Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/62/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: S. I., s.r.o., so sídlom O. XXX/XX, XXX XX O., E. republika, IČO: XX XXX XXX, korešpondenčná adresa: S. I. s.r.o., so sídlom R. ul. č. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpeného: U. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom V. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: V. L. W. Y., so sídlom D. K. E. Q. X, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/XX/ADC zo dňa 20. mája 2021, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie V. L. W. Y.. V.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/XX/ADC zo dňa 20.05.2021 a rozhodnutie S. V.Y. I. č. S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX/V. zo dňa 18.02.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia V. L. W. Y.. V.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/XX/ADC zo dňa 20.05.2021 a rozhodnutia S. V.Y. I. č. S.-XXXX/XXXX-X/ XXXXX/Pas zo dňa 18.02.2021. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým nebola povolená obnova konania pri rozhodnutí: A) zo dňa 19.07.2017 číslo konania: S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 19.07.2017“), B) zo dňa 26.06.2018, č. k. S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX-Pas,Mud (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 26.06.2018“), C) zo dňa 22.09.2020, číslo konania S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX (ďalej aj len „rozhodnutie zo dňa 22.09.2020“).

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie zo dňa 19.07.2017 si obstaral naskenovaním spisu v decembri 2020. Žalobca uviedol, že z obsahu spisu pamiatkového úradu nevyplýva skutočnosť, že rozhodnutie by bolo osobne prevzaté konateľom žalobcu dňa 11.09.2017. Žalobca vyjadril názor, že ak by si rozhodnutie prevzal dňa 11.09.2017, tak správny orgán nemohol vyznačiť právoplatnosť rozhodnutia dňa 07.08.2017. Rozhodnutím zo dňa 19.07.2017 bol podľa žalobcu odštartovaný proces vydávania ďalšieho v poradí druhého a následne tretieho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (špecifikovaných nižšie), ktorými správny orgán S. I. ukladal žalobcovi pokuty za nesplnenie povinností uložených v rozhodnutí zo dňa 19.07.2017 číslo konania: S.-XXXX/lXXXX-X/XXXXX, ktoré sa žalobcovi nedostalo do sféry jeho prevzatia a oboznámenia sa s ním. Žalobca tvrdil, že videl toto, ako aj ostatné rozhodnutia a spisový materiál k nim až v decembri 2020 po vyžiadaní si a následnom sprístupnení spisového materiálu od S. I.. Žalobca mal za to, že nakoľko o tomto rozhodnutí nemal v čase jeho vydania žiadnu vedomosť, nemohol ani objektívne podávať riadne oprávnené prostriedky a uskutočňovať svoje procesné práva. K ochrane pristúpil ihneď potom, ako zistil, že takéto rozhodnutie

bolo vydané a je na ňom už vyznačená aj doložka právoplatnosti (aj keď nie jednoznačná), a to práve po nahliadnutí do spisu. Na rozhodnutí bola vyznačená doložka právoplatnosti, žalobca nemal možnosť využiť riadne opravné prostriedky, a preto podával správnemu orgánu - S. I. všetky mimoriadne opravné prostriedky, ako je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, resp. sa domáhal obnovy tohto správneho konania, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie, ktorého zákonnosť žiada žalobca preskúmať.

3. Žalobca k rozhodnutiu zo dňa 19.07.2017, zo dňa 26.06.2018 a dňa 22.09.2020, ktorým mu boli uložené pokuty 2x vo výške 20.000,- eur uviedol, že došlo k porušeniu zásad Správneho poriadku pri všetkých rozhodnutiach vydaných S. I.. Žalobca poukázal na to, že po celý čas počnúc dňom 25.04.2017 (konanie štátneho pamiatkového dohľadu) až do konca roku 2020 bol konateľ S. I., s.r,o. dostupný nielen fyzicky, ale aj telefonicky pánovi H.. U.. Q., zamestnancovi S. I.. Ani jeden raz ho tento zamestnanec nekontaktoval, že bolo vydané nejaké rozhodnutie S., v ktorom by spoločnosť S. I., s.r.o. mala mať uložené povinnosti, resp. dostala pokutu. Zamestnanec prvostupňového orgánu mal vedomosť o tom, že žalobca na uložených opatreniach z konania štátneho pamiatkového dohľadu pracoval, z obsahu spisov je zrejmé, že konateľ spoločnosti žalobcu s S. komunikoval, dostavoval sa na obhliadky a predkladal listiny.

4. Žalobca ďalej uviedol, že v podanom odvolaní voči rozhodnutiu S. I. o zamietnutí návrhu na obnovu konania poukázal na to, že prevzaté naskenované spisy a jednotlivé dokumenty v nich obsiahnuté dňa 16.12.2020 videl po prvýkrát napriek tomu, že boli adresované na spoločnosť S. I., s.r,o., t. j. žalobcu. Podľa adresných obálok priložených k dokumentom, všetky odoslané písomnosti sa vrátili odosielateľovi, teda S. naspäť. S. si vyhodnotil dokumenty ako fiktívne prevzaté, nakoľko dokumenty opatril doložkou právoplatnosti. Žalobca namietal, že všetky tri rozhodnutia sa žalobcovi nedostali do sféry jeho prevzatia a oboznámenia sa s nimi - nakoľko fyzickou prehliadkou spisu nenašiel v napadnutom rozhodnutí doručenku s odoslaním predmetného rozhodnutia a kvázi fiktívnym prevzatím predmetného rozhodnutia, ale ani nijaký dokument, resp. úradný záznam S. I. o fyzickom prevzatí tohto rozhodnutia zo strany konateľa žalobcu - ako tvrdí v napadnutom rozhodnutí na jeho str. 5 žalovaný. Žalobca vyjadril domnienku, že dátum právoplatnosti vyznačený na rozhodnutí, nie je zákonný. Žalobca odvodzuje lehotu na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku subjektívne od dátumu 16.12.2020, kedy sa predmetné dokumenty dostali do žalobcovej sféry poznania, ale objektívne stále v lehote 3 rokov od právoplatnosti vydaného rozhodnutia zo dňa 26.06.2018 a dňa 22.09.2020. Rozhodnutie zo dňa 19.07.2017 číslo konania: S.- XXXX/XXXXX-X/XXXXX označil žalobca za preukázateľne nedoručené žalobcovi a vyznačenie jeho dátumu právoplatnosti zo strany prvostupňového správneho orgánu považuje za nezákonné. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie zo dňa 19.07.2017 číslo konania: S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX nie je zákonným spôsobom vydané a doručené v zmysle ust. § 51 ods. 1) a 3) Správneho poriadku, je nezákonné, a teda sa považuje ako nulitné a všetky po ňom nasledujúce rozhodnutia o pokutách, odvolávajúce sa na rozhodnutie zo dňa 19.07.2017 číslo konania: S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX sú taktiež nezákonné, a tým pádom nulitné. Poukázal na to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu ani nedošlo k vymáhaniu uloženej pokuty, aj keď podľa tvrdení S. I. vydané rozhodnutie o pokute malo byť právoplatné. Až následne potom, čo v decembri 2020 žalobca nahliadol do spisu vedeného na S. I. zistil, že tam nejaké dve rozhodnutia o uložených pokutách sú. Vo veci prvej uloženej pokuty z rozhodnutia zo dňa 26.06.2018, nebol žalobca nikdy ani len vyzývaný na zaplatenie, či už zo strany S. alebo W. S. a. s., ktorej spoločnosti bola postúpená pokuta na vymáhanie. S. sa začalo až po nazretí do spisov zo strany žalobcu, teda aj z toho je zrejmé, že žalobca sa o údajnej právoplatnej pokute nemal ako dozvedieť. Postup S. je zarážajúci aj v tom, že už zo samotného spisu je zrejmé, že do roku 2017 S. so žalobcom riadne komunikoval, žalobca sa osobne dostavoval na kontroly, preberal písomnosti a komunikoval s prvostupňovým správnym orgánom. Žalobca namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom pri vydaní napadnutého rozhodnutia, pri interpretácií zákonných ustanovení, bol použitý prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Žalobca ďalej namietal, že zo strany správneho orgánu bol nedostatočne zistený skutkový stav, keď v podstate vychádzal len z tvrdení prvostupňového orgánu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje dôkladné odôvodnenie v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, v ktorom zdôvodnil, z akého dôvodu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil,

resp. nemohol požadovanú obnovu konania povoliť. Žalovaný mal za to, že návrh žalobcu na obnovu konania nepreukazuje naplnenie zákonom stanovených podmienok na jej povolenie, pričom rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne. K tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že oznámenie o začatí konania o náprave (konanie č. S.-XXXX/XXXXX) bolo zaslané na adresu vedenú na liste vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a v obchodnom registri (O. XXX/XX, XXX XX O., E. republika), ako aj na adresu konateľom uvedenú ako korešpondenčnú v čestnom prehlásení zo dňa 16. 05. 2020: R. ul. XXXX/XX, XXX XX I. - vid. záznam č. konania S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX). Obidve písomnosti sa vrátili S. I. ako neprevzaté (21.5.2017 a 05.05.2017). Zásielka s dátumom vrátenia 10. 04. 2017 je oznámenie o štátnom pamiatkovom dohľade, ktoré žalobca neprevzal (adresát neznámy). Oznámenie si prevzal osobne v sídle S. I. konateľ žalobcu dňa 13.04.2017. S. I. vydal dňa 19.07.2017 rozhodnutie o opatreniach na nápravu č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX, ktoré bolo zaslané na korešpondenčnú adresu. Keďže sa písomnosť vrátila S. I. ako neprevzatá, právoplatnosť rozhodnutia stanovil v zmysle fikcie doručenia (od dátumu vrátenia zásielky 21.07.2017). Právoplatnosť 07.08.2021 je na predmetnom rozhodnutí vyznačená, bola citovaná v neskôr vydaných rozhodnutiach S. I. (o uložení pokuty za iný správny delikt). Dátumy, aj sídlo S., sú na pečiatke obtiahnuté, zjavne z dôvodu slabej čitateľnosti. Rozhodnutie o opatreniach si zároveň dňa 11.09.2017 v sídle S. I. na základe telefonického upozornenia zamestnanca S. - H.. arch. Q. osobne prevzal konateľ žalobcu Q.. Q. O. (vid. doručenka v spise č. S.-XXXX/XXXXX). Tento dátum nemal vplyv na vyznačenie právoplatnosti, vypovedá však proti tvrdeniu žalobcu, že o rozhodnutí nemal do r. 2020 žiadnu vedomosť. Žalovaný konštatoval, že podľa vyjadrenia S. I. doručovanie písomností od začiatku sprevádzali nejasnosti. Napr. na žiadosti podanej žalobcom dňa 13.04.2017 (o poskytnutie vstupných údajov pre projekt rekonštrukcie), je uvedená adresa s iným súp. č.: R. XX. Toto vyjadrenie S. si následne opäť osobne prevzal v sídle S. I. konateľ žalobcu. Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty za iný správny delikt zo dňa 02.05.2018 č. konania S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX bolo zástupcom žalobcu riadne prevzaté na adrese uvedenej v rámci LV a obchodného registra dňa 21.05.2018 (vid. doručenka v spise S.-XXXX/XXXX). Z korešpondenčnej adresy bola písomnosť S. opäť vrátená ako adresát neznámy. V oznámení bol stanovený termín ústneho pojednávania na deň 30.05.2018. Na oznámenie žalobca písomne nereagoval, ústneho pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Po ukončení dokazovania S. I. dňa 26.06.2018 vydal rozhodnutie č. S.- XXXX/XXXX-X/XXXXX/Pas,Mud o uložení pokuty v zmysle § 43 odsek 2 písm. c) pamiatkového zákona v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o) cit. zákona. Rozhodnutie bolo opäť riadne prevzaté na adrese sídla žalobcu, a to dňa 02.07.2018 (vid. doručenka v spise S.-XXXX/XXXX). Keďže sa žalobca voči rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote neodvolal, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2018. V roku 2020 S. I. začal vo veci v súlade s ustanovením § 43 ods. 4 pamiatkového zákona nové konanie o uložení pokuty za iný správny delikt. Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty za iný správny delikt č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX/Pas nebolo fyzicky prevzaté na adrese uvedenej v rámci LV a obchodného registra ani na korešpondenčnej adrese. S. I. následne dňa 22.09.2020 vydal rozhodnutie o uložení pokuty v zmysle § 43 odsek 2 písm. c) pamiatkového zákona v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o) cit. zákona č. konania S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX. Rozhodnutie bolo zaslané na adresu vedenú v rámci LV a obchodného registra, keďže táto adresa bola dovtedy jediná, kde žalobca prebral zásielku. Právoplatnosť tohto rozhodnutia bola stanovená v zmysle fikcie doručenia dňom 28.10.2020. S ohľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že tvrdenia žalobcu, že všetky vyššie zmienené písomnosti videl prvýkrát až 16.12.2020, sa nezakladajú na pravde. Podľa názoru žalovaného je tiež možné sa domnievať, že žalobcovi nejasnosti týkajúce sa doručovania vyhovovali a na riadnom preberaní písomností nemal záujem.

6. Žalovaný poukázal na to, že dňa 15.12.2020 na základe žiadosti a splnomocnenia žalobcu prevzala X.. U. W. v sídle S. I. kópie spisového materiálu. Podľa vyjadrenia S. I. boli X.. W. pri preberaní žiadosti o poskytnutie fotokópií spisového materiálu ponúknuté aj kópie obálok. Jej odpoveďou bolo, že nie sú potrebné. Napriek tomu zamestnankyňa S. I. k spisom priložila aj kópie neprevzatých obálok ako doklad nekomunikovania vlastníka s S.. Pri preberaní spisového materiálu bola X.. W. informovaná, že v spisoch sú aj tieto kópie, pričom sa však nejedná o skeny všetkých doručeniek, a že v prípade záujmu jej budú poskytnuté dodatočne napr. mailom, na čo opäť reagovala, že to nie je potrebné. S. I. podľa svojho vyjadrenia nebol nikdy oslovený s požiadavkou na doplnenie týchto doručeniek. Pri podaní návrhu na obnovu konania, ani pri podaní žaloby, teda žalobca zjavne nedisponoval kópiami všetkých doručeniek. Zamestnanec S. I. H.. arch. J. Q. v roku 2017 opakovane telefonicky kontaktoval konateľa žalobcu: H.. Q. O., aby si osobne prevzal písomnosti v sídle S. I. (oznámenie o konaní štátneho pamiatkového dohľadu, predbežné podmienky obnovy, rozhodnutie o opatreniach na nápravu). Povinnosť telefonicky kontaktovať a informovať vlastníka o konaní však žiadne ustanovenie správneho poriadku neukladá.

Žalovaný preto námietku žalobcu, že nebol telefonicky oboznámený o vydaní rozhodnutí považuje za bezpredmetnú a čiastočne aj za nepravdivú. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie S. I. č. S.-XXXX/ XXXXX-X/XXXXX zo dňa 19.07.2017 je nezákonné a nulitné, žalovaný poukázal na zásadu prezumpcie správnosti rozhodnutia, podľa ktorej sa rozhodnutie považuje za správne a zákonné, a to až do okamihu pokiaľ sa nerozhodne o opaku. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť (ako to uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), že obnovu konania skončeného týmto rozhodnutím nie je možné povoliť už len z dôvodu, že podaný návrh na obnovu konania nedodržal objektívnu trojročnú lehotu podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku, ktorá je 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2017 a návrh na obnovu konania bol podaný dňa 20.01.2021. Žalovaný mal za to, že podaná žaloba je nedôvodná. Žalobca v časti III. žaloby uviedol, že „Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za správne a zákonné, nakoľko z obsahu Napadnutého rozhodnutia postrádame akékoľvek náležité zdôvodnenie v súlade s princípom zákazu svojvôle v rozhodovaní.“ A ďalej žalobca rozvíjal svoje tvrdenia o nezákonnosti a nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s týmto nestotožnil.

7. Žalovaný označil časť IV. žaloby za subjektívny názor žalobcu, ktorý nijakým spôsobom neuvádza konkrétne pochybenia, ktorých sa mal žalovaný vo svojom konaní a pri vydaní napadnutého rozhodnutia dopustiť. Žalovaný odmietol, že by sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne nedržal zásady svedomitého a zodpovedného prístupu a postupu správneho orgánu v rámci predmetného správneho konania. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe (časť VII. Žalobný petit) žiada, aby správny súd svojim rozsudkom „zrušil napadnuté rozhodnutie Žalovaného V. XXXX/XXXX-XX/XXXXX/ADC zo dňa 20.05.2021 ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.02.2021 pod číslom konania S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX/Pas a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie“.

8. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe.

9. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení, ako aj na dôvodoch rozhodnutia. Uviedol, že preukázanie existencie dôvodov na obnovu konania je na žalobcovi, pričom tento nesie procesnú zodpovednosť za to, ak sa mu nepodarí tieto dôvody preukázať. V pojednávanej veci nebolo možné povoliť obnovu konania, nakoľko nedošlo k naplneniu základných predpokladov vyžadovaných zákonom.

10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.

11. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na žalobe a dôvodoch v nej uvedených, zároveň sa pridržiaval i repliky podanej k vyjadreniu žalovaného. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca zotrval na tom, že správne orgány nesprávne posúdili dôvody obnovy konania a nevyporiadali sa so správnym doručovaním rozhodnutí, ku ktorým žiadali povoliť obnovu konania.

12. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že už v samotnom návrhu žalobcu na obnovu konania nie sú uvedené dôvody, ktoré zákon stanovuje pre povolenie obnovy konania, ale žalobca poukazoval skôr na či už nedoručenie rozhodnutí, príp. opomenutie s ním konať ako s účastníkom konania, a pre tieto dôvody správny súd pripúšťa nápravu úplne inými právnymi prostriedkami ako je obnova konania.

13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že A) v konaní číslo S.- XXXX/XXXXX vykonal prvostupňový správny orgán štátny pamiatkový dohľad a začal konanie vo veci vydania rozhodnutia o opatreniach na nápravu podľa . Z obsahu spisu plynie, že žalobca doručil dňa 16.05.2017 prvostupňovému správnemu orgánu vyhlásenie zo dňa 16.05.2017, kde uviedol korešpondenčnú adresu pre doručovanie na území W. republiky, a to I. R. XXXX/XX, XXX XX I..

S. V.Y. I. (ďalej aj len „S.“) vydal dňa 19.07.2017 rozhodnutie č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX, ktorým S. I. uložil účastníkovi konania ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Z obsahu spisu plynie, že rozhodnutie bolo doručované na adresu sídla žalobcu, na adresu pre doručovanie, odkiaľ sa zásielky vrátili s poznámkou adresát nezastihnutý (zo sídla v E. republike), resp. adresát neznámy (z adresy pre doručovanie). Z obsahu doručenky zo dňa 11.09.2017 plynie, že zásielku s rozhodnutím si prevzal konateľ žalobcu osobne. B) S. I. začal oznámením č. S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX/Pas zo dňa 02.05.2018 voči žalobcovi správne konanie o uložení pokuty za iný správny delikt, ktoré bolo doručené žalobcovi na adresu sídla v E. republike. Následne v konaní č. S.-XXXX/XXXX vydal S. rozhodnutie č. S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX/ Pas,Mud zo dňa 26.06.2018, ktorým S. I. uložil žalobcovi pokutu v sume 20 000,- eur za iný správny delikt podľa o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov v spojitosti s pamiatkového zákona za to, že nevykonal opatrenia uložené mu právoplatným rozhodnutím č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX zo dňa 19.07.2017. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené na adresu sídla v E. republike (viď doručenka v spise). C) S. I. začal oznámením č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX/Pas zo dňa 09.07.2020 voči žalobcovi správne konanie o uložení pokuty za iný správny delikt, ktoré bolo doručované žalobcovi na adresu sídla v E. republike a na korešpondenčnú adresu uvedenú zo dňa 16.05.2017. Následne v konaní č. S.- XXXX/XXXXX vydal S. rozhodnutie č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX zo dňa 22.09.2020, ktorým S. I. uložil žalobcovi pokutu v sume 20.000,- eur za iný správny delikt v zmysle pamiatkového zákona v nadväznosti na o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov za to, že nevykonal opatrenia uložené mu právoplatným rozhodnutím č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX zo dňa 19.07.2017. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručované na adresu sídla v E. republike, kde nebola zásielka prevzatá.

14. Žalobca návrhom zo dňa 19.01.2021, doručeným S. I. dňa 21.01.2021 navrhol nariadenie obnovy konania vo veci vydaných rozhodnutí č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX zo dňa 19.07.2017, č. S.-XXXX/ XXXX-X/XXXXX/Pas,Mud zo dňa 26.06.2018 a č. S.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX zo dňa 22.09.2020.

15. O návrhu na nariadenie obnovy konania rozhodol S. I. rozhodnutím č. S.-XXXX/XXXX- X/XXXXX/Pas zo dňa 18.02.2021 tak, že návrh zamietol a pôvodné rozhodnutia ponechal v platnosti. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri návrhu na obnovu konania voči rozhodnutiu zo dňa 19.07.2017 uplynula objektívna lehota 3 rokov podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku, a preto nemožno obnovu konania pripustiť. Vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 26.06.2018 uviedol, že toto rozhodnutie bolo riadne doručené, pričom žalobca sa voči nemu neodvolal. K rozhodnutiu zo dňa 22.09.2020 S. I. uviedol, že toto rozhodnutie bolo doručené na adresu sídla žalobcu, kde si tento rozhodnutie neprevzal. Ďalej S. I. v rozhodnutí konštatoval, že žalobca (jeho konateľ) bol vyzvaný na prevzatie rozhodnutia zo dňa 19.07.2017 telefonicky, čo aj vykonal, pričom však správny poriadok neukladá povinnosť správnemu orgánu telefonicky informovať vlastníka. Záverom rozhodnutia uviedol, že v návrhu na obnovu konania žalobca nepoukázal na nové skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ani žiadne nepredložil.

16. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, pričom odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutia videl prvýkrát v decembri roku 2020, pričom rozhodnutie označil za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Mal za to, že pri vydávaní rozhodnutí bol použitý príliš formalistický prístup, ktorý viedol k zjavnej nespravodlivosti.

17. Žalovaný rozhodnutím č. V.-XXXX/XXXX-XX/XXXXX/XX/ADC zo dňa 20.05.2021 odvolanie zamietol a rozhodnutie S. I. č. S.-XXXX/XXXX-X/XXXXX/Pas zo dňa 18.02.2021 potvrdil. Žalovaný zopakoval skutkové zistenia S. I. a aj jeho právne posúdenie veci. Stotožnil sa so závermi prvostupňového orgánu, že podaný návrh účastníka konania nepreukazuje zákonné dôvody na pripustenie obnovy konania. Žalovaný uviedol, že procesné bremeno preukázania dôvodov leží na účastníkovi konania, ktorý v návrhu musí presvedčivým spôsobom predložiť dôvody na povolenie obnovy konania a je povinný zdokladovať aj dodržanie požadovaných lehôt. Žalovaný sa stotožnil so záverom S. I. o uplynutí objektívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania voči rozhodnutiu zo dňa 19.07.2017. Žalovaný ďalej mal za to, že žalobca vo svojom návrhu ani v odvolaní neuviedol, kedy sa dozvedel o dôvodoch na nariadenie obnovy konania, ako ani tieto nešpecifikoval. Vytknuté formálne vady v podobe neuvedenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa žalovaného nedokladuje naplnenie podmienok podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku vyžadovaných pre obnovu konania. K

námietke o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že S. I. sa dostatočne vysporiadal s otázkou objektívnej lehoty pre obnovu konania, dostatočne zistil skutkový stav veci, pričom skutočnosť, že vyvrátil tvrdenia žalobcu nemožno považovať za nedostatočné zistenie skutkového stavu. Záverom konštatoval, že žalobca v návrhu nešpecifikoval aké konkrétne skutočnosti a dôkazy mohli mať vplyv na rozhodnutia a prečo sa neuplatnili, alebo nemohli uplatniť v pôvodných konaniach, ako aj presvedčivo neuviedol, v čom spočíval nesprávny úradný postup S. I..

18. Podľa o správnom konaní (ďalej aj len „Správny poriadok“), konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak: písm. a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; písm. b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; písm. c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; písm. d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán ( a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; písm. e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

19. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku l, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

20. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

21. Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

22. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedelo dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

23. Podľa § 63 ods. 4 Správneho poriadku, po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

24. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

25. Podľa § 17 ods. 2 Správneho poriadku, právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

26. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

27. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel

28. Podľa § 24 ods. 4 Správneho poriadku, ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi

29. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.

30. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ( ), súčasne pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ( ).

31. Správny súd konštatuje, že v rámci konania o návrhu obnovu konania boli preskúmavané tri rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to rozhodnutie zo dňa 19.07.2017, rozhodnutie zo dňa 26.06.2018 a rozhodnutie zo dňa 22.09.2020. Vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 19.07.2017 a 26.06.2018 dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je vecne správne. Závery oboch orgánov o uplynutí objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, resp. nepreukázania dôvodov na povolenie obnovy konania boli správne. Námietky žalobcu o nedoručení rozhodnutí súd v tejto časti posúdil ako nedôvodné, nakoľko z obsahu administratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že žalobca oznámil dňa 16.05.2017 adresu pre doručovanie na území Slovenskej republiky, pričom doručovanie bolo vykonané na túto adresu. Skutočnosť, že si žalobca zásielku s rozhodnutím zo dňa 19.07.2017 neprevzal v odbernej lehote, nespôsobuje neplatnosť doručenia, a preto rozhodnutie sa stalo právoplatným tak, ako to uzavrel prvostupňový správny orgán a žalovaný rovnako vyhodnotil. Správny súd odhliadnuc od uvedeného konštatuje, že ak by aj toto doručenie nebolo považované za riadne (čo však tak nie je), tak v administratívnom spise sa nachádza riadna doručenka o prevzatí uvedeného rozhodnutia zo dňa 11.09.2017. Aj v tomto prípade by uplynula objektívna trojročná lehota. Vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 26.06.2018 možno konštatovať, že uvedené rozhodnutie bolo riadne doručené žalobcovi na adresu sídla, kde si ho prevzal jeho zástupca dňa 02.07.2018, pričom tvrdenie žalobcu, že si uvedené rozhodnutie prvýkrát videl v decembri 2020 je holým tvrdením bez dôkazu, ktoré možno vyhodnotiť ako účelové. Správny súd konštatuje, že v prípade, ak v administratívnom spise sa nachádzajú doručenky od adresáta (žalobcu), nepostačuje zo strany žalobcu len tvrdiť, že rozhodnutie zo dňa 26.06.2018 videl prvýkrát v decembri 2020, ale k naplneniu dôvodov obnovy konania je nevyhnutné, aby pristúpili ďalšie tvrdenia a dôkazy, čo sa však v tomto prípade nestalo. Preto závery žalovaného a prvostupňového orgánu o tom, že neboli splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania boli v tomto prípade pri rozhodnutí zo dňa 26.06.2018 vecne správne.

32. Ako dôvodnú súd vyhodnotil námietku nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pri návrhu na povolenie obnovy konania pri rozhodnutí zo dňa 22.09.2020. Správny súd konštatuje, že žalobca v rámci návrhu na nariadenie obnovy konania napádal procesný postup správnych orgánov, ktorým mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, a to nedoručením uvedeného rozhodnutia, ani listín z uvedeného konania o uložení pokuty. Správny súd má za to, že takto vymedzený dôvod obnovy konania je dostatočný a jasný na to, aby sa ním objektívne žalovaný a prvostupňový správny orgán zaoberali. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa však riadne nezaoberali otázkou doručovania vo svojich rozhodnutiach, ale len stroho konštatovali, že rozhodnutie bolo doručené na adresu sídla žalobcu v E. republike. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi bolo doručované aj na iné známe adresy (adresu pre doručovanie zo dňa 16.05.2017), resp. aj na meno a adresu samotného konateľa žalobcu (doručenka zo dňa 17.03.2021). Správny súd má za to, že postup prvostupňového orgánu pri doručovaní oznámenia o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 09.07.2020, ako ani samotného rozhodnutia zo dňa 22.09.2020 nebol správny, nakoľko nepostupoval v súlade so zákonom. Doručovanie malo byť vykonané tak na adresu známu z obsahu administratívnych spisov (na adresu z oznámenia zo dňa 16.05.2017), resp. priamo na adresu konateľa v Slovenskej republiky, ktorá je známa. Ak uvedeným spôsobom prvostupňový správny orgán nepostupoval, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, keď odňal žalobcovi možnosť zúčastniť sa na konaní. Súčasne správny súd konštatuje, že červená doručenka z E. republiky z adresy sídla žalobcu

neobsahuje potvrdenie o vykonaní druhého pokusu o doručenie, a teda potvrdenie postupu podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ak potom žalovaný a prvostupňový správny orgán nevyhodnotili uvedený postup ako odňatie možnosti zúčastniť sa na konaní a súčasne mali za to, že žalobca nedostatočne zdôvodnil žalobu konkrétnymi okolnosťami, tak vec nesprávne právne posúdili a súčasne zaťažili svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko v odôvodnení sa nedostatočne zaoberali uvedenou skutočnosťou. Záverom správny súd uvádza, že uloženie pokuty vo výške 20.000,- eur je vysokým druhom sankcie, pričom žalobcovi by malo byť umožnené sa zúčastniť takéhoto konania, pokiaľ to je len z časti možné. V tejto súvislosti správny súd dáva žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu do pozornosti, že na správne trestanie sa subsidiárne primerane používajú aj zásady a princípy trestného konania, pričom doručenie rozhodnutia obsahujúceho uložený trest (v tomto prípade sankcia v podobe pokuty) musí byť vždy doručená do vlastných rúk, resp. spôsobom súladným so zákonom.

33. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

35. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žalovaným vydané opatrenie trpí takými vadami, že je potrebné ho z dôvodu podľa , zrušiť pre nesprávne právne posúdenie a pre nepreskúmateľnosť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

37. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu nanovo posúdiť návrh na obnovu konania, a to v súlade s vyššie uvedenými zisteniami.

38. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

40. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t. j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.