu I. inštancie vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie (v časti) na tom, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že na základe Zmluvy o dielo č. 257/2010 a dodatku k tejto zmluve vykonal pre žalovaného stavebné práce, ktoré mu vyfakturoval faktúrou č. 20200003 a žalovaný za tieto práce nezaplatil. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nárok žalobcu počas celého konania namietal a že súd nemôže založiť rozhodnutie iba na tvrdení žalobcu. 39. Napriek tomu, že podľa § 132 ods. 1, ods. 3 CSP, je žalobca povinný k žalobe priložiť všetky dôkazy na preukázanie jeho nároku, podľa súčasnej úpravy civilného súdneho konania je v zásade možné v konaní rozhodnúť aj bez toho, aby k žalobe bol pripojený akýkoľvek dôkaz, prípadne bez toho, aby v konaní bolo vykonané dokazovanie. 40. Jedným z prostriedkov procesného útoku sú totiž skutkové tvrdenia a k tomu prislúchajúcim prostriedkom procesnej obrany je popretie skutkových tvrdení. 41. Ak v určitom civilnom súdnom konaní žalobca uplatní výlučne skutkové tvrdenia, z ktorých jeho nárok vyplýva a žalovaný uplatnené skutkové tvrdenia zákonom predpísaným spôsobom nepoprie, pričom o uplatnených skutkových tvrdeniach nemá súd rozumné pochybnosti, súd nemá inú možnosť, ako považovať žalobcom uplatnené skutkové tvrdenia podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné. 42. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď súd čiastočne vyhodnotil danosť uplatneného nároku žalobcu na základe skôr označených nesporných skutkových tvrdení žalobcu. Žalovaný správnosť príslušných záverov súdu I. inštancie (obsiahnuté v ods. 17- 23), založených na nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, náležitým spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, keď síce tvrdil, že nárok žalobcu v priebehu celého konania popieral, avšak ani len neoznačil žiadnu svoju konkrétnu procesnú obranu (popretie skôr označených nesporných skutkových tvrdení), ktorou by tak urobil. Popretie nesporných skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu, pretože celá procesná obrana žalovaná je založená na tom, čo všetko žalobca v konaní nepreukázal, nie však na tom, čo žalobca neurobil (napríklad že objednané práce nevykonal). 43. Argumentácia žalovaného negatívnou dôkaznou teóriou v tejto súvislosti nie je namieste, pretože vo vzťahu k skôr uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať to, že žalobca objednané práce nevykonal. Z procesného hľadiska postačovalo, aby žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu zákonom predpísaným spôsobom poprel napr. tvrdením, že žalobca objednané práce nevykonal vôbec. V takomto prípade by sa prenieslo dôkazné bremeno na žalobcu, aby vykonanie práce preukázal. 44. Napadnutý rozsudok, ako už bolo vyššie uvedené založený v časti na nesporných skutkových tvrdeniach žalobcu a v časti na tom, že doručenie listín podľa bodu 6.2.2 a 6.2.3 zmluvy o dielo netvorí podľa označeného zmluvného dojednania podmienku vzniku nároku na zaplatenie ceny diela (ods. 24 a 25 napadnutého rozsudku). Žalovaný v odvolaní tieto závery súdu I. inštancie namietal, dôvodiac, že výklad príslušných zmluvných ustanovení odporuje ich obsahu a teda tomu, na čom sa zmluvné strany dohodli. 45. Skôr označená odvolacia argumentácia žalovaného by mohla mať relevanciu, ak by dotknuté prílohy žalovanej faktúry neboli žalovanému spolu s touto faktúrou doručené. 46. V podanom odpore žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie dotknutých príloh faktúry. Na toto vyjadrenie žalovaného v podanom odpore reagoval žalobca podaním zo dňa 22.01.2021, v ktorom okrem iného na námietku žalovaného reagoval skutkovým tvrdením, že originály namietaných listín doručil žalovanému spolu s faktúrou, pričom si z týchto listín nevyhotovil kópie. Teda žalobca opätovne uplatnil skutkové tvrdenie o tom, že všetky potrebné prílohy k faktúre priložil a zaslal ich žalovanému. Súd I. inštancie toto vyjadrenie žalobcu (aj s prílohami) žalovanému doručil spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní (doručené žalovanému 28.01.2021). Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním, v ktorom opätovne založil svoju procesnú obranu na tom, že žalobca svoj nárok nepreukázal a že žalobca nepreukázal naplnenie zmluvne dojednaných podmienok. Z takto formulovanej procesnej obrany žalovaného vyplýva, že žalovaný opätovne skutkové tvrdenia žalobcu o doručení nepoprel, iba namietol to, že to v konaní nebolo preukázané. Žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o doručení potrebných príloh k žalovanej faktúre nepoprel ani neskôr pred súdom I. inštancie. 47. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o doručení všetkých potrebných príloh posudzovanej faktúry žalovanému musí odvolací súd konštatovať, že zmluvné podmienky, dojednané medzi účastníkmi konania v bodoch 6.2.2 a 6.2.3 zmluvy o dielo, namietané žalovaným v prejednávanej veci, zo strany žalobcu naplnené boli.
48. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade ďalších nesporných skutkových tvrdení (oproti rozsahu, ako ich vymedzil súd I. inštancie), nie je na mieste doplnenie dokazovania odvolacím súdom, keďže dokazovanie sa o nesporných skutkových tvrdeniach nevykonáva. 49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).