Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-41-2025.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/41/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Levice, dieťa rodičov matka: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. X, E. a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, H., zastúpený: JUDr. Anita Uličná, advokátka, so sídlom Holubyho 5, Levice, IČO: 55 979 963, v konaní o návrhu matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6P/195/2023-240 zo dňa 20.11.2024, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Výrok III. m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 150 eur mesačne vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku I. o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) zveril do osobnej starostlivosti matke (výrok I.), oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.), upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od piatka 15.00 hod. do nedele do 20.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od posledného školského dňa predchádzajúcemu prvému dňu jarných prázdnin 15.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin 20.00 hod., každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od stredy predchádzajúcej zelenému štvrtku 15.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku 20.00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 01.07. 15.00 hod. do 15.07. 20.00 hod. a od 01.08. 15.00 hod. do 15.08. 20.00 hod., počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od posledného dňa školskej dochádzky predchádzajúcej zimným prázdninám od 15.00 hod. do 30.12. 20.00 hod. a v párnom roku od 30.12. od 15.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 20.00 hod. tak, že miesto prevzatia a odovzdania maloletej je miesto bydliska matky (výrok IV.), zmenil rozsudok Mestského súdu Bratislava II. č.k. B4-17P/221/2022-127 zo dňa 10.08.2023 (výrok V), matke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie v sume 184,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.), otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie v sume 784,84 eur do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VIII.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 62 ods. 1,2,4,5,6, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 zák. č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), § 52, § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) a skutkovo tým, že dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zmenu rozsudku o osobnej starostlivosti maloletej, ktorá bola v pôvodnom konaní rozsudkom Mestského súdu Bratislava II. č.k. B4-17P/221/2022-127, zo dňa 10.08.2023, schválenou dohodou rodičov zverená do striedavej osobnej starostlivosti, bez určenia výživného počas jej trvania, kedy matka žila v E., otec v H., a rodičia sa dohodli na školskom zariadení pre maloletú v E.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že striedavá starostlivosť vzhľadom na zmenu pomerov prestala zabezpečovať priaznivejšie podmienky pre zdravý osobný vývoj a vývin maloletej. V čase schválenia dohody rodičov v pôvodnom konaní sa mal otec presťahovať do E., čo však doposiaľ neurobil (kvôli lepším zárobkovým možnostiam ako uviedol). Za týchto okolností musela maloletá v čase výkonu starostlivosti otca do školy dochádzať do vzdialenosti cca 130 km (vlakom približne 2 hodiny), čo súd vyhodnotil ako neprimeranú záťaž pre maloletú, kedy únava, vyčerpanie, ospalosť sa prejavili aj na jej správaní. Súd prvej inštancie dokazovaním, najmä správou Základnej školy E., B. XX zo dňa 16.2.2024, správou z poradensko-psychologického procesu Referátu PPS Levice, prešetrením rodinných a bytových pomerov rodičov, znaleckým posudkom č. 06/2024 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD., zo dňa 25.8.2024, výsluchom starej matky I. B., že výkon striedavej starostlivosti za podmienok zabezpečených rodičmi, najmä z dôvodu vzdialenosti bydlísk, ale aj rodičmi nespracovaný vážny rodičovský konflikt, nie je v záujme maloletej ale naopak, je pre ňu príliš zaťažujúci s negatívnym dopadom na jej zdravý vývin. Znaleckým dokazovaním zistil, že na maloletú má negatívny vplyv výrazne negatívny vzťah medzi rodičmi a neprirodzene impulzívne správanie sa otca, ktorý sa vníma ako ideálny rodič, čo však nie je realistické hodnotenie skutočnosti a matka je schopná objektívnejšie posúdiť svoju rolu ako i prežívanie a správanie dieťaťa, avšak dopad súčasnej rodinnej situácie na maloletú si rodičia uvedomujú len čiastočne. Zohľadnil zistenia vyplývajúce zo záverov znalkyne, že maloletá je pod tlakom, nemá pokoj na zdravý harmonický vývin (čo sa prejavuje v emočnej, sociálnej aj kognitívnej oblasti), u maloletej sa jedná o nedostatočne sýtené jej emočné potreby, emočnú preťaženosť výrazného konfliktného vzťahu rodičov a preťaženosť z náročnej realizácie dohodnutej starostlivosti, z dôvodu čoho je striedavá starostlivosť bezpochyby v neprospech maloletej, rovnako ani navštevovanie dvoch škôl. Maloletá ľúbi oboch rodičov, žiadneho nepreferuje, avšak rodičia svojim správaním a prístupom neprimerane maloletú zaťažujú a ani jeden z nich nepreukázal ochotu to zmeniť. Súd prvej inštancie zohľadnil opakované vyjadrenie sa maloletej v konaní a na jej názor prihliadala (ods. 6., 10. a 13. napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie zistil, že matka má dostatočné schopnosti pre zabezpečenie zdravého psychického vývinu maloletej, i keď je potrebné zdokonaliť si svoje rodičovské zručnosti (do tohto procesu je už zapojená). Neupiera otcovi právo podieľať sa na výchove maloletej, má zabezpečené stabilné bývanie a vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú (i keď ju prakticky živí jej manžel). Na strane otca mal za preukázané, že tento sa o maloletú dokáže postarať len za pomoci svojej matky (s ktorou má maloletá veľmi pekný vzťah) a práve ktorá si uvedomuje, že maloletá musí chodiť pravidelne do školy, byť vyspatá, mať režim na učenie a oddych. Otec si uvedené neuvedomuje alebo si to len jednoducho nechce priznať. Nespochybnil, že sa otec maloletej venoval od malička a snažil sa tráviť s ňou čo najviac času, avšak maloletá je už školáčka a nepostačuje sa s ňou len hrať. Súd prvej inštancie prihliadal na bytové pomery otca, ktorý žije v dvojizbovom byte, kde sú s maloletou spolu šiesti a kde maloletá nemá zabezpečený pokoj a súkromie. Ak otec deklaroval, že nemá problém si zabezpečiť vlastný byt, neurobil tak. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosť prihliadnuc na názor maloletej, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi upravil stretávanie sa s maloletou v dostatočnom rozsahu tak, aby boli zachované ich citové a rodinné väzby, výchovný vplyv otca na maloletú a v rozsahu, ktorý vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov zodpovedá záujmu maloletej. Stretnutia počas pracovných dní v týždni pre vzdialenosť bydlísk rodičov neupravoval.
3. Pri určení výživného na maloletú vychádzal z návrhu matky, zárobkových možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov. Za preukázané mal, že obaja rodičia sú nemajetní, otec má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej A., matka aj k ďalším dvom maloletým deťom (k I. o ktorú sa osobné stará, a synovi, ktorý bol zverený otcovi). Matka žije s manželom a deťmi v prenajatom rodinnom dome za nájomné vrátane energií 870 eur mesačne, manžel matky pracuje na živnosť v zahraničí, podľa tvrdenia matky dosahuje príjem 5.000 eur netto mesačne. Matka je nezamestnaná od roku 2016, poberá prídavky na deti, náklady domácnosti financuje v celom rozsahu jej manžel. Otec pracuje len na dohody o vykonaní práce, na pozícii čašníka a dosahuje príjem vrátane prepitného vo výške 1.000 eur mesačne. Uviedol, že rodičia okrem bežných výdavkov na stravu, hygienu, ošatenie, mobil, žiadne
iné nedeklarovali, otec, podľa nepodložených tvrdení svojim rodičom, u ktorých býva, prispieva cca 250 eur mesačne. Výšku matkou požadovaného výživného považoval v súlade so zákonnými kritériami pre určovanie výživného na maloleté dieťa za primeranú, zohľadniac odôvodnené náklady na potreby maloletej, ktorá v školskom roku 2024/2025 navštevuje 2. ročník Základnej školy, nemá náklady na mimoškolské aktivity, alebo náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom. Ustálil, že maloletá má len bežné náklady na stravu, ošatenie, a náklady spojené s povinnou školskou dochádzkou.
4. V konaní vznikli trovy štátu titulom nariadeného znaleckého dokazovania, uznesením č. k. 6P/195/2023-220 zo dňa 09.10.2024, právoplatným dňa 14.11.2024, priznal znalečné za vypracovanie písomného znaleckého posudku č. 06/2024 doc. PhDr. Čechovej, PhD. vo výške 1.569,68 eur, ktoré boli znalkyni vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Dôvodil, že nariadené znalecké dokazovanie bolo v záujme všetkých účastníkov, preto bolo spravodlivé, aby sa na náhrade nákladov podieľali obidvaja rodičia rovnakým dielom (každý po 784,84 eur). Zohľadnil, že matka zaplatila preddavok 600 eur, preto jej uložil uhradiť 184,84 eur, otcovi vzhľadom na výšku trov a jeho príjem umožnil tieto zaplatiť v dlhšej lehote. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
5. Proti rozsudku vo vzťahu k výrokom týkajúcim sa zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (výroky: I., III. a IV.) podal odvolanie otec a trval na zachovaní striedavej osobnej starostlivosti. Namietal, že matka v konaní o ňom tvrdila dezinformácie, nie je pravdou, že by maloletú huckal voči matke, naopak, robí to matka, maloletá u matky nemôže o ňom hovoriť a telefonovať s ním. Nie je pravdou, že maloletá chodí od neho agresívna a je u neho vulgárna, má s ňou krásny vzťah a v jeho prítomnosti sa takto maloletá nespráva. Tvrdil, že svoje nevhodné správanie zmenil už pred rokom v každom smere. Uviedol, že nie matka, ale on maloletej viackrát vybavil psychologičku, u ktorej matka vybavila len termín. Nie je pravdivé ani tvrdenie matky o vyjadrení triednej učiteľky, že maloletá chodí od neho nepripravená. Považuje za nefér, že on chodí do práce, maloletú učí, že nič v živote nie je zadarmo, vážiť si veci a rešpektu k ostatným a matka svojim ľahostajným prístupom spôsobila, že maloletá nezdraví, neďakuje, matka sa finančne spolieha len na svojho muža, nepracuje, čo je zlý vzor pre maloletú. Tvrdil, že matka nezvláda výchovu svojich dcér, ich priazeň si kupuje materiálnymi vecami. Nie je pravdou, že robí len 4 mesiace (vzťahovalo sa to len ku konkrétnej firme), ale poctivo pracuje ako čašník už 8 rokov. Maloletú vychováva po svojom, nech je z nej hrdý, ohľaduplný a dobrosrdečný človek. Finančne pomáha aj rodičom, ktorí sa starajú o imobilnú sestru. Uviedol, že maloletá nemala problém aklimatizovať sa v kolektíve v H., v škôlke, so svojim okolím a blízkymi ľuďmi tu bola spokojná a šťastná. Matka však trhala jej citové väzby, keď žila za Brnom a teraz v E.. Matka strieda bydliská a nikomu to nevadí, prosby maloletej, aby ostali v H. jej boli ľahostajné. On si svoje chyby uvedomuje a snažím sa na nich pracovať, chce byť pre maloletú správnym vzorom a dobrým otcom. Trval na zotrvaní striedavej starostlivosti a uviedol, že od posledného pojednávania mu známi z okolia E. vybavili prácu pomocného kuchára s platom 900 eur, pričom pracovnú zmluvu a nájomnú zmluvou v E. súdu doručí.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že otec sa o nej opakovane vyjadruje vulgárne a hanlivo pred maloletou, čo potvrdila nielen maloletá, ale aj otcova matka. Na rozdiel od neho s manželom otca pred maloletou neriešia. Otec však dlhodobo prejavuje agresívne a vulgárne správanie aj na verejnosti, vrátane školy maloletej. Nie je pochybnosť, že jeho správanie má na maloletú negatívny vplyv a isté obdobie maloletá po návratoch od otca vykazovala známky agresivity. S odstupom času sa ukazuje, že tento stav bol spôsobený adaptáciou na školské prostredie, striedavou starostlivosťou v neprirodzených intervaloch, ale najmä vplyvom otcovej impulzívnej a nevhodnej komunikácie s okolím. Na rozdiel od stabilného prostredia, ktoré pre maloletú vytvorila, toto otec nedokázal zabezpečiť. Do E. sa nepresťahoval a býva v dvojizbovom byte so svojimi rodičmi v H., kde sa o dcéru primárne starajú starí rodičia, pričom si nie je schopný udržať ani stabilné zamestnanie. Podľa jej informácií sa v súčasnosti venuje predaju falošných telefónov a slúchadiel a je na neho podané trestné oznámenie. Maloletá popísala, že otec zámerne jazdí taxíkom bez peňazí a vo chvíli keď ma zaplatiť vyvolá hádku a odíde bez zaplatenia. Je preukázateľné, že otec učí dcéru klamať, ak niekedy nešla do školy, inštruoval ju, aby tvrdila, že ju bolelo brucho alebo hlava. Tento jav si všimla aj jej triedna učiteľka, a maloletá sa neskôr priznala, že tieto klamstvá jej nadiktoval otec. Je presvedčená, že otec nie je schopný zabezpečiť maloletej stabilné a bezpečné prostredie, jeho výchovné metódy sú nevhodné, jeho správanie, agresívne a nezodpovedné, nemá stabilné zamestnanie, bývanie ani podmienky na riadnu starostlivosť o maloletú. Naopak maloletá u nej žije v stabilnom rodinnom prostredí, má vlastnú izbu, jej manžel si k nej vytvoril pekný vzťah, ona
sa doma stará o deti a domácnosť, jej manžel pracuje a zabezpečuje rodinu. Maloletá má možnosť s otcom komunikovať telefonicky, avšak preferuje telefonáty so starou mamou.
7. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodal.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru o nedôvodnosti otcom podaného odvolania.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
11. Odvolaciemu prieskumu bol rozsudok súdu prvej inštancie podrobený v rozsahu otcom podaného odvolania a to vo výroku I. ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, a v súvisiacich výrokoch III. o výživnom na maloletú a IV. o úprave styku otca s maloletou.
12. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie otázky zmeny osobnej starostlivosti o maloletú, určenia výživného na maloletú a úpravy styku otca s maloletou, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V priebehu odvolacieho konania ani jeden z rodičov neuviedol nové skutkové tvrdenia a nepredložil nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázkam zmeny osobnej starostlivosti o maloletú, dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Odvolací súd v danej prejednávanej veci po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a obsahom odvolania otca, dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami kolízneho opatrovníka k záveru, že zmena v osobnej starostlivosti o maloletú a jej zverenie do osobnej starostlivosti matky je v tomto prípade skutočne najlepším riešením spôsobu výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí, vo vzťahu k zmene zverenia maloletej, založenú na porovnaní zmeny pomerov za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 17P/221/2022-127 zo dňa 10.08.2023, ktorým bola maloletá schválenou rodičovskou dohodou zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Z priebehu celého vykonaného dokazovania vyplýva, že výchovné, rodinné prostredie a celkové zázemie u matky, je svojimi podmienkami pre starostlivosť o maloletú aktuálne vhodnejšie, keďže výkon striedavej osobnej starostlivosti prestal spĺňať zákonné podmienky a súlad so záujmami maloletej. Uvedené závery boli v konaní preukázané nielen výsluchom rodičov a svedkyne I. B. (matky otca), ale aj správou školy, ktorú maloletá v E. navštevuje (ods. 5. a 16. napadnutého rozsudku, z ktorej okrem hodnotenia dochádzky, správania a prospechu maloletej vyplynulo, že maloletú striedavá starostlivosť zrejme stresuje, z čoho pravdepodobne vznikajú somatické prejavy psychického prežívania, ktoré sa
u maloletej prejavujú v správaní). Správa z poradensko-psychologického procesu Referátu PPS Levice z 19.03.2024 (ods. 7. napadnutého rozsudku) hodnotí, že striedavá osobná starostlivosť za aktuálnych podmienok nie je v záujme maloletej a má nepriaznivý vplyv na jej psychický vývin. Zo správ o prešetrení rodinných a bytových pomerov rodičov (ods. 6.1. a 6.2 napadnutého rozsudku) vyplynulo, že na rozdiel od matky (ktorá má zabezpečené vhodné bytové a rodinné zázemie pre výchovu a starostlivosť o maloletú), otec bol nespolupracujúci, v komunikácii so sociálnym pracovníkom vulgárny, stretnutie odmietol a preto šetrenie v jeho domácnosti nebolo možné realizovať. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď svoje rozhodnutie založil aj na vyjadrenom názore maloletej, ktorá sa primerane svojmu veku dokázala vyjadriť k starostlivosti oboch rodičov, problematickej dochádzke do školy a vyjadrila preferenciu zostať v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa pravidelne stretávať. Vyjadrený názor maloletej v kontexte s celým vykonaným dokazovaním (aj v rámci znaleckého dokazovania) nespochybňuje jeho dostatočnú autenticitu a je potrebné mu venovať náležitú pozornosť a prihliadať naň. Rodičovské kompetencie rodičov, existencia stále nespracovaného ich konfliktu a kvalita jednotlivých výchovných prostredí, vyplýva zo záverov znaleckého skúmania v znaleckom posudku č. 06/2024 zo dňa 25.08.2024, znalkyne doc. PhDr. Daniely Čechovej, PhD.., ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a tieto súd aj pri rozhodnutí správne vyhodnotil v prospech zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky (ods. 12 až 12.5. napadnutého rozsudku). Nesporne dôležitým faktorom bolo zistenie, že maloletá v čase osobnej starostlivosti otca musí každodenne z H. do E. absolvovať časovo a pre ňu aj fyzicky náročnú cestu do a zo školy. Dokazovaním zameraným na spôsob výkonu osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a v nadväznosti na posúdenie záujmu maloletej, mal rovnako aj odvolací súd za preukázané, že zmena osobnej starostlivosti v tomto prípade je v záujme a v prospech maloletej, pričom nebolo preukázané, že by matka maloletej v styku s otcom bránila, alebo ju akokoľvek v tomto smere obmedzovala alebo ovplyvňovala. Odvolací súd vychádzajúc z námietok otca uvedených v odvolaní konštatuje, že tieto neboli spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý vhodnú formu starostlivosti o maloletú starostlivo zvážil. Z okolností prípadu i s prihliadnutím k námietkam otca prezentovanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, nie je možné vyvodiť záver, že ponechanie maloletej v striedavej osobnej starostlivosti by bolo pre maloletú prijateľným riešením a bolo by v zhode aj s jej prejaveným názorom. Pokiaľ otec spochybňuje starostlivosť matky o maloletú a jej výchovný vplyv (bez bližšej konkretizácie pochybení, ktorých by sa matka mala pri výchove maloletej dopúšťať), tieto okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli a neboli preukázané ani znaleckým dokazovaním. Práve naopak, nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti a nedostatky v osobnej starostlivosti otca o maloletú, negatívny vplyv na maloletú v súvislosti s dochádzaním do školy v E., potvrdila v konaní aj stará matka, u ktorej v domácnosti otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú, a ktorá má k vnučke bezpochyby vrúcny citový vzťah. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na svoj záujem zachovať striedavú starostlivosť a pre jej vhodnejšie zabezpečenie prezentoval úmysel žiť a pracovať v E., odvolací súd udáva, že takéto skutkové okolnosti otec v odvolacom konaní nepreukázal.
16. Aj keď otec osobitne vo svojom odvolaní nenamietal súvisiaci výrok III. o výživnom na maloletú a výrok IV. o úprave jeho styku s maloletou, odvolací súd, ktorý nie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podrobil odvolaciemu prieskumu aj tieto súvisiace výroky v ich nadväznosti na výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Súd prvej inštancie pri určení výživného na maloletú vychádzal z tvrdení rodičov, ktoré neboli v konaní medzi nimi sporné, že matka nepracuje, stará sa o deti a domácnosť, poberá prídavky na deti a živí ju jej manžel, a otec dosahuje príjem 900 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky a určil výživné vo výške 150 eur mesačne, zohľadnil vek maloletej ( 7 a pol roka), že maloletá navštevuje v školskom roku 2024/2025 2.ročník základnej školy, má iba bežné náklady na stravu, ošatenie a školskú dochádzku, ktoré matka čiastočne pokrýva aj z prídavku na dieťa, a maloletá nemá zvýšené náklady na mimoškolskú činnosť a zdravotný stav. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie kritériám rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa (§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to osobnú starostlivosti matky o maloletú a počet vyživovacích povinností rodičov. Správne vychádzal z rovnakých majetkových pomerov rodičov, ktorí ani jeden nevlastnia nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutočný stav, vek maloletej a ustálenie jej súčasného vzťahu k otcovi, ktorý bol hodnotený ako dobrý, s poukazom na vzdialenosť bydlísk rodičov, sa odvolací súd stotožnil aj s rozsahom súdom prvej inštancie upraveného rozsahu styku, ktorý nebol otcom v odvolaní namietaný.
17. Súdu prvej inštancie je však potrebné vytknúť formálnu nepresnosť výroku III., v ktorom neuviedol, od kedy vzniká povinnosť otca platiť výživné na maloletú k rukám matky.
18. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (výroky I. a IV.), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok III. rozsudku o výživnom na maloletú zmenil podľa § 388 CSP v záujme uvedenia jeho správnosti po formálnej stránke, keď súd prvej inštancie v ňom opomenul uviesť počiatok vzniku povinnosti otca platiť výživné na maloletú k rukám matky, ktorá je odvodená od nadobudnutia právoplatnosti výroku I. o zmene zverenia (zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky).
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).