Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-31-2025.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Subarea
17C/31/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. X, F., proti žalovanej: G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. – H. E., po vykázaní na adrese G. F., F. XX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz vstupu do bytu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a k a z u j e žalovanej vstupovať do bytu č. 5 na prízemí, vchod 3 a do spoločných priestorov bytového domu – E. B. X, súpisné č. XXXX na pozemku registra „C“ na parcele č. XXX, o výmere 276 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obec F. – A. G., J. F. K., zapísané na LV č. XXXXX.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu na spoločný dvor z a m i e t a.
III. Žalovanú súd p o u č u j e, že môže podať proti žalobkyni osobitnú žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (§ 337 CSP). Súd p o u č u j e strany sporu, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).
IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.07.2025 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), t.z. aby žalovaná nevstupovala do obydlia vymedzeného v petite návrhu vrátane spoločného dvora a aby sa nepribližovala k žalobkyni z dôvodu agresívneho a nevyspytateľného správania. Konanie v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakázaním vstupu do obydlia podľa § 325 os. 2 písm. e) CSP bolo vylúčené na samostatné konanie a súd preto týmto uznesením rozhoduje len o tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná je jej dcérou, pričom jej umožnila posledné 1 – 2 týždne sa zdržiavať v jej byte na E. B. X, F., keďže jej bolo ľúto ako aj ľúto jej novonarodeného dieťaťa. No žalovaná sa správa násilne, užíva drogy – pervitín a pod vplyvom drog sa jej násilné správanie ešte stupňuje. Žalovanej aj z toho dôvodu boli ešte v minulosti odobraté jej maloleté deti. Raz žalovaná rozbila žalobkyni hlavu baterkou, pričom o jej správaní svedčí aj to, že bola vo výkone trestu pre krádeže. Keď sa žalovaná v minulosti zdržiavala v byte žalobkyne, vyťahovala na ňu nôž z kuchynskej linky. No a keď u nej nebývala, chodila za ňou pýtať si jedlo a keď jej jedlo nedala, tak na ňu kričala, že „chcípni, ty kurva na rakovinu, zdochni“. Asi pred dvoma rokmi kričala na dvore pri bytovom dome a vyhrážala sa žalobkyni zabitím, pričom k takémuto konania dochádza opakovane. Žalovaná v noci 13.07.2025 z domácnosti žalobkyne odišla aj s jej 3 – mesačným synom. Bolo jej totiž doručené rozhodnutie súdu o tom, že jej odoberú dieťa. Na druhý deň 14.07.2025 sa do
domácnosti žalobkyne vrátila a začala ju verbálne napádať. Nadávala jej, že je „suka“ a že v noci, keď bude spať, tak ju dopichá nožom. Následne začala žalobkyňu škrtiť, žalobkyňa spadla na zem a vtedy zasiahol starší vnuk žalobkyne. Žalovaná na to vybehla z bytu aj s 3 – mesačným synom a kričala pritom, že dieťa radšej zabije než by jej ho mali vziať. Žalobkyni neboli spôsobené vážne zranenia, no po tomto incidente v nej žalovaná vzbudila vážne obavy, že svoje vyhrážky uskutoční. Žalobkyňa preto kontaktovala políciu, ktorá v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore rozhodla o vykázaní žalovanej zo spoločného obydlia. Takto bolo informované aj intervenčné centrum Fenestra, ktoré následne kontaktovalo žalobkyňu a okrem iného pomohlo aj pri spísaní daného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tiež podala na žalovanú oznámenie o spáchaní priestupku a jej správanie popísala aj na úrade práce. Žalobkyňa v ďalšom zdôraznila, že nechce ďalej čeliť verbálnym a fyzickým útokom žalovanej, bojí sa jej, nakoľko pod vplyvom drog je agresívnejšia a napokon jej správanie je tiež nevyspytateľné. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaná svoje vyhrážky splní a že jej ublíži alebo napokon zabije. Žalobkyňa sa tiež bojí, že pokiaľ sa žalovaná dozvie o jej vykázaní z bytu, vyhľadá ju aj na verejnosti a napadne. Aj v minulosti sa stalo, že žalovaná chodila na spoločný dvor pri bytovom dome, kde na žalobkyňu kričala a vyhrážala sa jej. Žalobkyňa je preto toho názoru, že jej návrh je dôvodný, nakoľko predstavuje za danej situácie účinný právny prostriedok ochrany jej života a zdravia, telesnej a duševnej integrity.
3. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložila listiny na osvedčenie tvrdení uvedených v návrhu, a to nasledovne: Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX v k.ú. I. K. súd konštatuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č. 5 na prízemí vo vchode č. 3 v bytovom dome E. B. X so súpisným č. XXXX postavenej na parcele registra „C“ – parcelné č. XXX o výmere 276, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, kde podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje 527/10000. Z kópie katastrálnej mapy k parcele č. XXX/X v k.ú. I. súd konštatuje, že je na nej zrejme zobrazený spoločný dvor, ktorý je obkolesený bytovými domami vrátane bytového domu E. B. X postavenej na parcele č. XXX. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX v k.ú. I. K. súd konštatuje, že na predmetnom LV sú identifikované nehnuteľnosti, a to konkrétne parcela registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4894 m2 s parcelným č. XXX/X, ktorých výlučným vlastníkom je mesto Košice. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice Staré mesto č. 195.25/2735 zo dňa 14.07.2025 súd konštatuje, že žalobkyňa urobila oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ku ktorému došlo dňa 14.07.2025 v byte na ul. E. B. X, F.. Z upovedomenia o vykázaní zo spoločného obydlia – predloženie vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice Staré mesto (s nečitateľným identifikačným číslom a bez datovania) súd konštatuje, že organizácii Fenestra bolo oznámené, že dňa 14.07.2025 o 21:45 hod. bolo prijaté oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého je podozrivá žalovaná, a to s tým, že dňa 14.07.2025 v byte na E. B. X, F., bola menovaná u svojej matky, t.j. žalobkyne, kde došlo medzi nimi k nezhode, pretože žalovaná mala odovzdať svojho syna I. B., nar. XX.XX.XXXX, sociálnym pracovníčkam, nakoľko súd rozhodol o jeho odobratí. G. B. na to povedala, že potom zabije matku alebo syna, pretože ona nedá svoje dieťa kolíznym opatrovníčkam. Žalovaná bola preto vykázaná zo spoločného obydlia dňa 15.07.2025 o 14:00 hod. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice Staré mesto o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.07.2025 súd konštatuje, že dňa 15.07.2025 o 14:00 hod. bola vykázaná zo spoločného obydlia – byt na E. B. X. na 1. poschodí, dvere vľavo, žalovaná, nakoľko bolo možné očakávať útok na život a zdravie jej matky, t.j. žalobkyne. Dňa 14.07.2025 o 21:45 hod. bola privolaná hliadka do v bytu na E. B. X, F., kde žalobkyňa v postavení oznamovateľky uviedla, že jej dcéra, t.j. žalovaná, vykrikovala, že zabije ju alebo syna, pretože ona nedá svoje dieťa kolíznym opatrovníčkam, keďže im prišlo rozhodnutie o tom, že maloletý syn žalovanej I. B., nar. XX.XX.XXXX má byť umiestnený v centre pre deti a rodiny. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice Staré mesto, zo dňa 15.07.2025 súd konštatuje, že žalovaná G. B., nar. XX.XX.XXXX, bola v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore rozhodla o vykázaná zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, t.j. žalobkyne. Vykázanie zo spoločného
obydlia sa vzťahuje na priestor – byt na E. L. B. X M. F., 1.poschodie, dvere naľavo, a vzdialenosti kratšej ako 50 m od ohrozenej osoby na dobu 14 dní. Z úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 15.07.2025 súd konštatuje, že daného dňa sa na úrad dostavila žalobkyňa spolu s vnukom N., a uviedla, že sa na stretnutie v pondelok nedostavila, pretože matka spolu s maloletým dieťaťom v nedeľu večer o 23.00 hod. odišla. Dieťa už spalo, no napriek tomu ho zbalila, zavolala taxík a išla za nejakým pánom, iným než partnerom G.. Nechcela preto úrad zavádzať, že dieťa je u nej a je v bezpečí. Následne sa k nej dcéra vrátila a prosila ju o to, aby podala návrh na NOS (náhradná osobná starostlivosť), že jej už nebude robiť problémy. No v pondelok ju začala škrtiť, sotila ju do dverí a musel starej matke musel pomôcť N.. Dcéra sa vyhrážala, že v noci keď bude spať ju zapichá nožom. Po tom odišla aj s dieťaťom v neprimeranom oblečení von. Oni následne zavolali hliadku, no tá neprišla. Dcéra sa jej takto permanentne vyhráža a ona preto zvažuje, že požiada o zákaz priblíženia. Preto už nemá ani záujem o maloleté dieťa a nechce ho do náhradnej osobnej starostlivosti.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie svojich záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu. Tieto musia byť splnené kumulatívne (§ 325 ods. 1 CSP), pričom absencia jednej z nich bude mať za následok neúspech žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri skúmaní splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu § 328 ods. 2 CSP skúma len najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v konaní. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci samej. Nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených žalobcom. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (obdobne v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 3. 2022, sp. zn. 11Co/29/2022).
11. V danom prípade žalobkyňa žiada o poskytnutie ochrany nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zákaz vstupovať do spoločného obydlia, a to na základe skutočnosti, že v prípade žalovanej sa má jednať o osobu agresívnu, nebezpečnú, ktorá užíva drogy a ktorá už niekoľkokrát napadla žalobkyňu, svoju matku, a to verbálne aj fyzicky. Súd, ako to bolo uvedené aj vyššie, rozhodol týmto uznesením o časti návrhu žalobkyne, ktorá je návrhom podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP (výrok I. petitu návrhu zo dňa 28.07.2025).
12. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má za cieľ eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 24 hodín od jeho doručenia (§ 328 ods. 2 CSP) (SEDLAČKO, F. § 325 Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1239).
13. Žalobkyňa v tomto konaní produkovala presvedčivé dôkazy na preukázanie agresívneho správania žalovanej, ktorá má podľa žalobkyne požívať drogy, ktoré ju činia ešte agresívnejšou. Zjavne jej neprijateľné, agresívne a už pretrvávajúce správanie voči žalobkyni bolo dôvodom na jej vykázanie zo spoločného obydlia, čo žalobkyňa osvedčila predložením potvrdenia o vykázaní zo dňa 15.07.2025, ako aj ďalšími listinami. Takéto konanie žalovanej, ktorá sa matke neustále vyhráža, a to aj zabitím počas spánku, a ktoré napokon aj dňa 14.07.2025 vrcholilo fyzickým napadnutím žalobkyne, sú zjavne znakom dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorému súd vyhovel tak, ako je to uvedené aj v I. výroku tohto uznesenia. Nevyhnutnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami súd videl aj v tom, že sa jedná o blízke príbuzné, matku a dcéru, pričom aj napriek tomuto blízkemu vzťahu a prejavenej snahe matke o pomoc žalovanej a jej maloletému dieťaťu, ako to vyplynulo z úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 15.07.2025, sa žalovaná nezdráhala verbálne a neskôr aj fyzicky napadnúť matku a to aj v prítomnosti maloletých detí. Bolo preto nevyhnutné pristúpiť k úprave pomerov medzi stranami a poskytnúť ochranu ohrozenej osobe, a to v zmysle dikcie § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktoré však hovorí o zákaze nevstupovať „do domu alebo bytu“. Jedná sa preto o zrejmé a jasné priestorové vymedzenie uloženého zákazu, ktoré sa nebude zrejme vzťahovať na verejné priestranstvá a spoločné dvory neslúžiace na bývanie, ako to pôvodne navrhla žalobkyňa. V predmetnej časti svoj návrh ani bližšie nekonkretizovala a neuviedla prečo by mala byť žalovaná „vykázaná“ aj zo spoločného dvora, ktoré bude (dá sa predpokladať, hoc žalobkyňa túto časť opäť nekonkretizovala) verejnosti prístupné. Súd preto nevidel dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej časti a preto v tejto časti návrh zamietol tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Napokon aj k incidentu, ktorý viedol k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo v spoločnej domácnosti, a to v byte na E. L..X v Košiciach, čo aj plne zodpovedá dikcii § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Pozornosti súdu tiež neušlo, že návrhom zo dňa 28.07.2025 žalobkyňa žiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, t.j. aby sa žalovaná na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k žalobkyni, ktorá ochrana by mala byť dostatočná, a napokon aj priamo nadväzujúca na ochranu poskytnutú podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, podľa ktorého „policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený
vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.“ Takto požadovaná ochrana sa súdu javí byť primeraná, pričom o návrhu v časti zákazu priblíženia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd rozhodne samostatným rozhodnutím v lehote 30 dní od podania návrhu s poukazom na § 328 ods. 2 prvá veta CSP.
14. Súd zdôrazňuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Teda z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné opatrenie pritom nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2007 sp. zn. 5 Obo 36/2008). Súd dodáva, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania. Žalobca preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Súd má za to, že v prípade žalobkyne boli hodnoverne osvedčené jej tvrdenia o potrebe poskytnúť jej ochranu, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel čo do zákazu vstupu do spoločného obydlia, pričom o návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.
15. Pozornosti súdu neušlo, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevymedzila obdobie platnosti navrhovaných zákazov pre žalovanú. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Cob/36/2017 zo dňa 13.04.2017, podľa ktorého „V prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia súd uvedie aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany.“ Súd má za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samú, nakoľko už aj súdom nariadeným zákazom, bude poskytnutá potrebná ochrana žalobkyni. Tu je potrebné zdôrazniť, že takto nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovanú v podstate v žiadnom rozsahu, a to predovšetkým vzhľadom na to, že jej trvalý pobyt je evidovaný na inej adrese a u žalobkyne sa mala zdržiavať len 1 – 2 týždne pred incidentom, ktorý napokon viedol k podaniu neodkladného opatrenia. Z návrhu tiež vyplynulo, že žalobkyňa sa nad žalovanou zľutovala, preto jej dovolila ostať vo svojom byte, no vzhľadom na verbálne a napokon aj fyzické útoky vznikli u nej reálne obavy o život a zdravie. Súdom nariadené neodkladné opatrenie je preto proporcionálne, a to bez ohľadu na to, že nedošlo k časovému vymedzeniu jeho trvania. Súd preto pristúpil k poučeniu žalovanej tak, ako je to uvedené aj v III. výroku tohto uznesenia.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Súd v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že keďže návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo v medziach dikcie § 325 ods. 2 písm. e) CSP plne vyhovené, bude sa jednať o jej plný úspech v tomto konaní, pričom nevyhovenie návrhu vo zvyšnej časti súd vyhodnotil len ako nepatrný neúspech. Žalobkyne preto súd priznal plný nárok na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené v IV. výroku tohto uznesenia. Žalobkyňa súčasne žiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorú žiadosť súd vyhodnotil ako žiadosť osobitnú, o ktorej bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.