Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-39Er/992/2005

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, pod sp. zn. EX XXX/XXXX-X, o vymoženie 1.659,69 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 14.02.2025, č.k. K2-39Er/992/2005-50

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú (I. výrok), exekúciu zastavil (II. výrok) a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 08.07.2005 mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Marianny Mochnáčovej sp. zn. RK-01/03-MM zo dňa 07.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2003 a vykonateľnosť dňa 24.11.2003. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie následne preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky zo dňa 25.06.2003 a zistil, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru povinnému vo výške 2.987,45 EUR, ktorý mal vrátiť v 18 mesačných splátkach v sume 165,96 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne a včas, oprávnený sa tak domáhal svojej pohľadávky u rozhodkyne JUDr. Marianny Mochnáčovej, a to na základe rozhodcovskej doložky v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v bode 17.2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovej pôžičke, podľa ktorej: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová. V zmysle bodu 17.3 rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené

cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami o rozhodcovskom konaní v plnom znení.

5. S poukazom na . , 2 o rozhodcovskom konaní, , b), g), ods. 2, o ochrane spotrebiteľa a , 2, , b) o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedených dôvodov vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský. Následne súd prvej inštancie posudzoval dohodnutú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o revolvingovom úvere, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc a dospel k záveru, že úverová zmluva je formulárová zmluva, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti vo viacerých prípadoch uzatvárania podobných zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený v postavení veriteľa v tomto prípade zneužil bdelosť spotrebiteľa a popri podpisovaní zmluvy o úvere mu dal podpísať aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si v bode č. 17 zmluvných dojednaní vymienil, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh a zároveň v danom bode vopred určil konkrétnych rozhodcov, ktorí v danej veci budú rozhodovať. Týmto spôsobom tak oprávnený ako veriteľ znemožnil spotrebiteľovi uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, čím sa narušila rovnováha medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, čo teda znamená, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je tak neplatná. Súd ďalej uviedol, že zákon o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade uvádza len demonštratívny výpočet neprimeraných (dnes neprijateľných) zmluvných podmienok, pričom z ich všeobecnej definície je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie, pričom v neskoršej novele došlo aj k výslovnému zakotveniu takto koncipovaných rozhodcovských doložiek medzi neprijateľné zmluvné podmienky, čím zákonodarca reagoval práve na takéto praktiky dodávateľov, ktorí si svojvoľne určovali pravidlá riešenia sporov medzi zmluvnými stranami. Vsunutím tejto doložky do všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli vopred naformulované tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku, a ktorý je v priamom rozpore s dikciou o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Na základe toho potom dochádza k výraznému narušeniu zákonom deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Dodávateľ si následne zvolil konkrétny súd, ktorý sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený prístup k právnej (súdnej) ochrane vzhľadom aj na vzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu povinného a sídlom rozhodcovského súdu. Skutočnosť, že takýto postup a praktiky dodávateľov sú nesporne neprijateľnou podmienkou dokumentuje aj fakt, že neskoršie (až po podpísaní úverovej zmluvy) dňom 01.01.2008 nadobudla účinnosť novela prevedená , ktorá výslovne zakotvila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednávanie rozhodcovských doložiek pri spotrebiteľských zmluvách do .

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci

rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky tak nemôže byť spôsobilým exekučným titulom a preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

7. O trovách exekúcie rozhodol súd tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže súdna exekútorka podaním doručeným súdu dňa 27.11.2024 uviedla, že si náhradu trov exekučného konania neuplatňuje.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii.

9. Namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovej pôžičke ustanovenia neobsahovali ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach používaných v spotrebiteľských zmluvách. Tento inštitút bol do nášho právneho poriadku vnesený až novelou Súd preto nesprávne posudzuje zmluvné podmienky ako neprijateľné, pričom v čase uzavretia zmluvy takého ustanovenia nemal. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je tak založené na základe retroaktívnej aplikácie zákona. Podľa oprávneného nemožno na tento prípad aplikovať ani smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola prvýkrát transponovaná do slovenského právneho poriadku , ktorý nadobudol účinnosť dňom pristúpenia Slovenskej republiky do EÚ. Na vzťahy vzniknuté do 01.05.2004, kedy nadobudla účinnosť Zmluva o pristúpení k EÚ, nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenia smernice 93/13/EHS ani ako interpretačné pravidlo, pretože takýto postup by bol retroaktívny a v právnom štáte neprípustný. Právna úprava v čase uzavretia zmluvy neobsahovala ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené, zákon zakazuje len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Z formulácie článku 17 ods. 17.1. však vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje fórum rozhodovania sporu a v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcu. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby veriteľa (dodávateľa) nie je daný uzavretím zmluvy s rozhodcovskou doložkou, vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Čo sa týka formulárového znenia zmluvy a vopred určených rozhodcov v rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na to, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy ( a nasl. ). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu o revolvingovej pôžičke spolu s rozhodcovskou doložkou uzavrieť. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné, pričom miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Oprávnený tak uzavrel, že rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Oprávnený poučil povinného v samotnej rozhodcovskej doložke o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísal priebeh rozhodcovského konania a jeho podmienky, pričom o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky/ zmluvy.

10. Povinný ani súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa

a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

13. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2.987,45 EUR, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 165,97 EUR, pričom za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 911,17 EUR, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmluve bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý aj revolving.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, čo nenamietal ani oprávnený.

18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ustanoveniami , aj keď tento v čase jej uzavretia spotrebiteľské zmluvy neupravoval. Charakter predmetnej zmluvy totižto nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členom. Z tohto členstva jej o.i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo veci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad .

19. Preto aj zmluvy uzavreté pred 01.05.2004, t.j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy ustanovenia na ochranu spotrebiteľa neobsahoval, je potrebné posúdiť ako spotrebiteľské a aplikovať na ne príslušné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, a to za účelom vyrovnania faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako to konštatoval napr. aj Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I. ÚS 342/2009.

20. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu s povinným uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov - čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a), b) Smernice Rady č. 93/13/EHS). Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj ust. a nasl. .

21. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Mariannou Mochnáčovou, rozhodcom, sp. zn. D./XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2003 a vykonateľnosť dňa 24.11.2003. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v bode 17. zmluvy o revolvingovej pôžičke, uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným.

22. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

23. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

24. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

26. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Takouto výnimkou je napr. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

27. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

28. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa bodu 17.1 zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 17.2.1 zmluvy (rozhodcovská doložka) akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:

- JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX

- JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0265, so sídlom Horná 51, 974 00 Banská Bystrica, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX

- E. F. F., komerčná právnička, zapísaná v Komore komerčných právnikov pod č. 2596/2000, Tyršovo nábrežie č. 11, 040 01 Košice, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX

Podľa bodu 17.3 zmluvy rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami o rozhodcovskom konaní v platnom znení.

29. Podľa v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.11.2003, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.11.2003, typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

33. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

34. síce až od 01.01.2008 v ust. za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007, resp. o ochrane spotrebiteľa (účinný v čase uzatvorenia zmluvy) v len demonštratívne menovali niektoré neprijateľné (neprimerané) podmienky, a teda charakter neprijateľných (neprimeraných) podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu (nápadný nepomer) v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech (na škodu) spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa v spojení s resp. absolútne neplatná. Keďže ustanovenie ani nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

35. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v zmysle ktorého pre platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach sa zároveň vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd, pričom povinný v danom prípade možnosť vysloviť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nemal.

36. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

37. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

38. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie a za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ( ) odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).