Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-28-2024.pdf
PDF · 105.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o, Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, o zaplatenie 10 389,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 70Csp/25/2024-62 z 14.06.2024 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 10 389,92 eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 9 820,94 eur od 26.03.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovanej. 2.2.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra Banka, a.s.) a žalovanou bola uzatvorená XX.XX.XXXX Zmluva o Reiffeisen pôžičke (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške 10 000 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 14,80 % a RPMN 16,08 %. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 96 mesačných splátkach vo výške 179,49 eur pri splatnosti prvej splátky 22.10.2020 a poslednej splátky dňa 22.9.2028. Žalovaná sa zaviazala vrátiť spolu 17 190,19 eur. V dôsledku nepravidelných úhrad žalovanej sa táto dostala do omeškania so splácaním úveru veriteľ listom z 08.02.2021 označeným ako Posledná výzva na zaplatenie, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade dlžnej sumy vyčíslenej k 06.02.2021 vo výške 330,17 eur s upozornením, že „zaplatením dlžnej sumy sa jednoducho vyhnete prípadnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pôžičky (znamená to povinnosť zaplatiť celý zostatok pôžičky naraz)“. Žalobca nepreukázal doručenie a ani doručovanie tejto výzvy žalovanej. Veriteľ listom zo 25.03.2021 oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky. Dlh vyčíslil k 24.03.2021 vo výške 10 348,83 eur, z toho istina 9 820,94 eur, riadny úrok 492,97 eur, sankčný úrok 3,92 eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 31,- eur a vyzval žalovanú na zaplatenie v lehote 7 dní od vystavenia výzvy. Podľa doručenky toto oznámenie bolo žalovanej doručené 31.03.2021.Tatra banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník 16.10.2023 uzavreli Zmluvu o postúpení súboru pohľadávok, ktorou banka postúpila žalobcovi spornú pohľadávku, ktorej istina bola vo výške 9 820,94 eur, základný úrok vo výške 538,04 eur a poplatky vo výške 31,- eur. Právny predchodca žalobcu listom z 19.10.2023 oznámil žalovanej, že predmetná pohľadávka bola postúpená žalobcovi a žalobca listom z 22.12.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu v celkovej výške 11 165,12 eur.
2.3.Súd citoval znenie § 45, § 52 ods.1 a 4, § 53 ods. 9, § 565 OZ, § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ) a konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru pri kumulatívnom splnení predpokladov – a to omeškanie so zaplatením splátky viac než 3 mesiace a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej než 15 dní. 2.4.Súd konštatoval, že prvá podmienka platného zosplatnenia úveru bola splnená (omeškanie žalovanej so zaplatením splátky viac než tri mesiace). Posledná, plne uhradená splátka bola splátka splatná 22.11.2020 a veriteľ zosplatnil úver 24.03.2021. Veriteľ však nesplnil druhú podmienku platného zosplatnenia, keď nepreukázal, že listina označená ako Posledná výzva na zaplatenie z 08.02.2021 sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, dokonca ani len to, či bola vôbec odosielaná. V dôsledku vyššie uvedeného nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Nakoľko v zmysle § 17 ods.1 ZoSÚ možno postupovať len pohľadávku predčasne zosplatnenú, alebo po termíne konečnej splatnosti úveru – k čomu nedošlo, v zmysle už ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017) je takéto postúpenie absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore. 2.5.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP.
3.1.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.2.Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Má za to, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 OZ). 3.3.Doručenie (odoslanie do dispozičnej sféry žalovanej) predmetnej výzvy z 08.02.2021 (ktorou bola žalovaná upozornená na omeškanie a možnosť zosplatnenia úveru, pozn. odvolacieho súdu) bolo v konaní žalobcom tvrdené, nepopreté, a teda táto skutočnosť nebola spornou. Žalobca má za to, že ak mal súd pochybnosti o doručení akejkoľvek výzvy žalovanej, mohol v zmysle § 295 CSP vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol a za tým účelom dopytovať postupcu alebo žalobcu, avšak v žiadnom prípade nie popierať skutkové tvrdenia žalobcu, čo však § 151 ods.1 CSP neumožňuje. Súd tak zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou vo vychádzaní z nesprávne zisteného skutkového stavu (ohľadne nespornosti v procese doručovania výzvy žalovanej) a nesprávneho právneho posúdenia (ohľadom popierania nesporných skutkových tvrdení žalobcu súdom). 3.4.Žalobca taktiež namietol procesný postup súdu, keď zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by okresný súd vnímal niektoré skutočnosti za sporné, ani predbežné právne posúdenie sporu. Súd nepostupoval podľa § 181 ods.2 CSP čím, naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. 3.5.Dodal, že žalobca podaním z 23.03.2024 súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu z dôvodu hospodárnosti a efektívnejšieho riešenia veci, avšak to len pod podmienkou, že súd nepotrebuje vykonať ďalšie dôkazy a tvrdenia žalobcu považuje za nesporné. 3.6.Žalobca považuje rozhodnutie súdu za prekvapivé, nakoľko sa až z neho dozvedel, že súd vníma viaceré skutočností za sporné, vedúce k zamietnutiu žaloby. Dodal, že doručovanie predmetných písomností žalovanou nebolo popreté a teda išlo o nesporné skutkové tvrdenie v zmysle § 151 ods.1 CSP.
4.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila a v odvolacom konaní zostala nečinná.
5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1,2 CSP z hľadísk uplatnených žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
6. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7.1.Podané odvolanie v podstate smeruje predovšetkým proti zisteniam a záverom súdu ohľadom doručovania (doručenia) písomnosti – Poslednej výzvy z 08.02.2021 žalovanej, ktoré má vplyv na platnosť zosplatnenia, na ktoré nadväzuje (ne)platnosť postúpenia pohľadávky a samotný záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca vytýka súdu jednak to, že nesprávne postupoval, ak v konaní nespornú skutočnosť o doručení tejto písomnosti sám považoval za spornú, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, v dôsledku tohto porušenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyplynulo nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 7.2.Zároveň žalobca vzhliada porušenie práva na spravodlivý proces (spočívajúci v prekvapivosti rozhodnutia) tým, že súd na pojednávaní neurčil, ktoré skutočnosti považuje za sporné, ani nevykonal predbežné právne posúdenie sporu.
8.Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nedôvodnosť odvolacej námietky ohľadom vytýkaných nedostatkov pojednávania z 14.06.2024. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom by malo nevyslovenie sporných a nesporných skutočností súdom na pojednávaní (bez účasti strán sporu) zasiahnuť do jeho procesných práv, a to v takej intenzite, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietanie priebehu (a obsahu) pojednávania, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila, sa odvolaciemu súdu javí ako účelové, nakoľko ani v prípade, ak by súd na pojednávaní vyslovil, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné, vzhľadom na neprítomnosť strán sporu by táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na samotné rozhodnutie vo veci.
9.Odvolací súd ďalej konštatuje, že v konaní nebolo sporným, že zosplatnenie pohľadávky je esenciálnym predpokladom pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods.1 ZoSÚ. Sporným, a pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčovým bolo ustálenie toho, či súd prvej inštancie správne postupoval, ak sám (bez procesnej obrany žalovanej) skúmal preukázanie doručenia predmetnej písomnosti (Poslednej výzvy z 08.02.2021) žalovanej a zároveň, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
10.1.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie (I. ÚS 26/94). Porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 10.2.V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods.2 CSP) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods.2 CSP), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods.2 a 3 CSP), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Účelom tohto korektívu je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (Števček,M, Ficová, S.,Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 569 s.).
11.1.V danom prípade súd prvej inštancie správne postupoval, ak skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaná) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V sporoch s ochranou slabšej strany, akým je bezpochyby
i posudzovaný prípad, súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, čo je v zhode aj ustálenou rozhodovacou praxou. 11.2.V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky (v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods.1 ZoSÚ) a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Správny bol preto postup súdu, ak ex officio na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore skúmal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky. Adekvátne pritom vychádzal z názoru, že dôkazné bremeno preukázania splnenia týchto podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27.10.2021, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022). Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná doručenie výzvy nenamietala.
12.1.V preskúmavanom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nedisponuje v spore s aktívnou vecnou legitimáciou v dôsledku neplatného postúpenia uplatnenej peňažnej pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu. Správne pritom vychádzal z názoru, že splnenie podmienok stanovených v § 17 ods.1 ZoSÚ je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky. V zmysle § 17 ods.1 ZoSÚ môže byť postúpená iba pohľadávka po konečnom termíne splatnosti, alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou v celosti pred týmto termínom, musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods.9 OZ. Daný predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí byť splnený v čase postúpenia pohľadávky. 12.2.Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie pohľadávky ide o absolútne neplatný právny úkon (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017).
13.Odvolací súd sa ďalej zaoberal namietaným záverom súdu o nepreukázaní doručenia (doručovania výzvy podľa § 53 ods.9 OZ) žalovanej.
14.1.Podmienkou účinného zosplatnenia predmetného úveru je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva. Upozornenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je predpokladom pre účinný výkon tohto práva vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ak táto požiadavka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné, a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. 14.2.V predmetnom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu preukazuje Poslednou výzvou z 08.02.2021, upozorňujúcou dlžníka na možnosť zosplatnenia. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôjdenie tejto písomnosti (do dispozičnej sféry) žalovanej (bod 13. odôvodnenia). Na tom založil záver o nesplnení predpokladov pre účinné zosplatnenie pohľadávky (v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 OZ). 14.3.Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a dodáva:
15.1.Ak má výzva veriteľa ako jednostranný právny úkon vyvolať vo vzťahu k dlžníkovi očakávané právne následky v podobe následného zosplatnenia, musí byť dlžníkovi doručená rešpektujúc § 45 ods.1 OZ, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko žalobca nepreukázal, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného spotrebiteľa. Nebola predložená poštová návratka osvedčujúca buď doručenie tejto zásielky, resp. jej vrátenie v dôsledku neprevzatia v odbernej lehote. Žalobca nepreukázal skutočnosť, reálneho doručenia zásielky do dispozičnej sféry žalovaného spotrebiteľa, navyše nepreukázal ani len jej podanie na poštovú prepravu. Odvolací súd však poznamenáva, že ani takýto postup (preukázanie len podania na poštovú prepravu) by nezodpovedal doručeniu hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods.1 OZ. 15.2.Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ príslušná právna norma (§ 53 ods.9 OZ) stanovuje pre účinné zosplatnenie zostatku úveru tiež podmienku, aby veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pre naplnenie tejto podmienky nestačí zo strany veriteľa tvrdiť, že výzva pred zosplatnením bola odoslaná resp. doručená, ale súčasne naplnenie tejto zákonnej podmienky si vyžaduje zo strany veriteľa preukázanie, že výzva pred zosplatnením bola dlžníkovi doručená (v zmysle tzv. teórie dôjdenia).
16.1.Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z § 45 ods.1 OZ, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia. 16.2.Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka (do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva pred zosplatnením) predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019). 16.3.Výzva pred zosplatnením, presnejšie upozornenie veriteľa adresované dlžníkovi o uplatnení práva na zosplatnenie zostatku úveru v zmysle § 53 ods.9 OZ, jednoznačne predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí. 16.4.Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce na strane jednej postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje sa teda skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej iba tvrdenie o tom, že predmetný hmotnoprávny úkon, v tomto prípade výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods.9 OZ, bola doručená je bez výpovednej hodnoty k zhodnoteniu, či zásielka došla do sféry vplyvu príjemcu ako okolnosti relevantnej pre naplnenie § 45 ods.1 OZ.
17.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že napriek existencii výzvy pred zosplatnením, žalobca nepreukázal, že predmetnú výzvu zároveň dlžníkovi doručil (v zmysle tzv. teórie dôjdenia), čím nebol dodržaný právnou normou vyžadovaný postup pred zosplatnením úveru podľa § 53 ods. 9 OZ.
18.Keďže úver nebol riadne zosplatnený, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie, ktoré vyžaduje postúpenie splatnej pohľadávky (riadne zosplatnenej alebo po termíne konečnej splatnosti). Z úsudku, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods.8 zákona o bankách, je neplatný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018), súd vyvodil správny záver, že žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, preto nie je aktívne legitimovaný.
19.Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
20.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).