Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-28-2025.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Subarea
27Co/28/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX Z., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. V. XX, XXX XX K. V., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C/24/2025-26 zo dňa 8.7.2025, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol takto
I. Návrh z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
2. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2025 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal vstup do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, vedených na LV č. XXX, k.ú. K. V. a LV č. XXXX, k.ú. Z., zároveň tomuto zakázal, aby žalobcu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami akýmkoľvek spôsobom kontaktoval a zároveň zakázal sa priblížiť k žalobcovi na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov s tým, že na úkony trestného, priestupkového, občiansko-súdneho konania alebo úkony iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých úkonov sa tento zákaz na žalovaného nevzťahuje.
3. Návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k.ú. K. V., ktoré nadobudol do svojho výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 14.01.2020 od predávajúceho U. V., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod V XXX/XXXX.
4. Po určitom čase od nadobudnutia vlastníckeho práva, žalobcu kontaktoval žalovaný s tým, že vlastníkom vyššie uvedených pozemkov bol pôvodne on a napriek tomu, že ich riadnou kúpnou zmluvou odpredal U. V., robí si na tieto pozemky nárok a nalieha na žalobcu, aby mu ich odpredal za 6 000 EUR. Opakovane kontaktoval žalobcu s tým, že sa mu vyhrážal fyzickým napadnutím jeho, jeho manželky a troch spoločných detí, ak mu tieto pozemky neodpredá. Keďže vyhrážky žalovaného sa stupňovali
a žalobca mal obavy, že tieto vyhrážky naplní, sa dňa 10.06.2025 dostavil na Okresné riaditeľstvo policajného zboru P. a urobil oznámenie o tomto protiprávnom konaní.
5. V danom prípade ide o neodkladné opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany konkrétnej osoby. Ide o opatrenie vydané v záujme konkrétnej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
6. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd skúmal, či v danom prípade je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. V tomto prípade súd nemá za osvedčenú naliehavosť vydania neodkladného opatrenia.
7. Z predložených skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ako aj z predloženého oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 10.06.2025 vyplýva, že žalovaný sa mal dopustiť podľa žalobcu obťažujúceho správania sa naposledy 3 týždne pred podaním oznámenia s uvedením, že odvtedy so žalovaným v žiadnom kontakte nebol. Pokiaľ žalovaný sa mal obťažujúceho, resp. nevhodného konania voči žalobcovi dopustiť naposledy v mesiaci máj roku 2025, potom žalobca neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením ním navrhovaného neodkladného opatrenia.
8. O správaní žalovaného mal súd prvej inštancie informácie výlučne z podaného návrhu žalobcu a hoci bola predložená kópia oznámenia o spáchaní priestupku zo strany žalovaného, nebolo preukázané akékoľvek rozhodnutie alebo postup správnych orgánov, z ktorých by mal súd za preukázané žalobcom popísané nevhodné, resp. obťažujúce správanie sa žalovaného. Žalobca súdu nepredložil akýkoľvek dôkaz, preukazujúci obťažujúcu elektronickú komunikáciu žalovaného, ktorej obsahom by boli vyhrážky voči žalobcovi alebo jeho rodinným príslušníkom, prípadne čestné prehlásenie osôb, ktoré osobne počuli alebo videli vyššie popísané obťažujúce správanie žalovaného.
9. Na základe vyššie uvedeného mal tak súd prvej inštancie za to, že v danom prípade absentuje základný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie naliehavej potreby úpravy pomerov strán sporu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca , ktorý uviedol že považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nezákonné a vecne nesprávne, pretože súd prvej inštancie neprávom dospel k záveru, že absentuje osvedčenie naliehavej potreby úpravy pomerov. Žalobca má za to, že riadne osvedčil a preukázal opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keď pritom jediným dôvodom na vydanie požadovaného neodkladné opatrenia je protiprávne správanie sa žalovaného.
13. Ďalej uviedol, že má za to, že opakované obťažovanie žalovaného a vyhrážky predstavujú zásah do ľudskej dôstojnosti, osobnej integrity a bezpečnosti, ktoré sú odstránené článkom 19 a 16 Ústavy SR a článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil riziko neodvratnej ujmy, ktorá hrozí žalobcovi, a ak opatrenie nebude nariadené , môže dôjsť ku skutočnému fyzickému útoku alebo poškodeniu majetku zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že existuje rozsiahla judikatúra, ktorá podporuje nariadenie neodkladného opatrenia v obdobných prípadoch, kde súdy uznali potrebu rýchlej ochrany pred ujmou.
14. Ďalej taktiež uviedol, že súd prvej inštancie neprimerane zúžil výklad pojmu „naliehavá potreba“, keď nevzal do úvahy psychologický a bezpečnostný rozmer prípadu, hoci ochrana pred obťažovaním a vyhrážkami je plne v súlade s judikatúrou slovenských aj európskych súdov. Zopakoval v závere, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že nie sú splnené podmienky podľa § 324 CSP, keď konštatoval, že nejde o prípad, kde je potrebné bezodkladne zasiahnuť. Žalobca je presvedčený, že ujma na zdraví a poškodením jeho majetku sú vážnym zásahom do osobnostných práv a psychickej integrity, preto má za to, že jeho odvolanie je v celom rozsahu dôvodné, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vydal navrhované neodkladné opatrenie.
15. Po predložení veci Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu, odvolací súd doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a všetky prílohy predložené žalobcom, doručil mu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu., a súčasne umožnil žalovanému v stanovenej lehote možnosť sa vyjadriť k navrhovanému neodkladnému opatreniu ako aj k samotnému uzneseniu súdu prvej inštancie.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.07.2025 uviedol, že s rozhodnutím Okresného súdu Prešov v zmysle uznesenia zo dňa 08.07.2025 o zamietnutí návrhu žalobcu , plne súhlasí a považuje ho za vecne správne. Uviedol, že žalobca poskytol súdu skreslené informácie a svojimi tvrdeniami manipulatívne prekrúca povahu súkromného obchodného vzťahu, ktorý medzi nimi prebiehal dlhé roky, bez akýchkoľvek náznakov sporu, či vyhrážania. Žalovaný okrem iného popísal a vzťah medzi ním a žalobcom, s ktorým bol blízkym priateľom, pričom sa mu podrobne zveril aj o predmetnom pozemku, ktorý bol vo vlastníctve jeho starej mamy, neskôr jeho matky a o ktorý žalobca následne prejavil záujem o jeho odkúpenie od veriteľa, od ktorého si žalovaný požičal peniaze a čo sa aj reálne uskutočnilo. Okrem iného sa dohodli, že ak mu uhradí polovicu sumy, ktorú za pozemok zaplatil, prevedie na neho polovicu jeho výmery. V máji 2025 požiadal žalobcu o plnenie tejto ústnej dohody, avšak žalobca pôvodnú dohodu odmietol a začal požadovať najprv sumu 50 000 eur a neskôr 36 000 eur, čo je zjavne v rozpore s ich predchádzajúcou dohodou. Poukázal, že je v rozpore s tvrdením žalobcu, podľa ktorého došlo k odpredaju nehnuteľnosti inej osobe na základe riadnej kúpnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade išlo o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva s dohodou o možnosti spätného odkúpenia. Ďalej uviedol, že dňa 05.06.2025 uzavrel žalobca s jeho dcérou ústnu dohodu o predaji približne jednej tretiny pozemku za sumu 7000 eur, pričom táto dohoda je dôkazom, že žalobca si bol vedomý ich predošlého záväzku a bol ochotný ho naplniť ,aj keď nie priamo voči nemu, ale voči jeho dcére, pričom žalobca v návrhu túto skutočnosť úplne opomína. Uviedol, že posledná konverzácia medzi ním a žalobcom prebehla prostredníctvom SMS správ dňa 30. mája 2025 , odvtedy žalobcu nijako nekontaktoval, pričom ďalšia komunikácia sa odohrala výlučne medzi žalobcom a dcérou žalovaného bez osobnej a priamej účasti žalovaného.
17. Žalovaný taktiež uviedol, že sa nijakým spôsobom nevyhrážal žalobcovi ani na neho nevyvíjal nátlak ako to uvádza vo svojom návrhu. Považoval za relevantné uviesť, že žalobca sa údajne väčšinu roka zdržiava v H., a teda akékoľvek obavy z jeho z údajnej fyzickej prítomnosti žalovaného pôsobia neodôvodnene. Návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vníma ako snahu zabrániť žalovanému kontaktovať jeho manželkou a to z určitého osobného dôvodu. Konanie žalovaného ,ako ďalej odôvodnil, nebolo motivované snahou vyhrážať sa, ale bolo emocionálnou reakciou na porušenie ich ústnych dohôd a zo strany žalobcu. Ako dôkaz predložil SMS správu zo dňa 30.05.2025, v ktorej správe žalobca uviedol, že po prílete sa mu ozve a príde za ním. Ak by mal žalobca skutočný strach z fyzického napadnutia, nenavrhoval by osobné stretnutie . Uviedol, že sa domnieva, že žalobca využíva právne prostriedky ako nástroj, ktorým sa snaží zabrániť zverejneniu informácií týkajúcich sa jeho osobného života, pritom sa aj nazdáva, že jeho postup môže byť vedené snahou vyvolať spor, ktorého cieľom zmariť ústnu dohodu o odkúpenie časti pozemku, ktorú ešte pred podaním návrhu na neodkladné opatrenie uzavrel s jeho dcérou z vlastnej iniciatívy. K uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve však doteraz nedošlo. Žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne a odvolanie žalobcu zamietnuť ako nedôvodné.
18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba "CSP“, platný od 01.07.2010) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP ( a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne . Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP .
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
21. V prvom rade odvolací súd pripomína, že z obsahu neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcom vyplýva, že ide o neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e),CSP v zmysle ktorého, neodkladným opatrením súd môže strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
22. Keďže súd rozhoduje v krátkej lehote v zmysle § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu, pričom jeho náležitosti výslovne vymedzuje ustanovenie § 326 CSP. V prvom rade žalobca musí opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom žalobca tak musí opísaním týchto rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti však musí žalobca aj náležitým spôsobom osvedčiť, pričom tento procesný postup je typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Následné reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude opodstatnené , ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozícii do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu . Pri nariadení neodkladného opatrenia, ktoré žalobca požaduje musí mať však súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno preto zaťažuje samotného navrhovateľa - žalobcu, pričom je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Môže tak ísť o rôzne lekárske správy, trestné oznámenie a čestné vyhlásenia svedkov, respektíve tretích osôb a podobne. 23. V preskúmavanej veci však ani odvolací súd, tieto skutočnosti tvrdené žalobcom nezistil, pričom dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu, ktorý tak svoje tvrdenia nepreukázal.
24. Naopak, z dôkazov predložených žalovaným v jeho písomnom vyjadrení, vyplýva opak, najmä za situácie , že sám žalobca ako odpoveď na SMS správu žalovaného zo dňa 30.5.2025, ktorou žalovaný žiadal žalobcu , aby mu napísal, alebo zavolal, keď bude na Slovensku , odpovedal SMS správou z toho istého dňa, t. j. dňa 30.5.2025 , že keď priletí , ozve sa mu a dôjde za ním. Javí sa potom nelogickým tvrdenie žalobcu , že samotný žalovaný sa mu približne pred troma týždňami mal vyhrážať do telefónu , že mu podpáli chatu, že ublíži jeho manželke a jeho deťom a následne v ten deň aj zablokoval telefón a preto s ním (so žalovaným ) odvtedy nebol v kontakte. Tieto tvrdenia vyplývajú priamo zo Záznamu o podaní oznámenia žalobcom na OO PZ P. -L. č: D.-PO-D. / XXXX- P zo dňa 10.6.2025 .
25. Žalobca neosvedčil súdu ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity jeho osoby konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, teda konaním žalovaného a preto súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd jeho návrhu nevyhovel.
26. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou žalobcu je v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť žiadaného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu "osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej.
27. Taktiež odvolací súd pripomína, že existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd môže doplniť alebo zopakovať dokazovanie v zmysle § 384 CSP, je však vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení ( viď. 1 ÚS 358/2021, NS SR sp. zn. 5 Obdv 15/2022).
28. Odvolací súd považuje taktiež v závere za potrebné uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj zásada rovnosti zbraní, pričom každej procesnej strane musí byť umožnená aj primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť, ako aj dôkazy a to za podmienok, že ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, ako je protistrana. Princíp rovnosti strán sporu pôsobí vo vzťahu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia ako dielčia súčasť súdneho konania, a teda aj samotného práva na spravodlivé súdne konanie.
29. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca úspešný nebol a súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal náhradu trov konania stranám sporu ,odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj v tejto odvolaním napadnutej časti ako vecne správne.
30. Ani v odvolacom konaní úspešný žalobca nebol, pričom žalovaný si náhradu trov konania neuplatňoval a preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov stranám sporu nepriznáva. Vychádzal tak z ustanovení § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).