Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-26Cb/350/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Roman Cerulík K CERO, so sídlom Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 32.256 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/350/2015 - 404 zo dňa 19.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči I. výroku rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/350/2015 - 404 zo dňa 19.05.2023 o d m i e t a. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/350/2015 - 404 zo dňa 19.05.2023 v časti napadnutého II. výroku rozhodnutia p o t v r d z u j e. III. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/350/2015 - 404 zo dňa 19.05.2023 v časti napadnutého III. výroku rozhodnutia z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. IV. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.813,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 09.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,96%. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví tohto rozhodnutia špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „26. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosť a to budovy so súpisným číslom XXX postavenej na parc. č. XXXX/X, katastrálne územie T. S., obec Závažná Poruba, ako aj samostatne stojaceho stožiara, ktorý nie je evidovaný na liste vlastníctva. Spornou nie je ani skutočnosť, že žalovaný mal okrem svojich zariadení na tomto stožiari ďalšie zariadenia na streche budovy s. č. XXX, na parc. Č. XXXX/X, kde bola umiestnená základová stanica LM-ZAP, pozostávajúca z: monorúrový nosník 6m, oceľové konzoly RBS 2101, prepojenia oceľových konštrukcií na existujúcu zemniacu sústavu, základňová stanica RBS 2101, GM anténa K 739623, parabolická anténa 600 mm, koaxiálne káble prepojujúce antény s RBS, technologický rozvádzač RT s podružným elektromerom v priestore výťahovej strojovne, elektrické vedenie medzi RBS a RT rozvádzačom, NN prípojka medzi RT rozvádzačom RM5 umiestnenom pod strojovňou výťahu v schodiskovom priestore. Táto technológia žalovaného - základová stanica LM-ZAP slúžila ako jeho telekomunikačné zariadenie. Práve z dôvodu, že žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu pre prevádzku svojich telekomunikačných

zariadení sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a to za obdobie 15.07.2010 do 27.11.2013, resp. 29.11.2013. 27. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu. ... ... 30. Pre posúdenie oprávnenosti námietky premlčania vznesenej žalovaným tak treba použiť ustanovenia a aplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Žalobcova žaloba bola Okresnému súdu Bratislava I doručená dňa 23.01.2015. Nakoľko predmetom žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť užívaním jeho nehnuteľností bez právneho dôvodu v období od , za premlčané ja tak potrebné považovať tie nároky žalobcu, ktorými sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 17.09.2010 do 23.01.2011. Zvyšná časť žalobcom uplatnených nárokov premlčaná nie je. 31. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. ....Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ako už bolo uvedené v konaní nebolo sporné, že žalovaný skutočne užíval nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný však neuznával nárok žalobcu, keď popieral, že by nehnuteľnosti žalobcu užíval bez právneho dôvodu. ... 35. Z vykonaného dokazovania tak bolo zrejmé, že žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu a teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný. Žalovaný však žalobcom žiadanú výšku peňažnej náhrady spochybňoval. Žalobca výšku peňažnej náhrady odvodzoval od zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. Žalovaný však poukázal na skutočnosť, že peňažná náhrada, ktorú žalobca od žalovaného požaduje presahuje výšku nájomného uhrádzaného spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. 36. Užívanie cudzích nehnuteľností bez existencie akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať, je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. Subjektom, ktorý v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je ten subjekt, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nehnuteľnosti užívať (umiestniť v nich telekomunikačného nájmu). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady ( ). 37. Aj samotná výška peňažnej náhrady bola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Žalobca žiadal od žalovaného peňažnú náhradu vo výške 420,- Eur mesačne za užívanie stožiaru a v rovnakej výške 420,- Eur mesačne aj za užívanie priestorov budovy súpisné číslo XXX v kat. úz. T. S.. Žalobca ním určenú výšku bezdôvodného obohatenia od nájomnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. Výšku nájomného preukazoval žalobca ním vystavenou faktúrou tejto spoločnosti a to za mesiac máj 2017, z ktorej vyplýva, že žalovanému fakturoval za nájom stožiara sumu 430,71 Eur. Samotná zmluva (aj keď sa na ňu žalobca v žalobe odvolával prílohou žaloby nebola a žalobca ju založil do súdneho spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na pojednávaní dňa 16.06.2022. 38. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by bol žalovaný ako nájomca povinný plniť v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy. Výška peňažnej náhrady teda zodpovedá obvyklej cene nájmu v danom mieste a čase. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným by bezpochyby mohla slúžiť ako podklad pre určenie výšky obvyklého nájomného (najmä ak by v konaní neboli produkované iné dôkazy). Ako však bolo uvedené výšku peňažnej náhrady je potrebné určiť ako výšku obvyklého nájomného v danom mieste a čase, a nie ako výšku nájomného z konkrétnej nájomnej zmluvy a to hlavne s poukazom na skutočnosť, že peňažná náhrada žiadaná žalobcom nájomné dohodnuté medzi žalobcom a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. prevyšuje. Žalovaný, ktorý výšku žalobcom požadovanej peňažnej náhrady rozporoval zároveň navrhol, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktorého predmetom by bolo práve určenie obvyklej výšky nájmu. Práve určenie obvyklej výšky nájmu znaleckým posudkom presnejšie zodpovedá výške peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovaného ako jedna nájomná zmluva predložená žalobcom. 39. Znalecká organizácia AUDIT - CONSULT s.r.o. vo svojom znaleckom posudku č. 22/2020 určila výšku obvyklého nájomného sumou 2.000,- Eur ročne. Žalobca s takto určenou výškou nesúhlasil a uvádzal viaceré dôvody, pre ktoré bola podľa jeho názoru výška peňažnej náhrady určená nesprávne.

40. Spôsob hodnotenia jednotlivých dôkazov upravuje v ustanovení tak, že súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, teda podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Podľa C.s.p. môže byť každý predložený dôkaz zároveň spochybnený. Každý vykonaný dôkaz môže byť spochybnený prostriedkami procesného útoku alebo procesnej obrany tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že výška obvyklého nájmu bola určená nesprávne nič mu nebránilo predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali inú výšku peňažnej náhrady. Žalobcovi nič nebránilo dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, resp. navrhnúť vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. 22/2020, čo však neurobil. V tomto smere žalobca navrhol iba vykonať dokazovanie výsluchom znalca, ktorý bol zodpovedný za vypracovanie znaleckého posudku. Súd uvedený dôkaz vykonal, avšak ani z tohto výsluchu nesprávnosť záverov samotného znaleckého posudku nevyplýva. 41. Súd sa navyše ani nestotožňuje s výhradami žalobcu voči samotnému znaleckému posudku. Žalobca vytýkal znaleckému posudku, že pri určovaní výšky obvyklého nájomného znalec vychádzal iba z podkladov poskytnutých žalovaným. Tu je potrebné uviesť, že znalecká organizácia pri vypracovávaní znaleckého posudku požiadala o poskytnutie súčinnosti obe strany sporu tak, ako to uviedol aj znalec Ing. Miroslav Rudolf Šefčík, PhD. pri jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 06.12.2022. Pokiaľ žalobca disponoval dôkazmi preukazujúcimi, že obvyklá výška nájmu v obdobných prípadoch v danom mieste a čase bola vyššia mohol a mal ich predložiť súdu alebo znalcovi v čase, keď ním bol na súčinnosť vyzvaný, čo však neurobil. Pokiaľ tak neurobil, nemôže byť za chybu znaleckého posudku považované to, že vychádza iba z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Znalec Ing. Miroslav Rudolf Šefčík, PhD. vo svojom výsluchu vysvetlil prečo pri stanovovaní výšky obvyklého nájmu nevychádzal z faktúry č. 12/2017. Súd k tomuto dôkazu ďalej uvádza, že z jeho obsahu vyplýva, že žalobca vystavil spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účtovný doklad, ktorým mu fakturoval nájomné za mesiac máj 2017, teda za obdobie, v ktorom žalovaný už žiadnu žalobcovu nehnuteľnosť nijakým spôsobom neužíval. Ak žalobca chcel spochybniť závery znaleckého bolo jeho povinnosťou predložiť k svojim tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by odborné závery znaleckého posudku jednoznačne spochybnili, čo však neurobil. 42. Žalobca v tomto smere okrem už uvedeného a vykonaného návrhu na výsluch znalca, žiadal, aby súd vyžiadal od znaleckej organizácie, ako aj od žalovaného informáciu o presnom počte znaleckých posudkov, ktoré mala znalecká organizácia vypracovať pre žalovaného. Tu je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť, je právne irelevantná. Aj v prípade, že by zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že znalecká organizácia vypracovávala pre žalovaného v minulosti znalecké posudky (čo však v tomto konaní zistené nebolo), neznamenalo by to bez ďalšieho diskvalifikáciu znaleckej organizácie v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch Z výsluchu znalca vyplýva, že znalecká organizácia AUDIT - CONSULT s.r.o. pre žalovaného žiadne znalecké posudky na základe jeho objednávok nevykonávala. Žalobca navyše ani neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, že by žalovaný a znalecká organizácia mali spolu v minulosti spolupracovať. Žalobca dokonca namietal aj údajne nízky počet znaleckých posudkov vypracovaných znaleckou organizáciu AUDIT - CONSULT, s.r.o. čo je však už absolútne irelevantné. 43. Žiaden právny predpis taktiež neukladá znalcovi pri vypracovávaní znaleckého posudku uskutočniť miestnu obhliadku. Žalobca neuviedol aké konkrétne skutočnosti by mali byť pri vykonaní miestnej obhliadky zistené a to najmä s poukazom na skutočnosť, že telekomunikačné zariadenia žalovaného boli v čase vypracovávania znaleckého posudku už dávno odstránené. 44. Súd sa nestotožnil ani s námietkami, v ktorých žalobca namietal formálne nedostatky znaleckého posudku. Znalecký posudok spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti vyžadované tak zákonom o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch, ako aj vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch. 45. Súd teda pri určovaní výšky peňažnej náhrady vychádzal práve zo záverov znaleckého posudku č. 22/2020. Ten stanovil výšku obvyklého nájomného za užívanie žalobcových nehnuteľností sumou 2.000,- Eur ročne. Nepremlčaná časť žalobcovho nároku predstavuje peňažnú náhradu za obdobie od 24.01.2011 do 27.11.2013. Pri výške peňažnej náhrady v sume 2.000,- Eur ročne tak výška peňažnej náhrady za uvedené obdobie predstavuje sumu 5.813,70 Eur. 46. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný práve v časti istiny 5.813,70 Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. ... 49. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu úrokov z omeškania od 09.04.2014. Žalobca doručil dňa 01.04.2014 žalovanému výzvu na zaplatenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie. V tejto výzve

žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie jeho povinnosti 7 dní. Táto lehota uplynula dňa 08.04.2023, pričom dňom 09.04.2013 sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania. S poukazom na skutočnosť, že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a žalovaným vznikol pred 31.01.2013 súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne a to v súlade s ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. vo výške určenej podľa dovtedajších predpisov teda podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 50. O trovách konania rozhodol súd v súlade s C.s.p. tak, že priznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. 51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § a 2, , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie a a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/350/2015 - 404 zo dňa 19.05.2023, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody ustanovením /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ . 6. Zastával názor, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, keď vo vzťahu k určeniu výšky žalovanej sumy nevzal do úvahy žalobcom predložené dôkazy, ale prihliadol na dôkaz v podobe znaleckého posudku, ktorý pre viaceré chyby a nedostatky, nebol spôsobilým z hľadiska dôkaznej sily pre ustálenie výšky žalovanej sumy. 7. Žalobca už po vypracovaní znaleckého posudku vzniesol v priebehu prvoinštančného konania viaceré námietky, na ktoré opakovane poukázal aj v rámci podaného odvolania (jeho neúčasť na vypracovaní znaleckého posudku, zaujatosť znalca a zaobstaranie podkladov len zo strany žalovaného), a s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí, podľa názoru žalobcu, náležite nevysporiadal. 8. Neprijateľnosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku videl aj v tom, že znalec pri určení výšky obvyklého nájmu za obdobný predmet nájmu neprihliadol na dôkazy, ktoré mal preukázateľne k dispozícii, okrem iného aj faktúry za nájom (príloha č. 10 zn. posudku), kde nájomcom je spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ako priamy a zjavne najväčší konkurent poskytovania telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Nesúhlasil s tvrdením znalca, že na žiadosť o poskytnutie konkurenčných ponúk žalobca nereagoval, keď znalcovi predložil len faktúru na sumu 516,85 eur, ktorú však znalec nemohol zohľadniť, keďže nebola doložená zmluvou. K tomuto podotkol, že predmetnú nájomnú zmluvu, ktorá je aj súčasťou súdneho spisu, mal znalec po celý čas dispozícii, pričom sám počas výsluchu na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že táto zmluva sa prehliadla. 9. Znaleckému posudku vytkol aj ďalšie pochybenia, s ktorými sa podľa jeho názoru súd v napadnutom rozsudku relevantným spôsobom takisto nevysporiadal, a to síce, nevykonanie znaleckej obhliadky na mieste, kde sa predmetné technické zariadenie nachádzalo, ktoré malo podľa tvrdenia znalca slúžiť na zabezpečovanie technickej služby pre samotný hotel a „blízke okolie“, pričom nie je zrejmé, akú konkrétnu oblasť mal znalec na zreteli. Na vyvodzovanie záverov o použití a účele technického zariadenia znalec navyše nemal príslušnú odbornosť, vzhľadom na odvetvie a odbor, v ktorom ako znalecká organizácia znaleckú činnosť vykonáva. 10. Žalobca tu zdôraznil aj skutočnosť, že znalec sa v znaleckom posudku vyjadroval k cene bezdôvodného obohatenia len za umiestnenie základovej stanice na streche budovy hotela, avšak žalobca si tento nárok uplatňoval aj za umiestnenie zariadenia na stožiari v jeho vlastníctve (pozn. druhá strana prílohy č. 5 znaleckého posudku). Uvedené skutočnosti podľa žalobcu svedčia o tom, že znalecký posudok nebol vypracovaný nestranne. 11. K bodu 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na zdôvodnenie výšky žalovanej sumy v žalobe s dovetkom, že dôvodnosť uplatneného nároku je možné preukázať aj inými spôsobmi, ktoré žalobca využil, a nielen znaleckým posudkom. 12. Žalobca ďalej namietal bod 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že súd nevzal do úvahy jeho námietky voči znaleckému posudku. K tvrdeniu súdu, že faktúra č. 42/2017 bola vystavená za obdobie, v ktorom už žalovaný neužíval žiadnu žalobcovu nehnuteľnosť, namietal, že táto bola vystavená na základe zmluvy so spoločnosťou Orange Slovensko a.s., uzavretej v roku 2011 v znení jej neskoršieho dodatku, čo nepochybne spadá do rozhodného/žalovaného obdobia rokov 2010 až 2013.

13. Žalobca preto zastával názor, že ním predložené dôkazy v konaní najobjektívnejšie zdôvodňujú výšku uplatňovaného nároku, a to priamym porovnaním platieb, ktoré za obdobné užívanie žalobcovi uhrádzal konkurenčný subjekt. 14. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 28.06.2023, v ktorom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu reagoval nasledovne: 16. Nakoľko odvolanie žalobcu smerovalo aj voči I. výroku rozsudku, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel, žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie žalobcu smerujúce voči tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odmietol. 17. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa /nesprávne právne posúdenie veci/ , ďalej konštatoval, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom konkrétne má tento odvolací dôvod spočívať. 18. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa /nesprávne skutkové zistenia/ , k tomuto uviedol, že žalobca v odvolaní iba reprodukoval svoje výhrady k znaleckému posudku, s ktorými sa však súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a správne vysporiadal. 19. K výhrade žalobcu, že znalec vychádzal výlučne z podkladov žalovaného, poukázal na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 10.11.2017, ktorým bola stranám sporu uložená povinnosť poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť. Žalovaný si túto povinnosť splnil, keď znalcovi poskytol doklady a podklady, ktoré si od neho vyžiadal. Navyše nie je zrejmé, prečo by podklady poskytnuté žalovaným nezaručovali objektivitu znalcom stanovenej hodnoty náhrady, keďže väčšinou sa jednalo o doklady, ktoré „vznikli“ nezávisle od tohto sporu. 20. Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu ohľadne skutočnosti, že predmetné zariadenie malo podľa zistení znalca slúžiť na zabezpečovanie technickej služby pre samotný hotel a „blízke okolie“ s tým, že znalec nemal príslušnú odbornosť na to, aby legitímne mohol vyvodiť záver o použití a účele predmetného technického zariadenia. Informáciu o účele a charaktere zariadení znalcovi poskytol sám žalovaný, ktorý ako prevádzkovateľ predmetných zariadení disponuje presnými informáciami o ich účele a charaktere. Znalec si tak tieto skutočnosti mohol osvojiť, a to obzvlášť v prípade, ak ich nikto relevantne v konaní nespochybňoval. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že od začiatku sporu tvrdil, že predmetné zariadenia slúžili len na zabezpečenie pokrytia mobilným signálom objektu žalobcu a jeho blízkeho okolia, skutočnosť ktorú v konaní podložil aj grafickými podkladmi. 21. Za rovnako neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu o tom, že súd mal pri určení výšky nároku žalobcu prihliadať na nájomné, ktoré za užívanie technického zariadenia žalobcovi uhrádzala spoločnosť Orange Slovensko, a.s. Žalovaný tvrdil, že nájom spoločnosti Orange nezodpovedá charakteru užívania žalovaného, a preto nemôže byť určujúci pre stanovenie výšky náhrady za umiestnenie technických zariadení žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetný stožiar si spoločnosť Orange prenajímala pre štandardnú základňovú stanicu, ktorá má oveľa väčší rozsah pokrytia a komerčný význam, pričom nájomná zmluva zaručovala (čo do rozsahu) neobmedzený rozsah užívania stožiara s väčším množstvom umiestnených zariadení, ako tomu bolo v prípade prenájmu žalovaného. V neposlednom rade zdôraznil, že náhrada, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je väčšia ako výška nájomného, ktoré mu uhrádzala spoločnosť Orange. Výšku náhrady stanovenú súdom, vychádzajúcu zo znaleckého posudku, preto považoval za správnu. 22. K námietke žalobcu, že znalec sa v znaleckom posudku vyjadroval len k bezdôvodnému obohateniu za umiestnenie zariadení žalovaného na streche budovy hotela a neposudzoval umiestnenie zariadení na stožiari žalobcu, poukázal na stranu 15 a 16 znaleckého posudku, kde je jasne uvedené, že znalec posudzoval tak náhradu za umiestnenie zariadení na/v budove hotela (výška náhrady 1700 eur/rok), ako aj na stožiari žalobcu (výška náhrady 300 eur/rok). Je teda zjavné, že znalcom stanovená náhrada vo výške 2000 eur/rok pokrýva nielen užívanie budovy hotela, ale aj užívanie stožiara žalobcu na predmetnej nehnuteľnosti. 23. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku ako vecne správny potvrdil. 24. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 25. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

26. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba v nepatrnej časti (voči III. výroku). 27. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 30. Podľa /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 31. Podľa , /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 32. Podľa , /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 33. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 34. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 35. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 36. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 37. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 38. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 39. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 40. Odvolací súd sa prednostne zaoberal tým, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky na odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté. Odvolaním napadnutý rozsudok má tri výroky - prvým výrokom súd I. inštancie žalobe čiastočne vyhovel, druhým výrokom súd I. inštancie podanú žalobu čiastočne zamietol a tretím výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania. 41. Je nepochybné, že prvý výrok napadnutého rozsudku nebol vydaný v neprospech žalobcu, keďže týmto výrokom súd I. inštancie čiastočne žalobe vyhovel. Žalobca preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči tejto časti napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu voči I. výroku napadnutého rozsudku podľa odmietol. 42. K odvolaniu žalobcu voči II. a III. výroku napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: 43. Odvolací súd je názoru, že v označenej časti II. výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä všetky

ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z podaného odvolania je zrejmé, že zásadné odvolacie námietky smerovali k vadám znaleckého posudku, z ktorých súd I. inštancie pri rozhodovaní vychádzal, pričom žalobca tvrdil, že označený súd sa s jeho námietkami voči znaleckému posudku, ktoré uplatnil v konaní pred súdom I. inštancie nedostatočne vysporiadal. Zároveň bol názoru, že svoj nárok dostatočne preukázal listinami, ktoré preukazovali obvyklú sumu, ktorú mu za užívanie obdobných zariadení v danom období platila konkurenčná spoločnosť žalovaného. 45. 16. Pokiaľ žalobca uvádzal, že výšku bezdôvodného obohatenia bolo možné určiť z dôkazov predložených v súdnom spise - z podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnými spoločnosťami P. Y., s.r.o. a Q. s.r.o. z 22. novembra 2002, resp. z dodatku č. 2 zo 16. januára 2004 - s predmetným tvrdením sa nemôže odvolací súd stotožniť. Ako už bolo vyššie uvedené, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vychádzať z výšky odplaty (napr. nájomného) za užívanie rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v mieste, kde sa nebytové priestory žalobcu nachádzajú (t. j. v meste B. alebo jeho okolí) a zároveň v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného došlo (t. j. v rokoch 2008 a 2009). 16.1. Na určenie obvyklej výšky nájomného za užívanie nebytových priestorov žalobcu v rokoch 2008 a 2009 (t. j. v období, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného) nebolo možné vychádzať z ním predloženej podnájomnej zmluvy z roku 2002, resp. z dodatku k nej z roku 2004, nakoľko z nich vyplýva výška nájomného dohodnutá v konkrétnom prípade medzi subjektmi odlišnými od strán sporu v období rokov 2002 až 2004, ktorú však nemožno považovať za obvyklú výšku nájomného v období, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. / rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/5/2019 zo 17.07.2019/ 46. Odvolací súd poukazuje na ods. 38 napadnutého rozsudku, kde súd I. inštancie dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia (peňažnej náhrady) zodpovedá v danom prípade obvyklej cene nájmu v danom mieste a čase. Tento právny záver v napadnutom rozsudku zodpovedá aj rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (viď napr. vyššie citované rozhodnutie). Zároveň z odseku 31 napadnutého rozsudku vyplýva, že splnenie predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, teda žalobca. Tieto závery súdu I. inštancie žalobca v podanom odvolaní nenamietal. 47. Žalobca si v danom prípade uplatnil bezdôvodné obohatenie v určitej výške, žalovaný jeho nárok (okrem iného) aj vo vzťahu k uplatnenej výške poprel. V dôsledku uvedeného sa dôkazné bremeno o preukázaní výšky bezdôvodného obohatenia presunulo na žalobcu, ktorý si podľa odvolacieho súdu svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. 48. Odvolací súd síce súhlasí so žalobcom, že výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia je možné preukázať aj iným spôsobom ako znaleckým dokazovaním, avšak musí ísť o preukázanie ceny obvyklého nájmu rovnakej alebo podobnej veci v danom mieste a čase. Zmluva o nájme s konkurenčnou spoločnosťou takýmto dôkazom nie je - preukazuje síce, koľko mu obvykle platil iný subjekt, nie však to, aké je obvyklé nájomné rovnakej alebo obdobnej veci v danom mieste a čase. Obvyklý nájom, vyplácaný žalobcovi iným subjektom a obvyklé nájomné sú rozdielne pojmy (porovnaj aj skôr citovanú časť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR). 49. Odvolacie námietky žalobcu voči znaleckému posudku, ktorý bol v konaní vykonaný v danom prípade nemajú žiadnu relevanciu, pretože povinnosť preukázať výšku obvyklého nájmu danej veci ležala na žalobcovi, nie na žalovanom. Naviac, ak žalobca namietal, že sa súd I. inštancie s jeho námietkami voči znaleckému posudku nevysporiadal, s týmto odvolací súd nemôže súhlasiť, keďže v napadnutom rozhodnutí sa súd I. inštancie s týmito námietkami podrobne vysporiadal v odsekoch 41 až 44 napadnutého rozsudku, pričom žalovaný v podanom odvolaní neuviedol v čom sú závery súdu I. inštancie nesprávne, prípadne neúplné. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní sústredil svoju argumentáciu na vady znaleckého posudku, nie na to, prečo je napadnutý rozsudok v časti, v ktorej sa jeho námietkami zaoberal, nesprávny prípadne neúplný. 50. K námietke žalobcu, že znalec určil cenu bezdôvodného obohatenia iba za umiestnenie základovej stanice a dvoch parabol na streche budovy hotela, nie však za umiestnenie na stožiari, odvolací súd uvádza, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho spisu a najmä vyhotoveného znaleckého posudku, keďže zo strán 15 a 16 znaleckého posudku, vyplýva, že znalec posudzoval tak náhradu

za umiestnenie zariadení na/v budove hotela (výška náhrady 1700 eur/rok), ako aj na stožiari žalobcu (výška náhrady 300 eur/rok). 51. Zo skôr uvedených dôvodov musí odvolací súd konštatovať, že žalobca výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia (obvyklého nájmu rovnakej alebo obdobnej veci v danom mieste a čase) v konaní nepreukázal vôbec, preto záver súdu I. inštancie v časti, ktorou odôvodňoval zamietnutie časti žaloby nemožno považovať za nesprávny. 52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k II. výroku napadnutého rozsudku ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a 2 ako vecne správny v časti II. výroku potvrdil. 53. Odvolanie žalobcu smerovalo aj voči III. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd I. inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku v príslušnej časti (vyššie citovaný odsek 50 napadnutého rozsudku) odvolací súd dospel k záveru, že z príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vôbec zistiť, ako súd I. inštancie dospel k svojim záverom o pomere úspechu procesných strán v spore, jeho rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné. Preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil v časti jeho III. výroku a podľa rozhodol o vrátení veci v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 54. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne v dotknutej časti vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, tak aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a spĺňalo tak kritériá preskúmateľnosti. 55. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v odvolacom konaní vo vzťahu k meritu veci neúspešný v celom rozsahu, preto úspech v odvolacom konaní je potrebné v celom rozsahu priznať žalovanému. 56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania (/ a e/ ).