Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoCsp-3-2025.pdf
PDF · 143.66 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/3/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zastúpená Remedium legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX. XX. XXXX, bytom C., D. XX/XX, o zaplatenie 424,29 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11Csp/81/2024-92 zo dňa 16. októbra 2024 takto,
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako právny nástupca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa domáha voči žalovanému zaplatenia dlžnej istiny vo výške 424,29 € s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XXXXXXXXXXXXXX.
2.1 Žalobca nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 08.08.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 397,00 € a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 48 mesačných splátok vo výške po 11,25 €, so splatnosťou splátky 15. deň v mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru 15.08.2026. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 03.05.2023 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovanú sumu žalobca vyčíslil vo výške 424,29 €, pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške 391,04 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 30,45 €, z neuhradeného poistenia splátok v výške 1,20 €, z neuhradených poplatkov vo výške 1,60 €, z riadneho úroku z istiny po zosplatnení do termínu konečnej splatnosti úveru vo výške 15,99 % ročne zo sumy 391,04 od 04.05.2023 do 15.08.2026 a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 8,5 % ročne zo sumy 391,04 € od 04.05.2023 do zaplatenia. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal žiadne úhrady. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že k vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo v súlade zo zákonom, pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola 15.01.2023.
2.2 Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie na základe, ktoré zistil skutkový stav. Skutkový stav posudzoval podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 524, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3.1 Okresný súd zistil, že dňa 08.08.2022 uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka s právnym predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 397,00,00 €, s úrokom 15,99 % p.a., ktorý mal uhradiť v 48 mesačných splátkach vo výške splátky 11,25 €, so splatnosťou mesačnej splátky: 15.deň v mesiaci, s poplatkom za poistenie 5,29 % a výškou mesačnej splátky s poistením 11,85 € a revolvingový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca do 5.000,- €, aktuálnej výšky úverového rámca: 900,- €, s výškou mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 €, so splatnosťou mesačnej splátky: 10.deň v mesiaci, s výškou úrokovej sadzby: 27,48% p.a, s poplatkom za poistenie: 5,29 %, s RPMN: 39,57%. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou.
3.2 Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, ako aj z výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaného okresný súd zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 397,00 €, jednotlivé splátky úveru splácal nepravidelne, poslednú splátku uhradil dňa 16.2.2023.
3.3 Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 41,70 €. Zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru s príslušenstvom. Výzva bola žalovanému zaslaná dňa 05.01.2023.
3.4 Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - predžalobná výzva“ zo dňa 03.05.2023, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 424,29 €, z čoho istina predstavuje 391,04 €, úroky 33,25 € a poplatky 0,00 €. Zároveň oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva k 03.05.2023 a vyzval ho na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Uvedené oznámenie bolo žalovanému zaslané dňa 03.05.2023, avšak ho neprevzal v odbernej lehote.
3.5 Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 01.03.2024 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Žalobca - nebankový subjekt nadobudol pohľadávku voči žalovanému postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa - banky.
3.6 Okresný súd z dôvodu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru a ide o spotrebiteľský vzťah skúmal aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).
3.7 Predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými.
3.8 Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 03.05.2023.
3.9 K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami. Žalobca predložením zmluvy o úvere (bod 3.1. písm. a zmluvy) preukázal, že veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne splatnosti.
3.10 Z výpisov účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru neuhrádzal jednotlivé splátky pravidelne, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru a poslednú splátku pred zosplatnení uhradil dňa 17.2.2023. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 03.05.2023 žiadnu ďalšiu splátku neuhradil, preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený v zmysle zmluvných dojednaní úver zosplatniť.
3.11 Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
3.12 Právny predchodca žalobcu písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 03.05.2022 oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru k 03.05.2022 a zároveň ho požiadal o úhradu celého dlhu (č.l. 38 spisu).
3.13 Žalobca na výzvu okresného súdu uviedol, že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie bola datovaná na 15.01.2023. Táto informácia nevyplýva ale z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru.
3.14 Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom dospel NS SR k záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh (obdobne aj v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024).
3.15 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že výzva právneho predchodcu žalobcu žalovanému „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ ani „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX predžalobná výzva“ doručené žalovanému neobsahujú uvedenie splátky pre ktorú veriteľ zvažuje, resp. zosplatnil úver. Zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa, by mal byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa okresný súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver stotožnil so závermi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie úveru.
3.16 Okrem absencie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala a pre ktorú okresný súd posúdil zosplatnenie úveru za neúčinné poukázal tiež na to, že pokiaľ splátkou podľa vyjadrenia žalobcu, ktorá mala vyvolať zosplatnenie úveru bola splátka z 15.1.2023, nemohla výzva zo dňa 2.1.2023 byť výzvou podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, nakoľko splátka z 15.1.2023 v čase 2.1. 2023 ešte nebola splatnou, a teda pre splátku z 15.1.2023, ktorú žalobca označil za splátku, ktorá zosplatnenie vyvolala, nie sú splnené zákonné podmienky zosplatnenia úveru, t.j. doručenie výzvy dlžníkovi pred zosplatnením úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu nemožno považovať zosplatnenie úveru za platné.
3.17 Zároveň okresný súd dodal, že nie len nesprávny postup pri zosplatnení úveru spôsobuje neplatné zosplatnenie úveru, ale aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného úveru, keď dostatočným spôsobom nepreveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, ako aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v súlade s § 92 ods. 8 ZoB nevyzval žalovaného písomne na splnenie jeho záväzku. Takouto výzvou podľa okresného súdu nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, predpokladá sa výlučná a samostatná písomná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho záväzku (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022).
3.18 Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky žalobu zamietol.
3.19 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z.. Úspešnému žalovanému v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žalovaný v konaní žiadne trovy neuplatnil, ani mu zo spisu nijaké nevyplývajú.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
4.1 Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, podľa ktorého „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá; ...považuje sa za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3 mesiace po platnosti“.
4.2 Pokiaľ ide o platnosť vyhlásenia splatnosti (a tým spojenú platnosť postúpenia pohľadávky), podľa odvolateľa súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že keď výzva podľa § 53 ods. 9 OZ neuvádza špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je uvedená splátka pre ktorú sa splatnosť vyhlasuje ide o neplatné právne úkony pre ich neurčitosť/nezrozumiteľnosť. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2015, podľa ktorého „prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácie všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencie výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu“. Právny záver súdu je nesprávny a nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia súd čerpal, keď vyžadoval konkrétnu špecifikáciu splátky pre, ktorú došlo k vyhláseniu splatnosti v zosplatňujúcom úkone (či predchádzajúcej výzve). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 29/2023 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020, v ktorom súd posudzoval podmienky platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v súvislosti s inou právnou otázkou – premlčaním.
4.3 Odvolateľ má za to, že podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ako aj podľa § 565 OZ, pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že tieto podmienky splnené boli.
4.4 Podľa odvolateľa žiadny vplyv na posudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemá uvedenie zo strany veriteľa, pre ktorú splátku, podľa jeho právneho názoru, k vyhláseniu splatnosti došlo, nakoľko platí zásada iura novit curia, podľa ktorej súd pozná právo a len súd je splnomocnený vykladať
a aplikovať právne predpisy v civilnom konaní (na rozdiel od žalobcu). Inak povedané, skutkové tvrdenia veriteľa sú bez právneho významu, ak zákon výslovne uvádza opak.
4.5 Odvolateľ mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, či výzve podľa § 53 ods. 9 OZ (ktorá vyhláseniu splatnosti predchádzala) konkrétnu splátku, ktorá mimoriadnu splatnosť vyvolala. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 796/2016-65, podľa ktorého „právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky „novelizovať“.
4.6 Odvolateľ uviedol, že v predmetnej výzve podľa § 53 ods. 9 OZ je číselne vyjadrené s ktorými splátkami (v akej výške) bol žalovaný v omeškaní ku dňu jej vyhotovenia. Ak výzva uvádza dlžnú sumu k tomuto dňu a zmluvne dohodnutá splátka je známa, potom je jednoduchým matematickým prepočtom zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s plnením najmenej troch splátok - napokon, kto iný ako samotný dlžník najlepšie vie, kedy prestal splácať úver (s ktorou splátkou sa dostal do omeškania). Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť je právom veriteľa (nie povinnosťou). Môže sa teda rozhodnúť vyhlásiť splatnosť aj neskôr, pričom jeho právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sa mu obnovuje každou ďalšou omeškanou splátkou, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšie ako 3 mesiace. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22. 09. 2010, z ktorého vyplýva, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. V predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti, či zosplatnenie, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník v omeškaní.
4.7 V odvolaní odvolateľ poukázal na to, že predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku 2024. Z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa súdna prax môže v čase vyvíjať, nová argumentácia súdu pre zamietnutie žalôb za danej situácie predstavuje zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému podľa názoru žalobcu intenzitou nekorešponduje potrebná ochrana spotrebiteľa. Napadnuté rozhodnutie súdu odvolateľ považuje za nekonzistentné s rozhodovacou praxou nadriadeného súdu, ako aj najvyšších súdnych autorít, a teda aj za nepredvídateľné. Príkladmo poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/39/22, 12CoCsp/37/2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/3/2023, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/17/2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoCsp/44/2022, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/13/2022, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/7/2023, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/21/2023, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/6/2024 zo dňa 27. 06.2024, sp. zn. 27CoCsp/1/2024 z 30. 01. 2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/13/2023 zo dňa 13. 03. 2024, sp. zn. 17CoCsp/41/2023 zo dňa 29. 05. 2024, 17CoCsp/6/2024 zo dňa 16. 08. 2024, ďalej Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/15/2024 zo dňa 05. 08. 2024. Odvolateľ poukázal aj na novelizované znenie OZ účinné od 01. 11. 2024, ktorým zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku. Po novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, respektíve jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je to splnené v tomto prípade).
4.8 Odvolateľ namietal aj záver súdu prvej inštancie podľa, ktorého mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom výzvu pred zosplatnením a výzva zosplatňujúca sa podľa názoru súdu nemôže považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR nevyžaduje špeciálnu výzva podľa § 92 ods. 8 Zákona a bankách (napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, sp. zn. 1Cdo/4/2020, sp. zn. 1Cdo/147/2017 - R60/2018, sp. zn. 8Cdo/139/2020). Podľa názoru odvolateľa nič nebráni tomu, aby sa za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách považovala aj výzva, ktorou sa vyhlasuje predčasná splatnosť, a ktorou sa zároveň vyzýva na úhradu celej dlžnej sumy.
4.9 Nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu odvolateľ videl aj v súvislosti so skutkovými zisteniami súdu a jeho posudzovaním skúmania bonity žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Žalovaný v tejto súvislosti žiadne konkrétne tvrdenia, či dôkazy predložené žalobcom nepoprel. Skutkové tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu bonity boli riadne preukázané doložením konkrétnych tvrdení a dôkazov
- pričom všetky tieto tvrdenia boli v čase vyhlásenia rozsudku nespornými skutkovými tvrdeniami. Odvolateľ v tejto súvislosti uviedol, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí C42/15 Home Credit Slovakia, a. s., proti E. F. naznačil, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru, a že aj Ústavný súd SR je vo svojej judikatúre kritický pri (ne)primeranej ochrane spotrebiteľa.
4.10 Odvolateľ uviedol, že postupca využil právo podľa § 565 OZ a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom k vyhláseniu splatnosti pristúpil v lehote nie kratšej ako 15 dní v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s ust. § 565 OZ. Z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v súdenom prípade došlo k platnému vyhláseniu splatnosti. K postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo sa stal predčasne splatným celý dlh, teda nedošlo ani k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd dospel podľa odvolateľa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávnym procesným postupom fakticky negoval skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré boli v konaní nespornými (§ 151 CSP), keď požadoval preukázať nesporné.
4.11 Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
6. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
7. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
8. V konaní bolo nesporné, že predmetná pohľadávka voči žalovanému bola žalobcovi postúpená BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA – bankou, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 08.08.2022. Pohľadávka, ktorej úhradu požaduje žalobca vyplýva zo Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Išlo o nadobudnutie pohľadávky žalobcom – nebankovým subjektom od banky.
9. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).
10. Súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, t.j. či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
11. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), je potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z..z o bankách. a v § 17 ods. 2 zákone o spotrebiteľských úveroch.
12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že jedným z predpokladov platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver.
13. Uvedené odvolateľ v odvolaní nerozporoval.
14. Za nesprávne odvolateľ považoval záver okresného súdu, že predmetná postúpená pohľadávka v čase postúpenia nebola splatná, a teda nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
15. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Žalobca v konaní preukazoval zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 03.05.2023. Ani jedna neobsahovala uvedenie splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh. Žalovaný doručenie uvedených písomností nerozporoval. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie bola datovaná na 15.01.2023. Táto informácia nevyplýva ale z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru, výzva obsahuje upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie úveru však absentuje. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru je aj výzva na splatenie zostatku úveru vo výške 424,29 €, uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru však absentuje. Uvedený skutkový stav odvolateľ nerozporoval.
17. Súd prvej inštancie správne posúdil zistený skutkový stav v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na to, že zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa, musí byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Okresný súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver sa stotožnil so závermi uvedenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie úveru.
18. Odvolací súd udáva, že uvedené právne posúdenia súdom prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 uverejneného v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2025. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. V prejednávanej veci NS SR riešil dovolaním konkrétnu položenú otázku o neplatnosti právneho úkonu tzv. zosplatnenia úveru veriteľom, v prípade nekonkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie v žiadosť o jednorazové splatenie alebo upozornení na zosplatnenie. Dovolací súd argumenty dovolateľky na podporu jej tvrdenia o neexistencii žiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia tiež konkretizácie splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení na hodlané využitie práva tejto predchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné, nakoľko či žiadosť o jednorazové splatenie alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody, totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).
19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ohľadne otázky potreby špecifikácie splátky v hmotnoprávnom úkone veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ (výzva pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru) alebo § 565 OZ (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru), ako podmienky platnosti uvedených úkonov a celkovo procesu zosplatnenia, donedávna existovala zjavná dvojkoľajnosť (odlišnosť) prezentovaných právnych názorov, tak ako to uvádza aj odvolateľ v odvolaní. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že pozná rozhodovaciu činnosť vlastného súdu a je oboznámený s tým, že k otázke náležitostí úkonov podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ zaujali senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici rôzny názor. Odvolací súd príkladom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/9/2024, v ktorom senát 14CoCsp s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 vyslovil názor, že ak v oznámení o mimoriadne zosplatnení úveru nie je explicitne špecifikovaná splátka, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ odôvodňujúc to dôležitosťou informácie spotrebiteľa, pre ktorú splátku došlo k aktivácii mimoriadneho zosplatnenia dlhu, aby tejto informácii mohol prispôsobiť svoju ekonomicko- právnu interakciu. Obdobný názor vyjadril senát 6Cdo v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. 09. 2024. Tam dovolací súd v rámci posudzovania odklonu v rozhodnutí súdov nižšej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení (ne)platnosti úkonov veriteľa realizovaných v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, skonštatoval, že ak oznámenie podľa § 53 ods. 9 OZ obsahovalo len oznámenie výšky dlžnej sumy, nie však označenie konkrétnej splátky, s ktorou bol dlžník v omeškaní, zosplatnenie úveru je neplatné. Dovolací súd v rozhodnutí odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 a rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/2/2024 prezentujúce rovnaký názor, že pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
20. Na rozdiel od senátu 14CoCsp Krajského súdu v Banskej Bystrici, senát 13CoCsp napr. vo veci sp. zn. 13CoCsp/10/2023 právne vec posudzoval inak, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024, v ktorom senát 1Cdo skonštatoval, že špecifikácia (konkretizácia) splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatneniu dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. V danom rozhodnutí dovolací súd považoval za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.
21. Vzhľadom na medzi časom už zjednotenú rozhodovaciu prax súdov, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu uskutočneného dňa 04. 06. 2025 na podklade rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/152/2022 prijal judikát, ktorý bol zverejnený v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34, odvolací súd pod vplyvom právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 musel ustúpiť od názoru vyjadreného v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/10/2023 a iných. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že zmena právneho názoru ohľadne problematiky, ktorú súd už v minulosti riešil a posúdil odlišne, nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu porušenie princípu právnej istoty a princípu materiálneho právneho štátu, pokiaľ odklon súd riadne odôvodní. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 449/2024 z 24. 09. 2024 uviedol, že nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.
22. Vec prejednávajúci senát poukazuje na to, že osobitný proces, výsledkom ktorého je prijatie niektorého judikátu kolégiom najvyššieho súdu priznáva takto publikovanému rozhodnutiu osobitný význam. Výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je právne (de iure) záväzný, fakticky (de
facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure má normatívnu silu. Rozhodnutia zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR predstavujú zovšeobecňujúci názor (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov (pozri sp. zn. 7Cdo/108/2023).
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13. 02. 2025, zverejneného v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34 má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru ohľadne absolútnej neplatnosti hmotnoprávnych úkonov právneho predchodcu žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ, a to pre ich neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ), ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 17.12). Banka – právny predchodca žalobcu, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vo vzťahu k žalovanému neplatne. Správnymi sú aj nadväzujúce právne závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ustanovením § 92 ods. 2 ZoB mohla banka postúpiť (celú) pohľadávku voči žalovanej na žalobcu buď po termíne konečnej splatnosti úveru, alebo pred termínom konečnej splatnosti úveru, ak banka platne a účinne vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Keďže banka postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere na žalobcu pred termínom konečnej splatnosti a predčasnú splatnosť úveru vyhlásila neplatne, tak zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže odporuje zákonu (§ 17 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ). Žalobca preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným, nie je nositeľom subjektívneho práva, ktoré žalobou uplatňuje v danom sporovom konaní. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 1 CSP a z jeho odôvodnenia vyplýva, že právne úkony právneho predchodcu žalobcu urobené za účelom zosplatnenoia úveru nie sú určité, čo spôsobuje ich neplatnosť v súlade s § 37 OZ.
24. K argumentácii žalobcu, že sa súd prvej inštancie neriadil ústavným príkazom preferencie platnosti právnych úkonov, odvolací súd len okrajovo uvádza, že s predmetnou odvolacou argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015 uviedol, že: „Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočné zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých skutkových zistené súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení právneho záveru o neplatnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia, t. j. absencia konkretizácie splátky v úkone právneho predchodcu žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ a/alebo úkone podľa § 565 OZ. Z hľadiska dôvodov neplatnosti týchto právnych úkonov pre ich neurčitosť, súd prvej inštancie poukázal tiež na rozhodnutia NS SR riešiace dané právne posúdenie totožného skutkového stavu.
25. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na novelizované znenie OZ účinné od 01. 11. 2024, s ktorým podľa odvolateľa zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku a uviedol, že po novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, respektíve jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je to splnené v tomto prípade), odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie mohol posudzovať vec len podľa účinných ustanovení zákona v čase urobenia hmotnoprávnych úkonov, právny predchodca žalobcu uplatnil práva podľa § 53 ods. 9 OZ do účinnosti novely, ani podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka, ani ustanovenia § 879y OZ nie je možné na vec aplikovať novelizované ustanovenia zák. č. 40/4964 Zb. (OZ).
26. Vzhľadom už len na vyššie uvedené je napadnutý rozsudok v I. výroku o zamietnutí žaloby vecne správny.
27. Odvolateľ v odvolaní namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože výzvu pred zosplatnením a výzvu zosplatňujúcu podľa názoru okresného súdu
nemôže považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu odvolateľ videl aj v súvislosti so skutkovými zisteniami a posudzovaním skúmania bonity žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Odvolací súd už uvedené dôvody odvolania neskúmal, pretože aj keby odvolanie žalobcu bolo v tomto dôvodné, nespôsobilo by to vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa preto týmito odvolacími námietkami odvolateľa nezaoberal.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti, potvrdil aj závislý výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správnych ustanovení zákona a tieto aj vzhľadom na úspech v konaní správne vyložil. Žalovanému právo na náhradu trov konania okresný súd nepriznal len z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.