Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoKR-55-2024.pdf
PDF · 217.93 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/55/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, proti žalovanému FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, zastúpený JUDr. Jana Ivánová, advokátka, so sídlom Sklenárova 10, 821 09 Bratislava, IČO: 37 906 313, o určení popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 43Cbi/11/2022-448 zo dňa 17. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 43Cbi/11/2022-448 zo dňa 17. mája 2024 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 370.059 Eur, pozostávajúcej z istiny v sume 193.249,68 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 176.809,32 Eur, uplatnenej v prihláške pohľadávky poradového čísla 1 zo dňa 25.08.2022 v reštrukturalizácii dlžníka FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 18, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania identifikovaných v správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012, aktualizovanej správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, zabezpečenej
A) záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Žilina, obec: Svederník, katastrálne územie: A. ako pozemky: parc. č. 120/6, druh pozemku: záhrady, výmera: 5064 m2, parc. č. 120/22, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera: 163 m2, parc. č. 120/99, druh pozemku: záhrady, výmera: 19 m2, parc. č. 120/105, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 10 m2, parc. č. 153/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 149 m2, parc. č. 153/21, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 116 m2, parc. č. 153/22, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 518 m2, parc. č. 153/23, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 100 m2, parc. č. 153/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 206 m2 a stavba súpisého čísla XX, postavená na pozemku parc. č. 120/105, 153/5, 153/22, 153/32, charakter: Výrobná hala, na ulici Svederník Zarieč - Keblov č. 68 zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 1, ktorého vklad bol Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor povolený pod V 9665/14 zo dňa 13.03.2015, v druhom poradí;
B) záložným právom k hnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného špecifikovanému ako Extrúzna linka na výrobu technických profilov 01MN75-0211, Aglomeračná linka výr. číslo XXXX.XXXX.XXXX, Fotovoltaický zdroj energie - 435 ks, výr. číslo XXXXXXX-XX,XX,XX, Drvič nožový 132011, Drvič plastov - elektromagnet 132011, Drvič - Big Bag Station 132011, Práčka plastov 3002011.15, Separátor Electronic Colour Sorter 081121, Elektrostatic Separators 081147, Vstrekolis Casspos 1110/250 7282010, Lis na PUR ECMT - 126 100511, Elektrický vozík Yale, typ ERP 18VF, Kogeneračná jednotka Engul 130 GADE, Štandardný dopravný pás - 2x MS111, MS211, Vibračný dopravný pás MS311, Vákuový prepravník sypkých materiálov MS411, zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 2, ktoré bolo v Notárskom centrálnom registri záložných práv zaregistrované pod sp. zn. 6361/2015 dňa 11.03.2015 o 11:03:36, v prvom poradí. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a to ustanovení § 121, § 122 ods. 1, § 124 ods. 1, 2, 4, 6, 7, § 29 ods. 1, 2, 6, podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva účinného do 31.12.2014 ustanovení § 15 ods. 1, § 26 ods. 3, 10, 11, § 27 ods. 3, § 27a ods. 1, 2, 3, 7, § 28 ods. 7, § 28a ods. 1, 2, 7, Občianskeho zákonníka § 49, § 49a, Obchodného zákonníka § 267 ods. 2, § 269 ods. 2, § 323 ods. 1.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že medzi stranami neboli sporné skutočnosti týkajúce sa vedenia reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie žalovaného (v Obchodnom vestníku pod č. 147/2022 zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26.07.2022, sp. zn. 2R/1/2022, ktorým na základe návrhu na povolenie reštrukturalizácie bola povolená reštrukturalizácia dlžníka: FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614 (ďalej ako „žalovaný“) a do funkcie správcu súd ustanovil JUDr. Jozefa Šamaja, so sídlom kancelárie Raková 683, 023 51 Raková, IČO: 10 845 828, značka správcu S1464 (ďalej len „správca“). Nebolo tiež sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 na projekt „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného príspevku. K zmluve boli podpísané dodatky č. 1 až 4. Na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku mal byť žalovanému poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 2.201.464,30 eur. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 23.03.2011. Dodatkom č. 3 došlo k zníženiu celkových oprávnených výdavkov projektu, v dôsledku čoho došlo k zníženiu výšky nenávratného finančného príspevku na 2.163.421,47 eur. Žalobca po vykonaní spätnej kontroly verejného obstarávania realizovaného žalovaným, na základe ktorej bol vystavený záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.06.2012 vypracoval správu o zistenej nezrovnalosti N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 24.09.2012 a zaslal ich žalovanému. Žalovaný sumu finančných prostriedkov 466.847,51 eur, zodpovedajúcu 35 % zo sumy finančných prostriedkov, ktoré už boli uhradené na predmetný projekt, na zaplatenie ktorej bol vyzvaný žiadosťou zo dňa 24.09.2012, dobrovoľne v lehote 50 dní neuhradil. Preto žalobca postupom podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. doručil dňa 06.12.2012 podnet Úradu pre verejné obstarávanie na vykonanie kontroly postupov verejného obstarávania u žalovaného (kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy). Výsledkom tejto kontroly bol protokol Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 30.05.2013 a dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 21.06.2013. Následne žalobca podľa § 27a 3 zákona č. 528/2008 Z. z. začal voči žalovanému správne konanie o uloženie dvojnásobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, v ktorom bolo rozhodnutím žalobcu č. 7195/2014-5.5 zo dňa 02.09.2014 rozhodnuté o povinnosti žalovaného vrátiť finančné prostriedky vo výške 933.695,02 eur. Žalovaný s predmetným rozhodnutím nesúhlasil a podal proti nemu rozklad, na základe ktorého minister životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. 8085/2014-1.10.2 (28/2014 - rozkl.) vydané prvostupňové rozhodnutie žalobcu č. 7195/2014-5.5 zo dňa 02.09.2014 zrušil a vec vrátil žalobcovi ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu došlo zo strany žalobcu dňa 27.11.2014 k vydaniu aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti N21201255/S02 a k vydaniu žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2012, ktorou bol žalovaný vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov v sume 333.462,51 eur, a to v lehote 50 dní od doručenia žiadosti. Žalovaný a žalobca podpísali dohodu o splátkach (podpis žalobcu dňa 18.12.2014, podpis žalovaného dňa 27.11.2014), dodatok č. 1 k dohode o splátkach dlhu. Žalovaný vo forme notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX napísanej
notárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou v Žiline dňa 28.11.2014 uznal tento svoj záväzok a vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Žalovaný uhradil iba prvé dve splátky a potom svoj dlh prestal splácať, v dôsledku čoho sa stal splatným celý zvyšok dlhu, ktorý si následne žalobca vymáhal v exekučnom konaní. Po povolení reštrukturalizácie žalovaného si žalobca v reštrukturalizácii prihlásil nevymoženú časť dlhu ako svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 370.059 eur tak, ako bola jej výška vyčíslená súdnou exekútorkou. Pohľadávka žalobcu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok vedeného správcom pod č. 18. Správca pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva. Správne konanie vo veci uloženia povinnosti podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov bolo rozhodnutím žalobcu sp. č. 7195/2014-5.5 zo dňa 17.12.2014 zastavené, a to s odôvodnením, že žalovaný uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu, súhlasil s výškou úrokov a podpísal dohodu o splátkach dlhu, čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
4. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 a z publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 63/2017 v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že správca dlžníka poprel pohľadávku, určenia ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní, čo do právneho dôvodu vzniku a čo do výšky v rozsahu celej prihlásenej sumy 370.059 Eur, dôvodiac, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach zo dňa 18.12.2014, číslo dohody 009/4.2 MP/2011/DS1/2014, a čo do vymáhateľnosti z dôvodu neexistencie pohľadávky. Správca poprel súčasne zabezpečovacie právo pohľadávky, a to z dôvodu neexistnencie pohľadávky, ako aj z dôvodu, že uplatnená pohľadávka ako peňažný záväzok (sankcia) vo výške 370.059 Eur nie je predmetom zabezpečenia podľa predložených záložných zmlúv záložným právom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. A., Obec A., okres Žilina, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, ani záložným právom na hnuteľných veciach bližšie špecifikovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 6361/2015 z 11.03.2015. Medzi zabezpečované pohľadávky podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 2 nepatrí sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu vzniku pohľadávky, v súvislosti s dôvodom popretia, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach, správca uviedol, že z predložených dokumentov vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo dňa 28.11.2014, v ktorej dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51 Eur voči veriteľovi z titulu porušenia predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011, v zmysle správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 v znení aktualizácie správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Písomnému uznaniu dlhu zo strany dlžníka voči veriteľovi dňa 28.11.2014, ktorým písomne uznal čo do dôvodu a výšky sankciu vo výške 333.462,51 Eur ako peňažný záväzok z titulu porušenia predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“), v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/001 zo dňa 21.09.2012 v znení jej aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, predchádzalo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014, ktorým mu bola uložená sankcia vrátiť sumu 933.695.02 Eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom obstarávaní. Právnym titulom sankcie, ktorá zakladala záväzok Dlžníka, bolo práve toto Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014. Nakoľko však ešte pred samotným písomným uznaním dlhu zo strany dlžníka dňa 28.11.2014 bolo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014 ako právny titul uloženej sankcie dlžníkovi v povinnosti vrátiť sumu 933.695,02 Eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom obstarávaní zrušené, a to rozhodnutím odvolacieho orgánu - ministrom životného prostredia Slovenskej republiky č. 8085/20141.10.2. zo dňa 20.11.2014, neboli v čase uznaniu dlhu (ku dňu 28.11.2014) splnené hmotnoprávne podmienky pre existenciu a uznanie sankcie ako peňažný záväzok vo výške 333.462,51 Eur uskutočnenej dňa 28.11.2014 dlžníkom. Dlžník teda dňa 28.11.2014 v notárskej zápisnici uznal čo do dôvodu a výšky už v tom čase neexistentnú sankciu ako peňažný záväzok, ktorý v čase podpisu notárskej zápisnice právne neexistoval (bol zrušený dňa 20.11.2014). V nadväznosti na uvedené považoval správca uznanie dlhu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon. Správca v popretí poukázal na to, že na Okresnom súde
Bratislava I sa vedie spor určenie, že aj dohoda o splátkach zo dňa 18.12.2014, číslo dohody 009/4.2 MP/2011/DS1/2014, je absolútne neplatný právny úkon.
6. Žalovaný považoval popretie pohľadávky správcom za správne a dôvodné, prevzal argumentáciu správcu uvedenú v popretí a v rámci svojej procesnej obrany sa naň odvolával.
7. Okresný súd považoval za potrebné vyjadriť sa tiež k výhrade žalovaného, že z prihlášky pohľadávky nie je jasný a zrejmý právny dôvod uplatnenej pohľadávky. Okresný súd dospel v tejto súvislosti k záveru, že vymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom v jeho prihláške poradového čísla 1 je v poriadku a možno ho v celom rozsahu vnímať ako skutkový popis pohľadávky, pričom iné nazeranie na túto časť prihlášky by nebolo podľa názoru súdu spravodlivé. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka (napr. kúpna zmluva, na základe ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu). Pod právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky je potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky (R 74/2000, Rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky 1Odon/153/97 z 27.10.1999). Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. /SJ 127/2003. Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 15Cmo/11/2003 z 28.02.2003/ (viď doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.: Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii /3. prepracované a doplnené vydanie s európskou a národnou judikatúrou. Výklad právnej úpravy konaní začatých do 1. januára 2012 a po 1. januári 2012/, str. 409). Prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky podľa názoru okresného súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto náležitosť prihlášky kladené a správca, ako aj dlžník boli na základe opísaných skutočností schopní posúdiť oprávnenosť pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Rovnako tak aj okresný súd zistil zo skutočností uvádzaných v tejto časti prihlášky dostatok informácií (údajov) na to, aby mohol právny dôvod vzniku popretej pohľadávky zhodnotiť tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z predloženej prihlášky pohľadávky žalobcu poradového čísla 1 bolo zistené, že popis právneho dôvodu vzniku pohľadávok uvedený v prihláške zodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe a zhrnutým v jeho prednesoch učinených na pojednávaniach. V tejto súvislosti okresný súd súčasne uviedol, že dôvod popretia vyjadrený správcom, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach, je zmätočný a konštatovanie správcu, ktoré si osvojil aj žalovaný, že právnym dôvodom vzniku predmetnej pohľadávky je uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice, nepovažuje okresný súd za správne, stotožňujúc sa s právnou argumentáciou žalobcu. Na jej doplnenie súd prvej inštancie poukázal na to, že uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice nemôže byť samo osebe právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Uznanie dlhu v notárskej zápisnici N 922/2014, Nz 48877/2014 z 28.11.2014, ktoré je podľa obsahu uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, len zakladá prezumpciu, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v čase uznania. Uznaním záväzok nevzniká a súčasne sa uznaním dlžník ani nezbavuje možnosti uplatňovať v súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa (porovnaj R 13/1988, rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 27. augusta 1986, sp. zn. 3 Cz 61/86). Uznanie dlhu je jedným z podkladov umožňujúcich danú pohľadávku exekučne vymáhať, nakoľko je exekučným titulom, pokiaľ v nej povinná osoba vyjadrí súhlas s jej vykonateľnosťou, tak, ako tomu bolo v prípade notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo dňa 28.11.2014, v ktorej žalovaný ako dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur voči žalobcovi z titulu porušenia predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011, v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/001 zo dňa 21.09.2012 v znení aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Uznanie dlhu je inštitút, ktorý zabezpečuje záväzok dlžníka tým, že uľahčuje procesné postavenie veriteľa v prípade vymáhania pohľadávky súdnou cestou, čo znamená, že súd v prípade súdneho sporu predpokladá existenciu dlhu v čase jeho uznania.
9. Súd prvej inštancie považoval za preukázané skutočnosti uvedené v odseku 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dôsledkom uznania záväzku bol vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania existoval. Preto dôkazné bremeno v spore neniesol žalobca, ktorý by za iných okolností musel preukázať, že je veriteľom ním uplatnenej pohľadávky, ktorá vznikla a existuje, ale v tomto prípade znášal dôkazné bremeno žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, že uznaný záväzok v čase jeho uznania v skutočnosti neexistoval. Podľa presvedčenia okresného súdu žalovaný v spore
opak zákonom ustanovenej domnienky nepreukázal. Správca vyhodnotil žalovaným uznanú pohľadávku (sankciu) ako neexistujúcu v čase jej uznania poukazujúc na to, že po jej uznaní došlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie o uložení tejto sankcie zrušené. Správca však mylne viazal uznanie dlhu učinené zo strany žalovaného na pohľadávku vyplývajúcu zo zrušeného rozhodnutia žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014. V konaní bolo preukázané, že predmetom písomnej dohody o splátkach č. 009/4.2 MP/2011/DS1/2014 zo dňa 18.12.2014 a k nej sa viažuceho uznania dlhu (uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo dňa 28.11.2014) bol nárok na vrátenie časti nenávratného finančného príspevku na základe aktualizácie správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, vyčíslený v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2014 vo výške 333. 462,51 Eur, a to v nadväznosti na realizáciu postupu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., nakoľko v pôvodnej správe o zistenej nezrovnalosti N21201255/ O01 zo dňa 21.09.2012 a v pôvodnej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov bola nesprávne určená výška korekcie. Uznaním záväzku teda nedošlo k uznaniu záväzku v sume 933.695,02 Eur, vyčísleného v zrušenom rozhodnutí žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014, a teda konštatovanie správcu, že došlo k uznaniu neexistujúceho dlhu, nezodpovedá skutočnosti. Preto sa okresný súd nestotožnil so záverom správcu obsiahnutým v jeho popieracom prejave, podľa ktorého je uznanie dlhu postihnuté neplatnosťou z dôvodu, že došlo k uznaniu neexistentného záväzku (sankcie) a popretie prihlásenej pohľadávky z uvedeného dôvodu vyhodnotil ako nedôvodné.
10. Nad rámec uvedeného okresný súd vzhľadom na námietky žalovaného vznesené v rámci jeho procesnej obrany v priebehu konania, podľa obsahu ktorých neboli splnené podmienky na to, aby ho žalobca po vydaní aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti opätovne vyzval na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku, ale malo byť riadne pokračované v začatom správnom konaní sp. zn. 7195/2014-5.5 vo veci uloženia povinnosti podľa ustanovenia §27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov sp. zn. 1589/2012-5.5 zo dňa 21.09.2012, uviedol, že dospel k názoru, že aktualizovanie správy o zistenej nezrovnalosti bolo nevyhnutné a súladné so zákonom, pričom zvolenému postupu žalobcu vyzvať žalovaného na vrátenie sumy vyčíslenej v súlade s týmto pravidlom na základe aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti nebránilo žiadne zákonné ustanovenie a tento postup bol namieste. Rozhodnutie o zastavení predmetného správneho konania nadobudlo právoplatnosť, k jeho zrušeniu nedošlo, a preto súd je ním viazaný.
11. Čo sa týka ďalších námietok žalovaného vo vzťahu k postupom a konaniu pri identifikácii nezrovnalosti zo strany žalobcu spočívajúcej v zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania a na to nadväzujúce určenie časti poskytnutého nenávratného príspevku, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť, okresný súd uviedol, že z obsahu popieracieho prejavu správcu priamo nevyplýva, že by ich správca považoval za dôvody popretia pohľadávky. Vzhľadom na prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky však okresný súd považoval za potrebné sa k nim vyjadriť. Súd v prejednávanej veci nie je oprávnený posudzovať správnosť, a teda zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Takáto zákonnosť postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť predmetom prieskumu len správneho súdu podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /§ 1 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu/. V tejto súvislosti okresný súd tiež poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR 1Obdo/25/2021 zo dňa 27.04.2022) v zmysle ktorého v odseku 67. sa uvádza: „.......civilný súd je viazaný právoplatnými správnymi rozhodnutiami a nemá kompetenciu preskúmať v civilnom procese zákonnosť rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy, ako aj podkladov týchto rozhodnutí. Preto nemôže obstáť požiadavka dovolateľa na prejudiciálne skúmanie nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam predchodcom žalobcu a skúmanie správnosti a zákonnosti zápisov týkajúcich sa vlastníckeho práva k posudzovaným nehnuteľnostiam na základe právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. K právnemu posúdeniu nulitnosti správnych aktov, ako otázky prejudiciálnej, ako aj otázky, kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmať správne akty, je potrebné konštatovať, že nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli vydané, tzv. paakty. Len na takéto rozhodnutie je všeobecný súd povinný prihliadať mimo výkonu správneho súdnictva. „Preskúmavať“ môže správne akty v zásade len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, v ktorých sa neuplatňuje prezumpcia správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti.“ Súd nezistil neplatnosť uznania dlhu, preto v tomto konaní platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že záväzok žalovaného v
čase jeho uznania existoval. Pokiaľ by chcel žalovaný ako dlžník preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval, musel by relevantne spochybniť rozhodnutia (závery) správneho orgánu. Súd nemôže v tomto incidenčnom konaní posudzovať porušenia predpisov o verejnom obstarávaní ani správnosť konania a postupov žalobcu ako správneho orgánu, pričom súčasne musí prihliadať na rozsah a obsah popretia. Rozhodnutiami správnych orgánov je súd v tomto konaní viazaný, neprináleží mu ich hodnotiť a musí z nich vychádzať, ibaže by bolo napr. preukázané, že došlo k ich zrušeniu, príp. že k prijatiu rozhodnutia došlo v dôsledku trestného činu. Žalobcovi patrilo právo napadnúť postup alebo rozhodnutia správneho orgánu v rámci správneho konania alebo prostriedkami ochrany práva podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo í) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Námietky tohto druhu učinené v priebehu civilného konania relevanciu mať nemôžu, pričom navyše v prípade incidenčného konania musia byť súčasne obsiahnuté v dôvodoch popretia pohľadávky, inak na ne prihliadať nemožno.“
12. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je potrebné považovať za individuálne správne akty, ktoré nie je možné podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve, a teda nemajú charakter správnych rozhodnutí, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu zákonnosti. Správu o nezrovnalosti je možné považovať len za výstup kontroly, v ktorej absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky a skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo osebe ešte nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nie je prijímateľ zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom a ich závery je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu, t. j. v prípade, ak by došlo napr. k postupu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. (k tomu viď podrobnejšie napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. augusta 2018). Keďže žalovaný pristúpil k podpisu dohody o splátkach podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., vyjadril tým akceptáciu záverov žalobcom realizovanej spätnej kontroly aj uloženej korekcie a ďalšie fázy procesu kontroly a dohľadu čerpania finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému sa už nemohli realizovať. Preto aj správne konanie č. 7195/2014-5.5, začaté na základe ustanovenia § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., bolo zastavené. V dôsledku konania žalovaného, bez ohľadu na jeho motivácie a dôvody, došlo k obmedzeniu, resp. vylúčeniu možnosti proces spojený so spätnou kontrolou verejného obstarávania realizovaného žalovaným napadnúť, čoho si však mal a musel byť vedomý.
13. Okresný súd nezistil neplatnosť uznania dlhu a rovnako tak nezistil ani neplatnosť dohody o splátkach, ktorá mala byť podľa tvrdenia konateľa žalovaného uzatvorená nie dobrovoľne, ale pod nátlakom, v tiesni. Žalovaný poukázal na to, že pri uzatváraní dohody o splátkach bol uvedený do omylu a vznik oprávnenia na uzatvorenie dohody o splátkach vychádza z nesprávneho a nepravdivého posúdenia právneho a skutkového stavu veci. Z predloženej žiadosti o uzatvorenie dohody o splátkach, datovanej dňa 28.11.2014 (č. l. 112 spisu) vyplýva, že žalobca v súvislosti s výzvou žalobcu zo dňa 27.11.2014 na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 25 % z výdavkov, ktoré boli zo strany riadiaceho orgánu uznané za oprávnené a uhradené na projekte „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“, požiadal o uzatvorenie dohody o splátkach na tri roky, s poukazom na to, že požadovanú sumu nemohol jednorazovo splatiť, nakoľko by sa dostal do zlej ekonomickej situácie, pričom súčasne priložil notársku zápisnicu, ktorou dlh vo výške 417.112,50 eur písomne uznal čo do dôvodu a výšky. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Uzatvorenie dohody o splátkach navrhol sám žalobca a sám svoj dlh uznal v notárskej zápisnici z 28. novembra 2014. Konanie žalovaného v omyle okresný súd vylúčil, nakoľko ustanovenia § 27a a § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. sú jasné a jednoznačne z nich vyplýva, že v prípade zaplatenia sumy uvedenej vo výzve (v žiadosti) na vrátenie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, ako aj v prípade uzatvorenia dohody o splátkach, správne konanie o vrátení dvoj násobku, príp. jeden a pol násobku sumy uvedenej v predmetnej výzve sa nezačína. Keďže v tomto prípade už bolo predmetné konanie začaté, uzatvorením dohody o splátkach odpadol dôvod na jeho vedenie a pokračovanie v ňom nemalo opodstatnenie. Okresný súd nepovažoval za dôvodnú ani výhradu existencie tiesne na strane žalovaného, nakoľko v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka je v tomto prípade vylúčené dovolávať sa tiesne a uzatvorenia dohody o splátkach za nápadne nevýhodných podmienok.
14. Aktualizovaná správa o zistenej nezrovnalosti N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 ani s ňou spojená žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nevykazujú zjavné nezákonnosti, nie je zrejmé nedodržanie ustanovení § 26 zákona č. 528/2008 Z. z., svojvôľa ani zásadné vybočenie z pravidiel konania správneho orgánu v súvislosti s ich vydaním preukázané neboli a nebolo ani preukázané, že by boli z nejakého dôvodu zrušené. Preto nárok na vrátenie časti nenávratného finančného príspevku je potrebné považovať za oprávnený, pričom na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/148/2016 bolo rozsudkom č. k. 2S/148/2016-126 zo dňa 12.07.2017 rozhodnuté o zrušení Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5 zo dňa 26.01.2015, učinenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti so správou o zistenej nezrovnalosti N21201255/O03 zo dňa 23.01.2015 ako nezákonného správneho aktu, nakoľko označený rozsudok bol v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky v tejto časti zrušený s odôvodnením, že vydaním odvolaním napadnutého rozsudku došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu, v dôsledku čoho bolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej je správna žaloba neprípustná. Konanie vedené Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/40/2019 bolo následne zastavené.
15. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že popierací prejav správcu bol v časti popretia právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky nedôvodný.
16. Jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom vymedzeným správcom bola neexistencia pohľadávky. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti ako nedôvodné, s poukazom na to, že žalovaný neexistenciu predmetnej pohľadávky nepreukázal, popretie jej zabezpečenia z tohto dôvodu nemá opodstatnenie. Navyše na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalobca svoju pohľadávku dôsledne a podrobne skutkovo vymedzil tak vo svojej prihláške pohľadávky ako aj v žalobe, jej vznik a existenciu riadne preukázal predloženými listinami a prostriedky procesnej obrany využité žalovaným neboli spôsobilé existenciu tejto pohľadávky spochybniť. Popretie zabezpečenia z dôvodu, že predmetná pohľadávka nie je predmetom zabezpečenia podľa predložených záložných zmlúv, nakoľko ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 2 nebola medzi zabezpečované pohľadávky sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní zahrnutá, bolo druhým dôvodom popretia zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Ani s týmto dôvodom popretia okresný súd nesúhlasil, nakoľko právnym základom popretej pohľadávky je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011, v súvislosti s ktorou boli uzatvorené zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 a 2. Vychádzajúc z ich obsahu bolo potrebné ustáliť, že pohľadávka žalobcu je v súlade so žalobným návrhom žalobcu zabezpečená.
17. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 26.11.2014 a obdobne Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 2, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 18.12.2014, bolo zistené, že predmetné zmluvy boli uzatvorené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011. V ich preambulách sa okrem iného uvádza, že záložnému veriteľovi môžu v súvislosti s touto zmluvou vzniknúť peňažné pohľadávky, ktorých zaplatenie a úplné uspokojenie bude zabezpečené zriadením záložného práva podľa týchto zmlúv. Za zabezpečenú pohľadávku podľa článku 1, bod 1.1, písm. j) oboch zmlúv sa považuje nárok záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od záložcu; za zabezpečenú pohľadávku sa považuje najmä: i) pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, bez ohľadu na právny dôvod jej vzniku, vo výške istiny takto vzniknutej pohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, spolu s príslušenstvom, súčasťami a nákladmi vynaloženými záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu; právnym dôvodom vzniku pohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa bodu i) môže byť najmä: • odstúpenie záložného veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iné ukončenie Zmluvy o poskytnutí NFP inak ako úplným splnením všetkých záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu, • žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali záložcom, resp. prijímateľom, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ nedohodnú inak v súlade
s platným usmernením k nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp. iným príslušným orgánom, • vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí NFP, • akýkoľvek iný právny úkon, ktorý zakladá záväzok záložcu, resp. prijímateľa ak tento je osobou odlišnou od záložcu voči záložnému veriteľovi podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou iii) pohľadávka, ktorá vznikla zo/na základe zákona o RPVS alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v nadväznosti na právne postavenie záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, a to vo výške stanovenej príslušným orgánom podľa týchto všeobecne záväzných právnych predpisov.
18. Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, že z pohľadávok zabezpečených záložným právom podľa predmetných záložných zmlúv nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie časti peňažného príspevku, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 a ktorý vznikol v súvislosti s postupom žalobcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., vylúčený nie je, nakoľko spadá pod definičné znaky pohľadávok uvedených v predchádzajúcom odseku. Podľa názoru okresného súdu, keby chcel zákonodarca predmetné sankcie z možnosti zabezpečiť ich záložným právom vylúčiť, upravil by to výslovne tak, ako v ustanovení § 24 ods. 4 veta druhá zákona č. 528/2008 Z. z. upravil možnosť dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípady, keď podľa ustanovenia § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. postupovať nemožno. Okolnosť, že súdny exekútor zriadil na totožný záloh ako podľa záložnej zmluvy aj exekučné záložné právo nie je relevantná, nakoľko súd právnym názorom súdneho exekútora pri posúdení tejto otázky viazaný nie je a súčasne, hoci táto duplicita zmluvného záložného práva a exekučného záložného práva nie je štandardná, vylúčená nie je.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, dospel okresný súd k záveru, že žalobe žalobcu možno v celom rozsahu vyhovieť. Vo vzťahu k výroku rozsudku okresný súd uviedol, že výzvou na úpravu petitu súd sledoval materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia, pričom neprekročiac žalobný návrh tento zákonu zodpovedajúcim spôsobom doformuloval, nakoľko nie je povinnosťou žalobcu ale súdu sformulovať výrok navrhovaného rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Jednotlivé časti odôvodnenia rozsudku si vzájomne odporujú a sú nekonzistentné. Okresný súd na jednej strane tvrdí, že popierací úkon reštrukturalizačného správcu je nesprávny, bol urobený vadne, pričom zo strany reštrukturalizačného správcu neprišlo k správnemu popretiu pohľadávky, čo do dôvodu a základu, avšak na druhej strane okresný súd podrobne argumentuje v súvislosti s námietkami, ktoré boli aj zo strany žalovaného vznesené voči žalobe v priebehu súdneho konania. S týmito sa následne okresný súd podrobne vysporiadáva. Nie je preto zrejmé, či dôvodom pre zamietnutie žaloby bol samotný popierací úkon reštrukturalizačného správcu, resp. jeho nesprávnosť, alebo neodôvodnenosť popretia, ktorá vystala zo skutkových okolností, ktoré boli zistené v priebehu konania. Zmätočné je aj odôvodnenie rozhodnutia, čo do zabezpečenia pohľadávky, ktorú súd kvalifikoval ako formu sankcie (zmluvnú pokutu), pričom v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, pod akú časť zabezpečovacej pohľadávky v zmysle uzatvorených záložných zmlúv má táto sankcia spadať. Okresný súd sa nevysporiadal s kogentným ustanovením § 95 ods. 3 zákona o konkurze. Podľa názoru žalovaného, okresný súd v odôvodnení rozhodnutia v bode 64. kvalifikuje prihlásenú pohľadávku žalobcu ako sankciu, zmluvnú pokutu, no na druhej strane z hľadiska preskúmavania existencie popretého zabezpečovacieho práva okresný súd neprihliadol na zákonné ustanovenie, ktoré pri pohľadávkach, ktoré majú povahu zmluvnej pokuty sa z hľadiska zabezpečovacieho práva na tieto zabezpečovacie práva zo zákona neprihliada. V podanom odvolaní žalovaný tiež namieta, že okresný súd pri posudzovaní veci mal vedomosť o existencii prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., č.k. 17C/97/2015, v ktorom do dňa podania odvolania nebolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd v bode 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi, ktoré sú uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č.k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022. Okresný súd mal vedomosť o existencii prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá celkom zjavne
má význam pre odvolací súd aj v tomto konaní, pričom označené konanie nie je právoplatne skončené. Podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou okresného súdu postupovať podľa § 164 CSP a prerušiť konanie na okresnom súde, a to až do právoplatného skončenia konania č.k. 17C/97/2015-732, aktuálne prebiehajúcom na Krajskom súde v Bratislave v štádiu rozhodovania o odvolaní podaného žalovaným (v spomenutom konaní v postavení žalobcu). V označenom konaní sa rieši prejudiciálne otázka s poukazom na skúmanie otázky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré tvoria aj základ nároku (dôvod a titul), ktorý bol prihlásený žalobcom. K rozhodnutiu o prerušení konania mal okresný súd dospieť z úradnej moci. V intenciách obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I., č.k. 17C/97/2015 pre okresný súd význam, o to viac, aby sa v priebehu odvolacieho konania osvojila správnosť záverov, ktoré si súd v napadnutom rozhodnutí prevzal do odôvodnenia. Žalovaný tiež poukázal na to, že jednou zo základných podmienok pre úspech určovacej žaloby podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze je podmienka včasného podania žaloby. V prípade zmeškania lehoty je okresný súd preklúziu povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti. Právo veriteľa na určenie popretej pohľadávky musí byť uplatnené zákonom stanoveným spôsobom a v zákonných lehotách. Nie je totiž možné opomenúť, že zmenený žalobný petit je vo svojej podstate novým žalobným návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom konaní. Po pripustení zmeny petitu bol súd prvej inštancie povinný vysporiadať sa z úradnej povinnosti s otázkou včasnosti uplatneného (zmeneného) nároku, v prekluzívnej lehote stanovenej § 124 ods. 4 zákona o konkurze. V tomto prípade za žiadnych okolností týkajúcich sa zmeny žaloby v zmysle vysvetlenia uvedenom v bode 2. odôvodnenia rozsudku nemožno hovoriť len o „upresnení žaloby“. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 na výslovnú žiadosť súdu zmenil pôvodný žalobný petit do ktorého doplnil označenie vzniku pohľadávky na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania identifikovaných v správe po zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012, aktualizovanej správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Vzhľadom na to, že žalobca neuplatnil svoje právo na podanie predmetnej žaloby riadne právne perfektným žalobným petitom v 30-dňovej lehote, ale k zmene pôvodne nesprávneho neúplného žalobného petitu došlo až dňa 19.04.2024, žalovaný je toho názoru, že sú tu dôvody na zamietnutie žaloby. Postup okresného súdu, ktorým na pojednávaní dňa 19.04.2024 nabádal žalobcu na úpravu žalobného petitu, a týmto sa ho snažil favorizovať oproti žalovanému, považuje žalovaný za porušenie rovnosti účastníkov konania, ako aj pravidiel rovnakého zachádzania s účastníkmi konania a porušenia práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný mal za to, že dňa 19.04.2024 nedošlo k úprave žalobného petitu, ale k zmene žalobného petitu o čom mal konajúci súd rozhodnúť pripustením zmeny žaloby, čo sa však nestalo a súd nesprávne právne posúdil uvedený úkon zo strany žalobcu.
21. Žalovaný v podanom odvolaní tiež uviedol, že okresný súd poukázal na to, že právnym dôvodom popretia pohľadávky mala byť neplatnosť dohody o splátkach a neplatnosť uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014. Podstata popieracieho úkonu reštrukturalizačného správcu spočívala v tom, že žalovaný mal uznať dlh, ktorý v čase uznania neexistoval. Táto skutočnosť je v celom rozsahu legitímna a záver reštrukturalizačného správcu o neexistencii uznania dlhu je správny a pravdivý. Žalovaný v priebehu konania poukazoval na zásadné listiny, ktoré majú význam v slede okolností, a ktoré následne vyústili v uzavretie dohody o splátkovom kalendári. Zásadným je predovšetkým rozhodnutie č. 8085/2014-1.10-2 (28/201-rozkl.) zo dňa 02.11.2014, ktorým minister zrušil napadnuté rozhodnutie žalobcu č. 7195/2014-5.5,37499/2014 zo dňa 02.09.2014. Práve z obsahu rozhodnutia ministra vyplývajú záväzné nedostatky, ktoré sa týkajú okolností samotnej dôvodnosti uloženia pokuty, v súvislosti s ktorou prišlo k následnému uzavretiu dohody o splátkovom kalendári a k uznaniu dlhu. Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 23.01.2015 N21201255/O03, ako aj žiadosť o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2015 boli vydané až po uzavretí rozporných právnych úkonov, a práve tie potom spôsobujú neexistenciu nároku žalobcu, ktorý si prihlásil do reštrukturalizácie. Nemôže byť správny záver okresného súdu, následne aj v intenciách právneho posúdenia, že žalovaný nemohol byť uvedený do omylu, keď by mu bola sankcia tak či tak uložená, a to pokiaľ by neprišlo k uzavretiu dohody a následne uznanie záväzku do notárskej zápisnice vo forme samostatného rozhodnutia. S poukazom na uvedené sankcia nemala byť žalovanému nikdy uložená, rozhodnutie žalobcu bolo vydané v rozpore so zákonom, pričom žalovaný v dôsledku postupu, ktorý je predmetom prieskumu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. bol uvedený do omylu a pod nátlakom žalobcu podpísal listiny a to splátkový kalendár a dohodu o uznaní dlhu, v dôsledku ktorých prišlo k znemožneniu prieskumu nezákonnosti konania žalobcu v rámci administratívneho konania. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne toho, že neprišlo k omylu na strane žalovaného, nakoľko napriek existencii
rozhodnutia ministra životného prostredia by bez ohľadu na ďalší postup bez všetkého prišlo k uloženiu povinnosti vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi. Okresný súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku nezákonnosti postupu žalobcu a uvedenia žalovaného do omylu ide o nulitné akty, z ktorých nemožno vyvodzovať právne následky smerujúce k uspokojeniu pohľadávky žalobcu a to v rámci reštrukturalizačného konania. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením okresného súdu uvádzaným v bode 26. odôvodnenia rozsudku, že žalovaný výslovne poprel len skutkové tvrdenia žalobcu, že o uzatvorenie dohody o splátkach požiadal dobrovoľne, a iné skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Žalovaný priamo vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2022 ako aj v prednesoch na pojednávaní poprel všetky skutkové tvrdenia vzniku pohľadávky prezentované žalobcom v podanej žalobe. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia ministrom žalobca vystupňoval tlak na žalovaného, a len osem dní potom, ako bolo datované rozhodnutie ministra doručil žalovanému správu o zistenej nezrovnalosti zo dňa 27.11.2014, kde boli vytýkané rovnaké nedostatky, ako už dva roky predtým a na základe čoho prišlo k vydaniu ministrom zrušeného rozhodnutia. Zamestnanci žalobcu vyvíjali na žalovaného sústavný nátlak, a aj samotný postup vydaním správy o zistenej nezrovnalosti vyvolal u žalovaného omyl, že k uloženiu sankcie podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. určite príde. Žalovaný sa dňa 28.11.2015 dostavil pred žalobcu, kde mu bol predložený text dohody o splátkach, ktorej neplatnosti sa žalovaný dovoláva, a uviedli mu, že pokiaľ tieto dokumenty podpíše, žalobca prekvalifikuje neoprávnené výdavky vo výške 500.000,-Eur na oprávnené a bude súhlasiť s ukončením projektu. Žalobcu pritom tieto tvrdenia žalovaného v súdnom konaní nerozporoval. Zároveň bol žalovaný presvedčený, že úkony, ktoré realizoval majú len dočasný charakter a príde k vydaniu rozhodnutia, kde bude preukázané, že žiadosť o zistenej nezrovnalosti zo dňa 27.11.2014 bola vydaná bezdôvodne, avšak administratívne konanie bolo zastavené. Dohoda o splátkach, ako aj notárska zápisnica, ktoré sú predmetom daného konania, boli zo strany žalovaného podpísané v ten istý deň, ako mu bola doručená žiadosť o zistenej nezrovnalosti zo dňa 27.11.2014, t.j. 28.11.2014. Je potrebné posúdiť, či rozhodnutie, ktorým minister zrušil napadnuté rozhodnutie žalobcu, pričom závery uvedené v tomto zrušujúcom rozhodnutí ministra životného prostredia sa vzťahovali práve na správu o zistenej nezrovnalosti z 26.10.2014 a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 27.11.2014. Toto je zásadná skutočnosť, či vôbec mala byť vydaná výzva, ktorá aj podľa názoru konajúce súdu zakladá základ nároku, a teda aj nedôvodnosť, resp. zmätočnosť popretia pohľadávky žalobcu. Touto otázkou sa ale okresný súd podrobnejšie nezaoberal, len stroho konštatoval, že dané nie je v jeho kompetencii. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, v bode 64. rozsudku, kvalifikoval prihlásenú pohľadávku žalobcu ako sankciu, zmluvnú pokutu. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol a nesubsumoval žalobcom prihlásenú sankciu ako zmluvnú pokutu a nevysvetlil pod aké ustanovenie zabezpečenej pohľadávky v zmysle citovanej záložnej zmluvy sa má táto sankcia zaradiť. Okresný súd neprihliadol na zákonné ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o konkurze, podľa ktorého sa na zabezpečovacie práva pri pohľadávkach, ktoré majú povahu zmluvnej pokuty zo zákona neprihliada. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku vidí žalovaný v tom, že súd prvej inštancie kvalifikoval predmetnú pohľadávku ako sankciu (zmluvnú pokutu), pričom neuviedol, pod akú časť zabezpečených pohľadávok v zmysle uzatvorených záložných zmlúv má táto sankcia spadať. Ďalej žalovaný namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s kogentným ustanovením § 95 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K namietanému žalobca uvádza, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku na žiadnom mieste neoznačil prihlásenú pohľadávku žalobcu za zmluvnú pokutu, ale za sankciu, resp. nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie časti peňažného príspevku, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 a ktorý vznikol v súvislosti s postupom žalobcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Pre možnú aplikáciu § 95 ods. 3 zákona o konkurze by bolo tiež nevyhnutné, aby žalobca a žalovaný boli spriaznené osoby podľa § 9 zákona o konkurze, pričom je evidentné, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o takýto vzťah, nakoľko žalobca je orgánom verejnej správy, t.j. nevzťahuje sa na neho vyvrátiteľná domnienka spriazneného veriteľa a žalovaný doteraz neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, že je žalobca spriazneným veriteľom a ani žalobca si žiadnych takýchto skutočností nie je vedomý. Celkovo ide o námietku uplatnenú žalovaným prvýkrát až v odvolaní. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu vysporiadal so všetkými pre posúdenie tejto právnej veci relevantnými skutočnosťami. Súvis medzi predmetným konaním a konaním vedeným pod sp.zn. 17C/97/2005, ktoré inicioval žalovaný v pozícii
žalobcu, nepochybne existuje, avšak podľa názoru žalobcu nebolo potrebné ani vhodné počkať na jeho právoplatné skončenie, pretože prejudiciálna otázka ktorej sa žalovaný dovoláva (platnosť uznania záväzku žalovaným, resp. platnosť dohody o splátkach uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným) by ani v prípade úspechu žaloby nebola obsiahnutá vo výroku rozsudku v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/97/2015, čo nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva aj z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I. č.k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nielenže nebol povinný prerušiť konanie v žalovaným požadovanom spore, ale takéto prerušenie konania by nebolo ani vhodné ani hospodárne. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces v kontexte nerovnakého zaobchádzania so stranami sporu žalobca uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 súd prvej inštancie upozornil žalobcu, že tak z obsahu žaloby, repliky, ako aj ústneho prednesu žalobcu na predchádzajúcom pojednávaní vyplýva, čo je právnym dôvodom pohľadávky a teda, aký právny dôvod pohľadávky žalobca požaduje určiť, avšak táto náležitosť nevyplýva zo samotného petitu žaloby. V tejto súvislosti konajúci súd vyzval žalobcu, aby tento nedostatok žaloby odstránil priamo na pojednávaní. Žalobca tak ústne do zápisnice upravil žalobný petit, doplnil doň právny dôvod pohľadávky, tak ako tento nad akúkoľvek pochybnosť vyplýval aj z obsahu samotnej žaloby. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že nešlo o zmenu žaloby, ale len o odstránenie jej nedostatku, pričom účinky podania žaloby v 30-dňovej lehote zo strany žalobcu sú v plnom rozsahu zachované. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s podstatou popieracieho úkonu reštrukturalizačného správcu, ktorá spočívala v tom, že žalovaný mal uznať dlh, ktorý v čase uznania neexistoval. K tomuto žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal tak zhrnutím popieracieho úkonu reštrukturalizačného správcu v odseku 29. až 31. napadnutého rozsudku, ako aj jeho právnym posúdením v ods. 53. a 54. napadnutého rozsudku. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia ministra životného prostredia o rozklade nevyplýva, že by žalovaný zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov neporušil, ani že by ho neporušil takým spôsobom, ako predpokladá § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z., ale len nedostatky v odôvodnení a výroku zrušeného rozhodnutia žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014, ktoré by boli v novom prvostupňovom správnom rozhodnutí odstránené a tiež uloženie korekcie v nesprávnej výške, ktorá bola prvostupňovým správnym orgánom (žalobcom) napravená v aktualizovanej správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 a v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2014, na ktorú žalovaný obratom reagoval uznaním záväzku a žiadosťou o uzatvorenie dohody o splátkach so žalobcom. Skutočnosť, že uvedené správne konanie, ak by nedošlo k uznaniu záväzku a k uzatvoreniu dohody o splátkach a následnému zastaveniu konania, by nemohlo skončiť inak než uložením sankcie potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023. Jediným spôsobom, ktorým by žalovaný mohol dosiahnuť preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie bolo nechať právoplatne skončiť konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. (t.j. nechať si právoplatne uložiť sankciu) a potom mohol tak rozhodnutie žalobcu, ako aj podkladové opatrenie, ktoré bolo pre žalobcu záväzné (Protokol úradu pre verejné obstarávanie) napadnúť správnou žalobou, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Ak žalovaný nesúhlasil ani s aktualizovanou správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 a súvisiacou žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2014, nemusel na druhý deň t.j. 28.11.2014 u notára uznať svoj záväzok a zároveň písomne navrhnúť žalobcovi uzatvorenie dohody o splátkach. K uvedenému žalovaný nebol povinný a ťažko si je možno predstaviť, ako by k takémuto postupu mohol byť donútený zamestnancami žalobcu. Žalovaný si musel byť vedomý, že správne konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., ktoré bolo voči nemu vedené, v prípade, ak by nebolo zastavené z dôvodu, že žalovaný uznal záväzok a uzatvoril so žalobcom dohodu o splátkach, nemohlo skončiť inak než uložením 1,5 násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Až takéto právoplatné sankčné rozhodnutie voči žalovanému by bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pričom na základe jeho správnej žaloby by bolo správnym súdom možné preskúmať aj podklady takéhoto rozhodnutia, t.j. protokol Úradu pre verejné obstarávanie, správu o zistenej nezrovnalosti, aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
24. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
25. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
26. Podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
27. Podľa § 124 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
28. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky.
29. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.
30. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva účinného do 31.12.2014 (ďalej ako zákon č. 528/2008 Z. z.), pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
32. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.
33. Podľa § 26 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z. z., správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje najmä a) kód nezrovnalosti podľa informačného monitorovacieho systému, b) popis nezrovnalosti, c) označenie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené, d) obdobie alebo dátum vzniku nezrovnalosti, e) dátum zistenia nezrovnalosti, f) označenie subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil, g) finančné vyčíslenie nezrovnalosti podľa zdrojov financovania, h) popis stavu riešenia nezrovnalosti. Podľa § 26 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z. z., ak nastala zmena v údajoch uvedených v správe o zistenej nezrovnalosti, orgány uvedené v odsekoch 3 a 6 a príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny sú povinné bezodkladne zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti.
34. Podľa § 26 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z. z., ak nastala zmena v údajoch uvedených v správe o zistenej nezrovnalosti, orgány uvedené v odsekoch 3 a 6 a príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny sú povinné bezodkladne zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti.
35. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a.
36. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky
37. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.
38. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).
39. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
40. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť a nevykoná sa vzájomné započítanie pohľadávok z príspevku alebo jeho časti, vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. V tomto prípade prijímateľ vráti prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej
pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa prvej vety alebo neuzavrie s riadiacim orgánom dohodu o splátkach podľa § 28a, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje podľa § 27a ods. 2, riadiaci orgán postupuje podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán môže na písomné požiadanie prijímateľa, ktorý nemôže vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa § 27a alebo § 28 riadne a včas, uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musí mať písomnú formu. Riadiaci orgán nemôže dohodnúť splátky v dohode o splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky a odklad plnenia v dohode o odklade plnenia na dobu dlhšiu ako jeden rok odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti.
42. Podľa § 28a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán môže uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach podľa odseku 1, ak a) prijímateľ svoj dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu aj výšky a súčasťou notárskej zápisnice je vyhlásenie prijímateľa, že súhlasí s jej vykonateľnosťou; spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje, ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, b) by sa prijímateľovi zaplatením celého dlhu zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery, c) sa prijímateľ v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane splatným.
43. Podľa § 28a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou o splátkach, alebo nevráti príspevok alebo jeho časť v súlade s dohodou o odklade plnenia, riadiaci orgán na základe notárskej zápisnice môže vymáhať príspevok alebo jeho časť v exekučnom konaní za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
44. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
45. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
46. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.
47. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
48. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
49. Po preskúmaní napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovým, dôkazným a právnym posúdením veci uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatuje ich správnosť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.
50. V podanom odvolaní žalovaný namieta zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane tvrdí, že popierací úkon reštrukturalizačného správcu je nesprávny, bol urobený vadne, pričom zo strany reštrukturalizačného správcu neprišlo k správnemu popretiu pohľadávky, čo do dôvodu, avšak na druhej strane okresný súd podrobne argumentuje v súvislosti s námietkami, ktoré boli aj zo strany
žalovaného vznesené voči žalobe v priebehu súdneho konania. S týmito námietkami sa okresný súd následne podrobne vysporiadáva. Žalovanému preto nie je zrejmé, či dôvodom pre zamietnutie žaloby bol samotný popierací úkon reštrukturalizačného správcu, resp. jeho nesprávnosť, alebo nedôvodnosť popretia, ktorá vyvstala zo skutkových okolností, ktoré boli zistené v priebehu konania.
51. K uvedenej odvolacej námietke žalovaného poukazuje odvolací súd na zákonnú úpravu § 124 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, podľa ktorého ods. 4 sa môže veriteľ popretej pohľadávky do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, pričom v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Veriteľ je oprávnený podať žalobu len v rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá. Incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania podľa § 137 CSP, pričom veriteľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, pretože tento je daný ex lege. Odvolací súd zdôrazňuje, že incidenčné konanie sa v plnom rozsahu spravuje ustanoveniami CSP a zákon o konkurze a reštrukturalizácii určuje len okruh účastníkov, záväznosť rozhodnutia vydaného v incidenčnom konaní a právne dôsledky na prihlásenú pohľadávku. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka považuje za zistenú v rozsahu určenom v tomto rozhodnutí. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a následne aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v incidenčnom konaní pri preskúmaní pohľadávky súd zaoberá len tými dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka správcom popretá. Inak povedané, súd preskúmava pohľadávku v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka správcom popretá, a to v rozsahu sporných a nesporných skutkových tvrdení strán sporu, aplikujúc ustanovenia CSP o civilnom spornom konaní. Súd prvej inštancie postupoval zákonne a správane, keď sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal so skutkovou argumentáciou strán sporu, hodnotiac ju v rozsahu vykonaného dokazovania, a to vo vzťahu k popieraciemu prejavu správcu v časti popretia právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia pohľadávky.
52. Žalovaný v podanom odvolaní namieta aj zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti odôvodnenia zabezpečenia pohľadávky, ktorú okresný súd kvalifikoval ako formu sankcie - zmluvnú pokutu, pričom neuviedol, pod akú časť zabezpečenej pohľadávky má táto sankcia v zmysle uzatvorených záložných zmlúv spadať. Žalovaný sa domnieva, že v bode 64. rozhodnutia súd prvej inštancie prihlásenú pohľadávku kvalifikuje ako sankciu, zmluvnú pokutu, no na druhej strane z hľadiska preskúmavania existencie popretého zabezpečovacieho práva neprihliada na zákonné ustanovenie, podľa ktorého pri pohľadávkach, ktoré majú povahu zmluvnej pokuty sa z hľadiska zabezpečovacieho práva na tieto zabezpečovacie práva zo zákona neprihliada.
53. Odvolací súd poukazuje na obsah bodu 64. napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd iba cituje znenie § 24 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z.. Právna norma v označenom ustanovení upravuje alternatívy zabezpečenia budúcej pohľadávky štátu, a to formou zriadenia záložného práva na majetok prijímateľa finančného príspevku, formou dohody o zmluvnej pokute, resp. formou vystavenia zmenky. Po preskúmaní obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie formu zabezpečenia pohľadávky žalobcu nekvalifikoval ako zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na body 65. a 66. rozhodnutia, v ktorých okresný súd konštatuje zistený skutkový stav zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 26.11.2014 a obdobne zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 2, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 18.12.2014, z ktorých vyplýva, že zmluvy boli uzatvorené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011. Súd prvej inštancie z obsahu zmlúv zistil, že v ich preambulách sa okrem iného uvádza, že záložnému veriteľovi môžu v súvislosti s touto zmluvou vzniknúť peňažné pohľadávky, ktorých zaplatenie a úplné uspokojenie bude zabezpečené zriadením záložného práva podľa týchto zmlúv. Za zabezpečenú pohľadávku podľa článku 1, bod 1.1, písm. j) oboch zmlúv sa považuje nárok záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od záložcu; za zabezpečenú pohľadávku sa považuje najmä: i) pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, bez ohľadu na právny dôvod jej vzniku, vo výške istiny takto vzniknutej pohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, spolu s príslušenstvom, súčasťami a nákladmi vynaloženými záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu; právnym dôvodom vzniku
pohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa bodu i) môže byť najmä: odstúpenie záložného veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iné ukončenie Zmluvy o poskytnutí NFP inak ako úplným splnením všetkých záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali záložcom, resp. prijímateľom, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ nedohodnú inak v súlade s platným usmernením k nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp. iným príslušným orgánom, vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí NFP, akýkoľvek iný právny úkon, ktorý zakladá záväzok záložcu, resp. prijímateľa ak tento je osobou odlišnou od záložcu voči záložnému veriteľovi podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou iii) pohľadávka, ktorá vznikla zo/na základe zákona o RPVS alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v nadväznosti na právne postavenie záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, a to vo výške stanovenej príslušným orgánom podľa týchto všeobecne záväzných právnych predpisov. V bode 66. rozsudku súd prvej inštancie konštatuje zabezpečenie pohľadávok žalobcu záložným právom podľa predmetných záložných zmlúv so záverom, že nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie časti peňažného príspevku, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 a ktorý vznikol v súvislosti s postupom žalobcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., vylúčený nie je, nakoľko spadá pod definičné znaky pohľadávok uvedených v zmluvách o zriadení záložného práva. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacej námietky žalovaného v tejto časti.
54. V podanom odvolaní žalovaný namieta aj skutočnosť, že súd prvej inštancie mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn.17C/97/2015, v ktorom sa rieši otázka, ktorá celkom zjavne má význam pre odvolací súd aj v tomto konaní, pričom okresný súd nepostupoval podľa § 164 CSP a neprerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn. 17C/97/2015, aktuálne prebiehajúcom na Krajskom súde v Bratislave v štádiu rozhodovania o odvolaní podaného žalovaným (v spomenutom konaní v postavení žalobcu). Žalovaný argumentuje tvrdením, že v označenom konaní sa rieši otázka absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré tvoria základ nároku (dôvod a titul) uplatneného žalobcom v tomto konaní.
55. Odvolací súd konštatuje, že z úradnej činnosti zistil, že konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 4Cbo/45/2023 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022 v konaní o určenie neplatnosti dohody o splátkach č. 009/4.2MP/2011/DS1/2014 bolo zastavené ex lege podľa § 118 ods. 4 a § 156 zákona č. 7/2005 Z.z., o ktorej skutočnosti dňa 27.05.2025 Krajský súd v Bratislave vyhotovil úradný záznam zažurnalizovaný v súdnom spise na č.l. 784. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd uvádza, že zastavením súdneho konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 4Cbo/45/2023 zanikla možnosť aplikácie § 164 CSP, a teda aj možnosť posudzovať prípadnú dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného o alternatíve prerušenia konania.
56. V podanom odvolaní žalovaný tiež namieta nesprávny postup okresného súdu, ktorý nerozhodol o zmene žaloby, ale vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 vyhodnotil ako úpravu, či upresnenie žalobného petitu. Žalovaný argumentuje tým, že žalobca na výslovnú žiadosť súdu zmenil pôvodný žalobný petit, do ktorého doplnil označenie vzniku pohľadávky na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo zmluvy 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania identifikovaných v správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012, aktualizovanej správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/ S02 zo dňa 26.11.2014. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuplatnil právo na podanie žaloby právne perfektným žalobným petitom v 30-dňovej lehote, ale k zmene neúplného žalobného petitu došlo až dňa 19.04.2024, preto mal okresný súd žalobu zamietnuť. Žalovaný sa domnieva, že dňa 19.04.2024 nedošlo k úprave žalobného petitu, ale k zmene žalobného petitu, o čom mal konajúci súd rozhodnúť pripustením zmeny žaloby, čo sa však nestalo.
57. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybil, keď v nadväznosti na prejav žalobcu vykonaný na pojednávaní dňa 19.04.2024, ktorým žalobca sumarizoval žalobný petit, nerozhodol o zmene žaloby, pretože nenastala situácia normovaná v ustanovení § 140 CSP.
58. Odvolací súd uvádza, že za zmenu žaloby podľa § 140 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému v žalobe. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami opisujúcimi skutkový dej. Súd je síce viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke, ale tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami uvádzanými v žalobe. Inak povedané, konajúci súd musí skúmať celý obsah podanej žaloby, nie len samotný žalobný návrh. V prejednávanom súdnom spore je z obsahu podanej žaloby zrejmé, že žalobca vymedzil právny dôvod vzniku nároku uplatneného v konaní v dostatočnom rozsahu, keď v bode 27. žaloby uvádza, že právny základ na uplatnenie práva na vrátenie nenávratného finančného príspevku vyplýva zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalobca v žalobe cituje ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, z ktorých vyplýva povinnosť žalovaného vrátiť nenávratný finančný príspevok, respektíve jeho časť, v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Tiež v bode 28. žaloby žalobca uvádza, že primárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu je porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (článok 2 ods. 4, článok 11 ods. 1 písm. e) všeobecných zmluvných podmienok - porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania), v dôsledku ktorého vznikla žalovanému povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok, respektíve jeho časť žalobcovi. Odvolací súd zastáva názor, že spôsob procesného vysporiadania sa s obsahom skutkových tvrdení žalobcu vo väzbe k naformulovanému žalobnému petitu je vecou konajúceho sudcu. Pokiaľ v prejednávanej veci postupovala sudkyňa tak, že na pojednávaní dňa 19.04.2024 stranám sporu oznámila svoje výhrady k žalobného petitu a umožnila žalobcovi žalobný petit preformulovať po obsahovej stránke v súlade s už uvedenými rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe, postupovala zákonne, pretože právny vzťah strán sporu analyzovala z hľadiska obsahu celej žaloby, t.j. skutkových tvrdení a žalobného petitu, rešpektujúc Čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého sa úkony strán sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
59. V podanom odvolaní žalovaný opakovane uvádza aj argumenty a tvrdenia, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný poukazuje na listiny, ktoré majú význam v slede okolností a ktoré následne vyústili do uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári. Žalovaný tvrdí, že zamestnanci žalobcu na neho vyvíjali nátlak a ich postup pri vydaní správy o zistenej nezrovnalosti vyvolal u žalovaného omyl, že k uloženiu sankcie podľa § § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. určite príde.
60. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie konštatuje, že v incidenčnom konaní nie je súd oprávnený posudzovať správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, či porušenie predpisov o verejnom obstarávaní. Rozhodnutiami správnych orgánov je súd v tomto konaní viazaný, preto mu neprináleží ich hodnotiť a musí z nich vychádzať. Žalobcovi patrilo právo napadnúť postup alebo rozhodnutia správneho orgánu v rámci správneho konania alebo prostriedkami ochrany práva podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo í) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Námietky tohto druhu vznesené v priebehu civilného konania sú bez právneho významu, pretože v prípade incidenčného konania musia byť súčasne obsiahnuté v dôvodoch popretia pohľadávky, čo nie je okolnosť v prejednávanej veci, preto na ne nemožno prihliadať.
61. Odvolací súd tiež konštatuje, že žalovaný pristúpil k podpisu dohody o splátkach podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ktorým konaním vyjadril akceptáciu záverov žalobcom realizovanej spätnej kontroly aj uloženej korekcie, a preto sa ďalšie fázy procesu kontroly a dohľadu čerpania finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému už nemohli realizovať a správne konanie č. 7195/2014-5.5 začaté na základe ustanovenia § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. bolo zastavené. V dôsledku konania žalovaného došlo k vylúčeniu možnosti proces spojený so spätnou kontrolou verejného obstarávania napadnúť. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, a to na obsah žiadosti o uzatvorenie dohody o splátkach, datovanej dňa 28.11.2014 (č. l. 112 spisu) z ktorej vyplýva, že žalovaný v súvislosti s výzvou žalobcu zo dňa 27.11.2014 na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 25 % z výdavkov, ktoré boli zo strany riadiaceho orgánu uznané za oprávnené a uhradené na projekte „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“, požiadal o uzatvorenie dohody o splátkach na tri roky s poukazom na to, že požadovanú sumu nemohol jednorazovo splatiť, nakoľko by sa dostal do zlej ekonomickej situácie, pričom žalovaný k žiadosti priložil notársku zápisnicu, ktorou dlh vo výške 417.112,50 eur písomne uznal čo do dôvodu a výšky. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že uzatvorenie dohody o splátkach navrhol sám žalovaný a sám svoj dlh uznal v notárskej zápisnici z 28. novembra 2014. Aj odvolací súd preto zastáva názor, že pokiaľ z ustanovení § 27a a § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že v prípade zaplatenia sumy uvedenej vo výzve (v žiadosti) na vrátenie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, ako aj v prípade uzatvorenia dohody o splátkach, správne konanie o vrátení dvoj násobku, príp. jeden a pol násobku sumy uvedenej v predmetnej výzve sa nezačína, resp. v prejednávanom prípade už začaté konanie v dôsledku uznania dlhu a uzatvorenia dohody o splátkach bolo zastavené, je konanie žalovaného v omyle vylúčené.
62. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.
63. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
64. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
65. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).