Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/75/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, dieťa matky: C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. XXXX/XX, G., a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, G., o návrhu navrhovateľky: I. I., E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - J. K. L., korešpondenčná adresa: G. XX, G., o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 23P/108/2024-121 zo dňa 20.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“, eventuálne „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, 3, § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), a vecne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rodičovské práva a povinnosti vymedzujú tri základné oblasti, a to právo dieťa vychovávať, zastupovať ho (zákonný zástupca) a právo spravovať jeho veci a majetok; patria rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva - otcovi. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výkone. Najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností je vždy záujem dieťaťa. V prípade, ak jeden z rodičov nežije, je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý rodič sám. Pokiaľ by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné opatrenia, akým je aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl. Zákona o rodine).

3. V zmysle Čl. 41 ods. 4 je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. Osobná starostlivosť je teda pojem užší ako výchova. Náhradná starostlivosť pomenúva inštitút, ktorý nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Aj v prípade umiestnenia dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti, sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední jeho rodičia.

4. Náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti je: a) nevyhnutnosť, čo znamená, že ju možno nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť, čo znamená, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky nedostatočnej a úplne chýbajúcej starostlivosti zo strany rodičov. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach, napr. ak rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú alebo nemajú vôbec záujem o dieťa, dlhotrvajúca choroba rodičova, dlhodobý pobyt jediného žijúceho rodiča v zahraničí a pod.. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti predstavuje podstatný a faktický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, pretože týmto inštitútom sa nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa.

5. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá má prioritné miesto pred inými jej formami (pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť) je náhradná osobná starostlivosť podľa § 45 zákona o rodine, resp. spoločná náhradná starostlivosť podľa § 46 zákona o rodine, ktorú charakterizuje práve prostredie blízke dieťaťu. Zákon o rodine v § 45 neurčuje žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča, preto aj pri rozhodovaní o tejto forme náhradnej starostlivosti je súd povinný subsidiárne aplikovať § 44 zákona o rodine a z neho plynúce podmienky na prijatie takéhoto rozhodnutia. Súd teda môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby než rodiča, ak rodičia osobnú starostlivosť z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má totiž každé dieťa okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Rodičovi bude rozhodnutím súdu o zverení jeho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti fakticky zasiahnuté do jeho práva mať dieťa u seba (toto mu bude odňaté úplne), do jeho práva určiť miesto pobytu dieťaťa (odvodzuje sa od miesta pobytu náhradného rodiča, nie rodiča), do jeho práva rozhodovať o dieťati (môže rozhodovať len v iných než bežných veciach) a do jeho práva výchovne na dieťa pôsobiť (obmedzilo sa fakticky na čas styku). V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti je pritom konajúci súd povinný vziať do úvahy len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či sa skutočne žiadny z rodičov nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať (t. j. nevyhnutnosť náhradnej osobnej starostlivosti), pričom záver svedčiaci o tom, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa musí vychádzať zo starostlivého a spoľahlivého objasnenia týchto okolností. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nemá byť trvalým riešením, po nariadení ktorého sa súd uspokojí s faktom, že o dieťa je osobne postarané. Je to len prvý krok v zabezpečení jeho práv. Následne musí štát urobiť všetky ostatné možné kroky na to, aby toto riešenie nebolo definitívne a aby sa v čo najkratšom čase obnovila rodičovská starostlivosť o dieťa (bližšie pozri Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019. s. 271 až 294).

6. V konaní o výchovu maloletého dieťaťa treba zisťovať príčiny, ktoré ovplyvnili vzťahy medzi rodičmi a maloletými deťmi a inými osobami, ktoré sa podieľajú na výchove maloletého. (R 31/1966).

7. Starostlivosť o deti a ich výchovu je ústavným právom rodičov tak, ako je ústavným právom detí právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalšie osoby môžu nahradiť výchovné pôsobenie rodičov, iba ak žiadny z rodičov nemôže, resp. nechce svoje úlohy vo výchove dieťaťa plniť. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov a predpokladom pre vyslovenie tohto výchovného opatrenia je, že vyžaduje to záujem maloletého dieťaťa. (IV. ÚS 271/08).

8. Základným elementom rodinného života je spolužitie rodičov a detí a ich vzájomné prežívanie obojstrannej prítomnosti (rozhodnutie ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku z 26. 2. 2002, sťažnosť č. 46544/99, bod 58; už citované rozhodnutie vo veci Bronda proti Taliansku, bod 51), pričom práve v tomto rámci sa má uskutočňovať starostlivosť o dieťa a jeho výchova zo strany rodičov. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň nachádza svoje vyjadrenie v , pričom na rovnakom mieste zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Jeho obsahovou

náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s odlúčením maloletých detí od rodičov (PL. ÚS 14/05). Väzba medzi rodičom a dieťaťom totiž predstavuje najprirodzenejšiu ľudskú väzbu a jeden z prvoradých predpokladov ľudského vývoja (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2244/09, bod 43). Akékoľvek opatrenie štátu narúšajúce túto väzbu, resp. spoločný život rodičov a detí tak znamená zásah do práva na rodinný život. (rozsudok veľkého senátu ESĽP vo veci K. a T. proti Fínsku z 12. 7. 2001, sťažnosť č. 25702/94, bod 151, rozhodnutie vo veci Johansen proti Nórsku zo 7. 8. 1996, bod 52).

9. Rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, ktorý musí byť založený na dostatočných relevantných argumentoch motivovaných záujmom maloletého dieťaťa (rozhodnutie veľkého senátu ESĽP vo veci Scozzari a Giunta proti Taliansku z 13. 7. 2000, sťažnosť č. 39221/98 a 41963/98) (I. ÚS 26/2021).

10. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej dlhodobo, od roku 2011 nevykonáva starostlivosť o maloletú, nezaujíma sa o ňu, nestretáva sa s ňou, maloletá ju prakticky nepozná. Maloletá však má otca, ktorému je zverená do osobnej starostlivosti a ktorý zabezpečoval starostlivosť o maloletú A. až do času, kedy maloletá odišla bývať k starej mame (navrhovateľke), čo bolo v lete 2024. Od tohto obdobia je maloletá v osobnej starostlivosti starej mamy (navrhovateľky). Z vyjadrení otca jednoznačne vyplýva, že chce aj naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletú, s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Vykonaným šetrením bolo zistené, že v domácnosti otca má maloletá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že v predmetnej veci nie je splnená podmienka stanovená v § 44 ods. 1 Zákona o rodine, a teda že rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloletú A.. Splnenie tejto podmienky sa vzťahuje na matku maloletej, nie však na jej otca. V predmetnej veci je však potrebné zaoberať sa aj špecifikami daného prípadu, ktoré treba vyhodnocovať individuálne. V prejednávanej veci je nesporné, že maloletá A. aktuálne odmieta návrat do domácnosti otca. Súd v priebehu konania vypočul maloletú A., za účelom zistenia jej názoru. Pri vyhodnocovaní názoru prejaveného maloletou je však potrebné brať do úvahy zdravotný stav maloletej. Maloletá A. trpí miernou duševnou zaostalosťou a významnými poruchami správania. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, má nastavenú medikamentóznu liečbu. Maloletá počas pohovoru neustále opakovala, že sa k otcovi vrátiť nechce, že ho nemá rada, že ju otec bil, že sa uňho necíti dobre. V prípade maloletej A., s ohľadom na jej diagnózu, je potrebné brať do úvahy to, do akej miery dokáže ona sama vyhodnotiť jej vzťah s otcom, taktiež je potrebné zvážiť, do akej miery je jej aktuálne správanie a citové prežívanie ovplyvnené navrhovateľkou, u ktorej od leta 2024 býva. Nesporným faktom je, že vzťah medzi navrhovateľkou a otcom maloletej je zlý, je teda logické, že negatívne nastavenie navrhovateľky voči otcovi maloletej sa prenáša na maloletú, o to viac, keď sú u maloletej prítomné sociokomunikačné deficity, oslabené porozumenie, oslabená reciprocita (uvedené vyplýva z lekárskych správ založených v spise). Obvinenia zo strany navrhovateľky, že otec maloletú bije, že ju psychicky vydiera, taktiež tvrdenie o tom, že sa maloletá mala pokúsiť o samovraždu skokom z vyvýšenej budovy, ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení navrhovateľky. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že navrhovateľka už v roku 2014 rovnako obvinila otca z fyzického a psychického týrania maloletej, podala návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na otca podala trestné oznámenie. Jej tvrdenia sa však ani v roku 2014 nepreukázali a navrhovateľka vtedy svoj návrh vzala späť. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky musí brať súd do úvahy, okrem splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, najmä najlepší záujem maloletej A.. Súd v zmysle vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda civilné mimosporové konanie, urobil dopyt na školu, ktorú maloletá navštevuje, taktiež si vyžiadal lekárske správy týkajúce sa maloletej, a to najmä za účelom posúdenia, aký má vplyv pobyt maloletej u starej mamy (navrhovateľky) na maloletú. Zo správy, ktorú predložila škola, ktorú maloletá navštevuje, vyplýva, že po nástupe maloletej do prvého ročníka, t. j. v septembri 2024, neboli žiadne problémy. Postupne sa však situácia ohľadom maloletej A. zhoršovala, z predloženej správy vyplýva, že A. má aktuálne skrátené vyučovanie na dve vyučovacie hodiny denne, v škole býva len do 10:00 hod., nevzdeláva sa však podľa individuálneho študijného plánu. Výrazné zhoršenie jej správania nastalo v novembri 2024, je konfliktná, výbušná, jej reakcie sú neadekvátne, agresívne a útočné. Študijný odbor ju nezaujíma, štúdium nezvláda. Nemožno teda konštatovať, že by v dôsledku pobytu u navrhovateľky došlo k zlepšeniu zdravotného stavu resp. vnútorného prežívania maloletej. Z poslednej lekárskej správy zo dňa 04.12.2024 vyplýva, že v prípade pretrvávajúcich problémov v správaní, bude potrebné doplniť vyšetrenia, a to aj za účelom vylúčenia diagnózy PAS (porucha autistického spektra). Je pravdou, že v lekárskej správe z 12.06.2024 bolo doporučené dohodnúť pobyt u starej mamy, uvádza sa však

pobyt, nie trvalá starostlivosť starej matky a úplné vylúčenie otca zo starostlivosti o maloletú. Taktiež sa v tejto správe uvádza, že v prípade pretrvávajúcich problémov je nutné zvážiť umiestnenie maloletej do diagnostického centra. Súd má za to, že problémy v správaní v maloletej A. pretrvávajú naďalej, resp. zo správy predloženej školou možno vyvodiť, že dochádza k zhoršeniu, pokiaľ ide o poruchy správania. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.01.2025 uviedla, že maloletá A. bola dvakrát u psychologičky v Centre poradenstva a prevencie, pričom na poslednom stretnutí im bolo povedané, že psychologička má toho veľa, bolo by vhodné nájsť iného psychológa. Navrhovateľka sa vyjadrila, že uvedené nie je v jej možnostiach a že budú čakať na ďalší termín, ktorý dostanú v Centre poradenstva a prevencie. Pri aktuálnom stave maloletej A., pri pretrvávajúcich, resp. zhoršujúciejavoch poruchy správania, uvedenú zdravotnú resp. psychologicko-poradenskú starostlivosť o maloletú súd rozhodne nepovažuje za dostatočnú. Pri pohovore maloletá A. navyše uviedla, že keď príde domov zo školy, väčšinou okolo desiatej hodiny doobeda, trochu poupratuje a ľahne si spať, väčšinu dňa prespí, nemá žiadnych kamarátov, nikam nechodí, nemá záujem na tom niečo zmeniť, čas trávi aj na internete a sociálnych sieťach. Keď príde domov navrhovateľka okolo 17:00 hod., A. ešte spí. Súd nepovažuje takýto spôsob života za vhodný pre šestnásťročné dieťa a už vôbec nie za súladný s jej najlepším záujmom. Súd si je vedomý toho, že maloletá A. má limity, pokiaľ ide o nadväzovanie sociálneho kontaktu, vzhľadom na jej zdravotný stav, avšak aj deti s poruchami správania, pri správnom nastavení liečby a psychologického poradenstva, môžu a súd je presvedčený že aj vedú plnohodnotnejší život, ako aktuálne vedie maloletá A.. V neposlednom rade je potrebné sa zamyslieť aj nad jej aktuálnou dochádzkou do školy, zvážiť, či táto škola je pre A. vhodná, či ju dokáže zvládnuť a či nie je na mieste zvážiť prestup do inej školy. Bez ohľadu na to, ako dobré sú úmysly navrhovateľky vo vzťahu k maloletej A., súd má vážne pochybnosti o tom, či navrhovateľka dokáže zabezpečiť pre maloletú A. zdravotnú starostlivosť na takej úrovni, ako to maloletá aktuálne potrebuje. Hoci maloletá A. prejavila jednoznačný názor, že u otca bývať nechce, že chce ostať u starej mamy, súd musí zohľadňovať predovšetkým jej najlepší záujem, pričom zdravotný stav maloletej, aktuálna situácia, aktuálny spôsob života, ktorý vedie, prevyšujú nad názorom prejaveným maloletou, pričom ako už bolo uvedené vyššie, aj názor prejavený maloletou treba posudzovať v kontexte jej zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich limitov, ktoré má v oblasti správania a nadväzovania sociálnych kontaktov či vnútorného prežívania a vyhodnocovania medziľudských vzťahov, v ktorých žije. Súd opätovne zdôrazňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do výchovy inej osoby než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov. Takéto zverenie sa musí vždy opierať o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa (R64/1968). Ako už bolo uvedené vyššie, súd nezistil na strane otca žiadnu takú prekážku, ktorá by mu bránila zabezpečovať starostlivosť o maloletú A., pričom návrh navrhovateľky posudzoval aj v kontexte najlepšieho záujmu maloletej. Súd vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľky nepovažoval za dôvodný, taktiež sa spĺňajúci požiadavky stanovené ustanovením Zákona o rodine, a už vôbec nie zohľadňujúci najlepší záujem maloletej, preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

11. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci. V prípade, že by odvolací súd aj z dôkazov uvedených navrhovateľkou, ktoré sa nachádzajú v spise považoval návrh navrhovateľky za dôvodný a zákonný navrhovateľka žiada rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedla, že formálne podmienky uvedené v § 45 ods. 1, 2 Zák. o rodine navrhovateľka spĺňa, keďže je babkou maloletej a vedie usporiadaný život, založený na kresťanských hodnotách, ktorými sa drží vo svojom každodennom živote. Pokojné prostredie pre život sa javí a vyplýva to aj z dokazovania vykonaného súdom ako esenciálna podmienka pre to, aby maloletá dokázala zvládať svoje povinnosti dieťaťa a to najmä absolvovanie strednej školy a získanie vedomostí a zručností, ktoré jej môžu pomôcť sa v dospelosti o seba postarať a uživiť. Výsluch maloletej, ktorá má 16 rokov ukázal, ako vníma v súčasnej dobe svojho otca a prostredie v ktorom žila do leta 2024. Je to priestor pre život, s ktorým sa nedokáže psychicky stotožniť, pôsobí na ňu deštrukčne a jej kategorické stanoviská ukazujú, že potrebuje pokojnejšie miesto na život. Podľa jej vlastného vyjadrenia je to domácnosť babky, ktorá napriek dvojgeneračnému rozdielu je pre jej duševné zdravie a rozvoj akceptovateľná osoba. Keďže maloletá je už vo veku, kde dokáže sformulovať svoje pocity, vnímanie starostlivosti blízkych osôb o seba, ich vplyv na jej psychiku, duševnú pohodu a rozvoj osobnosti, navrhovateľka má za to, že prvostupňový súd nepriložil pri rozhodovaní dostatočnú relevanciu jej osobnej výpovedi. Jej výpoveď

odráža vnímanie domácností jej otca počas jej celého detstva a to kam tento vzťah dospel v čase jej dospievania. Túto genézu vývoja vzťahu otec - dcéra s prihliadnutím na osobné okolnosti oboch, súd pri rozhodovaní nezohľadnil a nevyhodnocoval tak ako by v tomto konaní bolo potrebné. Súd zároveň podrobne nepreskúmal okolnosti pokusu o samovraždu maloletej, čo je v prípade jej preukázania vážny dôkaz o nemožnosti zdravého fungovania domácnosti otec a dcéra v tejto fáze ich života. Ak maloletá osoba čo i len uvažuje o dobrovoľnom ukončení života, už to je dôkaz o tom, že potrebuje odbornú pomoc a pokojnejšie prostredie na vrátenie psychickej pohody a istoty, že jej život má zmysel. V tomto prípade, nešlo len o úvahy, ale o reálny pokus dobrovoľne ukončiť svoj život. Toto je pre súd moment, ktorý nesmie podceniť a vykonať dostatočné preverenie takejto udalosti v živote maloletej či nastala alebo či o takom konaní uvažovala a z akých dôvodov. Taktiež súd neskúmal podrobne zmenu psychického rozpoloženia maloletej po presťahovaní k babke od leta 2024, voči tomu ako prežívala psychicky a fyzicky maloletá život v domácnosti otca pred letom 2024. Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a neúplne zistil skutočný stav vecí pre meritórne rozhodnutie.

13. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že odporúča, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil ako vecne správny.

14. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že s návrhom na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nakoľko maloletej pobyt u navrhovateľky neprospieva, jej správanie sa nezlepšilo, ale dokonca zhoršilo. Nevidí dôvod na to, aby maloletá zostala bývať u navrhovateľky a súhlasí s rozhodnutím Mestského súdu Bratislava II, ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

16. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh navrhovateľky na zverenie maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti.

17. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd nevykonal potrebné dokazovanie, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a je predčasné.

19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04

- M.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

20. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

22. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

23. Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

24. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu ( ), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje .

25. Odvolacie námietky navrhovateľky smerovali predovšetkým k nedostatočne zistenému skutočnému stavu veci, keď výsluch maloletej, ktorá má 16 rokov ukázal, ako vníma v súčasnej dobe svojho otca a prostredie v ktorom žila do leta 2024, nepreskúmal okolnosti pokusu o samovraždu maloletej, čo je v prípade jej preukázania vážny dôkaz o nemožnosti zdravého fungovania domácnosti otec a dcéra v tejto fáze ich života. Poukázala na to, že ak maloletá osoba čo i len uvažuje o dobrovoľnom ukončení života, už to je dôkaz o tom, že potrebuje odbornú pomoc a pokojnejšie prostredie na vrátenie psychickej pohody a istoty, že jej život má zmysel. Taktiež súd neskúmal podrobne zmenu psychického rozpoloženia maloletej po presťahovaní k babke od leta 2024, voči tomu ako prežívala psychicky a fyzicky maloletá život v domácnosti otca pred letom 2024.

26. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 písm. a), 4 ZoR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

27. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

28. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť).

29. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky za akých môže súd rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v bodoch 8 až 11. rozhodnutia, avšak aj s ohľadom na individuálnosť prípadu (zdravotné postihnutie maloletej) nevykonal dostatočné dokazovanie a vec nesprávne na základe neúplne zisteného skutočného stavu veci vyhodnotil.

31. Ako vyplýva z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/41/2011-25 zo dňa 31.05.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená vyživovacia povinnosť k maloletej vo výške 100,- eur mesačne. Matka odišla od maloletej 14.01.2011, od toho času sa o maloletú staral otec a navrhovateľka. V školskom roku 2023/2024 navštevovala maloletá deviaty ročník Špeciálnej základnej školy s materskou školou, K. X, G.. Dochádzku mala pravidelnú, vymeškané hodiny mala z dôvodu zdravotných problémov a hospitalizácie. Otec sa zaujímal o vzdelávanie, pravidelne komunikoval s triednou učiteľkou. Stará mama (navrhovateľka) sa taktiež zaujímala o vzdelávanie maloletej. Maloletá dosahovala priemerné výsledky, jej správanie bolo aj konfliktné, nerozumela sociálnym interakciám a situáciám medzi spolužiakmi, často vyrušovala, sústavne sa rozprávala a provokovala spolužiakov. V školskom roku 2024/2025 nastúpila maloletá do prvého ročníka Spojenej školy internátnej, Dúbravská cesta 1, Bratislava a zo správy školy zo dňa 12.12.2024 vyplýva, že dochádzka maloletej bola spočiatku dobrá, no aktuálne má vymeškaných 287 hodín. Na začiatku školského roka neboli s maloletou problémy, škola komunikovala s navrhovateľkou aj s otcom maloletej. Výrazné zhoršenie správania u maloletej nastalo v novembri 2024, maloletá na hodinách vyrušuje, je podráždená, reaguje neadekvátne, agresívne a útočne, často je nutné riešiť konflikty medzi ňou a triedou. Chodenie do školy ju podľa jej slov veľmi unavuje, ráno sa jej ťažko vstáva, býva ospalá, podráždená, prácu na odbornom výcviku vníma ako náročnú, učebný odbor ju nezaujíma. Pre výbušnosť škola žiadala čo najskorší termín u psychiatra.

32. Podľa lekárskej správy zo dňa 18.10.2024 (NÚDCH Bratislava, psychiatrická ambulancia) maloletá má diagnostikovanú miernu duševnú zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo liečby. Odporúčané bolo navštíviť Centrum poradenstva a prevencie, vyšetriť intelekt, prehodnotiť školu, odporúčané bolo skrátenie vyučovania, stav maloletej si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany druhej osoby.

33. Ako uviedol už súd prvej inštancie, náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti je: a) nevyhnutnosť, čo znamená, že ju možno nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach.

34. Súd vo veci vypočul aj maloletú, ktorá sa vyjadrila negatívne vo vzťahu k otcovi, má rada babku u ktorej chce byť, ktorá ju má rada, zaujíma sa o ňu, rozpráva sa s ňou. Tiež uviedla, že berie lieky proti depresii, ktoré ju uspávajú.

35. Ako správne uviedol súd prvej inštancie maloletá A. trpí miernou duševnou zaostalosťou a významnými poruchami správania. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, má nastavenú medikamentóznu liečbu. Maloletá počas pohovoru neustále opakovala, že sa k otcovi vrátiť nechce, že ho nemá rada, že ju otec bil, že sa uňho necíti dobre. V prípade maloletej A., s ohľadom na jej diagnózu, je potrebné brať do úvahy to, do akej miery dokáže ona sama vyhodnotiť jej vzťah s otcom, taktiež je potrebné zvážiť, do akej miery je jej aktuálne správanie a citové prežívanie ovplyvnené navrhovateľkou, u ktorej od leta 2024 býva. Nesporným faktom je, že vzťah medzi navrhovateľkou a otcom maloletej nie je dobrý a negatívne nastavenie navrhovateľky voči otcovi maloletej sa môže prenášať na maloletú, o to viac, keď sú u maloletej prítomné sociokomunikačné deficity, oslabené porozumenie, oslabená reciprocita (uvedené vyplýva z lekárskych správ založených v spise). Hoci pokusy o samovraždu u maloletej neboli preukázané, je potrebné sa vysporiadať s tým, že už v roku 2014 navrhovateľka obvinila otca z fyzického a psychického týrania maloletej, hoci uvedené preukázané nebolo. Schopnosť rodiča sa postarať o maloleté dieťa nespočíva iba v zabezpečení materiálnych potrieb maloletej, ale treba prihliadať aj na psychické zdravie maloletej a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dôležité je z akého dôvodu má maloletá voči otcovi postoj ako vyplynul z jej výpovede.

36. Správa zo školy z 12.12.2024 nesvedčí v prospech navrhovateľky, keď zo správy, ktorú predložila škola, ktorú maloletá navštevuje vyplýva, že po nástupe maloletej do prvého ročníka, t. j. v septembri 2024, neboli žiadne problémy, postupne sa však situácia ohľadom maloletej A. zhoršovala. Výrazné zhoršenie jej správania nastalo v novembri 2024, je konfliktná, výbušná, jej reakcie sú neadekvátne,

agresívne a útočné. Študijný odbor ju nezaujíma, štúdium nezvláda. Nemožno teda konštatovať, že by v dôsledku pobytu u navrhovateľky došlo k zlepšeniu zdravotného stavu resp. vnútorného prežívania maloletej. Z lekárskej správy zo dňa 04.12.2024 vyplýva, že v prípade pretrvávajúcich problémov v správaní, bude potrebné doplniť vyšetrenia, a to aj za účelom vylúčenia diagnózy PAS (porucha autistického spektra). Ako vyplýva z pohovoru maloletej A., keď príde domov zo školy, väčšinou okolo desiatej hodiny doobeda, trochu poupratuje a ľahne si spať, väčšinu dňa prespí, nemá žiadnych kamarátov, nikam nechodí, nemá záujem na tom niečo zmeniť, čas trávi aj na internete a sociálnych sieťach. Keď príde domov navrhovateľka okolo 17:00 hod., A. ešte spí a súd prvej inštancie uviedol, že nepovažuje takýto spôsob života za vhodný pre šestnásťročné dieťa a už vôbec nie za súladný s jej najlepším záujmom. Nevysporiadal sa však s tým, čo môže byť dôsledkom zhoršeného správania maloletej, čo môže byť príčinou toho, že väčšinu dňa prespí, keď je nepochybné, že maloletá užíva lieky, ktoré podľa jej vyjadrenia ju uspávajú. Z uvedeného tak nie je bez pochybností vylúčené, že na zhoršení správania sa maloletej, ale aj toho, že väčšinu dňa prespí môže byť aj medikamentózna liečba, ktorú maloletá užíva. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že hoci v lekárskej správe zo 12.06.2024 bolo doporučené dohodnúť pobyt u starej mamy, nie trvalá starostlivosť starej matky a úplné vylúčenie otca zo starostlivosti o maloletú, ide o správu z júna 2024, navyše takáto správa zároveň nevylučuje aj starostlivosť o maloletú zo strany starej matky, pokiaľ by dospel k dôvodnosti návrhu. Je nutné tiež konštatovať, že odvolacie námietky navrhovateľky v tom, že ak maloletá osoba čo i len uvažuje o dobrovoľnom ukončení života, je dôkazom o tom, že potrebuje odbornú pomoc a pokojnejšie prostredie na vrátenie psychickej pohody a istoty, že jej život má zmysel a v kontexte aj s ohľadom na uvedené posúdiť, či záujem maloletej byť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nebol dôvodný. Pokiaľ súd konštatoval, že nezistil na strane otca žiadnu takú prekážku, ktorá by mu bránila zabezpečovať starostlivosť o maloletú A., pričom návrh navrhovateľky posudzoval aj v kontexte najlepšieho záujmu maloletej, na vyššie uvedené však súd prvej inštancie nedal odpoveď, v tomto smere ani nevykonal potrebné dokazovanie, preto jeho závery o zamietnutí návrhu navrhovateľky považuje odvolací súd za predčasné.

37. Pretože súd prvej inštancie v súvislosti rozhodovaním o návrhu navrhovateľky nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ) a jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa a c) zrušiť a vec podľa vrátiť v danom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľky, ale aj otca maloletej ohľadom aktuálnej situácie maloletej, či aj naďalej maloletá má zhoršené správanie, za týmto účelom si vyžiada správu zo školy, či sa kontaktuje s otcom, či maloletá užíva lieky predpísané lekárom pedopsychiatrom, ak áno, či pravidelne, podľa predpisu lekára, prípadne vypočuť lekára ohľadom možných účinkov na správanie maloletej, ale aj za účelom zistenia vhodného umiestnenia maloletej do starostlivosti a zistiť aj to, či maloletá bola podrobená vyšetreniu odporučenému podľa lekárskej správy zo dňa 04.11.2024 a podľa zistení posúdiť dôsledky v súvislosti so správaním maloletej. Posúdi okolnosti, ktoré viedli k správaniu sa maloletej aj vo vzťahu k otcovi, prípadne vykoná ďalšie dokazovanie, ktoré vyvstane zo zisteného stavu a s ohľadom na vyššie uvedené odvolacím súdom načrtnuté zistenia opätovne posúdi návrh navrhovateľky, prípadne aj nároky s ním súvisiace, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa , a sa náležite vysporiada aj s relevantnou argumentáciou účastníkov.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

40. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 ).

41. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a 2 ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).