Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou v spore žalobcu: DOVOZ KÁVY, s. r. o., so sídlom Obežná 8563/2, 010 08 Žilina, IČO: 46 891 731 zastúpený spoločnosťou: LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47253096, v mene ktorej koná konateľ a advokát: JUDr. Andrej Lalinský, proti žalovanému: Marek Martinec - MASYDA, Málaš 111, IČO: 41 717 490, nar. 24.03.1980, trvale bytom B. XXX, X. M. Q.: XXX XX Č., X. XXX, o zaplatenie 506,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 198,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne:

- zo sumy 198,00 Eur od 26.07.2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú pôvodne doručil Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) dňa 03.09.2019, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume 308,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 308,66 Eur od 23.08.2019 do zaplatenia, a zmluvnej pokuty v sume 198,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,00 Eur od 26.07.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur a taktiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok odvodzoval zo zmluvného vzťahu - zmluva o pravidelných dodávkach kávy a o nájme kávovaru zo dňa 31.10.2018.

2. O žalobe rozhodol upomínací súd platobným rozkazom č.k. zo dňa 16.09.2019, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz upomínacieho súdu nebolo možné žalovanému

doručiť do vlastných rúk, čo upomínací súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.

3. Vec bola následne postúpená Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 16.03.2020.

4. Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 31.10.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o pravidelných dodávkach kávy a o nájme kávovaru (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol aj nájom kávovaru. Z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje záväzku a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca zaslal žalovanému oznámenie o porušení zmluvných podmienok zo dňa 16.04.2019, v ktorom definoval dané porušenia zmluvy zo strany žalovaného: napr. nesplnenie dohodnutého mesačného odberu kávy za príslušný kalendárny mesiac, premiestnenie kávovaru z dohodnutého miesta na prevádzkovanie, neumožnenie predávajúcemu vykonávať kontrolu predmetu nájmu a iné. Žalobca poukázal na článok IV.

- prenájom kávovaru, konkrétne bod 6, podľa ktorého ak kupujúci, v tomto prípade žalovaný, nedodrží podmienky článku 2 zmluvy, v ktoromkoľvek mesiaci, je povinný zaplatiť dodávateľovi - žalobcovi nájomné za príslušný mesiac vo výške 60,00 Eur s DPH alebo nájomné o výške 12,00 Eur za každé kilo kávy, ktoré chýba ku splneniu minimálne 5 kg a to najneskôr do 5. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom neboli splnené podmienky nájmu zo strany kupujúceho, t. j. žalovaného. Ďalej uviedol, že dňa 16.04.2019 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o okamžitom ukončení zmluvy zo dňa 31.10.2018, a to v nadväznosti na článok IV. bod 7, podľa ktorého ak kupujúci (teda žalovaný) bude v omeškaní so zaplatením nájomného viac ako 14 dní a nájomné nezaplatí ani do 3 dní od doručenia výzvy predávajúceho, t. j. žalobcu, na zaplatenie nájmu, predávajúci po uplynutí tejto lehoty má právo od tejto zmluvy odstúpiť a okamžite odňať predmet nájmu. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky, odovzdal mu predmet nájmu, t. j. kávovar, čím došlo k ukončeniu zmluvy, a teda žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v celkovej sume 198,00 Eur, na čo žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXX so splatnosťou 25.07.2019 (ďalej len „faktúra č. 1“). Žalovaný však neodovzdal žalobcovi ani prevzaté reklamné predmety a materiál značky Lavazza. V dôsledku uvedeného žalobca potom vystavil faktúru č. 1902180 so splatnosťou 22.08.2019 (ďalej len „faktúra č. 2) na sumu 308,66 Eur, predmetom ktorej boli neuhradené záväzky za nájom mesiacov apríl, máj a jún 2019 v sume 180,00 Eur a za neodovzdané reklamné predmety značky Lavazza spolu v sume 128,67 Eur. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný pohľadávku, ktorá je spolu vyčíslená v sume 506,66 Eur (198,00 Eur + 308,66 Eur) neuhradil ani v časti. Žalobca preto vyzval žalovaného na úhrady pohľadávky prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom zásielka bola žalobcovi vrátená s poznámkou pošty: „adresát neznámy“. Podľa žalobcu, žalovaný má však na uvedenej adrese A. XXX/XX, M. prevádzkareň, pričom na tejto adrese by mal mať možnosť prebrať aj korešpondenciu. Predžalobná výzva bola žalovanému zasielaná aj prostredníctvom mailu, avšak žalovaný do dňa podania žaloby nereagoval a pohľadávku žalobcovi neuhradil. Keďže žalovaný je v omeškaní, žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v oboch prípadoch vo výške 9 % ročne.

5. Uznesením č. k. -49 zo dňa 06.04.2020 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá výzva opätovne nebola zo strany žalovaného prevzatá. Žalovaný si ale následne prevzal platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v konaní -55 dňa 20.08.2020, voči ktorému podal odpor, kde uviedol, že nárok je bezdôvodný, pretože žaloba sa nezakladá na pravde. Následným uznesením č. k. -63 zo dňa 29.10.2020 okresný súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Levice. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2020.

6. Uznesením č. k. -64 zo dňa 29.10.2020 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.11.2020, a v ktorom uviedol, že s podaným odporom nesúhlasia, považujú ho za účelový a nedôvodný. V celom rozsahu žalobca zotrval na tvrdeniach uvedených v predchádzajúcich podaniach, najmä v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a na ktoré v tomto vyjadrení odkázal. Uviedol aj, že žalovaný vo svojom odpore nijakým spôsobom nevyvracia nárok žalobcu, ani jeho tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a preto má žalobca za to, že jeho nárok je uplatnený dôvodne. V tomto podaní zároveň navrhol aj vypočuť svedkyňu, B. O., ktorá je zamestnankyňa žalobcu, a ktorá mala na starosti komunikáciu so žalovaným. Poukázal tiež aj na trestno-právnu rovinu konania žalovaného s tým, že navrhovaná svedkyňa je svedkyňou aj v trestnej veci.

7. Na výzvu súdu sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný dňa 03.02.2021, kde uviedol, že si je vedomý, že sa ničoho nedopustil, dokonca si myslí, že zo strany žalobcu ide čisto o špekuláciu. Poukázal na to, že nič plánovane nespáchal, zrušil prevádzku urgentne zo zdravotných dôvodov, nakoľko začal mať vysoký krvný tlak, čo mu zapríčinilo poruchu v pravom oku. Z toho dôvodu a lekárskych vyšetrení je už plný invalidný dôchodca. Bližšie zdôvodnenie mal podať na pojednávaní.

8. Ďalším podaním doručeným súdu 28.10.2021 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že netrval na vykonaní navrhnutého dôkazu, a to výsluchu svedka Miroslavy Strýčkovej.

9. Žalovaný zaslal súdu ďalšie vyjadrenie doručené súdu 07.01.2022, kde poukazuje na to, že od žalobcu odoberal kávu, avšak podľa jeho názoru nedostal od nich výpoveď zmluvy, nakoľko ju doručovali na adresu prevádzky, o čom doložil aj kópiu do spisu, kde však on sa už od 01.04. nezdržiaval, pretože táto prevádzka bola zrušená. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo mu výpoveď nebola zaslaná mailom spolu aj s faktúrami. Ďalej uviedol, že po uzatvorení tejto prevádzky od nich naďalej objednával kávu, ktorú mu posielali na adresu prechodného bydliska Š. O., X. XXX/X. Pokiaľ žalobca žalovanému posielal kávu na vyššie uvedenú adresu, žalovaný mal za to, že na túto adresu mu mohli posielať aj výpoveď a spornú faktúru. V apríli mu odmietli doručiť kávu, o čom predložil aj e-mail s vyjadrením, že kávu mu už nedodajú. Žalovaný chcel v spolupráci pokračovať, plánoval po uzdravení sa, otvoriť ďalšiu novú prevádzku a využívať aj ich kávostroj. Namiesto toho však žalobca začal od neho vymáhať zmluvnú pokutu a peniaze za reklamný a propagačný materiál ako sú šálky s ich logom a poháre s ich logom, čo je podľa žalovaného však nelogické, pretože sa jedná o materiál bežného používania a opotrebovania. Tento materiál mu bol dodaný obchodnou zástupkyňou, ktorá pri samotnom podpise zmluvy povedala, že ak bude od nich brať kávu značky Lavazza, tak bude mať aj ich poháre, aj cukor a aj oplátky s logom Lavazza. Preto si objednal aj kávu, cukor, ako aj oplátky a všetko pri doručení uhradil. Žalovaný uviedol, že odmieta platiť niekomu za bežné opotrebovanie a používanie pohárov, pretože s takýmto konaním sa nestretol ani u spoločnosti Coca Cola, ako ani napríklad u spoločnosti Šariš Kofola, od ktorých tiež bral sortiment. Jedná sa o reklamu a bežnú vec s tým, že väčšinu týchto pohárov mal zanechať aj na menovanej prevádzke. Na tejto prevádzke malo byť viacero pohárov, ktoré zostali aj po bývalých majiteľoch, a preto neriešil, čo je jeho a čo tam už bolo. Je možné, že tam zanechal aj poháre spoločnosti žalobcu. Podľa žalovaného konanie žalobcu je úmyselné, vypočítavé, lebo ich vôbec nezaujímalo, že chce ďalej od nich brať sortiment, ich zaujímalo len to, kedy ich zaplatí zmluvnú pokutu a poháre. Vôbec sa žalobca nezaujímal o to, prečo zrušil prevádzku, či to bolo úmyselné alebo nie. Nakoľko im niekoľkokrát vravel do telefónu alebo prostredníctvom sms správ, že náhle ochorel, dostal príhodu, pri ktorej oslepol na pravé oko, preto žiada aby súd konanie zamietol, alebo ak sa dá preložil na Okresný súd Senica, kde má prechodné bydlisko, poprípade konal v jeho neprítomnosti (č. l. 136, 137).

10. Okresný súd o žalobe rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10.01.2022, na ktorom konal v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného s tým, že právny zástupca žalobcu v tomto prípade neospravedlnil svoju neúčasť, ako ani nepožiadal o odročenie pojednávania a žalovaný vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti, čo vyplýva z vyjadrenia na č. l. 137.

11. Na tomto pojednávaní vykonal súd dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

čl. 7-12 žaloba, čl. 15 predžalobná výzva, oznámenie o prevzatí zastupovania, čl. 16-19 zmluva o pravidelných dodávkach kávy a o nájme kávovaru z 31.10.2018, čl. 19 PV - 20 porušenie zmluv. podmienok z 16.04.2019, čl. 20 PV okamžité ukonč. Zmluvy z 31.10.2018, čl. 21 faktúra č. XXXXXXX na sumu 198,00 Eur, čl.21 PV preberací protokol, čl. 22 faktúra č. 1902180 na sumu 308,86 Eur, čl. 24 PR upomínacieho súdu z 16.09.2019, čl. 37-38 návrh na pokračovanie v konaní + návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, čl. 47 výpis zo živnostenského registra - žalovaný, čl.49 výzva na vyjadrenie sa, čl. 55 PR OS LV z 20.08.2020, čl. 62 odpor proti PR, čl. 63 uznesenie z 29.10.2020, ktorým bol zrušený PR ppl 24.11.2020, čl. 64 výzva na vyjadrenie sa poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čl. 69-76 vyjadrenie žalobcu k odporu, návrh na vypočutie svedka, čl. čl. 81 uzn. z 03.12.2020, čl. 84 výpis zo živnostenského registra žalovaný, čl. 87 vyjadrenie žalovaného, čl. 94-100 ospravedlnenie PZ žalobcu na pojednávaní + vyjadrenie, že netrvá na vykonaní dôkazných výsluchov svedka, čl. 105-106 ospravedlnenie žalovaný, čl. 112-118 súhlas s prejednaním veci bez prítomnosti žalobcu a PZ žalobcu, čl. 136-137 vyjadrenie žalovaného, čl. 138-141 prílohy k vyjadreniu.

12. Z uvedených listinných dokladov a písomných vyjadrení strán sporu okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca spolu so žalovaným uzatvorili dňa 31.10.2018 zmluvu, na základe ktorej sa predávajúci („žalobca“) zaväzuje kupujúcemu („žalovanému“) dodať zrnkovú kávu a čaje, ktorú si kupujúci objedná zo sortimentu kávy a čaju uverejnenom na internetovom portáli predávajúceho v množstve minimálne 5 kg kávy mesačne, počas doby najmenej 36 mesiacov. Podľa článku III. bod 5: kupujúci je povinný dodaný tovar prevziať a potvrdiť jeho prevzatie, pri prevzatí tovaru je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu a to kuriérovi alebo obchodnému zástupcovi. Podľa článku III. bod 6 zmluvy, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že kupujúci zaplatí za dodaný tovar v dohodnutej lehote splatnosti faktúry, a to v lehote splatnosti, ktorá bude uvedená vo faktúre vystavenej dodávateľom, avšak až po odsúhlasení takého spôsobu platby za dodaný tovar zo strany dodávateľa. Inak je kupujúci povinný uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar pri jeho prevzatí. Pre účely tejto zmluvy sa za deň úhrady považuje deň pripísania príslušnej finančnej sumy z účtu odberateľa na účet dodávateľa. Podľa článku IV. bod 1 zmluvy predávajúci sa zaväzuje, že počas doby trvania tejto zmluvy kupujúcemu prenechá za podmienok uvedených v odseku 2 tohto článku do dočasného užívania kávovar značky SAECO AULIKA TOP HSC 90180 OCS0092330, na prípravu espresso kávy (ďalej len „predmet nájmu“). Podľa článku IV. odsek 2 zmluvy kupujúci sa zaväzuje, že splní podmienky nájmu určené v tejto zmluve a predmet nájmu bude využívať výhradne spôsobom uvedeným v tejto zmluve. Podľa článku IV. odsek 3 po uzatvorení tejto zmluvy predávajúci spolu s prvou dodávkou kávy podľa článku 2 tejto zmluvy, dodá a nainštaluje kávovar v mieste prevádzky kupujúceho a odovzdá kupujúcemu všetky doklady, ktoré umožňujú riadne užívanie kávovaru, najmä návod na použitie. Kávovar počas celej doby nájmu ostáva vo vlastníctve predávajúceho. Podľa článku IV. bod 6 zmluvy, pokiaľ kupujúci počas trvania nájmu dodrží podmienky uvedené v článku 2 tejto zmluvy, nie je povinný platiť za užívanie predmetu nájmu. Ak však kupujúci nedodrží podmienky článku 2 tejto zmluvy, v ktoromkoľvek mesiaci počas doby nájmu, je povinný zaplatiť dodávateľovi nájomné za príslušný mesiac vo výške 60,00 Eur s DPH alebo nájomné vo výške 12,00 Eur s DPH za každé kilo kávy, ktoré chýba k splneniu minimálne 5 kg a to najneskôr do 5. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom neboli splnené podmienky nájmu zo strany kupujúceho. Nájomné kupujúci zaplatí predávajúcemu na základe faktúry vystavenej predávajúcim. Podľa článku IV. bod 14 zmluvy, kupujúci nie je oprávnený bez vážneho dôvodu a bez predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa predmet nájmu premiestňovať a vykonať na ňom akékoľvek zásahy. Všetky zásahy do predmetu nájmu ako aj jeho akýkoľvek servis a opravy je oprávnený vykonávať jedine dodávateľ alebo ním určené osoby. Za škody vzniknuté nad rámec bežného opotrebovania, resp. škody vzniknuté neodborným použitím a zaobchádzaním s predmetom nájmu alebo jeho použitím na iné účely ako je určený, zodpovedá v celom rozsahu odberateľ. Podľa článku IV. bod 16 zmluvy, v prípade zistenia akéhokoľvek porušenia zmluvy ohľadne predmetu nájmu má predávajúci nárok na zmluvnú pokutu v sume 198,00 Eur a právo odstúpiť od tejto zmluvy. Odstúpením od zmluvy nárok na zmluvnú pokutu ostáva zachovaný.

12.1. Z listinného dokladu a to porušenia zmluvných podmienok zo dňa 16.04.2019 vyplýva, že žalobca mal odstúpiť od zmluvy s tým, že využil bod 16 v článku IV., na základe ktorého žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 198,00 Eur s tým, že upozornil žalovaného na potrebu bezodkladne odovzdať predmet nájmu spolu s reklamnými predmetmi, ktoré mu boli zapožičané za účelom spolupráce. V tomto listinnom doklade žalobca poukazuje na viaceré porušenia zmluvy a to, že žalovaný nesplnil dohodnutý mesačný odber za mesiac marec, bol v omeškaní viac ako 14 dní, zároveň bol v omeškaní s obdržaním dohodnutého odberu každý mesiac od začiatku spolupráce, bez písomného upozornenia premiestnil kávovar z dohodnutého miesta na prevádzkovanie a k uvedenému dátumu neudal adresu, kde sa predmetný kávovar nachádza a zároveň neumožnil predávajúcemu vykonať kontrolu predmetu nájmu.

12.2. Listinným dokladom datovaným toho istého dňa, mal žalobca oznámiť žalovanému okamžité ukončenie zmluvy, a to z dôvodu porušenia podmienok vo viacerých bodoch uvedených v zmluve s tým, že mal okamžite odobrať nájomcovi predmet nájmu, ktorý je kávovar ako aj reklamné predmety. Podľa tohto listinného dokladu žalobca uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť čiastočný nájom vyplývajúci za mesiac 03/2019, a tiež zmluvnú pokutu v sume 198,00 Eur.

12.3. Faktúrou č. 1 (čl. 21) žalobca vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 198,00 Eur.

12.4. Ďalším dokladom žalobca preukazuje prevzatie reklamných predmetov, a to 75 ml Lavazza šálka s podšálkou v počte kusov 6 v celkovej cene 35,22 Eur, 165 ml Lavazza šálka s podšálkou v počte kusov 12 v celkovej sume 71,88 Eur a 330 ml Lavazza pohár sklo v počte kusov 6 v celkovej cene 21,60 Eur, čo spolu predstavuje 128,70 Eur (v spise na č. l. 21 p. v.).

12.5. Faktúrou č. 2 žalobca fakturoval žalovanému nájom za kávovar za mesiace apríl, máj, jún 2019 spolu s DPH á 60,00 Eur a potom aj za šálky s rozdielom 0.01 Eur pri šálkach 75 ml a s rozdielom 0,02 Eur pri šálkach 165 ml oproti tomu, ako bola uvedená ich cena v preberacom protokole. Faktúra znie na sumu 308,66 Eur.

12.6. Žalobca žiadal priznať mu uplatnený nárok v celom rozsahu, žalovaný takto uplatnený nárok popieral.

13. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, (ďalej len „“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

15. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, (ďalej len „“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17. Podľa , prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

18. Podľa , , nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. (2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

19. Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. V tomto konaní nebol spor medzi stranami sporu o samotné uzatvorenie nájomnej zmluvy, ako aj prebratie kávovaru a reklamných predmetov, spor bol o ukončenie nájomného vzťahu, ako aj o opodstatnenosť nároku žalobcu na plnenie zmluvnej pokuty a finančnej sumy zodpovedajúcej hodnote reklamných predmetov a nájmu, pretože žalovaný mienil v zmluvnom vzťahu zotrvať. Zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok je jednak zmluvou kúpnou, na základe ktorej žalobca odpredával žalovanému kávu za zmluvne dohodnutých podmienok, ako aj zmluvou nájomnou, vo vzťahu k prenajatému kávovaru, ktorý nájom nastupoval ale len za okolností predpokladaných zmluvou. V konaní si žalobca neuplatnil nárok na kúpnu cenu za dodané množstvo kávy, alebo sumu vyplývajúcu zo zmluvne neodobratého množstva kávy, nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva výlučne len z nájomnej zmluvy vo vzťahu k prenajatému kávovaru a porušenia zmluvných podmienok. Súd preto uvádza v tomto rozsudku len príslušné ustanovenia týkajúce sa predmetu, od ktorého žalobca v žalobe uplatňoval nárok.

21. Čo sa týka nároku na nájomné za kávovar, tak žalovaný nespochybňoval prevzatie kávovaru, ako ani nebol spor o tom, že tento kávovar nebol žalobcovi vrátený, čo vyplýva aj z e - mailovej komunikácie medzi stranami sporu, ktorý dôkaz predložil sám žalovaný. Z tejto e-mailovej komunikácie (v spise na č. l. 138-140) má súd preukázanú pravdivosť tvrdenia žalobcu o premiestnení kávovaru, čo v konečnom dôsledku žalovaný ani v konaní nepopieral, a v e - maile toto potvrdzuje svojim vyjadrením:

„Ja som musel zrušiť prevádzku zo dňa na deň tak som musel vypratať priestory“. Uvedené vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra žalovaného preukazujúceho, že žalovaný prestal vykonávať podnikateľskú činnosť na adrese, ktorá bola uvedená v nájomnej zmluve - O., N. XXXX/XX práve ku dňu 01.04.2019 (č. l. 68). Žalovaný mal síce snahu o to, aby ďalej pokračoval v zmluvnom vzťahu so žalobcom, avšak toto mienil uskutočniť až po tom, ako sa uzdravie a pravdepodobne v inej prevádzke. Žalobcovi ale neodpovedal na jeho dotazy a neoznámil mu, kde sa nachádza kávovar, poukazoval len na zlú komunikáciu so žalobcom ešte počas trvania zmluvného vzťahu. Navyše žalovaný v konaní vôbec netvrdil, že by po uvedenej komunikácii, alebo v priebehu konania žalobcovi kávovar vrátil. Súd preto ustálil, že kávovar žalobcovi vrátený nebol.

22. Z obsahu zmluvy ale vyplýva, že nájom za kávovar poskytnutý žalobcom žalovanému, nebol žalovaný povinný platiť počas celého zmluvného vzťahu, ale len v prípade ak nastali v zmluve predpokladané okolnosti. Sám žalobca poukazoval na čl. IV bod 6 zmluvy, podľa ktorého: „Pokiaľ kupujúci počas trvania nájmu dodrží podmienky uvedené v článku II. tejto zmluvy, nie je povinný platiť za užívanie predmetu nájmu. Ak však kupujúci nedodrží podmienky článku II. tejto zmluvy v ktoromkoľvek mesiaci počas doby nájmu, je povinný zaplatiť dodávateľovi nájomné za príslušný mesiac vo výške 60 - euro s DPH, alebo nájomné vo výške 12,- eur s DPH za každé kilo kávy, ktoré chýba k splneniu minimálne 5 kg, a to najneskôr do 5. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom neboli splnené podmienky nájmu zo strany kupujúceho. Nájomné kupujúci zaplatí predávajúcemu na základe faktúry vystavenej predávajúcim.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na nájom za kávovar výlučne len počas trvania zmluvného vzťahu. Žalobca si uplatnil nárok na nájom za kávovar za mesiace 4,5 a 6/2019 á 60,00 Eur, čo vyplýva tak z faktúry č. 2, ako aj z tvrdení uvádzaných žalobcom v žalobe.

23. Súd preto skúmal, kedy a ako došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V tejto otázke sám žalobca tvrdí, že od zmluvy odstúpil podľa čl. IV bodu 16 zmluvy dňa 16.04.2019, čo mal žalovanému aj písomne oznámiť. Žalovaný však spochybňoval doručenie takéhoto listu. Zo žalobcom predložených dokladov vo vzťahu k ukončeniu zmluvného vzťahu vyplýva, že žalobca na týchto uviedol adresu pre doručovanie B. XXX, ktorá bola sídlom žalovaného (ako aj jeho trvalým pobytom). Žalobca však nepredložil žiaden doklad preukazujúci tú skutočnosť, že takýto list bol žalovanému aj odoslaný, pričom žalovaný jeho doručenie spochybňoval. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol aj, že žalobca mal vedomosť o inej adrese žalovaného - Š. O., X. XXX/X, na ktorú adresu mu žalobca mal ešte po uzatvorení prevádzky posielať kávu, čo ale ani žalovaný ničím nepreukázal. Odhliadnúc aj od uvedeného, z listinných dokladov predložených dokonca samotným žalovaným je jednoznačne preukázané, že žalovaný o ukončení zmluvného vzťahu jednostranne zo strany žalobcu vedel, pretože uvedené skutočnosti boli žalovanému preukázateľne oznámené e - mailom rovnakého dňa, akým boli datované listiny - porušenie zmluvných podmienok a okamžité ukončenie zmluvy zo dňa 31.10.2018, t. j. 16.04.2019.

24. Súd v ďalšom skúmal, či zákon, alebo ustanovenia zmluvy umožňovali žalobcovi odstúpiť od zmluvy z dôvodu pre ktorý sa tak stalo, a to s prihliadnutím na citovaného ustanovenie . Žalobca v listine označenej ako porušenie zmluvných podmienok poukazoval na viaceré porušenia zmluvy, na ktoré porušenia odkazuje aj v listine označenej ako okamžité ukončenie zmluvy. Z oznámenia o porušení zmluvných podmienok vyplýva, že právo na odstúpenie od zmluvy žalobca využil podľa čl. IV bodu 16 zmluvy (č. l. 20), podľa ktorého „V prípade zistenia akéhokoľvek porušenia zmluvy ohľadne predmetu nájmu má predávajúci nárok na zmluvnú pokutu v sume 198 euro a právo odstúpiť od tejto zmluvy. Odstúpením od zmluvy nárok na zmluvnú pokutu ostáva zachovaný“. Jedným z dôvodov porušenia zmluvy ohľadne predmetu nájmu je aj bod 14 čl. IV prvá veta, podľa ktorého: Kupujúci nie je oprávnený bez vážneho dôvodu a bez predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa predmet nájmu premiestňovať a vykonávať na ňom akékoľvek zásahy“. Ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný preukázateľne toto ustanovenie zmluvy porušil, z ktorého dôvodu súd potom prijal záver, že žalobca od zmluvy odstúpil platne, v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok, ktorá skutočnosť bola žalovanému riadne oznámená a to preukázateľne minimálne e - mailom. Súd je toho názoru, pokiaľ strany sporu využívali bežne tento spôsob komunikácie, je splnená podmienka riadneho odstúpenia od zmluvy, ktoré navyše malo byť žalovanému doručované aj na adresu, ktorá bola miestom jeho podnikania. V tomto prípade sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca mu mal poslať uvedený doklad aj na úplne inú jeho adresu a to z dôvodu, že žalobca si svoju povinnosť splnil už odoslaním e - mailu a doručovaním oznámenia na adresu sídla žalovaného s tým, že žalovaný ničím

nepreukázal, že na túto adresu mu takáto zásielka nebola doručená. Ak by aj nebola, tak súd považuje za platné ukončenie zmluvného vzťahu k 16.04.2019 z dôvodu riadneho oznámenia e - mailom.

25. Ak z citovaného bodu 6 čl. IV zmluvy jednoznačne vyplýva, že povinnosť platenia nájmu za kávovar vznikne žalovanému len počas doby nájmu z dôvodu nedodržania podmienok článku II zmluvy v ktoromkoľvek mesiaci, potom ak nájom bol zo strany žalobcu preukázateľne ukončený k 16.04.2019, žalobcovi už nemohol vzniknúť nárok na nájom za mesiac 5 a 6 vôbec, pretože v týchto mesiacoch nájomný vzťah už netrval ani časť mesiaca. V mesiaci 4/ 2019 nájomný vzťah síce trval do 15.04.2019, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný by nesplnil podmienky zmluvy, pričom ale tieto, ako aj nájom, boli viazané na celý mesiac a nie len na jeho časť. Ak má súd preukázané, že sám žalobca ukončil zmluvný vzťah k 16.04.2019 a odmietol žalovanému dodávať kávu (viď e - mailovú komunikáciu), žalovaný takéto podmienky objektívne ani splniť nemohol, ale nie z dôvodu na jeho strane ale z dôvodu žalobcom ukončeného zmluvného vzťahu. Pokiaľ žalobca v konaní nielenže nepreukázal, dokonca ani netvrdil, že za mesiac 4/2019 - do 16.04.2019 (teda do času trvania zmluvného vzťahu) žalovaný nesplnil zmluvné podmienky v objeme dobratej kávy (pričom ako už bolo konštatované, dohodnutý objem sa vzťahoval na celý mesiac a nielen jeho časť), žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku na nájomné za mesiac 4/2019, pričom ako už bolo uvedené, jedná sa o dohodnuté nájomné za celý mesiac a nie za jeho časť, ako je tomu v tomto prípade. Súd preto prijal záver, že ani za mesiac 4/2019 žalobcovi nevznikol nárok na nájomné.

26. Z uvedeného dôvodu súd preto zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na nájomné za predmet nájmu - kávovar, za mesiace 4,5 a 6/2019, čo spolu predstavuje sumu 180,00 Eur. Súd v tejto časti zamietol nárok aj na úrok z omeškania, pretože ak nebol priznaný nárok na istinu, nie je možné priznať ani nárok na úrok z omeškania, ktorý je len akcesorickým nárokom k istine.

27. Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( ) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

28. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

29. Podľa , odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

30. Z obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že strany sporu si dojednali aj zmluvnú pokutu/ zmluvné pokuty v sume 198,00 Eur, pre prípad jej porušenia v ktoromkoľvek ustanovení (už citovaný bod 16 čl. IV zmluvy).

31. Čo sa týka zmluvnej pokuty, súd je toho názoru, že táto bola riadne dojednaná v platne uzatvorenej zmluve, pričom je aj preukázané, že počas trvania zmluvného vzťahu došlo k porušeniu tých zmluvných podmienok, na ktoré sa zmluvná pokuta vzťahovala. Tu súd ale poukazuje na rozporné tvrdenie žalobcu v žalobe, kde uvádza, že žalovaný porušil zmluvné podmienky, „odovzdal“ (malo byť neodovzdal) mu predmet nájmu, t. j. kávovar, čím došlo k ukončeniu zmluvy a teda žalobcovi vznikol podľa zmluvy nárok na zmluvnú pokutu v celej výške 198,00 Eur, na čo žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 1 so splatnosťou 25.07.2019. Z faktúry č. 1 (č. l. 21) ale vyplýva, že zmluvnú pokutu žalobca žalovanému uložil za „odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2018“, ku ktorému odstúpeniu pristúpil z dôvodu porušovania viacerých sankcií a k odstúpeniu od zmluvy potom žalobca pristúpil podľa bodu 16 čl. IV zmluvy, teda v dôsledku akéhokoľvek porušenia zmluvy a nielen toho na ktoré poukazoval žalobca. Tu ale súd poukazuje aj na to, že povinnosť odovzdať predmet nájmu je upravená len vo vzťahu k ukončeniu zmluvy ako to upravuje bod 1 a 4 čl. V zmluvy, t. j. ak dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu dohodou alebo výpoveďou, čo ale nie je prípad tohto konania. Aj napriek uvedenému rozporu, súd prihliadol na predložené listinné doklady z ktorých jednoznačne vyplýva nárok na zmluvnú pokutu v súvislosti s odstúpením od zmluvy podľa čl. IV bodu 16 zmluvy a preto nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi priznal. Súd nepristúpil k zníženiu zmluvnej pokuty, pretože túto považuje za primeranú s prihliadnutím aj na to, že žalovaný predmet nájmu žalobcovi neodovzdal (toto v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal) tento bez súhlasu žalobcu premiestnil a aj napriek opakovaným výzvam ho neinformoval, kde sa predmet nájmu nachádza. Súd prihliadol aj na to, že k ukončeniu prevádzky žalovaný musel síce pristúpiť z objektívnych dôvodov, čoho následkom bolo aj vysťahovanie priestorov, avšak podľa

bodu 14 čl. IV. zmluvy k takémuto premiestneniu predmetu nájmu žalovaný nebol oprávnený, pretože nemal na to súhlas žalobcu. Dôvod, pre ktorý došlo k premiestneniu predmetu nájmu bolo možno síce považovať za vážny (zdravotné problémy, zrušenie prevádzky), avšak pred premiestnením (alebo aspoň v deň premiestnenia predmetu nájmu) si mal žalovaný žiadať písomný súhlas od žalobcu pretože aj podmienka hoci vážneho dôvodu, musí byť kumulatívne splnená s predchádzajúcim súhlasom dodávateľa premiestňovať predmet nájmu. K takémuto postupu sa v konečnom dôsledku zaviazal sám žalovaný. Súd preto žalobe v časti nároku na zmluvnú pokutu žalobe vyhovel, pretože k porušeniu zmluvy došlo preukázateľne počas trvania zmluvného vzťahu, zmluva bola porušená priamo žalovaným a nárok na zmluvnú pokutu uplatnený v žalobe vyplýva priamo zo zmluvy v žalovanej sume.

32. Ako posledného nároku sa žalobca domáhal aj finančného plnenia, ktoré žalobca odvodzuje z hodnoty zapožičaných reklamných predmetov. V tomto prípade žalobca na preukázanie dôvodnosti žaloby predložil len preberací protokol, reklamné predmety neboli predmetom zmluvy. Súd v tejto časti považuje nárok žalobcu za nepreukázaný, pretože aj z preberacieho protokolu vyplýva, že reklamné predmety majú byť v prípade ukončenia spolupráce vrátené do 15 dní v stave obvyklého opotrebenie. Žalovanému boli odovzdané predmety v hodnote 128,70 Eur a žalobca za ne žiada náhradu v sume 128,67 Eur, čo vyplýva z faktúry č. 2, teda z rozdielom len 0,03 Eur. Súd je ale toho názoru, že od vzniku zmluvného vzťahu, t. j. od 31.10.2018 do jeho ukončenia, t. j. do 16.04.2019 opotrebovanie nemohlo zodpovedať len 0,03 Eur a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnú hodnotu reklamných predmetov. Okrem toho, pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu, mali zmluvné strany dohodnutú len povinnosť vrátenia týchto reklamných predmetov a nie finančnú kompenzáciu predstavujúcu akúsi náhradu, v prípade, ak reklamné predmety nebudú vrátené. Pre tento prípade nebola dohodnutá ani náhrada škody (ktorá by ale musela byť preukázaná), ako je tomu pre prípad straty, odcudzenia a ich zničenia. Podľa žalovaného tieto predmety nemali byť ani odcudzené, ani zničené a nemalo dôjsť ani k ich strate, pretože tieto predmety žalovaný len ponechal v priestoroch bývalej prevádzky. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal ani jeden z dôvod, pre ktorý bola dohodnutá náhrada škody, túto v konaní dokonca ani netvrdil, netvrdil, že v tejto časti je ním uplatnený nárok práve z titulu náhrady škody, súd potom striktne vychádzal z preberacieho protokolu, ktorý možno považovať za nepomenovanú zmluvu, a ktorým boli jasne dohodnuté zmluvné podmienky tak, že zapožičané predmety majú byť po ukončení spolupráce (čo je aj prípade tohto konania) vrátené. Ako už bolo uvedené, pre prípade ich nevrátenia nebola dohodnutá žiadna finančná kompenzácia, hoci zodpovedajúca ich cene. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol a to čo do sumy 128,67 Eur, rovnako spolu s príslušenstvom, pretože ak nebol priznaný nárok na istinu, nemôže byť priznaný ani nárok na príslušenstvo.

33. Podľa ., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

34. Podľa ., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa ods. 1, môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

36. Z vykonaného dokazovania má ďalej súd za preukázané, že žalovaný je v omeškaní, z ktorého dôvodu súd považuje za dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania, ale len v časti priznaného nároku, keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 1. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % odo dňa 26. 07. 2019 (ku dňu omeškania bola základná sadzba ECB 0,00 % zvýšená o 9 percentuálnych bodov = žiadaný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne), zo sumy 198,00 Eur (nárok na zmluvnú pokutu), pretože len v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a preukázanú.

37. Podľa nariadenia vlády č. , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/> je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Žalobcovi bola zároveň priznaná aj suma 40,00 Eur ako výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil v správnej sume podľa citovaného nariadenia.

39. Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. V súlade s citovaným ustanovením, súd zaviazal žalovaného na plnenie práve v lehote 3 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 506,66 Eur s prísl., z ktorej sumy súd vyhovel žalobe v rozsahu 198,00 Eur. Úspech žalobcu pri percentuálnom vyjadrení predstavuje 39,08 %. ( 506,66 Eur : 100 = 5,0666; 198,00 Eur :5,0666 = 39,08 %). Úspech žalovaného bol v rozsahu zamietnutej žaloby, teda sumy 308,66 Eur, čo predstavuje 60,92 % (308,66 Eur : 5,0666 = 60,92 %). Pomer úspechu potom predstavuje 21,84 % v prospech žalovaného (60,92 % - 39,08 %). Žalovaný si však nárok na náhradu trov konania nepriznal, ako ani mu v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli. Okresný súd preto a contrarrio podľa citovaného zákonného ustanovenia žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).