Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 100830106/2018

2

1

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101762410/2020 zo dňa 19.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Číslo: 100830106/2018

2

1

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101762410/2020 zo dňa 19.11.2020 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101214087/2020 zo dňa 23.07.2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Číslo: 100830106/2018

2

16

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj len „správca dane“ alebo ,,prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2014. Kontrola sa začala dňa 08.11.2017. O výsledku vyhotovil správca dane Protokol č. 100231055/2019 zo dňa 18.01.2019 (ďalej aj len ,,protokol“).

2. V nadväznosti na zistenia obsiahnuté v protokole správca dane vydal rozhodnutie č. 101214087/2020 zo dňa 23.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume XXX.XXX,XX eur a znížil nadmerný odpočet za príslušné zdaňovacie obdobie zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur.

3. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2014 od spoločnosti POOL Trade, s.r.o., naposledy sídlom Hlavná 119, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 655 082 (ďalej len „POOL Trade“) v celkovej sume XXX.XXX,- eur, základ dane spolu: XXX.XXX,- eur, suma spolu XXX.XXX,- eur, celkovo z 36 faktúr bližšie špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí s predmetom fakturácie slnečnica lúpaná, solená v celkovom množstve 864 t (36 x 24t).

4. Správca dane tiež neuznal oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2014 vystavených žalobcom pre odberateľa: a) spoločnosť GAZSIMPEX Kft. so sídlom v Maďarskej republike (ďalej len "GAZSIMPEX“) v celkovej sume XX.XXX,XX eur z faktúry č. 61416036 s dátumom dodania 14.07.2014 za tovar – syr tehla v množstve 21.625 kg s dátumom dodania 14.07.2014. b) spoločnosť D. JONES COMPANY Kft. so sídlom v Maďarskej republike (ďalej len "D.JONES COMPANY“) v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur za 4 faktúry bližšie špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí s predmetom dodania za tovar mliekarenských výrobkov (syr tehla, eidam tehla goldy) v množstve 84.646,01 kg.

Dodávateľ POOL Trade

5. K faktúram od spoločnosti POOL Trade žalobca predložil dodacie listy, doklady o príjme tovaru na sklad, zálohové faktúry, kúpnu zmluvu zo dňa 02.05.2014, vrátane dodatku zo dňa 30.05.2014, kúpnu zmluvu zo dňa 30.06.2014, vrátane dodatku zo dňa 31.07.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 27.08.2014. Predmetom zmlúv je dodanie slnečnice lúpanej solenej s miestom dodania sklad Blatná na Ostrove v množstve cca 300 t v cene 835 eur/t a pri druhej kúpnej zmluve v množstve cca 860 t v cene 865 eur/t; pôvodné termíny dodania máj a júl 2014 boli predĺžené na 30.06.2014 a 31.08.2014, resp. 31.12.2014 (dodatok č. 2). Taktiež bol predložený dokument – product specification s označením „BRAND FOOD sunflower kernels producer“

6. Správca dane zistil, že obchody, ktorých predmetom tovaru mala byť slnečnica lúpaná, solená, prebiehali v obchodnom reťazci Speed-Line Transport s.r.o. - LIAN ASTON TRADE s.r.o. - POOL Trade

- žalobca - Agrimid-System Kft.

7. Dňa 30.01.2018 sa uskutočnil výsluch A. B. C., bývalej konateľky spoločnosti POOL Trade v rámci inej daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie január až december 2015. Svedkyňa nevedela predložiť účtovnú a daňovú dokumentáciu za zdaňovacie obdobia január 2015 až júl 2015, pretože bola

odovzdaná spoločnosti DANO s.r.o. (právny nástupca POOL Trade od 18.09.2015). K obchodnému vzťahu so žalobcom uviedla, že žalobca ich oslovil a za spoločnosť POOL Trade konal pán D. s pánom E. za žalobcu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k výrobcovi tovaru, k označeniu, k preprave. K spôsobu kontroly tovaru uviedla, že tento kontroloval pán D. vizuálne a kontroloval aj doklady. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ani k obchodnej spolupráci s dodávateľom spoločnosti POOL Trade – spoločnosťou LIAN ASTON TRADE s.r.o. (ďalej len „LIAN ASTON“) a uviedla, že spoluprácu pravdepodobne dojednával pán D..

8. Dňa 30.01.2018 sa uskutočnil výsluch A. F. D., bývalého konateľa spoločnosti POOL Trade v rámci inej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2015 až júl 2015. K spolupráci so žalobcom uviedol, že ho oslovil pán E., že má záujem o solenú slnečnicu, pričom aj podmienky sa s ním prejednávali. K samotnému obchodu a potvrdzovaniu dodacích listov uviedol, že on skontroloval auto, či je všetko naložené, zavolal pánovi E., že je auto naložené a môže prebehnúť platba. K spolupráci s LIAN ASTON uviedol, že jeden známy povedal, že G. H. má slnečnicu, následne sa stretli a po preverení IČO, DIČ a či nie je v zlej situácii sa dohodli na podmienkach spolupráce.

9. Správca dane preveroval v rámci kontroly reálnosť deklarovaných dodávok tovaru na jednotlivých stupňoch reťazca spoločností v nadväznosti na skutočnosti deklarované POOL Trade. Realizoval medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „MVI“) vo vzťahu k odberateľovi s výsledkom nemožnosti vykonania preverenia. Boli realizované aj dožiadania na miestne príslušných správcov dane vo vzťahu k slovenským daňovým subjektom. Z kontrolného výkazu POOL Trade vyplýva, že v období júl 2014 prijal len faktúry od dodávateľa LIAN ASTON, ktorých hodnota tvorí takmer celú hodnotu deklarovaných dodávok; menšie faktúry prijal aj od iných spoločností. Počet faktúr prijatých POOL Trade od dodávateľa LIAN ASTON sa zhoduje s počtom faktúr prijatých žalobcom za dodanie tovaru od dodávateľa POOL Trade a zhodujú sa aj deklarované dátumy dodania.

10. Preverovaním prepravy tovaru v rámci zisteného dodávateľsko-odberateľského reťazca bolo zistené, že prepravu tovaru od žalobcu pre odberateľa Agrimid-System Kfl. mala podľa predložených medzinárodných nákladných listov CMR zabezpečovať spoločnosť VM-STAVSPOL s.r.o., pričom preprava mala smerovať z I. J. C. K. L., M. B. N. (ďalej len „MR“) a následne do M. B.. K preukázaniu prepravy boli predložené aj vážne listy, ako aj vyhlásenie prepravnej spoločnosti VM-STAVSPOL, s.r.o., že tovar od žalobcu bol odobratý z odberného miesta v I. J. C. a dodaný do miesta skončenia prepravy L.. Spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. vykonávala aj prepravu tovaru (slnečnica) pre spoločnosti LIAN ASTON na trase M. B. - I. J. C. spravidla v rovnakých dňoch, v akých bola vykonávaná preprava tovaru pre Agrimid-System Kft na trase I. J. C. – L. a následne na trase L. – M. B.. Preprava bola vykonávaná v rovnako množstve. Aj keď VM-STAVSPOL, s.r.o. síce formálne prepravu tovaru potvrdila, v kontexte súvislosti, že tovar mal byť následne obratom prepravený späť do MR od zahraničného odberateľa Agrimid –System Kft. s prerušením na pôvodné miesto nakládky a v nadväznosti na ďalšie zistenia týkajúce sa nepreukázania pôvodu tovaru, nepreukázania skutočností, že predmetom dodávok tovaru nebol vždy ten istý tovar, nemožností overiť deklarované skutočnosti u dodávateľa a jeho dodávateľov, zároveň ani u zahraničného odberateľa, vznikla odôvodnená pochybnosť o skutočnom účele deklarovanej prepravy tovaru. Nie je možné považovať deklarovanú prepravu tovaru za prepravu, ktorá preukazuje skutočnosti, že predmetom dodania bol vždy nový tovar.

11. Ohľadom zisťovania peňažných tokov medzi členmi reťazca spoločností správca dane zistil, že z bankového účtu POOL Trade boli peňažné prostriedky odosielané na účet spoločnosti LIAN ASTON. Táto spoločnosť ďalej odosielala peňažné prostriedky v takmer rovnakých dňoch na účet spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o., ktorej konateľom bol pán H. (zároveň konateľ LIAN ASTON), ktorá zanikla zlúčením dňa 28.05.2016 a jej právnym nástupcom bola od 28.5.2016 spoločnosť AC Inštitút s.r.o. Spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. obratom odosielala peňažné prostriedky na účet spoločnosti Agrimid System Kft. (odberateľ žalobcu). Táto spoločnosť po prijatí prostriedkov od EURO FAKTORING s.r.o. následne odosielala peňažné prostriedky na účet žalobcu. Na bankový účet spoločnosti EURO FACTORING s.r.o. neboli prijímané žiadne platby od spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. (prvého subjektu v identifikovanom reťazci). Na bankových účtoch spoločnosti Speed-Line Transport s.r.o. nahlásených správcovi dane neboli v uvedených obdobiach zaznamenané žiadne platby. Z toho dôvodu predstavovali vyššie opísané transakcie medzi spoločnosťami uzavretý kruh platieb.

12. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal pôvod tovaru, reálnosť deklarovaného spôsobu označenia tovaru, identifikovateľnosť tovaru a nezameniteľnosť jednotlivých dodávok. Nepreukázal ani že tovar bol označený v zmysle zákonných požiadaviek na označenie tovaru. Zistené skutočnosti preukazujú, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca, ktorého cieľom bol umelý charakter deklarovaných obchodov, umelo vytvorené obchodné transakcie s cieľom získať finančné zvýhodnenie pre deklarovaní daňovej povinnosti. Správca dane nemá za preukázané, aký tovar bol predmetom deklarovaných obchodných transakcií a nemá preukázaný ani účel deklarovaných dodávok.

13. Daňový subjekt podľa správcu dane mohol vedieť, že deklarované obchodné transakcie by mohli byť poznačené podvodom a bol to práve on, kto odpočítaním dane z faktúr od tuzemského dodávateľa a následným dodaním tovaru s oslobodením od dane zahraničnému odberateľovi získal finančné zvýhodnenie. Platiteľ bol súčasťou vytvoreného reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom, ktorý niesol znaky karuselového obchodu. Ten istý tovar, v tom istom množstve a druhu bol dodávaný medzi viacerými spoločnosťami. Jednotlivé zistené skutočnosti nemusia sami o sebe poskytovať zásadný dôkaz o zapojení platiteľa do podvodu, avšak v komplexnom súhrne a vo vzájomných súvislostiach môžu preukázať, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné požadovať, aby zabránil vlastnej účasti na podvode.

14. Správca dane v nadväznosti na uvedené závery konštatoval, že žalobca vierohodne nepreukázal vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda mu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Predložené faktúry od dodávateľa nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako bolo deklarované dokladmi, nebolo preukázané ani žalobcom ani jeho dodávateľom. Podmienky pre odpočítanie dane a následne aj pre oslobodenie od dane neboli preukázané a účelom obchodných transakcií bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie neoprávneného finančného zvýhodnenia, t. j. uplatniť právo na odpočítanie dane bez ekonomickej podstaty. Zároveň správca dane uvádza, že žalobca sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

Odberateľ GAZSIMPEX

15. Žalobca vo vzťahu k odberateľovi GAZSIMPEX deklaroval dodanie tovaru v celkovej sume XX.XXX,XX eur s dátumom dodania 14.07.2014 v množstve 21.625 kg. Preverovaním prepravy tovaru prostredníctvom výpisov z mýtneho systému zaznamenaných transakcií za konkrétne identifikované motorové vozidlo, ktoré malo byť na prepravu podľa deklarácie žalobcu použité, za obdobie júl 2014 vyplynulo, že v prípade vozidla, ktoré malo byť použité na prepravu tovaru dňa 13.07.2014 v mysle medzinárodného nákladného listu CMR, záznamov o prevádzke vozidla a faktúry za prepravu tovaru, nebol v mýtnom systéme dňa 13.07.2014 zaznamenaný pohyb vozidla v smere na hranicu SR/ MR a prechod hranice, zároveň nebol pohyb vozidla po deklarovanej trase zaznamenaný ani dňa 14.07.2014.

16. V rámci MVI nebola maďarská daňová správa schopná preukázať skutočnosti, že GAZSIMPEX prijal tovar od žalobcu a že GAZSIMPEX priznal nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom a odviedol daň. V priebehu vyrubovacieho konania bolo vykonané ďalšie dožiadanie prostredníctvom MVI vo vzťahu k spoločnosti 2 Pack Impex Kft. v Budapešti, nakoľko podľa CMR dokladu zo dňa 14.07.2014 mal GAZSIMPEX prevziať tovar na mieste adresy danej spoločnosti. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť 2 Pack Impex Kft. podala daňové priznanie na DPH za obdobie 01.07.2014 - 30.09.2014 dňa 10.04.2015, oneskorene. Spoločnosť deklarovala v súhrnnom výkaze X.XXX.XXX HUF IC nadobudnutie a XXX.XXX HUF prijaté služby, ale nedeklarovala nič pre daňový subjekt uvedený v žiadosti správcu dane.

17. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa uskutočnenia prepravy tovaru v deklarovaných dňoch. Podľa správcu dane tak žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar bol prepravený deklarovaným spôsobom. Neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa realizácie predmetného obchodu. Z uvedených dôvodov žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca uvedeným postupom porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

Odberateľ D.JONES COMPANY

18. Žalobca vo vzťahu k odberateľovi D.JONES COMPANY deklaroval v období júl 2014 dodanie tovaru v celkovej sume 263.121,64 eur. Preverovaním prepravy tovaru prostredníctvom výpisov z mýtneho systému zaznamenaných transakcií za konkrétne identifikované motorové vozidlo, ktoré malo byť na prepravu podľa deklarácie žalobcu použité, za obdobie júl 2014 vyplynulo, že v prípade vozidla, ktoré malo byť použité na prepravu tovaru dňa 03.07.2014, 14.07.2014 a 24.07.2014 v mysle medzinárodného nákladného listu CMR, záznamov o prevádzke vozidla a faktúry za prepravu tovaru, nebol v mýtnom systéme dňa 03.07.2014, 14.07.2014 a ani 24.07.2014 zaznamenaný pohyb vozidla cez hranicu SR/ MR a ani prechod hranice.

19. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa uskutočnenia prepravy tovaru v deklarovaných dňoch. Podľa správcu dane tak žalobca nepreukázal skutočnosť, že tovar bol prepravený deklarovaným spôsobom. Neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa realizácie predmetného obchodu. Z uvedených dôvodov žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca uvedeným postupom porušil § 69 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

20. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žaloba odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101762410/2020 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval podané odvolanie, ako aj konanie pred správcom dane, poukázal na závery správcu dane, ktoré boli zosumarizované v prvostupňovom rozhodnutí.

Dodávateľ POOL Trade

21. Podľa žalovaného správca dane v prípade preverovania deklarovaných obchodov so slnečnicou lúpanou solenou, skúmal ich uskutočnenie nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v súlade s o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľovi i k odberateľovi tovaru. Vykonaným rozsiahlym dokazovaním správca dane zistil, že podmienky pre odpočítanie dane a následne aj pre oslobodenie od dane neboli preukázané a jediným účelom obchodných transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja slnečnice lúpanej solenej bolo zneužitie práva Spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody, t. j. uplatniť právo na odpočítanie dane z účelovo uskutočnených obchodov. Na základe zistení, že dodávateľskej spoločnosti POOL Trade nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok v zmysle zákona o DPH (dodaním tovaru) a že obchodné transakcie so slnečnicou solenou lúpanou neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z nákupu týchto tovarov, a následne nemal právo fakturovať dodávky týchto tovarov zahraničnému odberateľovi s oslobodením od dane.

22. Žalobca preukázal nadobudnutie slnečnice lúpanej solenej od uvedenej spoločnosti iba listinnými dôkazmi, ale dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr od tejto spoločnosti nepreukázal. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže z dokazovania správcu dane vyplynulo, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom, pričom nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky tovaru a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar, správca dane mal oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré mu predložil daňový subjekt a vyzýval daňový subjekt k preukázaniu toho, čo daňový subjekt uvádzal v daňovom priznaní. Dôkazná povinnosť nie je pre daňový subjekt iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že

nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o fakturovaných dodávkach tovaru. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, ani ako dôkaz o tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach.

23. V odvolaní žalobca namietal, že správca dane v následnom vyrubovacom konaní nedoplnil dokazovanie a v rozhodnutí neuviedol odôvodnenie, ktoré by dostatočne a presvedčivo vysvetľovalo, prečo správca odmietol vykonať daňovým subjektom navrhované doplnenie dokazovania, ako aj prečo správca dane neprihliadal na daňovým subjektom predložené dokumenty preukazujúce právo na oslobodenie od dane. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane nevykonal výsluch svedka F. H. (konateľa spoločnosti VM - STAVSPOL, s.r.o.) a neuviedol, akými úvahami sa riadil pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov. Žalovaný k tejto námietke uvádza, že z predloženého administratívneho spisu sa nezistilo, že daňový subjekt navrhol vykonať výsluch F. H., námietku preto považuje za neopodstatnenú.

24. Námietku, že správca dane nezohľadnil výpoveď svedka A. B. F., žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú, nakoľko zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102160359/2017 zo dňa 12.10.2017 vo veci vypočutia svedka A. F. vyplynulo, že predmetom vypočutia boli skutočnosti týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2016. Zo zápisnice nevyplynula skutočnosť, že svedkom uvádzané skutočnosti sa zároveň vzťahujú aj na zdaňovacie obdobie júl 2014. Žalobca neuviedol osobu A. F. v žiadnom zo svojich vyjadrení ku skutočnostiam týkajúciedmetného zdaňovacieho obdobia ako osobu, ktorá by sa zo strany daňového subjektu mala podieľať na realizácií predmetných obchodných prípadov.

Odberateľ GAZSIMPEX

25. Vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do členského štátu, žalobca v odvolaní namietal, že sa správca dane nevysporiadal so všetkými dôkazmi. Žalovaný potvrdil, že záznamy mýtneho systému za predmetné vozidlá neobsahujú údaje, na základe ktorých by bolo možné prepravu tovaru po deklarovanej trase Kežmarok - Maďarsko v čase uvedenom v záznamoch o prevádzke vozidla predpokladať. Správca dane považoval dôkaz vo forme záznamov z mýtneho systému o pohybe predmetného vozidla za dostatočne preukazujúci skutočnosť, že deklarovaná preprava tovaru sa neuskutočnila spôsobom uvedeným na predložených dokladoch. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nebolo potvrdené ani prostredníctvom MVI správca dane oprávnene konštatoval, že nebolo preukázané, že predmetom deklarovaných faktúr bola práve dodávka fakturovaného tovaru.

Odberateľ D.JONES COMPANY

26. Vo vzťahu k odberateľovi D.JONES COMPANY uviedol žalovaný rovnaké závery preverenia prepravy vyplývajúce z výstupov z mýtneho systému, ako sú závery uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

27. Zároveň žalobca namietal, že správca dane sa nevysporiadal so zistením získaným na základe žiadosti o MVI, z ktorej vyplynulo, že odberateľ v ďalšom rade - spoločnosť Chef Market Zrt. so sídlom v Českej republike - nadobudla mliečne výrobky od spoločnosti D.JONES COMPANY a že spoločnosť má striktný proces due dilligence a pred nadviazaním kontaktu s novými partnermi sa zhromažďujú informácie zo všetkých dostupných databáz, stretávajú sa osobne s riaditeľmi a kontrolujú všetky identifikačné údaje. Žalovaný uvádza, že správca dane sa opakovane k zisteniam ohľadne D.JONES COMPANY vyjadril a opakovane uviedol, že z odpovede na žiadosť o MVI vyplynulo, že maďarskou daňovou správou neboli preukázané skutočnosti, že by uvedená spoločnosť prijala tovar od žalobcu, že by priznala nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom a že by odviedla daň. Spoločnosti D.JONES COMPANY má trvalo zrušenú registráciu, daňové priznania k DPH sú nulové, za rok 2014 nepodala daňové priznania na dani z príjmov a zároveň ani súhrnné výkazy za žiadne obdobia, spoločnosť sa presťahovala na adresu virtuálnej spoločnosti a následne sa začal proces nedobrovoľného zrušenia registrácie. V odpovedi na žiadosť MVI síce česká daňová správa uviedla, že spoločnosť Chef Market Zrt. nadobudla mliečne výrobky od spoločnosti D.JONES COMPANY, ale takéto potvrdenie uskutočnenia obchodov odberateľom spoločnosti D.JONES COMPANY nepreukazuje skutočnosť, že preprava tovaru

bola uskutočnená tak, ako ju deklaroval žalobca, resp. že predmetom následného predaja bol predmetný tovar, resp. tovar pochádzajúci od žalobcu. Preverením prepravy v záznamoch mýtneho systému nebolo uskutočnenie deklarovanej prepravy tovaru preukázané a potvrdené.

28. Žalobca tiež v odvolaní namietol, že správca dane zamietol návrh na vypočutie svedkov - vodičov prepravnej spoločnosti COSMOS TRADING s.r.o. z dôvodu neúčelnosti takýchto výsluchov. Žalovaný uvádza, že správca dane jasne uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, že dôvodom nevyhovenia návrhu bol rozsah dodávok vykonávaných spoločnosťou COSMOS TRADING s.r.o. (každodenný rozvoz a preprava mliečnych výrobkov pre žalobcu) a z dôvodu časového odstupu od deklarovaného uskutočnenia zdaniteľného obchodu, nakoľko za uvedených podmienok by ich výpovede nemali dostatočnú vypovedaciu schopnosť, preukaznú hodnotu a dôveryhodnosť. K požiadavke na vypočutie ďalších svedkov - zamestnancov skladu zodpovedných za príjem a výdaj tovaru v spoločnosti Nagel Slovensko s.r.o. žalovaný uvádza, že žalobca bol vyzvaný na vysvetlenie nezrovnalostí v deklarovanej preprave, ale aj na skutočnosť, že žalobca ani na základe výzvy nepredložil správcovi dane záznamy skladovej evidencie a záznamy preukazujúce skutočné prijatie a následné vyskladnenie tovaru zo skladu daňového subjektu, pričom preukázanie týchto skutočností bolo v jeho priamom vplyve. Vzhľadom na to, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane predložením nespochybniteľného dôkazu a deklarovanú prepravu nepreukázal vierohodným spôsobom, správca dane nepovažoval za dôvodné zabezpečiť vypočutie navrhovaných svedkov.

29. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil správcovi dane vystavené faktúry, dodacie listy, zmluvy, doklady o úhradách, vážne lístky a ďalšie doklady uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí, nepreukázal, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako je to deklarované faktúrami a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Znamená to, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a neoprávnene si uplatnil oslobodenie od dane na faktúrach pre maďarských odberateľov.

III.

Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu)

30. Žalobca podal včas voči napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu zo dňa 05.02.2021, ktorú odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom má za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátiť správcovi dane na nové konanie a priznať mu nárok na plnú náhradu trov konania.

Dodávateľ POOL Trade

31. Podľa žalobcu bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, keď žalovaný neprihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok č. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, z ktorého vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež poukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Neplnenie si povinností zo strany dodávateľov dodávateľa žalobcu nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Žalobca nemal najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na uvedené nedisponuje ani zákonnými prostriedkami, nad rámec overenia či sa subjekty nenachádzajú v zozname dlžníkov finančnej správy, čo aj urobil.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení

zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti u žalobcu, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej stránke ale aj materiálnej. Žalobca namieta, že správca dane neuviedol, či právo na odpočítanie dane zamieta z dôvodu, že reálna existencia služieb a tovaru bola spochybnená, alebo bolo spochybnené jej dodanie osobou uvedenou na faktúr. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal subjekt porušiť a ak ich porušil, potom v rozhodnutí absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by malo byť takéto porušenie zrejmé, vrátane preukázania súvislosti medzi konaním kontrolovaného daňového subjektu a porušením predmetných ustanovení zákona.

33. Odôvodnenie nie je možné považovať za dostatočné. V prípade, ak žalovaný neozrejmí skutočnosti týkajúce sa spochybnenia existencie tovaru, je možné žalobcovi zamietnuť nárok na odpočet dane len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Nedostatky zistené len na strane dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe zo sporných faktúr nedostatočné a je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či subjekt mal alebo mohol vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti RecoltaRecycling SPRL).

Odberateľ GAZSIMPEX a D.JONES COMPANY

34. Žalovaný neprihliadal na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom ako daňovým subjektom, navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

35. Dňa 21.11.2019 zaslal žalobca správcovi dane email, v ktorom ozrejmil pohyb vozidla a tento aj podložil priloženým výpisom z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej len „NDS“) vyžiadaným na podnet žalobcu, v ktorom sa uvádza „Posielame vám prípad, kde tovar GAZIMPEX bol dodaný dňa 14.07.2014 na CMR č. 2171945, podľa výpisu auto išlo z Kežmarku na BB, Zvolen, Šahy, prešlo hranicu dňa 13.07.2014 o hodine 23:55 - čo vidno aj v prílohe. Naspäť prešlo cez tú istú hranicu auto 14.07.2014 o 21:49 čo vidno aj v prílohe.“ Uvedené jednoznačne preukazuje, že preprava vykonaná bola tak, ako deklaruje žalobca. K prípadným nezrovnalostiam medzi formálnym a skutočným stavom žalobca v priebehu konania opakovane poskytol žalovanému vysvetlenie, keď poukázal na zaužívanú obchodnú prax a spôsob obchodovania pri objemoch, ktoré denne zobchoduje. Vysvetlil, že je možné, že v rámci obchodov a ich zaznamenaní môže dôjsť v praxi k odchýlkam, kedy je bežné, že vodič má prestoje, alebo je nútený v dôsledku viacerých nakládok alebo prekážok na trase zmeniť trasu, či použiť iný hraničný prechod. O reálnosti uvedeného plnenia svedčí nielen výpis z NDS, karta vodiča, záznamy o prevádzke vodiča, faktúra, faktúra za prepravu, CMR doklad, ale táto skutočnosť by bola v prípade vykonania návrhov na doplnenie dokazovania preukázaná aj navrhovanými svedkami.

36. Žalobca tiež namieta nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými kontrolnými výkazmi, ako dôkazmi svedčiacimi o zaúčtovaní v účtovníctve žalobcu, ale aj u jeho obchodného partnera. Z výsledkov preverovania dodania tovaru od dodávateľa EUROFOOD s.r.o do skladov Nagel Slovensko s.r.o. vyplynulo, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou žalobcu. Žalobca tiež opakovane navrhoval a trval na doplnení dokazovania výsluchom osôb (vodičov prepravnej spoločnosti žalobcu, zamestnancov skladu), pričom odôvodnenie zamietnutia týchto návrhov nie je možné považovať za dostatočné, najmä keď svedecké výpovede mohli potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti, vysvetliť bežný spôsob výkonu prepravy a bežnú obchodnú prax pri výkone činnosti žalobcu a taktiež sa vyjadriť ku konkrétnej preprave a pochybnosti správcu dane odstrániť.

37. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania tovaru je, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou, miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. V danom prípade bola preprava tovaru jednoznačne preukázaná (okrem všetkých dokladov predložených žalovanému) aj výpisom z NDS. S ohľadom na uvedené mal

potom správca dane aplikovať § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojich záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj záverov správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí. Opätovne poukázal na to, že zistenia získané na základe vykonaného preverovania reálnosti deklarovaných obchodných transakcií smerujú k tomu, že aj keď žalobca správcovi dane predložil v priebehu výkonu daňovej kontroly formálne bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa a o jeho následnom predaji odberateľovi, tieto nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi obchodného reťazca zastierajú skutočný stav a navodzujú dojem legálne deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca.

39. Žalobca síce v podanej žalobe opakovane všeobecne uvádza, že svojich obchodných partnerov si preveril prostredníctvom portálu Finančného riaditeľstva SR alebo vnútorného systému, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné obchody nebudú poznačené podvodom - napr. nezabezpečil preukázanie pôvodu tovaru, nepreukázal reálnosť deklarovaného spôsobu označenia tovaru, identifikovateľnosť tovaru, nezameniteľnosť jednotlivých dodávok tovaru, nepreukázal skutočný predmet a účel deklarovaných dodávok.

40. Žalovaný nesúhlasí, že by sa dostatočne nevysporiadal s výpisom z mýtneho systému od NDS a konkrétne skutočnosti vyplývajúce z uvedených dôkazov boli uvedené na str. 26 a 27 napadnutého rozhodnutia. Obsah emailu od NDS zo dňa 21.11.2019, na ktorý poukazuje v žalobe žalobca, sa podľa žalovaného nezhoduje z výpismi z mýtneho systému NDS, ktoré má k dispozícii správca dane.

41. K námietke žalobcu, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru určeného pre odberateľa GAZSIMPEX, žalovaný uvádza, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, ktorý mal daňový subjekt nadobudnúť od spoločnosti EUROFOOD, s.r.o., pričom žalobcovi bol nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru od tejto spoločnosti uznaný. Uvedené sa však týka nákupu predmetného tovaru, nie jeho následného predaja žalobcom jeho zahraničným odberateľom, ktorý bol v prevažnej väčšine odosielaný zo skladu žalobcu v Kežmarku. K tejto tvrdenej skutočnosti žalobca nepredložil záznamy skladovej evidencie, ani záznamy preukazujúce skutočné prijatie a následné vyskladnenie tovaru zo svojho skladu. Zároveň nepredložil žiadny súvislý a ucelený záznam skladovej evidencie, ktorý by preukazoval, že predaný tovar bol v skutočnosti predmetom fyzického naskladnenia a predmetom následného vyskladnenia na deklarovanom mieste uskladnenia v Kežmarku. Žalovaný sa tiež vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia svedkov navrhovaných žalobcom správcovi dane a na svojom stanovisku uvedenom v na str. 53 a 54 napadnutého rozhodnutia.

42. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 31.05.2021, pričom zotrval na svojich žalobných námietkach. Tvrdil, že správca dane nesprávne spároval predložené dokumenty, najmä CMR doklady, záznamy o prevádzke vozidla, faktúry a výpisy z NDS a tieto nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Skutkový stav tak nebol zistený správne. Spolu s replikou predložil žalobca viacero dokladov (napr. denný záznam o pohybe paliet, záznam o prevádzke vozidla, fotografie tovaru). Zároveň v replike požiadal žalobca o prejednanie veci na pojednávaní.

43. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením (duplikou) zo dňa 11.07.2024, v ktorej zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

44. Ďalšie podania vo veci neboli účastníkmi konania súdu predložené.

V.

Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

45. Na základe a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/24/2021.

46. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania (/ ) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania ( ). Žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania v tejto veci, ktorú uviedol až v replike zo dňa 31.05.2021, súd nevyhovel s odkazom na , podľa ktorého správny súd neprihliada na neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2025 ( ).

47. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

48. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

53. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

VI.

Právne posúdenie správnym súdom

54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , SSP) napadnuté rozhodnutia

daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( v spojení s ) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a s odkazom na zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

55. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní boli rozhodnutia daňových orgánov o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a zároveň že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.

56. Vo vzťahu k dodaniu tovaru od POOL Trade založili daňové orgány svoje rozhodnutia na nepreukázaní splnenia podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali zisteniami z daňovej kontroly a tým, že obchodné transakcie so slnečnicou solenou lúpanou neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované predloženými formálnymi dokladmi; zároveň transakcie v reťazci niesli znaky karuselového obchodu, keď bol ten istý tovar v tom istom množstve a druhu dodávaný medzi viacerými spoločnosťami a uvedené transakcie mohli byť poznačené podvodom, o čom mohol žalobca vedieť; zároveň malo dôjsť k zneužitiu práva a získaniu neoprávnené ho finančného zvýhodnenia bez ekonomickej podstaty.

57. Vo vzťahu k odberateľom GAZSIMPEX a D.JONES COMPANY založili daňové orgány svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali nepreukázaním skutočností týkajúcich sa realizácie predmetných obchodov.

58. Za kľúčovú námietku, ktorej je potrebné venovať pozornosť, správny súd považuje žalobnú námietku týkajúenosu dôkazného bremena a v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť záverom daňových orgánov vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku na odpočítanie dane, vyplývajúcich z odôvodnení ich rozhodnutí, kedy tieto na jednej strane konštatovali nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH (neuskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako ich daňový subjekt deklaroval dokladmi), súčasne poukazovali na to, že z preverovaných transakcií vyplynulo, že žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu a taktiež malo dôjsť predmetnými obchodmi k zneužitiu práva.

59. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

60. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).

61. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky, ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

62. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

63. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a kombinovať. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď formulujú pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

64. Prihliadnuc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím správny súd konštatuje, že daňové orgány odôvodnili neuznanie odpočtu dane od dodávok realizovaných dodávateľom POOL Trade nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že napriek predloženiu formálne bezchybných dokladov bolo preukázané, že transakcie v reťazci, na akých sa daňový subjekt podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, pričom daňový subjekt s odkazom na všetky správcom dane uvádzané okolnosti mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, pričom neprijal dostatočné opatrenia, aby tomu zamedzil. V tejto súvislosti daňové orgány poukázali na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a naopak, že bolo preukázané, že transakcie, na akých sa žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie a žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.

65. Správny súd v nadväznosti na okolnosti vyššie uvedené konštatuje, že daňové orgány tak v podstate nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH založili najmä na zisteniach viažucich sa k preukazovaniu podvodu, pričom uvedené zistenia ohľadom znakov podvodu (napr. prípadná vedomosť žalobcu) nespadajú pod hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočtu dane. Inak povedané, pokiaľ chce správca dane odmietnuť priznanie nároku na odpočet dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, je potrebné, aby bol spochybnený buď status platiteľa dane, resp. aby bola sporná jeho identita, alebo spochybnené samotné uskutočnenie dodávok, alebo by bolo spochybnené, či išlo o použitie dodávok na zdaniteľné obchody žalobcu. To, či žalobca konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou, či prijal dostatočné opatrenia na predchádzanie svojej účasti na podvode a iné aspekty, ktoré sa viažu k prípadnému podvodu, nie sú hmotnoprávnymi podmienkami pre uplatnenie si odpočtu dane, a preto daňové orgány

nemôžu na ich podklade konštatovať nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. V tejto súvislosti je tak potrebné žalobnú námietku týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena vyhodnotiť ako opodstatnenú, pretože je nesprávnym právnym posúdením, ak daňové orgány prijmú záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, pokiaľ základom pre toto konštatovanie bolo to, že vo veci malo dochádzať k podvodnému konaniu. Správny súd súčasne pripomína, že pokiaľ daňové orgány odmietnutie nároku na odpočet chceli založiť na účasti na podvode, tak dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane, a preto nemožno v rozhodnutiach argumentovať v podstate tým, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

66. Správny súd nespochybňuje relevanciu skutkových zistení správcu dane v predmetnej veci, pretože jednotlivé zistenia (mohlo ísť stále o ten istý tovar, rozpor medzi formálne deklarovanou a skutočnou prepravou tovaru, zistenia o uzatvorenom kolobehu platieb v predmetnom reťazci cez tretiu spoločnosť, identita osoby konateľa jedného zo subdodávateľov dodávateľa (LIAN ASTON) a tretej spoločnosti zabezpečujúcej finančné toky v danom reťazci (EURO FAKTORING, s.r.o.), výrazne indikujú, že obchodný reťazec, v ktorom figuruje aj žalobca, bol poznačený podvodom, avšak z rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane nie je dostatočné zrejmé, či bol realizovaný vyššie uvedený Axel Kittel test, a to vo vzťahu ku kumulatívnemu kladnému zodpovedaniu všetkých štyroch otázok, a teda, či bolo možné v tejto súvislosti odmietnuť žalobcovi nárok na odpočet z tohto dôvodu.

67. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pokiaľ ide o pochybnosti správcu dane a žalovaného vymedzené v ich rozhodnutiach, tieto sa v zásade týkajú skutočností, ktoré vznikli v ďalšom obchodnom postupe a preprave tovaru od zahraničného odberateľa žalobcu (Agrimid-System Kft.), resp. na strane spoločnosti LIAN ASTON, ktorá bola v reťazci subdodávateľom dodávateľa žalobcu – spoločnosti POOL Trade. Pochybnosti ohľadom platieb, či skutočnej prepravy tovaru, sa netýkajú priamo časti obchodného reťazca medzi spoločnosťami POOL Trade › žalobca › Agrimid-System Kft. Pri otázke spochybnenia subdodávateľských článkov obchodného reťazca vo vzťahu k záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, podľa ktorého pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

68. V nadväznosti na vyššie uvedené a osobitne s prihliadnutím na zistenia správcu dane, právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov bude možné žalobcovi odoprieť len vtedy, ak správca dane a žalovaný po aplikácii Axel Kittel testu preukážu, že žalobca vedel alebo mal vedieť (aj v kontexte náležitej odbornej starostlivosti), že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, keďže práve táto otázka bude pravdepodobne kľúčovou. Relevantná argumentácia daňových orgánov spočívajúca v tom, že žalobca mal zistiť, že mu je subdodávateľmi dodávaný stále ten istý tovar, ktorý on predáva ďalej, podľa názoru správneho súdu zatiaľ neobstojí, pretože daňové orgány (zaťažené dôkazným bremenom) neposkytli žiadny jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v jednotlivých obchodných prípadoch v predmetnom obchodnom reťazci a nevyvrátili možnosť, že tovar mohol byť aj v prípade svojej identickosti prebaľovaný mimo dispozičnej a vedomostnej sféry žalobcu. Nepredložili teda žiadne dôkazy spochybňujúce prípadnú dobrú vieru žalobcu. Podozrenie o identickosti tovaru na strane správcu dane vyplýva výlučne zo zistení, že konečný odberateľ v dotknutom obchodnom reťazci a prvotný subdodávateľ sú nekontaktní a nezastihnuteľní, pričom z preverenia prepravy vyplýva, že tovar pravdepodobne koloval v uzavretom okruhu a končil vždy v tom istom sklade. Správca dane ako ani žalovaný však nepreukázali, že žalobca vedel/mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.

69. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

70. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere, osobitne vo vzťahu k posúdeniu v bodoch 65 až 68 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie. Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.

71. O náhrade trov konania úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Číslo: 100830106/2018

2

1

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s / ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (/ ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).