Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-38-2024.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/38/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, proti žalovaným v 1. rade A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D., D. XX (doručovacia adresa E. XXX, F.), 2. rade B. C., nar. XX.XX.XXXX, D., D. XX (doručovacia adresa E. XXX, F.), zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, o zaplatenie sumy 23 394,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 37Csp/50/2021-331 zo 27.06.2024 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Mestský súd Košice (ďalej aj súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I/) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II/).
2.1.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca (pôvodne BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v Parížskom registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky) domáhal zaplatenia sumy 23 394,63 eur spolu s úrokom vo výške 14,49 % ročne zo sumy 22 751,83 eur od 4.7.2018 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23 394,63 eur od 4.7.2018 až do zaplatenia, titulom nároku zo zmluvy uzavretej jeho právnym predchodcom, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 14.09.2012. 2.2.Súd prvým rozsudkom (č. k. 37Csp50/2021-146 zo 6.12.2022) rozhodol tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 23 091,94 eur, zmluvný úrok vo výške 14,49 % ročne zo sumy 20.481,38 eur od 4.7.2018 do 15.10.2022 a úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23 091,94 eur od 4.7.2018 až do zaplatenia (výrok I), povolil žalovaným splácať dlh v určených splátkach (výrok II), v prevyšujúcom rozsahu - o zaplatenie sumy 302,69 eur s prísl. žalobu zamietol (výrok III) a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,40 % (výrok IV). 2.3.Na odvolanie žalovaných odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil okrem výroku III a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že súd správne a náležite posúdil vzťah ako spotrebiteľský a správne sa vyporiadal s námietkami žalovaných, avšak predčasným je záver o správnosti RMPN. Súčasťou zmluvy je aj poistenie úveru, pričom suma poistného nebola zarátané do celkových nákladov spotrebiteľa a zohľadnená pri výpočte RPMN, pričom súd nevyhodnotil, či
v prejednávanom spore ide o povinné alebo dobrovoľné poistenie, čo má vplyv na určenie, či jeho suma má byť zahrnutá do RPMN. 2.4.Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí riadiac sa pokynom odvolacieho súdu vec právne posúdil podľa § 1 ods.2, § 2 písm. g), i), § 19 ods.2, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ZoSÚ). 2.5.Uviedol, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý záväzok sa vzťahuje zvýšená ochrana slabšej strany sporu - spotrebiteľa, zohľadňujúc jeho menej výhodné postavenie pri vyjednávaní obsahu zmluvného vzťahu, čo zohľadnil súd pri opätovnom posudzovaní dohody o RPMN. 2.6.Uviedol, že náklady na poistné nie sú súčasťou celkových nákladov podľa § 2 písm. g) ZoSÚ vtedy, ak uzavretím poistného nebolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, pričom tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno preukázania takéhoto stavu zaťažuje dodávateľa, rozhodne nie spotrebiteľa. Dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie úveru nebolo podmienené súhlasom spotrebiteľa s poistením schopnosti splácať úver. 2.7.Poistné, ktoré veriteľ zo zmluvy o úvere od žalovaných požadoval, malo povahu poistného podmieňujúceho uzavretie zmluvy a preto ho bolo nevyhnutné zohľadniť aj v celkových nákladov spotrebiteľa a hodnote RPMN uvádzanej v zmluve. Keďže však veriteľ poistné do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul a teda, tento údaj nebol zohľadnený ani v ročnej percentuálnej miere nákladov; táto bola zjavne stanovená v neprospech spotrebiteľa v nižšej hodnote, než táto zodpovedala skutočnosti. Následkom tohto sa zmluva o úvere považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. 2.8.Vzhľadom na záver o bezúročnosti úveru súd konštatoval, že žalovaní sú povinní žalobcovi zaplatiť len rozdiel medzi sumou, ktorú im veriteľ reálne poskytol a sumou, ktorú už veriteľovi vrátili. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, t.j. že veriteľ reálne poskytol žalovaným sumu 33 666 eur a žalovaní zaplatili sumu 36 143,32 eur súd uzavrel, že žalovaní veriteľovi zaplatili viac, než čo im veriteľ poskytol a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2.9O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.
3.1.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3.2.Zásadne nesúhlasí s právnym posúdením a závermi o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Má za to, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru nebolo podmienené uzavretím poistenia, pričom dlžníci požiadali o rozšírený súbor poistenia (pričom v ponuke bol aj Základný súbor poistenia). Zdôraznil, že poistné do celkových nákladov v tomto prípade vzhľadom na jeho fakultatívnosť nevstupuje, preto je správne uvedená jednak výška celkových nákladov spotrebiteľa ako aj výpočet RPMN. 3.3.Konštatovanie, že spotrebitelia museli prijať Zmluvu v predpripravenom znení veriteľom nemôže obstáť. Zo samotnej Zmluvy vyplýva, že táto bola pripravená na základe telefonického rozhovoru medzi zmluvnými stranami a veriteľ do predpripraveného poľa v Zmluve „zvolený súbor poistenia“ na základe prejavu vôle žalovaných doplnil do zmluvy nimi zvolený súbor poistenia a takto vyhotovenú zmluvu im následne zaslal na podpis. Prijatie názoru súdu, že žalovaný si takto zvolený súbor poistenia nevybrali, ale jednalo sa o svojvoľné rozhodnutie veriteľa by bolo absurdné. Zároveň citáciou zmluvných ustanovení poukázal na to, že žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že sa v dostatočnom časovom predstihu pred poskytnutím úveru oboznámili s obsahom zmluvy a súvisiacimi dokumentami, že im boli poskytnuté dostatočné odborné rady, informácie a odporúčania, porozumeli rizikám a boli dostatočne, vyčerpávajúco a zrozumiteľne oboznámení s podmienkami a charakterom sprostredkovaných finančných služieb. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaní mali možnosť v pohodlí svojho domova zmluvu preštudovať, prípadne sa poradiť s finančným poradcom alebo inými osobami a až následne zmluvu podpísať – išlo teda o informované rozhodnutie. To že to neurobili nemôže byť na ťarchu žalobcu. 3.4.Z toho dôvodu je napadnuté rozhodnutie zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia vychádzajúceho z nesprávnych skutkových zistení. 3.5.Napadnuté rozhodnutie považujú sa nesprávne aj z dôvodu, že súd izolovaným výkladom zákona bez súvislosti a bez reálnej opory v zásadách civilného procesu spôsobuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces na úkor žalobcu.
3.6.Poukázal tiež na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/91/2022 z 31.10.2023, 6CoCsp/61/2022 z 31.01.2023, 9CoCsp/4/2021 z 16.03.2022.
4.1.Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4.2.V prvom rade uviedli, že už v prvoinštančnom konaní tvrdili, že si nemohli zvoliť, či uzavrú zmluvu s poistením alebo bez, mohli si vybrať len rozsah poistenia. Pôvodný veriteľ (pôvodný žalobca) toto v konaní nepoprel. Až žalobca po prvom odvolacom konaní začal uvedené popierať, čo považujú za špekulatívne a účelové. 4.3.Ohľadom samotného posúdenia otázky, či poistné malo dobrovoľný charakter a či ho bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov resp. RPMN odkázali na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uzavreli, že poistné, ktoré pôvodný veriteľ od žalovaných požadoval, malo povahu poistného podmieňujúceho uzavretie zmluvy, ktoré bolo nevyhnutné zohľadniť aj v celkových nákladoch spotrebiteľa a RPMN uvádzanej v zmluve.
5.Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní.
6.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1,2 CSP z hľadísk uplatnených žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
8.Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9.Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je naplnený.
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP je označený v podstate len formálne – bez materiálneho vymedzenia, v dôsledku čoho nebol účinne uplatnený. Žalobca len zhrnúc svoje ostatné odvolacie dôvody uviedol, že by bolo krajne nespravodlivé, ak by bola žaloba zamietnutá z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia. Taktiež námietku, ktorou vyčíta súdu postup súdu spočívajúci v izolovanom výklade zákona bez súvislosti a bez reálnej opory v zásadách civilného procesu považuje odvolací súd za vágnu a neurčitú, z ktorej nie je zrejmé, čím konkrétnym mal súd prvej inštancie naplniť uvedený odvolací dôvod. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že nezistil žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv ani jednej zo strán sporu a už vôbec nie je v takej intenzite, ktorej porušenie by mohlo znamenať, resp. viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11.Vadu nesprávne zisteného skutkového stavu a na to nadväzujúceho právneho posúdenia odvolateľ vzhliada v záveroch súdu o tom, že zmluvne dojednané poistné spĺňalo atribút dobrovoľnosti a teda nemuselo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN.
12.S prihliadnutím na záver, že namietané odvolacie dôvody neboli naplnené odvolací súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.
13.S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:
14.Podstatným pre meritórne rozhodnutie (ako už konštatoval odvolací súd v prvom rozhodnutí) bolo určenie, či náklady zmluvne dojednaného poistného sa mali zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľského úveru a následne premietnuť do RPMN, nakoľko od uvedeného závisí, či sú uvedené údaje správne a teda – či je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov.
15.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu nesprávne určenej hodnoty RPMN, v dôsledku nezapočítania nákladov za poistenie a tým aj nesprávne určenej výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco (v bodoch 34. až 50. odôvodnenia) vymedzil predpoklady, kedy sa poistné do nákladov nezarátava a zdôvodnil, prečo tomu v prejednávanom prípade tak nie je.
16.Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uzavretie dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru, nakoľko z obsahu spisu najmä z obsahu Zmluvy vyplýva, že poplatok za poistenie bol integrálnou súčasťou Zmluvy, bol zahrnutý do výšky splátok na úhradu poskytnutého úveru, ktoré okolnosti nasvedčujú tomu, že úmyslom veriteľa bolo poskytnúť úver za predpokladu, že spotrebiteľ si zvolí poistenie úveru, teda zvolenie niektorého zo súborov poistenia bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, čomu svedčí aj skutočnosť, že v časti 3. bode 1.1 Poistenie je uvedený rozsah zvoleného poistenia, pričom zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva možnosť pre spotrebiteľa nezvoliť si žiadne poistenie.
17.Obvyklá argumentácia dodávateľa, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že mal dostatok času na jej preštudovanie podľa odvolacieho súdu opomína samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ s tou ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať aj na podmienku uzavretia poistenia zmluvného vzťahu.
18.Bez ohľadu na fakt, že veriteľ poukazuje na možnosť spotrebiteľa ukončiť dojednané poistenie, tak vychádzajúc zo spôsobu úpravy zmluvných vzťahov ako ich vopred predložil veriteľ na podpis spotrebiteľovi, zohľadňujúc zásadu výkladu spotrebiteľských zmlúv podľa § 54 ods.2 OZ v prospech spotrebiteľa ako na to odkazoval aj súd prvej inštancie, odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje s jeho záverom, že zmluvné ustanovenie o poistení má v danom prípade charakter poistenia povinného, ktoré dlžník po podpise zmluvy platiť musel, čoho dôkazom je aj to, že poistné bolo bez ďalšieho priamo súčasťou mesačnej splátky úveru. Poistné tak bolo podmienkou uzavretia Zmluvy a v súlade s §2 písm. g) ZoSÚ malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a prejaviť sa aj vo výpočte hodnoty RPMN. Pretože veriteľ poistné do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul, teda tento údaj nebol zohľadnený ani v ročnej percentuálnej miere nákladov, táto bola zjavne stanovená v neprospech spotrebiteľa v nižšej hodnote, než táto zodpovedala skutočnosti. Následkom tohto zavádzajúceho konania veriteľa sa zmluva o revolvingovom úvere považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov.
19.Navyše odvolací súd poznamenáva, že právnemu predchodcovi žalobcu (veriteľovi) nič nebránilo, aby náklady takto dojednaného poistného zahrnul do celkových nákladov spotrebiteľa a reflektoval ich aj v uvádzanej RPMN.
20.K odvolateľom odkazovaným rozhodnutiam odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú iných veriteľov (VÚB, a.s.), s obsahovo odlišnými zmluvnými formuláciami, a preto tie-ktoré konkrétne závery o (ne)dobrovoľnosti dojednané poistného sú v predmetnom spore irelevantné. Odvolací súd poukazuje na obdobné rozhodnutia týkajúce sa totožného veriteľa ako je právny predchodca žalobcu, sp. zn. 9Co/79/2019, 2Co/313/2018, kde odvolací súd zhodne dospel k záveru o nedobrovoľnosti poistenia a teda nutnosti zarátať náklady poistného do celkových nákladov úveru a RPMN.
21.Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
22.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešným žalovaným odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).