Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-32-2025.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/32/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Cestovná kancelária DAKA, s.r.o., so sídlom Bojnická 9851/18, Bratislava - Rača, IČO: 47 550 783, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Jarabica, s. r. o., so sídlom Kutlíkova 1755/17, Bratislava, IČO: 47 454 831 proti žalovanej: X. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale M. H.. S. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 509,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. októbra 2024, č.k. 45C/18/2024-107, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 174,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 174,30 eur od 12.03.2023 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 48 ods. 1, 2, § 43a, § 43c, § 44 ods. 1, § 52, § 517 Občianskeho zákonníka, podľa § 16 ods. 1, § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zájazde. Žalovaná mala pred odoslaním objednávky možnosť oboznámiť sa so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, v ktorých je jasne a zrozumiteľne stanovené, že k uzatvoreniu zmluvy o zájazde dochádza odoslaním objednávky a následným potvrdením objednávky zo strany cestovnej kancelárie. V potvrdení objednávky bola žalovaná žalobcom výslovne upozornená, že objednávka sa stala záväznou. Žalovaná však na e- mailovú správu žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná mala možnosť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, teda od 10.03.2022 bez uvedenia dôvodu a bez akýchkoľvek sankcií odstúpiť od zmluvy, čo však nevykonala. Žalobca sa zmluvou zaviazal obstarať zájazd a umožniť žalovanej sa ho riadne zúčastniť a užívať služby cestovného ruchu v rozsahu a spôsobom stanoveným v zmluve a VOP. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu zájazdu vo výške 509,10 eur, ktorú neuhradila ani len čiastočne. Medzi stranami sporu prebiehala v dňoch 01.06.2022 a 02.06.2022 komunikácia, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalovaná sa zájazdu nezúčastní, čo žalobca nepochybne zobral na vedomie, keďže od žalovanej žiadal úhradu storno poplatkov. Konkrétne e-mailovú správu žalovanej zo dňa 02.06.2022 možno považovať za definitívne odstúpenie od zmluvy, keď žalovaná uviedla, že "táto vec je z jej strany dávno ukončená". Žalobca mal za to, že žalovaná odstúpila od zmluvy až nenastúpením na zájazd, čo je však v priamom rozpore s požiadavkou žalobcu zo dňa 02.06.2022 vznesenou na žalobkyňu zaplatiť storno poplatky. Žalobca teda už dňa 02.06.2022 teda 35 dní pred plánovaným nástupom na zájazd
vyzval žalovanú na zaplatenie storno poplatkov. Vyvstáva teda otázka z akého právneho dôvodu žiadal žalobca zaplatenie storno poplatkov 35 dní pred začatím zájazdu. Je nepochybné, že v danom čase, 35 dní pred začatím zájazdu mal vedomosť, že žalovaná sa zájazdu nezúčastní, inak by predsa storno poplatky od nej nevymáhal. Najneskôr teda dňa 02.06.2022 došlo k odstúpeniu od zmluvy žalovanou, čo je 35 dní pred začatím zájazdu a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie storno poplatkov vo výške 35 % z vopred stanovenej celkovej ceny objednaných služieb, čo predstavuje 174,30 eur. V konaní mal preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z platne uzatvorenej zmluvy, a to tým, že po odstúpení od zmluvy o zájazde, nezaplatila žalobcovi storno poplatky (odstupné) dohodnuté v článku 6 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 174,30 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odstupného vo výške 35 % celkovej ceny objednaných služieb, keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo 35 dní pred začatím zájazdu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáha jeho zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal záver súdu prvej inštancie, že žalovaná najneskôr dňa 02.06.2022 odstúpila od zmluvy, čo je 35 dní pred začatím zájazdu, a teda mu vznikol nárok len na zaplatenie storno poplatkov vo výške 35 % z vopred stanovenej celkovej ceny objednaných služieb, čo predstavuje sumu 174,30 eur. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, kedy presne žalovaná odstúpila od zmluvy o zájazde, ide len o domnienku súdu, že najneskôr 02.06.2022 došlo k odstúpeniu od zmluvy žalovanou. Takýto záver súdu nemôže obstáť, pretože nie je jednoznačné, či a kedy naozaj žalovaná odstúpila od zmluvy o zájazde. Žalovaná nepreukázala žiadnymi dôkazmi kedy a či vôbec odstúpila od zmluvy o zájazde, keďže v konaní tvrdila len skutočnosť, že žiadnu zmluvu o zájazde nikdy so žalobcom neuzatvorila, a teda ani nemohla odstúpiť od zmluvy o zájazde, keďže podľa jej tvrdení zmluva o zájazde ani nikdy nevznikla. Za odstúpenie od zmluvy o zájazde nemožno považovať emailové vyjadrenie žalovanej, že mala za to, že táto vec je z jej strany dávno ukončená. Odstúpenie od zmluvy je dôležitou právnou skutočnosťou v právnom vzťahu, s ktorou právny poriadok spája právne následky, preto musia byť všetky právne úkony vyjadrené slobodne a vážne určite a zrozumiteľne inak sú neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, kam smeroval prejav vôle, respektíve konštatovanie žalovanej o tom, že má zato, že táto vec je dávno ukončená a vôbec nie je možné stotožniť toto konštatovanie s odstúpením od zmluvy o zájazde. K odstúpeniu od zmluvy o zájazde podľa neho nedošlo a skutočnosť, že vyzval žalovanú na zaplatenie 35 % odstupného neznamená, že so žalovanou prišlo k dohode na výške odstupného, keďže odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, na ktorého platnosť a účinnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že je chybne vypočíta istina storno poplatok v sume 509,10 eur. Poukázala na to, že ešte pred pojednávaním žalobca bol upozornený na skutočnosť, že dokonca neakceptoval priamy dôkaz, uvedený v spise a to, že odstúpenie zo zájazdu prebehlo mailovou komunikáciou dňa 02.06.2022, kde jeho pracovník uviedol, že je potrebné zaplatiť storno poplatok, ktorý mal stanoviť hneď po tejto komunikácii a vystaviť faktúru. Čo sa vôbec neudialo, približne po roku zrazu začali vymáhať poplatok vo výške 100 % bez akéhokoľvek vysvetlenia. Súdom vypočítaný storno poplatok považovala za správny. Mala za to, že dňom 02.06.2022 jasne a zrozumiteľne deklarovala, že o zájazd nemá záujem; ukázala na praktiky žalobcu a žiadala preto ponechať výrok II v pôvodnom znení prvostupňového konania.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie storno poplatku z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti
uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v kolízii so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi storno poplatok vo výške 35 % z vopred stanovenej celkovej ceny objednaných služieb z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovanou 35 dní pred začatím zájazdu, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k zamietnutiu časti žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
7. Súd prvej inštancie dôkladne posúdil prejav vôle žalovanej v jej emaily zo dňa 2.6.2022 tak, že žalovaná považovala svoj zmluvný záväzok na zaplatenie ceny zájazdu za ukončený, vyjadrila vôlu ďalej nebyť viazaná zmluvou o zájazde, nemala záujem o pokračovanie v zmluvnom vzťahu obstaraním zájazdu žalobcom. Vo väzbe na reakciu žalobcu, ktorý vyzval žalovanú na zaplatenie storno poplatkov 35 dní pred plánovaným nástupom na zájazd, správne súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že žalovaná svojím prejavom vôle vyjadrenom v emaily zo dňa 2.6.2022 platne odstúpila od zmluvy o zájazde. Žalobca preto nedôvodne namieta, že k odstúpeniu od zmluvy žalovanou došlo až nenastúpením na zájazd. Výsledky vykonaného dokazovania spoľahlivo potvrdzujú i skutkový záver konajúceho súdu, že k odstúpeniu od zmluvy žalovanou došlo odoslaním emailu žalobcovi dňa 2.6.2022, a preto žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že neustálil, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy.
8. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú čiastočne zamietol, rozhodol vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanej žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).