Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/14/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, IČ: 001 254 524, so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava, Poľská republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, zastúpený MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 6.226,44 EUR s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie sumy 13.785 EUR, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 13. februára 2025, č. k. 6Csp/81/2022-277, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6 226,44 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.11.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.1.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.2.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.3.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.4.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.5.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.6.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.7.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.8.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.9.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.11.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.12.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.1.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.2.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.3.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.4.2021 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.5.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.6.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.7.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.8.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.9.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.10.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.11.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.12.2021 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.1.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.2.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.3.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.4.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.5.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.6.2022 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.7.2022 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania. III. Vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie sumy 13 785 Eur sa zamieta. IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.“ 2. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.226,44 EUR s príslušenstvom titulom tridsiatich troch neuhradených splátok za obdobie 17.10.2019 do 17.07.2022, ktoré vznikli na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.07.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou (ďalej len „zmluva“). Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 14.960 EUR, ktorý sa zaviazala splatiť v 96-tich anuitných mesačných splátkach vo výške 188,68 EUR splatných vždy k 17. dňu v mesiaci s tým. Zároveň si žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 13.785 EUR titulom nemajetkovej ujmy a ušlého zisku. 3. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia mal prvoinštančný súd preukázané uzatvorenie zmluvy, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú, a na ktorú sa vzťahujú ust. a nasl. (ďalej len „“) a ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“). Preskúmaním zmluvy nezistil jej rozpor so ZoSÚ, pričom táto obsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ a zároveň žalobca posudzoval schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver podľa ZoSÚ. Z výpisu účtu žalovanej zistil z jej strany porušenie platobnej disciplíny. Mal preukázané poskytnutie úveru žalovanej vo výške 14.960 EUR, z ktorého uhradila 2.022,49 EUR. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zaplatenia tridsiatich troch splatných splátok vo výške po 188,68 EUR za obdobie od 17.10.2019 do 17.07.2022 za dôvodnú, a preto jej vyhovel a zároveň mu priznal aj príslušný zákonný úrok z omeškania za každú splatnú splátku odo dňa nasledujúceho od jej splatnosti (I. výrok). O trovách konania rozhodol podľa , 2 (ďalej len „“) a tieto priznal v rozsahu 100 % žalobcovi ako úspešnej strane (II. výrok). 4. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalobkyne, ktorou sa táto domáhala náhrady škody z dôvodu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy vo výške 13.785 EUR (30 EUR za obdobie 290 dní), tento jej nárok zamietol z dôvodu, že v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno preukázania jeho existencie a dôvodnosti. Žalovaná určité skutočnosti síce tvrdila, avšak nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadom svojho nároku. Jediný dôkaz, ktorý predložila, bol register bankových informácií, v ktorom považovala údaj žalobcu o tom, že úver je zosplatnený, za údaj, ktorý jej spôsobil nemajetkovú ujmu bez bližšej špecifikácie. S ohľadom na platné rozhodnutie okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16Csp/30/2020, kedy bola žaloba žalobcu zamietnutá pre neplatné zosplatnenie, je síce pravdou, že údaj o zosplatnení uvedený v registri nie je správny, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, preto jej nemohla vzniknúť nemajetková ujma, resp. škoda, nakoľko sama porušila svoju zmluvnú povinnosť. Z uvedeného dôvodu návrh žalovanej o zaplatenie sumy 13.785 EUR zamietol (III. výrok) a zároveň rozhodol aj o trovách tohto samostatného návrhu. Vzhľadom na neúspech žalovanej aj v tejto časti priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa v rozsahu 100 % (IV. výrok). Odvolanie

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie okresného súdu označila za „lživé“ a jeho odôvodnenie za „vysoko manipulatívne, rozumovo plytké, zlepenec poloprávd a umelo vytvorený konštrukt, ktorý považovala nielen za lživý, ale aj sčasti vymyslený.“ Za klamlivé považovala odseky 47. až 50. odôvodnenia, ktoré bolo možné ľahko vyvrátiť svedeckými výpoveďami, ale aj inými dôkazmi, ktoré okresný súd nevykonal, pričom podľa vyjadrení expertov a právnikov, ktorí žalovanej pomáhajú s jej procesnou obranou, títo nemali pochýb o tom, že napadnuté rozhodnutie javí známky nielen klamlivosti, ale aj určite odbornej degenerácie. Samotná klamlivosť mala byť spôsobená neuvedením podstatných skutočností. Uviedla, že dala jasne a včas vedieť súdu preukázateľné pôsobenie vplyvov (aj vyššej moci), ktoré nevedela ovplyvniť, a ktoré jej objektívne bez akýchkoľvek pochýb neumožnili zúčastniť sa na pojednávaní vytýčenom na deň 13.02.2025. Mala za to, že splnila zákonné podmienky ospravedlnením sa včas a vopred spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, nakoľko mala záujem na svojej osobnej účasti. Podľa názoru žalovanej zásada koncentrácie konania nemôže ísť na úkor kvality vykonaného dokazovania alebo porušenia . Uviedla, že mala okrem iného právo obrátiť sa na bezplatné Centrum právnej pomoci, čo jej bolo taktiež znemožnené konaním sudkyne. Podľa názoru žalovanej sudkyňa JUDr. Šulajová mala podceňovať duchovné skúmanie sveta a jeho pozadie (jasnozrivé schopnosti konkrétnych ľudských bytostí), ktoré vedia odhaliť krivenie spravodlivosti. Sudkyňu prejednávajúca predmetný spor nepovažovala za zákonnú a ani za nestrannú, a preto mala byť z prejednávania veci vylúčená, na čom sa zhodla verejnosť. Vytýkala súdu prvej inštancie, že na pojednávaní dňa 13.02.2022 (zrejme chyba v písaní, správne malo byť rok 2025) ignoroval všetky dôkazy ako ucelený celok a úmyselne jej znemožnil a ignoroval najpodstatnejšie dôkazy svedčiace v jej prospech. Bola toho názoru, že uniesla dôkazné bremeno a preukázala svoj uplatnený nárok vo výške 13.785 EUR, a to na základe viacerých dôkazov a svedeckých výpovedí. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nemala asistentku a diktovala len do diktafónu, pričom výroky, ktoré odzneli priamo na pojednávaní dňa 13.02.2025, boli v zápisnici do určitej miery účelovo krivené, aby nedávali podstatný zmysel vyjadrení zástupcu žalovanej. Uviedla, že prvoinštančný súd jej mal úmyselne a zlomyseľne znemožniť a preukázať dôkazy a dokonca sa nepokúsil ani o zmier, čo bolo jeho zákonnou povinnosťou. Vyjadrenie k odvolaniu 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdenia žalovanej uvedené v jej odvolaní považoval za irelevantné a neodôvodnené. Mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Odvolacia replika 7. Žalovaná mala možnosť sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu vyjadriť, avšak toto svoje právo vyjadriť sa v rámci odvolacej repliky nevyužila. Právne posúdenie odvolacím súdom 8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , 2 potvrdil. 9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výrok vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, zrozumiteľný a presvedčivý, keď svoje rozhodnutie založil na dostatočne vykonanom dokazovaní, ktoré dalo dostatočný základ pre zistenie skutkového stavu. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne normy, ktoré aj správne vyložil. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu podaného odvolania možno námietky žalovanej subsumovať pod odvolacie dôvody podľa , c), f), h) . 12. V zmysle je síce odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, avšak je zákonná výnimka spočívajúca v procesných podmienkach ( ), na ktoré odvolací súd prihliadne aj keď neboli uplatnené. 13. Odvolací súd preskúmaním spisu nezistil existenciu žiadnej procesnej vady (napr. nedostatok žaloby, právomoc, príslušnosť, nedostatok procesnej subjektivity alebo spôsobilosti, prekážka litispendencie alebo res iudicata). Okresný súd v konaní uznesením zo dňa 04.03.2024 síce zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 5.849,08 EUR s príslušenstvom z dôvodu res iudicata, avšak na základe podaného odvolania žalobcom odvolací súd uznesením č. k. 17CoCsp/21/2024-219 zo dňa 30.10.2024 toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd

v tomto zrušujúcom uznesení konštatoval, že v predmetnom konaní, ako aj v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16Csp/30/2022, bola síce daná totožnosť strán sporu, ako aj skutková spojitosť, ktorá spočívala v tom, že oba nároky vychádzali zo zmluvy, avšak mal za nepochybné, že žaloba žalobcu v tomto spore je založená na iných skutkových okolnostiach a aj na inom právnom základe, preto totožnosť predmetu konania nebola daná. Z uvedeného vyplýva, že neboli dané podmienky pre prekážku rozsúdenej veci (res iudicata), keďže v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 16Csp/30/2022 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy titulom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom okresný súd dospel k záveru o neúčinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, zatiaľ čo v tomto konaní si uplatnil nárok zo zmluvy titulom neuhradených splatných splátok za určité obdobie. 14. Ďalšia z námietok žalovanej bola spojená s nesprávnym procesným postupom a nesprávnym skutkovým zistením v zmysle . Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v ustanovení sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom – ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 15. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť odvolania len v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní poučená o svojich procesných právach. Okresný súd Banská Bystrica ešte v rámci upomínacieho konania jej spolu s vydaným platobným rozkazom doručil aj poučenie, obsahom ktorého bolo aj to, že má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak by jej majetkové a osobné pomery neumožňovali sa dať zastúpiť priamo zvoleným advokátom. Od začatia konania ešte v roku 2022 do vydania odvolaním napadnutého rozsudku vo veci samej vo februári 2025 mala žalovaná dostatočný časový priestor na to, aby si mohla vybrať právneho zástupcu, ktorý by ju v spore kvalifikovane zastupoval a bránil jej práva a záujmy. Z obsahu podaného odvolania síce vyplýva, že žalovaná sa mala „radiť s viacerými právnikmi, či odborníkmi z oblasti práva“, avšak podľa názoru odvolacieho súdu súdiac obsah jej písomných podaní, ako aj zo samotného odvolania, toto jej tvrdenie sa nejaví ako pravdivé, keďže v jej podaniach absentuje priamosť, vecnosť, či relevantná právna argumentácia týkajúedmetnej súdenej veci a nárokov v nej uplatnených. 17. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 13.02.2025 bez jej účasti, napriek tomu, že mali byť splnené podmienky na odročenie pojednávania, ani táto jej námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil prvé pojednávanie na

deň 29.03.2023 o 09:00 hod., pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 06.02.2023. Dňa 29.03.2023 o 08:05 hod. bolo do podateľne okresného súdu osobne doručené podanie žalovanej, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu nepredvídaných závažných a rodinných dôvodov, ktoré nastali ráno v deň nariadeného pojednávania, pričom uviedla, že má záujem na svojej osobnej účasti, nakoľko chcela preukázať svoj opodstatnený nárok, a preto žiadala odročiť pojednávanie na iný termín. 18. Okresný súd sa na predmetnom pojednávaní oboznámil s podaním žalovanej a pojednávanie odročil na neurčito. Následne boli v konaní vykonané viaceré procesné úkony a rozhodnutia, pričom ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 10.12.2024 o 08:00 hod. Dňa 06.12.2024 žalovaná doručila okresnému súdu opätovne žiadosť o odročenie pojednávania na mesiac február 2025, v ktorej ospravedlnila svoju neúčasť z rovnakých dôvodov ako v prvom prípade. Okresný súd tejto jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie na deň 13.12.2025, no zároveň žalovanú vyzval, aby obratom doručila listiny preukazujúce dôvod na odročenie pojednávania a poučil ju v zmysle , 3 . 19. Na uvedenú výzvu však žalovaná nereagovala. Dňa 12.02.2025 o 11.15 hod. (t. j. ani nie 24 hodín pred nariadeným, už v poradí tretím termínom pojednávania) bola prvoinštančnému súdu doručená námietka zaujatosti žalovanej spolu so žiadosťou odročenia pojednávania. Okresný súd postupom v súlade s bezodkladne upovedomil žalovanú, že jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Pojednávanie nariadené na deň 13.02.2025 sa uskutočnilo, pričom žalovaná sa nechala zastúpiť splnomocneným zástupcom, a to pánom D. C.. 20. Z uvedeného je zrejmé, že k odročeniu pojednávaní došlo predovšetkým na základe žiadostí samotnej žalovanej, pričom napriek výzve súdu táto nepreukázala dôvodnosť odročenia pojednávania po tom, čo ju na to prvoinštančný súd vyzval. Na druhej strane pojednávanie dňa 13.02.2025 sa uskutočnilo, pričom samotná žalovaná sa nechala zastúpiť ňou zvoleným splnomocneným zástupcom. 21. Žalovanou vznesená námietka zaujatosti nespĺňala požadované náležitosti v zmysle , a preto súd prvej inštancie sa ňou ani nezaoberal, a ani nemal dôvod vyhovieť jej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom aj na doterajšie správanie sa žalovanej by bolo možné chápať skôr jej konanie ako snahu o obštrukcie v konaní a zbytočné predlžovanie vedeného sporu. Okresný súd v danom prípade nepochybil, ak nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania, nakoľko jej námietka zaujatosti nemala zákonné náležitosti. Žalovanej bolo umožnené zúčastniť sa na pojednávaní, na ktoré bola predvolaná riadne a včas, pričom si na predmetné pojednávanie zvolila svojho zástupcu, ktorý za ňu konal.

22. Vo vzťahu k nesplneniu dôkaznej povinnosti zo strany žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie (aj v prípade sporu s ochranou slabšej strany – spotrebiteľského sporu) je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej sú strany konania povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Strany konania majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť toto tvrdenie preukázať. Ak strana neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia. Žalobca túto svoju povinnosť tvrdenia v spore preukázal, nakoľko predložil dôkazy, ktoré hodnoverným spôsobom preukazovali jeho tvrdenia nielen o uzavretí zmluvy, ale aj o tom, že žalovaná neplnila svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, a preto sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.226,44 EUR s príslušenstvom za obdobie od 17.10.2019 do 17.07.2022. Okresný súd sa vysporiadal pritom skúmal aj to, či žalobca ako veriteľ postupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd taktiež preskúmal predmetnú zmluvu, pričom nezistil v nej absenciu alebo nesprávne uvedenie niektorej z obligatórnych náležitostí v zmysle ZoSÚ, ktorej následkom by bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru alebo existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by spôsobovala jej neplatnosť. 23. Žalovaná síce tvrdila, že existujú dôkazy a svedkovia, avšak nepredložila žiaden dôkaz, ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz výsluchom konkrétnych svedkov, či už na preukázanie nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku alebo dôvodnosti ňou uplatneného nároku v rámci vzájomnej žaloby. Žalovaná na rozdiel od žalobcu bola oprávnená označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čo však neučinila ani do rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaná síce predložila výpis z registra, ale ako konštatoval súd prvej inštancie, nesprávne uvedený dôvod jej evidencie v tomto registri nemohol zakladať nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy a ušlého zisku, keďže samotná žalovaná bola v omeškaní s plnením svojich zmluvných povinností. Samotný tento listinný dôkaz ani nepreukazuje dôvodnosť uplatnenej výšky nároku na náhradu škody, a ani existenciu príčinnej súvislosti pre vznik tohto nároku.

24. K námietke o absencii zapisovateľa na pojednávaní dňa 13.02.2025 odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval v súlade s a , pričom odvolací súd si vypočul aj zvukovú nahrávku, ktorá je súčasťou elektronického súdneho spisu a môže konštatovať, že sudkyňa zachytila obsah vyjadrení zástupcu žalovanej do zápisnice priamo bez akýchkoľvek úprav, či pozmeňovania. 25. K námietke žalovanej, že súd sa nepokúsil o zmier medzi stranami, odvolací súd poukazuje na to, že nepokúsenie sa súdu prvej inštancie o zmier nezakladá takú procesnú vadu, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie. Je pravdou, že súd sa má o zmier vždy pokúsiť, ak je to však možné a účelné. V danom prípade, keďže žalobca sa už raz domáhal obdobného nároku voči žalovanej v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.16Csp/30/2022, ale predovšetkým aj s ohľadom na doterajší priebeh konania a samotné správanie sa žalovanej, nebolo v danom prípade ani účelné sa pokúsiť medzi stranami o zmier, pričom uvedené nebolo možné vykonať aj pre ospravedlnenú neúčasť žalobcu na predmetnom pojednávaní. 26. Odvolací súd v tomto smere na záver uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, vysvetlil dôvody a argumenty, prečo návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vyhovej a priznal mu tento nárok spoločne s príslušenstvom v podobe zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej omeškanej splátky za žalované obdobie, a zároveň vysvetlil, prečo vzájomnej žalobe nevyhovel, keďže v tomto rozsahu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. 27. S ohľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že žalovanej v predmetnom spore nebola znemožnená realizácia jej patriacim procesným právam, ktoré by dosahovali intenzitu do takej miery, že by možné konštatovať porušenie jej práva na spravodlivý proces. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na zvolenie si právneho zástupcu, o ktorej možnosti bola poučená, mala právo označiť a predkladať dôkazy do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom samotné rozhodnutie okresného súdu spĺňa atribúty a náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle . Žalovaná preto neopodstatnene namieta existenciu vady v zmysle . Za vadu uvedenú v tomto ustanovení nemožno považovať len to, že okresný súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej. 28. Žalovaná ďalej namietala zaujatosť zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená na prejednanie sporu. Podľa názoru žalovanej mala byť zákonná sudkyňa vylúčená z rozhodovania, a preto túto jej námietku odvolací súd subsumoval pod odvolací dôvod podľa . 29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná niekoľkokrát vzniesla, resp. sa pokúšala vzniesť, námietku zaujatosti. Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ako so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom prípade však zo strany žalovanej neboli predložené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodnú pochybnosť o zaujatosti zákonnej sudkyne. Samotné subjektívne presvedčenie žalovanej o nejakej predpojatosti založenej na nejakých domnienkach, všeobecných politických názoroch či nesúhlasom s aplikovaním platnej legislatívy týkajúcej sa v rámci tzv. covidových opatrení, ktoré ani nesúvisia s prejednávaným sporom, nezakladá zákonný dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne. 30. Prvoinštančný súd pri prvej námietke zaujatosti vznesenej žalovanou vec predložil nadriadenému súdu, ktorý mu však vec vrátil bez rozhodnutia ako bezdôvodne predložený na rozhodnutie o námietke zaujatosti, keďže táto nepreukázala existenciu kvalifikovaných dôvodov a rovnako ani včasnosť podania tejto námietky. 31. Ďalšie námietky žalovanej boli obsahovo podobné, a preto ich súd prvej inštancie ani nepredkladal nadriadenému súdu, nakoľko nespĺňali obsahové náležitosti a neboli ani včas podané. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto námietky boli žalovanou vznesené väčšinou po vykonaní procesného úkonu zo strany okresného súdu, ktorý sa týkal žalovanej, a ktorá s ním nesúhlasila, a vnímala ich výlučne subjektívne ako nepriateľské, či tendenčné voči jej osobe, a preto vec riešila podaním námietky zaujatosti. Z obsahu týchto podaní však jednoznačne vyplýva, že ide o tvrdenia žalovanej, ktoré sa zakladajú len na jej osobných názoroch, postojoch, hodnoteniach a domnienkach, pričom v nich absentujú akékoľvek konkrétne a vecné dôkazy o tom, že by zákonná sudkyňa bola v osobnom alebo inom pomere k stranám sporu alebo by mala priamy záujem na výsledku konania. Tieto námietky nespĺňajú zákonné podmienky na to, aby nadriadený súd o nich rozhodoval. Nemožno preto hovoriť

o reálne existujúcej pochybností o nezaujatosti, ktorá by z pohľadu objektívneho pozorovateľa bola dôvodná a oprávnená. Odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka žalovanej nebola dôvodná, keďže vo veci rozhodovala zákonná sudkyňa daného úseku prvoinštančného súdu, ktorej bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce okresného súdu náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom po tom, čo pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová bola na základe Súdnej rady Slovenskej republiky č. 6/2023 zo dňa 17.01.2023 preložená na Okresný súd Vranov nad Topľou. Na základe uvedeného odvolací súd ani túto námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú. 32. K poslednému odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý, právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade však odvolací súd vadu právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom nevzhliadol, nakoľko tento posúdil nárok žalobcu, ako aj vzájomnú žalobu žalovanej podľa príslušných ustanovení ZoSÚ, ktoré správne použil a prijal z nich správne právne závery. 33. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to aj v závislých výrokoch o trovách konania podľa , 2 . Trovy odvolacieho konania 34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník ( ). 35. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.