Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/117/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: ENHANCED INKJET s.r.o. so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 833 573, zastúpený: LAWS, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 729 078, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100484964/2021 zo dňa 24.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly o. i. aj na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019. Správca dane sa zameral na dodávateľa – spoločnosť KIDSPLAY s. r. o. (v kontrolovanom období ako INCLUSIVE4ALL, s.r.o.), IČO: 36 758 779 (ďalej len „spoločnosť KIDSPLAY“).

2. Dňa 02.03.2020 sa uskutočnil výsluch Ing. Juraja Matušku, konateľa žalobcu, ktorý na otázky vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti KIDSPLAY uviedol, že momentálne nebol pripravený na odpoveď, vyjadrí sa dodatočne.

3. Dňa 10.03.2020 sa uskutočnil výsluch A. B., konateľa spoločnosti KIDSPLAY, ktorý uviedol, že (i) bol zamestnancom žalobcu a (ii) potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu. Zo strany svedka neboli predložené listinné dôkazy.

4. Správca dane vydal protokol zo dňa 07.10.2020, ktorý nebol žalobcovi doručený, pretože sa vrátil späť ako „adresát neznámy“. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 24.11.2020.

5. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101873156/2020 zo dňa 01.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 46.452,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019. Správca dane uzavrel, že kontrolou predložených dôkazov boli zistené porušenia ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o DPH“) – žalobca porušil § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, a to tým, že si neoprávnene odpočítal daň z prijatých faktúr od dodávateľa – spoločnosti KIDSPLAY. Správca dane uviedol, že žalobca síce disponoval faktúrami od dodávateľa, ale preverovaním, ktoré správca dane vykonal, nebolo potvrdené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a u niektorých faktúr nebola predložená ani úhrada faktúry. Správcovi dane, aj napriek úsiliu, neboli zo strany spoločnosti KIDSPLAY ako dodávateľa služieb predložené žiadne doklady a ani iné dôkazy preukazujúce vecné plnenie v zmysle kontrolovaných faktúr č. FOD2019016, č. FOD2019017, č. FOD2019018, č. FOD2019019, č. FOD2019020, č. FOD2019021 a č. FOD2019022 (predmetom faktúr boli konzultácie pre projekt Green Print – pre fázu – začiatok montáže, ukončenia montáže, ukončenia montáže a balenie, ukončenia nakládky, začiatok montáže zariadenia, pokračovanie montáže zariadenia a dokončovanie montáže zariadenia).

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.01.2021, pričom považoval závery prvostupňového rozhodnutia za nedôvodné.

7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100484964/2021 zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, ktorý posúdil, že žalobca si odpočítal daň z faktúr od spoločnosti KIDSPLAY len z dôvodu, aby si znížil vykázanú daňovú povinnosť v podanom daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neposkytol správcovi dane dostatočné dôkazy a nepreukázal, že preverované zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili. Správca dane daňovou kontrolou získal také dôkazy, ktoré nenapomohli objasniť sporné dodávky služieb, naopak viedli k pochybnostiam. V takom prípade bolo na žalobcovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 31.05.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu a správca dane dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného v tom, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože neposkytol správcovi dane dostatočné dôkazy a nepreukázal, že preverované zdaniteľné obchody sa uskutočnili. Žalobca mal za to, že preukázal reálnosť deklarovaného obchodu a dodanie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou KIDSPLAY.

9. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služby podľa § 9 zákona o DPH z formálnej stránky predložením kompletnej zmluvnej dokumentácie, podpísanými akceptačnými protokolmi, materiálmi zo školení, vrátane fotodokumentácie, ďalej úhradou ceny za dodané služby predloženými výpismi z účtu a tiež dôkazmi preukazujúcimi ekonomickú prospešnosť daných služieb. Zároveň mal žalobca za to, že dostatočne splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

10. Žalobca uviedol, že slnil všetky svoje zákonné povinnosti pre vznik nároku na odpočet dane, pričom mu žiaden právny predpis nestanovuje žiadnu ďalšiu povinnosť. Ak správca dane zo svojej činnosti zistil skutočnosti, ktoré mu zakladali pochybnosť, je povinný nielen dôkazy odôvodňujúce pochybnosť plne vykonať, ale aj vyvrátiť, a to jednoznačne aj dôkazy predložené daňovým subjektom, pretože týmito dôkazmi daňový subjekt splnil svoje zákonné povinnosti. Ako zásadný dôkaz preukazujúci skutočnosť dodania zdaniteľných plnení žalobca poukázal na uskutočnené školenie na tému – Digitalizácia vo výrobe obalových technológií a inkjetova tlač. Na základe konzultácií bolo možné neskôr zo strany žalobcu uskutočniť dodávky pre svojich zákazníkov. Žalobca navrhol výsluch účastníkov školení. Žalobca podaním zo dňa 25.06.2021 doplnil dôkazy ohľadom konzultácií.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.07.2021, pričom uviedol, že žalobné námietky boli obdobné ako jeho odvolacie námietky, pričom však žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili závery správcu dane a žalovaného. Žalovaný zotrval na tom, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane nevznikol, pretože neboli dodržané podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane definované v § 49 ods. 1 až § 51 zákona o DPH.

12. Žalovaný zhrnul, že dôkazy zistené správcom dane nepreukázali prijatie služby žalobcom v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože správca dane v priebehu výkonu kontroly dokázal, že dodávateľovi žalobcu – spoločnosti KIDSPLAY nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH.

13. Žalovaný uviedol, že dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie zákona o DPH – bolo preukázateľne spochybnené dodanie služby prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho tvrdení a nepreukázal vierohodnosť a správnosť dokladov, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 14.08.2021, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.

15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

16. Na základe a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/117/2021.

17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ju zamietol.

18. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2025 ( ).

19. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

20. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

29. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

30. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

31. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 v sume 46.452,00 eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane má oporu v administratívnom spise.

Všeobecne k východiskám odpočítania dane

32. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového

podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

33. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu.

34. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

K preverovaným zdaniteľných obchodom žalobcu

35. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, správca dane a žalovaný vydali rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, konkrétne dodanie služby deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou KIDSPLAY z dôvodov, že: i) predmetná spoločnosť bola nekontaktná, zásielky z adresy jej sídla sa vracali nedoručené s poznámkou „adresát neznámy“; ii) spoločnosť nepodala daňové priznania DPH za zdaňovacie obdobia jún 2019 a júl 2019, nepriznala a neodviedla DPH z faktúr č. FOD2019016, č. FOD2019017, č. FOD2019018, č. FOD2019019, č. FOD2019020, č. FOD2019021 a č. FOD2019022; iii) v daňovom konaní bol vypočutý A. B., ktorý bol konateľom v spoločnosti KIDSPLAY a je aj zamestnancom žalobcu; iv) správca dane jasne ako v protokole, tak aj v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť KIDSPLAY a žalobca boli personálne prepojené spoločnosti v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

36. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a oboch preskúmavaných rozhodnutí možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Spoločnosť KIDSPLAY nereagovala na písomné výzvy správcu dane, zásielky sa vracali z adresy jej sídla ako neprevzaté, vypočutý svedok A. B. bol konateľom v jednej (spoločnosti KIDSPLAY) a zamestnancom v druhej spoločnosti (u žalobcu). Na preukázanie opaku, napriek výzve pre žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia ohľadom faktúr č. FOD2019016, č. FOD2019017, č. FOD2019018, č. FOD2019019, č. FOD2019020, č. FOD2019021 a č. FOD2019022 doložiť dôkazy ohľadom vyššie uvedených faktúr, tento ich nedoložil, pritom výzvu prevzal dňa 03.07.2020. Rovnako v protokole správca dane jasne popísal pochybnosti ohľadom deklarovaného dodávateľského subjektu, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k obsahu protokolu doručený žalobcovi v zmysle § 31 ods. 4 daňového poriadku dňa 09.10.2020, keďže zásielku riadne doručovanú poštou na adresu sídla vyplývajúcu z obchodného registra Slovenskej republiky neprevzal v zákonnej lehote, vrátila sa späť s pozn. „adresát neznámy“. Žalobca sa v lehote nevyjadril, po lehote sa telefonicky dopytoval u správcu dane na výstup z daňovej kontroly, mal možnosť do protokolu nahliadnuť, ale ani v rámci odvolacieho konania nepredložil listinné dôkazy na preukázanie toho, že deklarovaný dodávateľ dodal fakturované služby. Žalobca až k žalobe pripojil listinné dôkazy ako zmluvu o poskytovaní konzultačných služieb a know how uzatvorenej dňa 01.11.2018 či akceptačné protokoly, ktoré uvádza ako dôkazy, ktorými preukázal dodanie služieb.

37. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobná námietka žalobcu, že správca dane nesprávne a neúplne zistil skutkový stav. Naopak, správca dane, na rozdiel od žalobcu, vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

38. Ako to vyplýva z už ustálenej a vyššie citovanej judikatúry kasačného súdu, v prípade preukazovania splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH leží primárne dôkazné bremeno na daňovom subjekte – v predmetnom prípade na žalobcovi, pričom nepostačuje preukázanie formálnej stránky dodania služby tak, ako to nesprávne tvrdí žalobca v žalobe. Je potrebné, aby bola preukázaná aj materiálna stránka dodania služby, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo. Finančné orgány tak správne ustálili, že obchodné transakcie deklarované na faktúrach č. FOD2019016 až č. FOD2019022 sa reálne neuskutočnili.

39. Žalobca bol ohľadom výzvy na doloženie dôkazov k vyššie uvádzaným faktúram v daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo.

40. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že boli prijaté nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Naviac, uvedenie účtu a zaplatenie faktúry je formálnou podmienkou, ktorej splnenie však pri nesplnení ďalších hmotnoprávnych podmienok, nemá vplyv na nepriznanie práva na odpočítania dane.

41. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré ale nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

42. Nepochybne správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku viazaný iba návrhmi daňového subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní. Na povinnosť uniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu dane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky, ktorými sa má preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane, správca dane súladne s § 24 ods. 4 daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy, ktorých vykonanie navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť, či vykonanie navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní a či sa tento dôkaz vykoná.

43. Žalobca na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení predložil v priebehu daňovej kontroly správcovi dane sporné faktúry a doklady preukazujúce úhrady niektorých faktúr. Správca dane vierohodnosť a preukaznosť týchto podkladov v priebehu daňovej kontroly spochybnil, pričom vychádzal zo (i) zistení o nekontaktnosti dodávateľa žalobcu, ktorého konateľom bol v čase zdaniteľných plnení A. B., ktorý bol aj zamestnancom žalobcu a (ii) z toho, že k deklarovaným službám žalobca včas v daňovom konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálne dodanie deklarovaných plnení. Na základe takto vymedzených zistení správcu dane správny súd považoval žalobcom predložené dôkazy za relevantne spochybnené. Ani ďalším preverovaním žalobcom deklarovaných tvrdení správca dane nemohol prijať záver o úplnosti a dôveryhodnosti žalobcom predložených dokladov.

44. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz v konaní pred súdom (výsluch účastníkov školení ako svedkov), tak tu je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva,

vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu či reparovať pochybenie žalobcu nepreberaním si zásielok na adrese svojho sídla evidovaného v obchodnom registri, a tým nemožnosť reagovať včas na protokol, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, t.j. či boli dodržané príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Dokazovanie sa preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou, a preto súd návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel.

45. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na zamietol

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a 2 ).