Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-50-2024.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/50/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: BELUNA a.s., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 901 295, zastúpeného SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: SGS Technologies, s.r.o., so sídlom Aténska 17/2620, 040 13 Košice, IČO: 36 673 188, zastúpenému Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov, IČO: 50 581 121, o vylúčenie veci z exekúcie, eventuálne o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 30Cb/162/2019 – 199 zo dňa 13. decembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 30Cb/162/2019 – 199 zo dňa 13. decembra 2023.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd vylúčil peňažné prostriedky v sume 4.717,33 eur z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Exekútorského úradu Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, IČO: 31 148 531, v exekučnej veci oprávneného SGS Technologies, s.r.o., Aténska 17/2620, 040 13 Košice, IČO: 36 673 188, proti povinnému LASER media, s.r.o., Opavská 24, 831 01 Bratislava, IČO: 44 836 759, pod spisovou značkou 5122EX 165/19.
3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že vo veci exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade Ing. JUDr. Štefan Hrebík, proti povinnému LASER media, s. r. o., došlo k zexekvovaniu sumy 4.717,33 eur, ktorú v prospech účtu povinného poukázal omylom dňa 12.6.2019 žalobca. Dňa 24.1.2019 bolo žalobcovi doručené oznámenie povinného zo dňa 18.1.2019, ktorým žalobcovi povinný oznámil, že pohľadávku, ktorú eviduje proti žalobcovi, postúpil na spoločnosť LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s., IČO: 52 025 276. Od okamihu doručenia tohto oznámenia, t. j. od 24.1.2019, mal žalobca povinnosť uhradiť sumu 4.717,33 eur novému vlastníkovi tejto pohľadávky LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s. a nie povinnému (LASER media, s. r. o.). Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že suma 4.717,33 eur nemala byť uhradená povinnému a vo vzťahu k povinnému ide o mylnú platbu, ktorú je potrebné vrátiť žalobcovi. Exekúcia vedená proti povinnému teda postihla peňažné prostriedky žalobcu, ktoré nemali byť exekvované. Žalobca mal za to, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému došlo k porušeniu základnej zásady, na ktorej spočíva exekučné konanie a to, že oprávnený môže byť uspokojený výlučne z majetku
vo vlastníctve povinného. Žalobca citoval § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uzavrel, že s poukazom na predmetné ustanovenie podáva proti žalovanému žalobu ako tretia osoba, ktorá osvedčila, že má právo k veci, ktorá nepripúšťa exekúciu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Postúpenie pohľadávky považoval za fiktívny úkon povinného LASER media s.r.o. s cieľom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Dôvodil, že povinnému na základe jeho objednávky poskytol plnenie, na základe ktorého mu vznikla pohľadávka na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávku uplatnil na súde, exekúcia na povinného bola neúspešná. Postupník LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s., na ktorého mala byť údajne postúpená pohľadávka povinného LASER media s.r.o. proti spoločnosti BELUNA a.s. ako dlžníkovi povinného, vznikol iba deň pred tým, ako malo dôjsť k fiktívnemu postúpeniu pohľadávok. Táto spoločnosť má okrem podobného názvu s povinným aj spojenie prostredníctvom A. A. B., ktorý je v spoločnosti konateľom a v spoločnosti LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s. konečným užívateľom výhod. LASER media s.r.o. mala oznámením o postúpení pohľadávky oznámiť svojmu dlžníkovi, že dňa 7.12.2018 údajne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť medzi LASER media s.r.o. a LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s. k postúpeniu pohľadávok a že dlžník má pohľadávku uhradiť LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s. Poukázal, že suma 4.717,33 eur už bola exekvovaná, teda exekúcia v tejto časti už bola ukončená, pričom v exekučnom konaní platí zákaz restitutio in integrium, čo znamená, že navrátenie do pôvodného stavu nie je možné a raz exekvovaná suma nemôže byť vrátená.
5. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. 30Cb/162/2019-188 zo dňa 26.2.2023 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že z výkonu exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Exekútorského úradu Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, IČO: 31 148 531, v exekučnej veci oprávneného SGS Technologies, s.r.o., Aténska 17/2620, 040 13 Košice, IČO: 36 673 188, proti povinnému LASER media, s.r.o., Opavská 24, 831 01 Bratislava, IČO: 44 836 759, pod spisovou značkou 5122EX 165/19, je vylúčená pohľadávka vo výške 4.717,33 eur, ktorú má povinný voči Československej obchodnej banke, a.s. z účtu povinného vedenom v Československej obchodnej banke, a.s., číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, eventuálne žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,33 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi BELUNA a.s. a LASER media s.r.o. došlo k vzájomnému započítaniu s výsledným zostatkom 4.717,33 eur. Žalobcovi bolo predložené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2019 od LASER media s.r.o. Podľa výpisu z účtu v banke žalobca dňa 12.6.2019 uhradil 4.717,33 eur spoločnosti LASER media s.r.o. V správe o priebehu exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík uviedol, že dňa 3.7.2019 došlo k vymoženiu plnenia 4.762,33 eur (pohľadávka oprávneného 3.782,52 eur, trovy exekútora 816,51 eur, DPH 163,30 eur). K výplate 3.619,37 eur na účet oprávneného (žalovaného v tomto konaní) došlo dňa 3.7.2019.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 8, § 94 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že predmetom exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke nie sú konkrétne peňažné prostriedky, ale nárok povinného na výplatu peňažných prostriedkov z účtu v banke. Po vykonaní exekúcie sa už nemožno úspešne domáhať vylúčenia veci (pohľadávky) z exekúcie. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že peňažné prostriedky, ktorých sa domáhal žalobca, sa už u súdneho exekútora (v čase podania žaloby) nenachádzali. Tieto boli ešte pred podaním žaloby poukázané oprávnenému (vo výške 3.619,37 eur, zvyšok predstavovali trovy exekúcie), čím došlo k ukončeniu exekúcie (§ 94 Exekučného poriadku). V exekučnom konaní platí, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné. Prvý eventuálny žalobný návrh na vylúčenie z exekúcie tak bol podľa súdu prvej inštancie nedôvodný.
8. Čo sa týka druhého eventuálneho žalobného návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie uviedol, že i keď žalobca zasielal peniaze svojmu pôvodnému veriteľovi (LASER media s.r.o.), došlo k tomu, že z týchto prostriedkov bol uspokojený žalovaný. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca mal žiadať o vyplatenie týchto prostriedkov spoločnosť LASER media s.r.o., ktorá sa bezdôvodne obohatila v prospech žalobcu, a teda táto spoločnosť by bola pasívne vecne legitimovaná v prípadnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaný dostal/prijal peňažné prostriedky od
svojho dlžníka (LASER media s.r.o.) v rámci exekúcie a nie od samotného žalobcu, nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
11. Žalobca v odvolaní argumentoval, že žalobu podal ako tretia osoba, ktorá osvedčila, že má právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu. Mal teda aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2010, sp. zn. 1MCdo/2/2009). Ďalej uviedol, že trvá na tom, že subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu je žalovaný (viď. rozhodnutie R 20/1974 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.8.2001, sp. zn. 25Cdo/1208/2000).
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil, že žalobca mal žiadať sporné peňažné prostriedky od svojho obchodného partnera a nie od žalovaného. Žalobca nepochopiteľne žiada od žalovaného 4.717,33 eur, pričom žalovanému bolo poukázaných len 3.619,37 eur. Ďalej žalovaný poukázal na to, že spoločnosť LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s. ako postupník vznikla len deň pred postúpením pohľadávky, že k vzájomnému započítaniu medzi žalobcom a spoločnosťou LASER media s.r.o. malo dôjsť až 10 dní po postúpení pohľadávky spoločnosti LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s., pričom podľa tejto dohody mal žalobca plniť spoločnosti LASER media s.r.o. Tieto skutočnosti žalovaný oznámil orgánom činným v trestnom konaní, ktoré momentálne vec vyšetrujú. Žalovaný zhrnul, že konanie spoločností LASER media s.r.o., LASER MEDIA INDUSTRIES, a.s. a žalobcu bolo rozporné so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Preto mu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
13. Odvolacia replika a odvolacia duplika podané neboli.
14. Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní vyzval odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP sporové strany, aby sa vyjadrili k použitiu §§ 708, 709 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“). Sporové strany sa k predmetnej výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné argumenty, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:
18. Za majiteľa bežného účtu alebo vkladového účtu je treba z pohľadu Obchodného zákonníka považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet (§ 708 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na základe takejto zmluvy má následne peňažný ústav povinnosť prijať na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo vklady vykonané v prospech tohto účtu bez ohľadu
na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa na účet ukladajú (§ 709 ods. 1 Obchodného zákonníka). Aj keď zákon hovorí o majiteľovi účtu (vkladu), v skutočnosti nejde o vlastníctvo. Peniaze sú totiž nesporne zastupiteľnými vecami, a preto ani zostatok na účte alebo na vkladovom účte nie je vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Tento zostatok predstavuje len nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie sumy aktívneho zostatku. Ako to uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2009, na základe zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte je peňažný ústav povinný prijať na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech bez ohľadu na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet ukladajú. Pri vykonávaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi (event. písomnými príkazmi) majiteľa účtu; skutočnosť, kto bol majiteľom peňažných prostriedkov uložených na účet, tu nie je významná. Oprávnenie (nároky) majiteľa účtu spočívajúce v tom, aby jemu alebo ním určeným osobám boli na jeho žiadosť alebo písomný príkaz, prípadne pri splnení dohodnutých podmienok, vyplatené peňažné prostriedky z účtu alebo zostatok účtu, predstavuje „pohľadávku z účtu v peňažnom ústave.“ V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR opísal aj to, akým spôsobom sa mení situácia po nariadení výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (§ 94 Exekučného poriadku), keď uviedol, že „Nariadením výkonu rozhodnutia súd vstupuje do záväzkového právneho vzťahu medzi majiteľom účtu a peňažným ústavom; k uspokojeniu vymáhanej peňažnej pohľadávky oprávneného totiž prikazuje oprávnenému, a to spôsobom, uvedeným v § 94 Exekučného poriadku, až do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, uvedenú pohľadávku majiteľa účtu z jeho účtu u peňažného ústavu. Týmto prikázaním pohľadávky z účtu majiteľ účtu stráca svoju pohľadávku z účtu (až do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom) a peňažný ústav ju vyplatí oprávnenému ako osobe, ktorá prikázaním pohľadávky majiteľa účtu získala právo uspokojiť sa z peňažných prostriedkov uložených na jeho účte.“ Následne Najvyšší súd SR uzavrel, že „vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvy o účte voči peňažnému ústavu, nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené. Podstatné z tohto hľadiska je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu, lebo jedine on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave.“
19. Momentom pripísania peňažnej čiastky na účet v exekúcii povinnej osoby stratil žalobca k týmto finančným prostriedkom akékoľvek majetkové právo. Z uvedeného dôvodu sa nemôže žalobca postupom podľa Exekučného poriadku domáhať úspešne vylúčenia peňažných prostriedkov z prebiehajúcich exekúcií. Preto žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáha vylúčenia peňažných prostriedkov, ktoré už boli pripísané na účet inej osoby (povinného v exekúcii) nemôže byť úspešný. Pripísaním peňažných prostriedkov na tento účet žalobca stratil vlastnícke právo k týmto peňažným prostriedkom, teda nebola splnená základná podmienka vylučovacej žaloby, ktorou je existencia žalobcovho práva k veci.
20. Pripustenou zmenou žaloby upravený prvý eventuálny petit, ktorým sa žalobca domáha vylúčenia pohľadávky na peňažné prostriedky na účte povinného, nemôže byť úspešný. Na základe ust. § 709 Obchodného zákonníka a výkladu poskytnutého Najvyšším súdom SR (citovanými vyššie) je totiž vlastníkom peňažných prostriedkov na účte banka a osobou, ktorá má (vo výške aktívneho zostatku peňažných prostriedkov na účte) pohľadávku voči banke, je za každých okolností a bez ohľadu na pôvod peňazí vždy tzv. majiteľ účtu. Ani v prípade upraveného prvého eventuálneho žalobného návrhu tak nie je splnená základná podmienka vylučovacej žaloby, ktorou je existencia žalobcovho práva k veci, v tomto prípade existencia vlastníctva pohľadávky žalobcom. Súd prvej inštancie preto správne prvý eventuálny žalobný návrh zamietol.
21. Ak žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/2/2009 s tým, že z neho vyvodil, že mu náleží aktívna vecná legitimácia, odvolací súd takýto záver v označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nenašiel.
22. Čo sa týka druhého eventuálneho petitu, ktorým sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 4.717,33 eur, žalobca v odvolaní poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.8.2001, sp. zn. 25Cdo/1208/2000. Je pravdou, že Najvyšší súd ČR v tomto rozhodnutí, za takmer totožných skutkových okolností („žalobce na účet společnosti, vůči níž neměl žádný finanční závazek, omylem poukázal platbu, která se však do její dispozice nedostala, neboť byla v rámci daňové exekuce vedené na tento účet z něj odepsána a převedena finančnímu úřadu jako plnění na nedoplatek daně od této společnosti“), konštatoval dôvodnosť takto podaného žalobného návrhu, keď uviedol, že „finanční úřad získal finanční prostředky
nikoliv z majetku společnosti jakožto povinné osoby, ale z majetku žalobce, který vůči finančnímu úřadu ani vůči uvedené společnosti neměl žádný právní důvod k poskytnutí plnění. Tím, že při exekuci byly k uspokojení vymáhaného nároku použity prostředky z majetku jiné osoby než povinného (tj. dlužníka), dostal se oprávněnému (tj. věřiteli) majetkový prospěch z plnění, pro nějž od počátku neexistoval právní důvod. Mezi sporovými stranami tak vznikl občanskoprávní závazek z bezdůvodného obohacení.“ Avšak je nutné podotknúť, že tento právny názor bol už pri riešení tohto sporu prekonaný, keď Najvyšší súd ČR rozhodnutím Veľkého senátu sp. zn. 35Odo 801/2002 zo dňa 10.11.2004 dospel k právnemu záveru vyjadrenému v právnej vete : „Osoba, které byly jako oprávněné z výkonu rozhodnutí přikázáním pohledávky z účtu povinného u peněžního ústavu vyplaceny za účelem uspokojení její vykonatelné pohledávky vůči povinnému peněžní prostředky z účtu povinného u peněžního ústavu, není pasívně věcně legitimována ve sporu, ve kterém se třetí osoba domáhá zaplacení (vrácení) peněžních prostředků, které na tento účet povinného poukázala omylem.“. Ako Najvyšší súd ČR vysvetlil „peněžní prostředky na účtu vedeném peněžním ústavem na základě smlouvy o běžném účtu nebo na základě smlouvy o vkladovém účtu z tohoto pohledu nejsou v majetku majitele účtu, v jehož prospěch byl tento účet zřízen, nýbrž v majetku peněžního ústavu. Z toho vyplývá, že částka 34 961,75 USD poukázaná z účtu společnosti EEN finančnímu úřadu nebyla v majetku této společnosti, nýbrž v majetku banky, vůči níž měl EEN pohledávku z účtu. Takto nemohly být při daňové exekuci prováděné přikázáním pohledávky z účtu povinného vedeného u peněžního ústavu převedeny, byť omylem, finanční prostředky z majetku žalobce. Oprávnění majitele účtu, spočívající v tom, aby na základě jeho příkazu byly vyplaceny peněžní prostředky z účtu u peněžního ústavu, totiž představuje, jak výše uvedeno, pouze pohledávku z účtu u peněžního ústavu. Jinak řečeno, nejde o „věc“, nýbrž o „nárok majitele účtu na výplatu peněžních prostředků z tohoto účtu“ (pohledávku z účtu) při splnění sjednaných podmínek. Pokud tedy finanční úřad při provádění exekuce vůči daňovému dlužníku postihl peněžní prostředky na účtu EEN, jež byly předtím na tento účet připsány omylem z účtu žalobce, postupoval v souladu s občanským soudním řádem a v důsledku jeho postupu se žalovaná na úkor žalobce bezdůvodně neobohatila.“ S vyššie uvedeným záverom Veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sa odvolací súd plne stotožňuje.
23. Súd prvej inštancie teda aj vo vzťahu k druhému eventuálnemu žalobnému návrhu dospel k správnym právnym záverom, keď uviedol, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. U žalovaného nešlo o bezdôvodné obohatenie a plnenie vo výške 3.782,52 eur, zaslané mu súdnym exekútorom, ani nezískal na úkor žalobcu, ale povinnej spoločnosti LASER media, s.r.o.
24. Nad rozsah uvedené možno len stručne konštatovať správnosť názoru žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.717,33 eur bolo nedôvodné už len z tohto dôvodu, že žalovanému bolo poukázaných len 3.782,52 eur, keďže zvyšok si ponechal súdny exekútor na úhradu trov exekúcie.
25. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie (aj vo výroku o náhrade trov konania správne priznanej úspešnému žalovaného) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).