Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-56-2025.pdf
PDF · 70.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/56/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubici Libantovej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 30.05.2025 sp. zn. 2Nt/17/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia vo výmere 10 mesiacov, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/72/2024 zo dňa 30.07.2024, právoplatným dňa 30.07.2024, vo výmere 8 mesiacov, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/21/2024 zo dňa 20.05.2024, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/103/2024 dňa 10.09.2024 a vo výmere 5 mesiacov, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/41/2023 zo dňa 13.09.2023, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/14/2024 dňa 29.09.2023, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/41/2023 zo dňa 28.10.2024, právoplatným dňa 28.10.2024. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa uviedol, že odsúdený podal návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia z dôvodu, aby bol bližšie k svojmu domovu. Ďalej konštatoval, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Pre vyhovenie návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu do ústavu s nižším stupňom stráženia, je najskôr potrebné dôsledne zhodnotiť jeho pobyt vo výkone trestu a z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o významnejšej aktivite odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania. Odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu, aj napriek dvom udeleným pochvalám, dostatočne nepreukázal svojou osobnou aktivitou negatívny postoj k páchanej trestnej činnosti, ani snahu o svoje polepšenie v budúcnosti, skôr sa javí ako pasívny užívateľ pobytu vo výkone trestu bez vlastného aktívneho prístupu, ktorý by mohol zakladať záver o vhodnosti jeho preradenia do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd I. stupňa poukázal tiež na závery hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu, podľa ktorého si nevytvoril podmienky k preradeniu, keďže program zaobchádzania sa u neho plnil iba čiastočne, do prednášok a besied sa zapájal ojedinele a doposiaľ nebol zaradený do resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov. Ďalej poukázal na odpis z registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že sa dvadsaťtri krát dostal do rozporu so zákonom, čo nepoukazuje na jeho kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti, pričom upriamil pozornosť na skutočnosť, že odsúdený bol po prvýkrát
uznaný vinným a odsúdený už ako 17 ročný, pričom následne bol s takmer pravidelnou periodicitou uznávaný vinným pre úmyselné trestné činy a boli mu ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zdôraznil, že ani predchádzajúca niekoľkonásobná izolácia odsúdeného od spoločnosti, spočívajúca vo výkone trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, nemala na odsúdeného doposiaľ dostatočný preventívny a výchovný účinok a prijal preto záver, že výchovný vplyv nepodmienečného trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia nie je namieste meniť.
Odsúdený ihneď po vyhlásení uznesenia podal proti nemu sťažnosť, ktorú však do dňa konania neverejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre písomne neodôvodnil.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o výkone trestu) ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest. Podľa § 9 ods. 4 písm. a/ zákona o výkone trestu, o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 9 ods. 5 zákona o výkone trestu odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov, po plynutí troch mesiacov.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o výkone trestu program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí formou videokonferencie a po výsluchu odsúdeného rozhodol zákonne a správne, keď návrh odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zamietol ako nedôvodný.
Nadriadený súd zdôrazňuje, že spôsob výkonu trestu z pohľadu prísnosti jeho režimu primárne stanovuje Trestný zákon v ustanovení § 48. Pri posudzovaní možnosti zmeny spôsobu výkonu trestu, resp. preradenia odsúdeného do ústavu s menej prísnym stupňom stráženia, musí súd skúmať jednak splnenie formálnej podmienky zakotvenej v § 9 ods. 4 zák. č. 475/2005 Z. z., v tomto prípade, či odsúdený v zmysle ustanovenia podľa písm. a/ vykonal jednu tretinu trestu, keďže bol zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a následne splnenie materiálnej podmienky, ktorá vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z., či odsúdený plní program zaobchádzania. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre vyhovenie návrhu odsúdeného o preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, musia byť súčasne splnené všetky formálne i materiálne podmienky. Odsúdený formálnu podmienku splnil dňa 28.03.2025 a čo sa týka splnenia materiálnej podmienky, tu súd I. stupňa svoje rozhodnutie správne oprel o závery hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, z ktorého vyplýva, že program zaobchádzania plní čiastočne, do resocializačných a výchovno- vzdelávacích programov doposiaľ zaradený nebol, pracovne zaradený je, disciplinárne odmenený bol v dvoch prípadoch (z toho jedna odmena odsúdenému pribudla po vypracovaní hodnotenia) a disciplinárne potrestaný nebol, avšak preradenie odsúdeného neodporúčal. Možno preto konštatovať, že aj vzhľadom na doterajšie odsúdenia (23 záznamov, z toho 13-krát bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody), odsúdený doposiaľ nepreukázal svojou osobnou aktivitou negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti, ani snahu o svoje polepšenie sa v budúcnosti. Všetky uvedené skutočnosti ani nadriadenému súdu nedávajú podklad pre záver, že by odsúdený plnil program
zaobchádzania tak, aby bolo možné v danom štádiu výkonu trestu dosiahnuť účel trestu aj v ústave s menej prísnym stupňom stráženia. S poukazom na hore uvedené skutočnosti na odsúdeného bude potrebné i naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Nadriadený súd považoval preto rozhodnutie súdu I. stupňa za zákonné a jeho odôvodnenie za presvedčivé a dostatočné a v podrobnostiach naň v plnom rozsahu odkazuje. Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, bola jeho sťažnosť ako nedôvodná, zamienutá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.