Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-6-2025.pdf
PDF · 183.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/6/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t.č. bytom G., H. X, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Marian Dobiš, advokát so sídlom Nitra, Šípová 58/3 a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. – J., K. XXX/X, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Mário Toman, advokát so sídlom Malý Lapáš, Nitrianska ulica 221/10, o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/236/2023-397 zo dňa 03.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zverenia maloletej m e n í tak, že zveruje maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od piatka v párnom týždni kalendárneho roka od 15:30 hod. do nasledujúceho piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. a otec dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka od 15:30 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/232/2017-47 zo dňa 07.11.2017 a rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/127/2019-10 zo dňa 13.06.2019.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., výroku III. a závislom výroku IV. o trovách konania r u š í a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/232/2017-47 zo dňa 07.11.2017 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 250,- eur na sumu 420,- eur mesačne za obdobie od 01.11.2023 do 31.01.2024 a od 01.02.2024 zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od piatka v párnom týždni kalendárneho roka od 15:30 hod. do nasledujúceho piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. a otec dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka od 15:30 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (výrok I.). Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2024, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Uložil povinnosť otcovi uhradiť
k rukám matky zročné výživné za čas od 01.11.2023 do 30.09.2024 v sume 110,- eur do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 2, 3 a 5, § 26, § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 38 ods. 1 a 2, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), vecne tým, že konštatoval zmenu pomerov na strane rodičov a maloletej odôvodňujúcu zmenu rozsudku Okresného Nitra č. k. 24P/232/2017-47 zo dňa 07.11.2017, ktorým súd naposledy upravil pomery rodičov a maloletej.
3. Zistil, že matka návrhom doručeným dňa 10.11.2023 navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od apríla 2023 zo sumy 250,- eur na sumu 440,- eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, kedy v dôsledku plynutia času od roku 2017 došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Otec sa návrhom doručeným dňa 12.12.2023 domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch, a to vzhľadom na citové väzby medzi ním a maloletou, prianie maloletej, keď otec zároveň disponuje všetkými rodičovskými zručnosťami pre zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy maloletej. Matka nesúhlasila s návrhom otca, keď namietala jeho nezáujem na realizovaní už súdom upraveného styku s maloletou, nedostatočné venovanie sa maloletej počas stretnutí, ponocovanie maloletej, keď je u otca, neprejavovanie záujmu otca o dianie v škole a prípravu maloletej do školy. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/232/2017-47 zo dňa 07.11.2017 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 250,- eur mesačne. V čase uvedeného rozhodnutia navštevovala maloletá materskú školu, matka dosahovala príjem 456,- eur netto a otec 1 236,- eur netto mesačne. Styk otca s maloletou bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra 13P/127/2019–10 zo dňa 13.06.2019, kedy bola zmenená pôvodná úprava styku otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatku od 15:30 hod. do nedele do 17:00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod., počas jarných školských prázdnin každý rok od soboty predchádzajúcej prázdninovému týždňu v čase od 9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do 19:00 hod., počas letných školských prázdnin posledných 7 dní v mesiaci júl a posledných 7 dní v mesiaci august, a to vždy od prvého dňa od 9:00 hod. do posledného dňa do 19:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý rok od veľkonočného štvrtka od 15:30 hod. do veľkonočnej soboty do 19:00 hod., počas vianočných prázdnin každý rok od 25.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. s tým, že si otec maloletú v mieste jej bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú odovzdá. Matka je povinná maloletú na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie.
4. V čase podania návrhu bola maloletá v starostlivosti matky. Na základe dohody rodičov z 13.02.2024 je maloletá od uvedeného času v striedavej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Maloletá navštevovala 6. ročník Základnej školy v F.. Mala bežné náklady. Navštevovala tanečný krúžok s poplatkom 30,- eur polročne. Navštevovala alergológa a čeľustnú ortopédiu. Maloletá bola v rámci spolupráce rodičov s koordinátorom súdu opakovane vypočutá, a to aj za prítomnosti psychologičky Krajského súdu v Nitre. Maloletá nesúhlasila, aby bola jej výpoveď oboznámená rodičom. Z uvedených dôvodov, rešpektujúc želanie maloletej a prejavenú dôveru, sú výpovede maloletej zapečatené v obálkach nachádzajúcich sa v spise. Z vyjadrení maloletej je však zrejmé, že má vytvorené pozitívne citové väzby k obom svojim rodičom a striedavá osobná starostlivosť sa neprieči jej záujmom. Matka bola nezamestnaná od 01.09.2023 do 01.03.2024 a poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 587,50,- eur, resp. 607,10,- eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci). U predchádzajúceho zamestnávateľa F. L. D. dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 1 249,54,- eur (od 10/2021 do 08/2023). Podľa vyjadrenia zamestnávateľa bol pracovný pomer matky dojednaný z dôvodu zástupu iných zamestnancov neprítomných pre dlhodobú práceneschopnosť a skončený v súlade s § 71 uplynutím dohodnutej doby. Následne bola matka evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a od 01.03.2024 sa zamestnala u svojho partnera E. M.. Jej príjem bol vo výške 457,25,- eur netto mesačne, nakoľko pracovala na skrátený pracovný úväzok. Podľa vyjadrenia matky to bolo z dôvodu, že mimo sezónu nemal partner pre ňu prácu na plný pracovný úväzok a inú prácu si v tom čase nevedela zabezpečiť. Od 01.08.2024 matka pracuje na plný pracovný úväzok s dohodnutou brutto mzdou 866,- eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2022 dosiahol partner matky celkové príjmy vo výške 26 023,51,- eur. Matka býva v rodinnom dome s priľahlým pozemkom spolu so svojim partnerom s tým, že každý z nich je vlastníkom 1/2 predmetnej
nehnuteľnosti. Vlastní aj 1/4-iny rodičovského domu, v ktorom býva jej otec. Spláca hypotekárny úver v sume 380,- eur, úver na osobné motorové vozidlo v sume 40,- eur. Ostatné náklady v uvedenej nehnuteľnosti ako aj výdavky na zabezpečovanie stravy a každodenných potrieb rodiny uhrádza partner matky. Matka vlastní aj karavan za nadobúdaciu cenu cca 10 000,- eur, podľa vyjadrenia matky tento kupovali spoločne s partnerom, je aj vlastníčkou osobného motorového vozidla, ktoré kupovala pred rokom a pol za sumu 18 000,- eur. Rodina absolvuje spoločné dovolenky v rámci Slovenska. Matka spolu s partnerom chovajú hospodárske zvieratá. Úžitky z nich využívajú v prevažnej miere pre svoju vlastnú potrebu. Príjem z predaja šteniat mali iba v nepatrnej hodnote (po rozrátaní na 12 mesiacov). Otec maloletej býva v byte, ktorého je vlastníkom, a to spolu s matkou, ktorá mu predmetný byt darovala. Otec svojej matke, ktorá je dôchodkyňou, mesačne dáva na domácnosť a bývanie svojej matke 200,- eur. Otec sa v tejto nehnuteľnosti zdržuje v čase, keď je maloletá v jeho osobnej starostlivosti, ďalší týždeň trávi so svojou manželkou a jej dvomi synmi v mestskom nájomnom byte. Dospelý syn manželky otca prispieva na bývanie sumou 200,- eur mesačne, druhý maloletý navštevuje školu a manželka otca naňho poberá výživné. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem 1 924,38,- eur. V období od 10/2023 do 7/2024 dosahoval otec u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 2 064,51,- eur. Od 07.08.2024 poberá otec ošetrovné vo výške 47,159,- eur denne s tým, že poskytuje osobné a celodenné ošetrovanie svojej matky N. B.. Manželka otca je SZČO s tým, že za rok 2023 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 8 796,50,- eur a za rok 2022 vo výške 5 770,50,- eur. Podľa vyjadrenia otca táto od februára 2024 nevykonáva prácu kvôli zdravotným problémom. Od 17.07.2024 poberá nemocenské dávky vo výške 11,57,- eur na deň. Otec bol vlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti, a to bytu v I. časť O., ktorý predal v máji 2024 za sumu 113 000,- eur. Za byt na K. P., v ktorom býva otec spolu so svojou matkou mesačne uhrádzajú poplatky Službytu 167,- eur, elektrinu 39,- eur, komunálny odpar 25,- eur ročne. Manželka otca platí v byte, v ktorom býva spolu so svojimi deťmi, internet a TV 25,- eur mesačne, elektrinu 40,- eur mesačne, plyn 10,- eur mesačne, poplatok Službytu 299,- eur mesačne. V čase keď vykonávala živnosť, platila za masážnu miestnosť nájomné 187,- eur mesačne. Manželka otca si platila až do nástupu na PN zdravotné poistenie vo výške 97,- eur mesačne, životné a zdravotné poistenie manželov si uhrádzajú po 119,- eur mesačne. Otec platí maloletej ročne poplatok za telefón 50,- eur, 15,- eur sporenie. Tiež ročne uhrádza daň za nehnuteľnosti 104,- eur (vrátane predaného bytu). Tiež si platí povinné zmluvné poistenie za svoje auto 106,- eur ročne a za auto manželky 95,- eur ročne. Otec i manželka sú vlastníkmi osobného motorového vozidla. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 12.08.2024 okrem iného zistil, že maloletá si plne uvedomuje skutočnosť, že po rozchode rodičov sa ocitla v dvoch svetoch, vo svete matky a vo svete otca, ktoré namiesto toho, aby boli paralelné a aby jej bolo umožnené voľne a bezpečne sa pohybovať v ktoromkoľvek z nich, vystupujú protichodne, čo sa následne u maloletej odzrkadľuje v extrémnej snahe tieto dva svety oddeliť, nikomu neublížiť, všetkým vyhovieť, bez ohľadu na vlastné emocionálne zranenia, ktoré jej vzájomné postoje rodičov spôsobujú. Podľa maloletej aktuálne prebiehajúca striedavá osobná starostlivosť funguje dobre a nemenila by nič. Zo záverov správy vyplýva apel na rodičov chrániť dieťa pred emocionálnym zranením odvolávajúc sa zároveň na pevný vzťah, ktorý k maloletej obaja rodičia prechovávajú a v súlade s ktorým je nevyhnutné postaviť potreby maloletého dieťaťa pred vlastnú potrebu medzi sebou neustále bojovať. Zo správy triednej učiteľky maloletej A. G. Q. zo dňa 05.06.2024 okrem iného zistil, že maloletá je snaživá, dosahuje slabšie výsledky v matematike, k čomu absolvovala doučovanie. Spočiatku sa o štúdium zaujímala matka, od apríla 2024 aj otec. Od uvedeného času prejavujú záujem obaja rodičia, ktorí maloletej pomáhajú s prípravou na doučovanie. Neboli zaznamenané žiadne známky zanedbávania starostlivosti. V škole nevedia rozlíšiť kedy je maloletá v starostlivosti matky alebo otca. Veci má vždy pripravené, desiatu nachystanú, vždy je čisto a pekne oblečená. Podľa toho, kto má maloletú na starosti, stále príde včas do školy, prichádzajú pre ňu zo školy. Neevidujú žiadne problémy pri spolupráci a komunikácii s rodičmi. A. má rada obidvoch rodičov, nerozlišuje kde sa cíti lepšie. Je spokojná a šťastná u oboch. Je o ňu postarané, nič jej nechýba, rovnako sa pripravuje na vyučovanie. Obidvaja sa jej venujú, pomáhajú jej s učením.
5. Dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, keďže od posledného rozhodovania o výške výživného uplynul podstatný čas. Maloletá navštevovala materskú školu, v súčasnosti druhý stupeň základnej školy. Na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, uzatvoril manželstvo. Zohľadňujúc Metodiku – Výživné by sa tak otec, ktorý má iba jednu vyživovaciu povinnosť, mal podieľať na výžive maloletej v rozsahu 22% z jeho čistého mesačného príjmu, ktorý ustálil vo výške 1 924,38,- eur, čo predstavuje sumu (po zaokrúhlení) vo výške 420,- eur mesačne. Prihliadol na skutočnosť, že matka bola v čase podania návrhu nezamestnaná a vykonávala prevažnú mieru osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného zvýšil výživné od 01.11.2023, t.j. od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh
zo sumy 250,- eur na sumu 420,- eur mesačne. Vo vzťahu k návrhu na zmenu zverenia dospel k záveru, že táto prebieha už od februára 2024, pričom neboli zaznamenané žiadne nedostatky, a to aj napriek tomu, že rodičia si určité veci vzájomne vyčítajú. Tieto sú však takého charakteru, že nemajú zásadný vplyv na ďalšie zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany jedného alebo druhého rodiča. Rozdielnosť prístupu rodičov voči maloletej spočíva jednak v povahách rodičov a z časti aj v rozdielnych úlohách matky a otca v rodine. Otec je schopný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú riadne s rešpektovaním všetkých jej potrieb a záujmov. Maloletá má vytvorený ku svojmu otcovi pozitívny citový vzťah, taktiež má vytvorený kladný vzťah k manželke otca, ktorá pomáha otcovi so zabezpečovaním osobnej starostlivosti o jeho dcéru. Osobnostné a výchovné predpoklady oboch rodičov týmto umožňujú vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú a ani striedanie dieťaťa v dvoch domácnostiach nespôsobuje maloletej problémy väčšieho charakteru. Maloletá sa bezproblémovo adaptovala na výchovné prostredie aj svojho druhého rodiča. Striedavou osobnou starostlivosťou si maloletá udrží väzby s oboma svojimi rodičmi a môže tak profitovať z výchovy a prítomnosti oboch rodičov. Maloletá môže aj naďalej navštevovať tú istú školu, stretávať sa s okruhom tých istých priateľov, čím bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia. Uzavrel, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, na ktorý súd prihliada prednostne, a tomu sa musia prispôsobiť aj rodičia. Rodiča, napriek problémom v komunikácii, sa dokážu dohodnúť na podstatných veciach súvisiacich so starostlivosťou o maloletú, preto ani tieto nepredstavovali prekážku v realizácii tejto formy starostlivosti. Vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala v priebehu konania vo februári 2024, a to striedanie v osobnej starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch, súd pristúpil k zníženiu výživného od 01.02.2024, zohľadňujúc zistenie, že životná úroveň oboch rodičov je približne rovnaká, ich majetkové pomery sú porovnateľné. U otca ustálil jeho čistý priemerný mesačný príjem v sume 2 064,51,- eur. Poberanie príspevku za opatrovanie matky nepovažoval za podstatnú a trvalú zmenu pomerov. U matky vychádzal z potencionality, a to z čistého mesačného príjmu u predchádzajúceho zamestnávateľa v sume 1 200,- eur. Príjem dosahovaný u partnera matky nezodpovedá jej možnostiam a vysokoškolskému vzdelaniu. Rozdiel medzi príjmami rodičov je tak v sume 800,- eur, z čoho 22% podľa Metodiky – Výživné predstavuje sumu 176,- eur. Zohľadňujúc poberanie prídavkov matkou a jej odkázanosť na jej partnera, čo do zabezpečovania potrieb tak dospel k sume výživného 150,- eur mesačne. Z výpovede účastníkov konania je zrejmé, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo výške 250,- eur mesačne až do februára 2024, odkedy začal platiť výživné po 200,- eur mesačne. Súd zvýšil výživné otcovi od 01.11.2023 až do 31.01.2024 na sumu 420,- eur, otcovi tak za toto obdobie vzniklo zameškané výživné 510,- eur (420,- x 3 mesiace – 250,- x 3 mesiace). Od februára 2024 je otec zaviazaný pri striedavej osobnej starostlivosti výživným vo výške 150,- eur mesačne. Tento si však plnil vyživovaciu povinnosť sumou 200,- eur mesačne. Za toto obdobie vznikol otcovi preplatok vo výške 400,- eur (200,- x 8 mesiacov – 150,- x 8 mesiacov). Po odrátaní tohto preplatku od nedoplatku (510,- – 400,-), vznikla suma zročného výživného za celé posudzované obdobie vo výške 110,- eur, ktorú sumu súd uložil otcovi uhradiť k rukám matky v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Proti výrokom I. a II. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka na základe odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu odvolania a odvolacieho návrhu vyplýva, že namietala zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov z dôvodu neschopnosti rodičov spolupracovať do takej miery, ktorá by zabezpečila realizáciu tejto formy starostlivosti v záujme maloletej. Útočné správanie otca je zreteľné z jeho nedôvodných obvinení a oznámení ohľadne zanedbávania starostlivosti zo strany matky. Poukázala na súdne rozhodnutia vyšších autorít, v zmysle ktorých je nevyhnutným predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť tolerancia, spoločná vôľa a schopnosť komunikovať, spolupracovať a nezapájať dieťa do vzájomných problémov. Vytkla otcovi jeho nedostatočné venovanie sa príprave maloletej do školy, čím je všetka záťaž prenesená na ňu, kým otec svoj čas s maloletou využíva iba na voľnočasové aktivity. Manželka otca neumožňuje maloletej kontakt s matkou počas času, kedy sa maloletá zdržiava u otca, spolu s otcom manipuluje maloletú do takej miery, že táto súhlasila so striedavou starostlivosťou. Záujem otca považuje za účelový, keď tento prejavil až po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Uvedené vyplýva z jeho vyjadrení, keď uvádzal, že nebude súhlasiť s určením vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti a dokonca uviedol, že ak táto bude určená, nič nevyhral. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby návrh otca na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti zamietol, zaviazal otca k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 420,- eur mesačne od 01.11.2023 s povinnosťou
úhrady zročného výživného, upravil styk otca s maloletou v každý párny týždeň od piatka od 15:30 hod. do utorka do 17:00 hod. a v každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:30 hod. do piatka do 19:00 hod.
7. Proti výrokom II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec na základe odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), § 365 ods. 1 písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal výpočet zročného výživného, keďže v mesiacoch február a marec 2024 uhradil výživné vo výške 250,- eur, preto suma zročného výživného je 10,- eur. Nesúhlasil s tým, že sa zvýšili výdavky maloletej v súvislosti s jej nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania, pričom neboli preukázané žiadne mimoriadne výdavky na zdravotnú starostlivosť, či záujmové aktivity. Naopak, jeho výdavky sa zvýšili o výdavky na dopravu maloletej do školy, aj v súvislosti s doučovaním. Trval na tom, že on si bude môcť uplatňovať daňový bonus a matka prídavky na maloletú. Matka nepreukázala, že si aktívne hľadala prácu a mohla tak dosahovať príjem primeraný jej schopnostiam a možnostiam. Priložil tabuľku, podľa ktorej v období od 08/22 do 08/23 mala príjem v sume 27 773,- eur. Do tohto príjmu zarátal prídavky na maloletú (600,- eur) a výživné, ktoré uhrádzal na maloletú (3 250,- eur). Matka má vyššie vzdelanie ako otec, mohla by dosahovať príjem vyplývajúci z inzerátov z portálu „profesia“, ktoré predložil súdu. Poukázal na jej životnú úroveň, keď nadobudla do svojho výlučného vlastníctva pozemok a polovicu darovala partnerovi, nadobudla nové motorové vozidlo, vlastní karavan. Každý rok má navyše príjem z predaja zvierat, o čom tiež predložil súdu dôkazy. Súd zamietol jeho návrh na zisťovanie príjmov partnera matky, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti. Prispieval na rámec výživného, čo žiaľ nevie preukázať, keďže už nemá bloky z nákupov. Maloletej prispieval na sporenie od roku 2013, od roku 2016 sumou 15,- eur mesačne. Matka tieto peniaze vyberala z účtu, preto žiada ich vrátenie. Nesúhlasí s platením výživného, ktoré matka využíva vo svoj vlastný prospech, nie pre maloletú. Namietal tvrdenie matky o nedostatočnom venovaní sa maloletej počas prípravy do školy v čase, kedy bola maloletá zverená výlučne matke. Prospech maloletej sa zhoršil až jej nástupom na druhý stupeň, kedy zameral pozornosť na prípravu maloletej. Mal výhrady k starostlivosti o maloletú zo strany matky, ale napriek tomu vyjadril presvedčenie o vhodnosti striedavej starostlivosti, na ktorej sa s matkou dohodli a ktorá vyhovuje maloletej. Zdôraznil pozitívny vzťah s maloletou, čo potvrdila aj maloletá počas zisťovania jej názoru. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku II. zrušil a v časti výroku III. opravil vo výške zročného výživného na sumu 10,- eur alebo aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniam tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Striedavá osobná starostlivosť je v najslepšom záujme maloletej, ktorá bude mať takto zabezpečený rovnaký kontakt s oboma rodičmi. Títo sú schopní a spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o maloletú, majú osobnostné predpoklady a vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej.
9. Otec v následnom vyjadrení poukázal na direktívne správanie matky, ktorá na rozdiel od neho nie je ochotná robiť ústupky, vyvoláva konflikty. Opakovane uvádzal výhrady voči starostlivosti zo strany matky. Trval na tom, že maloletej sa riadne venuje, rovnako tak jej príprave do školy s tým, že so starostlivosťou mu pomáha manželka, ktorú matka nedôvodne osočuje. Zotrval na tom, že matka účelovo nedosahuje príjem, ktorý by zodpovedal jej možnostiam a schopnostiam a výživné, ktoré poskytuje na maloletú využíva vo svoj vlastný prospech.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky vo vzťahu
k zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je dôvodné, avšak pre potrebu vykonania formálnej zmeny je potrebné rozsudok vo výroku I. v tejto časti zmeniť (§ 388 CSP), odvolanie otca vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, vrátane výpočtu zročného výživného je dôvodné a preto je potrebné rozsudok vo výroku II. a III. zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP).
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil ohľadom zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov od 01.02.2024, o určení (fakticky znížení) vyživovacej povinnosti otca na maloletú od 01.02.2024 vo výške 150,- eur mesačne, kedy rodičia začali realizovať striedavú osobnú starostlivosť a o určení zročného výživného od 01.11.2023.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku v časti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. v tejto časti považuje za vecne správne. V konečnom dôsledku odvolací súd preto pristúpil len k formálnej zmene, tak ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia nižšie. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
14. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na námietke o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ohľadom splnenia podmienok, za ktorých je v možné zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, a teda na nesprávnej aplikácii § 26 ZoR na prejednávanú vec, keď súd z vykonaného dokazovania údajne dospel k nesprávnym záverom o splnení podmienok pre zmenu zverenia, t.j. pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
15. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (tu pozri aj § 121 CMP).
16. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností rodičov maloletej nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.
17. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd za preukázané, že od poslednej úpravy výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletej došlo k zmene
pomerov najmä v tom, že v čase ostatného rozhodovania súdu o zverenie maloletej v I. XXXX mala maloletá A. 4 roky, navštevovala materskú školu, kedy jej rozumová vyspelosť zodpovedala jej veku a keď čelila zmene v rodinných vzťahoch, kedy sa ešte len formoval režim jej stretávania sa s otcom (ktorú nedostatočnosť otec v danom čase namietal), keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá už 11 rokov a navštevovala druhý stupeň základnej školy, čiže maloletá bola vo vyššom veku – o 7 rokov staršia, v ktorom období sa intenzívne s otcom stretávala a teda mala možnosť na vlastných skúsenostiach postaviť svoj postoj k výchove zo strany každého z oddelene žijúcich rodičov. Nakoľko bola vo veku 11 rokov, bola aj podľa už ustálenej súdnej praxe spôsobilá vyjadrovať sa k osobnej starostlivosti o ňu zo strany jej rodičov, keďže vedela posúdiť rozsah poskytovanej starostlivosti zo strany každého z rodičov. Túto starostlivosť hodnotila ako dostatočnú, nechcela nič meniť, pričom ani z vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloletú. Okrem toho počas predchádzajúceho konania žiaden z rodičov neprejavoval záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, a tak nebolo ani v možnostiach súdu reálne o takejto starostlivosti uvažovať a teda v prebiehajúcom súdnom konaní zisťovať a následne vyhodnocovať okolnosti svedčiace v jej prospech alebo neprospech. Naproti tomu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už otec maloletej prezentoval pred súdom svoj zmenený postoj a jednoznačne sa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čím vytvoril aj jednoznačnú potrebu súdu v samostatnom konaní skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú v jej záujme. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že od posledného rozhodovania súdu došlo aj ku zmene spočívajúcej v realizovaní striedavej osobnej starostlivosti od februára 2024, pričom od uvedeného času do súčasnosti neboli zistené nedostatky vytýkané matkou v zabezpečovaní riadnej starostlivosti zo strany otca. V neposlednom rade je zároveň potrebné zdôrazniť, že od posledného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej došlo k zmene pomerov na strane maloletej aj v tom, že maloletá ako už rozumovo vyspelejšia osobnosť pred súdom jednoznačne prejavila svoj záujem byť vychovávaná svojimi rodičmi v ich striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, jeho záver je potrebné považovať za vecne správny a námietky matky takýto záver súdu prvej inštancie spochybňujúce, bagatelizujúc nastalé podstatné zmeny v pomeroch na strane rodičov aj maloletej za nedôvodné.
18. Matka odvolaciu argumentáciu postavila na námietke o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie dôvodiac, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom o splnení podmienok, za ktorých je možné maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
19. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24 ods. 3 a 5 ZoR a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obaja rodičia sa dokážu o maloletú plnohodnotne postarať a úprava striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch striedania u jedného alebo druhého rodiča rešpektuje práva oboch rodičov k maloletej, ako aj práva oboch detí na rovnomernú starostlivosť zo strany oboch rodičov a je pre maloletú aj najvhodnejším riešením. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie čo do zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov plne stotožňuje.
20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
21. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
24. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Rodičovské práva majú v zmysle ZoR obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Ich obsahom je predovšetkým právo vychovávať a starať sa o svoje maloleté dieťa. Separácia rodičov so sebou vždy prináša nutnosť riešiť vhodný model starostlivosti o dieťa tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi. Striedavú starostlivosť si môžu rodičia dohodnúť alebo o nej rozhodne autoritatívnym rozhodnutím súd. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti.
28. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by
sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť prijatých opatrení.
29. Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003). Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi rodičov. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa vec týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“
30. V prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do striedavej výchovy rodičov (pozn. súdu resp. o zmene tejto formy starostlivosti) je potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, pokiaľ obaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obaja dbali okrem riadnej starostlivosti o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktorá vyžaduje preukázanie, prečo je v záujmu dieťaťa práve toto iné riešenie. Všeobecné súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s takýmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo výlučnej starostlivosti (pozri nález ÚS ČR I. ÚS 2482/13)
31. Rovnako tak všeobecný súd nemôže záver o nevhodnosti striedavej starostlivosti odôvodniť všeobecným odkazom (či už samostatne alebo kumulovane), okrem iného napríklad aj na komunikačné problémy rodičov, ktoré matka práve žiadala zohľadniť (pozri nález ÚS ČR I. ÚS 3065/21).
32. V konaní bolo nesporne zistené, že striedavá starostlivosť o maloletú prebieha od februára 2024. Okrem všeobecného konštatovania matky ohľadne narušenej komunikácie, ani z odvolania nie je zrejmé, akým spôsobom zasahuje narušená komunikácia do realizácie aktuálnej formy starostlivosti a v čom sa z uvedeného dôvodu zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a úprava širšieho styku otca s maloletou v zmysle jej odvolacieho návrhu javí podľa matky ako vhodnejšia forma starostlivosti o maloletú z pohľadu jej najlepšieho záujmu. V prípadoch, kedy chýba aktívna komunikácia a spolupráca medzi rodičmi sa stáva, že rodičia napríklad neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o školských či iných povinnostiach, a to má potom samozrejme negatívny dopad práve na dieťa. Ide o hypotetické problémy, ktoré môžu vzniknúť pri narušenej komunikácii rodičov, avšak ani v odvolacom konaní matka nepreukázala, resp. nepredložila žiaden relevantný dôkaz svedčiaci o takýchto problémoch v jej konkrétnom vzťahu s otcom maloletých detí. Je samozrejmé, že určitá úroveň komunikácie a spolupráce medzi rodičmi je nevyhnutná pri akejkoľvek forme starostlivosti. Nemožno preto očakávať, že tento problém sa vyrieši obmedzením podielu otca na výchove maloletej, ktorý by mal v konečnom dôsledku negatívnejší dopad na celkový vývin maloletej ako priemerný konflikt rodičov. Navyše, zodpovednosť za konflikt rodičov nemožno pripísať iba jednému z rodičov, a to takým spôsobom, ktorý zasiahne predovšetkým do práv detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj do práva rodiča (v danom prípade otca) vychovávať maloletú.
33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 361/2016 zo dňa 03.08.2017: „Pokiaľ ide o úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich vzájomnej komunikácie – ide aj podľa názoru ústavného súdu o dôležitý faktor pri realizácii príslušnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností – vrátane realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou striedavej osobnej starostlivosti sú ideálne a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov je prirodzené, že medzi
rodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia, nezhody a antipatie, ktorá by však nemala prekročiť rozumnú mieru, negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj maloletého. Uvedená skutočnosť však sama osebe nepredstavuje prekážku pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.“ Ústavný súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1554/14 z 30.12.2014, v ktorom tento uviedol: "Samotnej problematike komunikácie medzi rodičmi sa Ústavný súd vo svojej judikatúre už venoval [porovnaj nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010..., nález sp. zn. I. ÚS 2661/10 zo dňa 02.11.2010...].“
34. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská a okolnosti konkrétneho prípadu, ani odvolací súd nezistil, že by úroveň komunikácie medzi rodičmi vylučovala aktuálnu formu starostlivosti o maloletú, preto je námietka matky v tomto smere nedôvodná. Samozrejme, na riešenie komunikačných problémov by rodičia nemali rezignovať a odvolací súd povzbudzuje rodičov, aby aktívne a vo vzájomnej súčinnosti vyhľadali psychologickú pomoc.
35. Vo vzťahu k námietke matky ohľadne ovplyvňovania názoru maloletej na striedavú osobnú starostlivosť zo strany otca a jeho manželky je potrebné uviesť, že z vyjadrení maloletej boli súdom prvej inštancie zistené pozitívne citové väzby k obom svojim rodičom. Hodnotenie zisťovania názoru maloletej súdom prvej inštancie je v súlade so závermi v správe referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 12.08.2024, keď v rámci dyadickej konzultácie otca a maloletej sa vzťah medzi nimi javil ako pozitívny. Na spoločnom stretnutí bola komunikácia medzi otcom a maloletou uvoľnená, otvorená, podporená vzájomným žartovaním. Blízkosť vzájomného vzťahu otca a maloletej potvrdzovala tiež neverbálna komunikácia v podobne vzájomných spontánnych objatí. Počas dyadickej konzultácie maloletej s matkou pôsobila maloletá skôr rezervovane, uzavreto, menej komunikatívne. Priklonili sa k vysvetleniu, podľa ktorého maloletá na stretnutí zrkadlila nervozitu samotnej matky, vyplývajúcu z riešenia striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je pre matku mimoriadne citlivá. Teda rovnako tak ako pri komunikačnom probléme rodičov, ani v tomto prípade nemožno preniesť zodpovednosť za konflikt lojality maloletej na otca spôsobom, ktorým by mu bol odopretý rovnocenný a rovnomerný kontakt s maloletou, keď tieto nedostatky boli vo vyššie špecifikovanej správe vytknuté obom rodičom.
36. Námietky matky k nedostatočnej príprave maloletej do školy zo strany otca nekorešpondujú zo zisteniami v správe triednej učiteľky maloletej A. G. Q. zo dňa 05.06.2024, podľa ktorých sa obaja rodičia rovnako zaujímajú o štúdium maloletej, ktorá prichádza na vyučovanie včas a pripravená, neboli zaznamenané žiadne známky zanedbávania starostlivosti, vždy je čisto a pekne oblečená, neevidujú žiadne problémy pri spolupráci a komunikácii s rodičmi. Preto aj táto námietka matky je neopodstatnená.
37. Neobstojí ani námietka matky, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil nevhodnosť motivácie otca zmeniť starostlivosť o maloletú z dôvodu jeho neochoty plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nepovažuje takúto argumentáciu matky nie len za preukázanú, ale ani za logickú, nakoľko rozšírenie osobnej starostlivosti otca o maloletú nemá žiaden praktický súvis s plnením jeho vyživovacej povinnosti. Je totiž vecou súdu, ktorý rozhoduje o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej, aj v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, aby z úradnej povinnosti, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania rozhodol o tom, či jeden z rodičov bude povinný platiť maloletému dieťaťu výživné.
38. Vzhľadom na uvedené je záver súdu o vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti vecne správny, pričom odvolací súd pristúpil k zmene výroku I. rozsudku podľa § 388 CSP, ktorá spočíva v doplnení rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 13P/127/2019-10 zo dňa 13.06.2019, ktorým bol naposledy upravený styk otca s maloletou, keď rozsudkom o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti došlo k zmene rozsudkov, ktorými bolo naposledy rozhodnuté o zverení maloletej a o styku otca s maloletou. Ďalšia zmena výroku I. rozsudku spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol spätný deň počiatku zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keď účinky zmeny zverenia môžu nastať najskôr právoplatnosťou rozsudku, pokiaľ súd zároveň nerozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku (§ 233 CSP). Nič nebráni súdu, aby pri určení (resp. zvýšení, či znížení) vyživovacej povinnosti povinného rodiča zohľadnil faktický podiel starostlivosti, toho ktorého rodiča v období, počas ktorého posudzuje okolnosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti (spravidla od podania návrhu).
39. Pokiaľ ide o námietku otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného otca od realizácie striedavej osobnej starostlivosti, t.j. od 01.02.2024 do súčasnosti, táto je dôvodná:
40. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred dovolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
41. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
42. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.
43. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (vnútornou rozpornosťou rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o určení (resp. znížení) vyživovacej povinnosti otca v striedavej osobnej starostlivosti voči maloletej.
44. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
45. Podľa § 62 ods. 1 až 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
46. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
47. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa je povinnosťou súdu vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov a súčasne z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 45) nie je zrejmé ako súd prvej inštancie ustálil zmenu pomerov od zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú na sumu 420,- eur k obdobiu realizácie striedavej formy starostlivosti, t.j. ku dňu 01.02.2024. Konštatoval, že životná úroveň rodičov je približne rovnaká a určil (znížil) vyživovaciu povinnosť otca na maloletú s ohľadom na rozdiel v príjmoch rodičov, ktoré ustálil nesprávne. Pri príjme matky vychádzal z potencionality, zohľadňujúc stupeň dosiahnutého vzdelania a nevyužívanie svojich schopností a možností na dosahovanie primeraného príjmu. Jej čistý mesačný príjem ustálil v sume 1 200,- eur, keďže takýto mala dosahovať u predchádzajúceho zamestnávateľa F. L. D., presne 1 249,54,- eur za obdobie od 10/2021 do 08/2023 (odsek 12 rozsudku), pritom z listinného dôkazu na č.l. 325 a 326 vyplýva, že čistá mzda matky bola v uvedenom období 28 739,63,- eur, daňový bonus poberala vo výške 1 920,01,- eur a náhradu príjmu počas pracovnej neschopnosti vo výške 200,86,- eur, z čoho vyplýva čistý príjem matky vo výške 30 860,50,- eur, t.j. 1 341,76,- eur mesačne. Súd prvej inštancie teda do príjmu matky nezahrnul o.i. daňový bonus, ktorý predstavuje formu daňového zvýhodnenia podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý tento inštitút upravuje v § 33. Ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu daňového bonusu znižuje samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu daňového bonusu sa zvyšuje čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk (SZČO). Z uvedeného vyplýva, že daňový bonus (na rozdiel od prídavkov na dieťa) je súčasťou príjmu rodiča. Na druhej strane, pri ustálení čistého mesačného príjmu otca vo výške 2 064,51,- eur za obdobie od 10/2023 do 07/2024 (odsek 14 rozsudku; č.l. 383) správne zahrnul aj náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže ide o dávku nahrádzajúcu príjem rodiča, ktorá sa do príjmu započítava (vo vzťahu k daňovému bonusu a náhrade príjmu pozri „Metodika – Výživné“). V rozsudku tiež absentuje otcom namietané vysporiadnie sa s pracovnými ponukami, ktoré predložil v konaní. Hodnotenie, že príjem z predaja šteniat bol v nepatrnej hodnote po rozrátaní na 12 mesiacov nespĺňa kritérium určitosti a je nepreskúmateľné, preto aj táto odvolacia námietka otca vo vzťahu k nezisteniu príjmu z predaja zvierat je dôvodná. U matky napokon prihliadol na skutočnosť, že jej životná úroveň je tvorená prevažne z príjmu jej partnera, čo je v rozpore so súdom prvej inštancie uplatneným princípom potencionality u matky. Inak povedané, uzavrel, že matka nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na dosahovanie primeraného príjmu, čím je odkázaná na príjmy svojho partnera, ktorú skutočnosť napokon hodnotil na ťarchu otca. Súd prvej inštancie síce skonštatoval približne rovnakú životnú úroveň oboch rodičov, ale z odôvodnenia nie je zrejmé ako dospel k takémuto záveru, keď z neho nevyplýva ako súd ustálil majetkové pomery rodičov a odôvodnené výdavky v domácnostiach rodičov, keď svoje odôvodnenie založil výlučne na rozdiele v ich príjmoch. V tomto smere súd prvej inštancie len prevzal tvrdenia účastníkov, ktoré následne opomenul hodnotiť. Rovnako tak absentuje ustálenie celkových odôvodnených pravidelných a mimoriadnych výdavkov maloletej, bez ktorej skutočnosti nie je možné určiť výživné majúce spotrebný charakter.
48. Otec po vyhlásení rozsudku namietal výpočet zročného výživného od 01.11.2023 do 30.09.2024, keď listinnými dôkazmi preukazoval, že v mesiacoch február a marec 2024 uhradil výživné vo výške 250,- eur, preto suma zročného výživného je 10,- eur.
49. Riadiac sa takýmito úvahami bolo preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností ohľadne určenia vyživovacej povinnosti otca od 01.02.2024. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe zmeny rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil a umožnil tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.
50. Ak potom nedostatok riadneho dokazovania a odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti o určení výživného otcovi počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a výpočet zročného výživného (výroky II. a III.) za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie.
52. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výživného (výroky II. a III. a v závislom výroku IV.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova prejedná, zhodnotí zmenu pomerov od zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú k 01.02.2024 do súčasnosti, životnú úroveň rodičov s ohľadom na ich majetkové pomery, príjmy a odôvodnené výdavky domácnosti, podiel akým sa spolužijúce osoby podieľajú na výdavkoch, resp. dôvody, pre ktoré sa na nich nepodieľajú, ustáli odôvodnené pravidelné a mimoriadne výdavky maloletej od 01.02.2024 do súčasnosti, podiel v akom sa každý z rodičov podieľa na ich úhrade, zohľadní poberanie prídavkov na maloletú. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
53. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
54. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).