Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-82-2021.pdf
PDF · 102.27 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/82/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: C. M.P., G.. XX.X.XXXX, K. O. X, C. - A. M., U. J. XXX,XX N. s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 506,85 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 506,85 EUR od 1.3.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou do upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.5.2021 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 506,85 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 506,85 EUR od 1.3.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu/zmluvy č. Q., Q.XXXXXXXX. V zmysle predmetnej Zmluvy/zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu/karty s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Žalobca pri uzavretí dodatku/dodatkov k zmluve/zmluvám odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie/zariadenia za kúpnu cenu uvedenú v dodatku/ dodatkoch k zmluve/zmluvám s dohodnutou zmluvnou pokutou. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 121,24 EUR porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve/zmluvám, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu/zmluvné pokuty spolu vo výške 249,21 EUR. Zmluvnú pokutu v sume 131,25 EUR si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č Q.. Zmluvnú pokutu v sume 117,96 EUR si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. Q.. Žalobca uzavrel so žalovaným dohodu o splátkach č. XXXXXXXXXX z 25.6.2019, v ktorej sa zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach sumu 148,80 EUR v splátkach po 6,20 EUR. Žalovaný neuhradil 22 splátok. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb, zmluvnej pokuty/zmluvných pokút, nezaplatených splátok za telekomunikačné zariadenie/zariadenia predstavuje
celkom sumu 506,85 EUR. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 1.3.2020. Žalovaný bol na zaplatenie dlhu vyzvaná v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. 3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a doručil nasledovné dôkazy: Zmluva o poskytovaní verejných služieb z 10.4.2019, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.4.2019, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.6.2019, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.6.2019, dohoda o splátkach zo dňa 25.6.2019, pokus o pokonávku zo dňa 20.1.2020, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX a výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby zo dňa 8.4.2021. 4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrh na vykonanie dokazovania vyššie citovanými dôkazmi. 5. V upomínacom konaní bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz dňa 31.5.2021 sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorý sa nepodarilo do vlastných rúk doručiť žalovanému a na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.8.2021 adresovanú žalobcovi v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. s poukazom na § 10 ods. 2, ods. 3 citovaného zákona žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, ktorým je Okresný súd Košice I. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 2.9.2021 postúpil vec Okresnému súdu Košice I na prejednanie a rozhodnutie. 6. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v súlade s ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany. 7. Žalovaný sa k podanej žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v súlade s ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany. 8. Podľa ust.§ 177 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. 9. Podľa ust. § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
10. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 CSP, rozhodol súd bez nariadenia pojednávania dňa 10.1.2022 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej poskytovateľ služby aktivovala žalovanému účastnícky program Go 30 eur so službami CLIP, Prístup k internetu s mobilným telefónom I. S. XXXX K.. Za poskytnuté služby žalobca vystavil žalovanému 5 faktúr a vyzval viackrát žalovaného na ich zaplatenie. Žalovaný doposiaľ nič nezaplatil a je v omeškaní.
12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
13. Podľa ust. § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
14. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa ust. § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
18. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Predmetom konania je záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb. Žalobca bol od uzavretia zmlúv v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.).
21. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej uzavretím vznikla žalobcovi povinnosť poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované mesačné služby vo výške, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si svoju povinnosť zo zmlúv a dodatkov splnil a dohodnuté telekomunikačné služby žalovanému poskytol, čo preukázal predloženými faktúrami. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a mobilný telefón v dohodnutej lehote splatnosti nesplnil.
22. Žalovaný sa zmluvou o poskytovaní verejných služieb po dobu 24 mesiacov zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb, ktoré sú uvedené v cenníku pre poskytovanie služieb podniku platnému ku dňu podpisu zmluvy, dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou, cenníkom, osobitnými podmienkami pre poskytovanie zvoleného programu služieb, ak boli pre zvolený program služieb vydané a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb. Podnik sa zaviazal aktivovať a poskytovať program služieb. V dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom, vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie, predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody pozostáva z celkovej sumy zľavy, zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových služieb) a/alebo z neakciovej ceny poskytnutej účastníkovi na základe zmluvy ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti.
23. Žalovaný sa Dodatkom k Zmluve zaviazal, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom služieb a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podľa zmluvy a nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a tiež, že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa spoločnosť Orange Slovensko, a.s. a žalovaný dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku (spoločnosť Orange Slovensko, a.s. voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Ak žalovaný poruší zmluvnú povinnosť počas doby viazanosti je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške149 EUR. Žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón značky I. S. XXXX K. (maloobchodná cena: 150 EUR) cena po uplatnení zľavy 1,-EUR + poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške 11,-EUR. 24. Žalobca sa so žalovaným dohodol na splátkach z kúpnej ceny (180 EUR) za zariadenie - mobilný telefón I. M.N. XX L. W. tak, že prvú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 31,20 EUR zaplatí žalovaný bez zbytočného odkladu po uzatvorení dohody a zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 148,80 EUR v 24 mesačných splátkach po 6,20 EUR vrátane s DPH. Žalovaný neuhradil 22 splátok. 25. Súd posudzoval obsah zmlúv a dodatkov z hľadiska dodržania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnými požiadavkami ustanovenými vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ).
26. Z prejednávanej veci vyplýva a je evidentné, že hodnota zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti zodpovedá výške zľavy zo spotrebiteľskej ceny poskytnutých služieb žalobcom, poskytnutie ktorých žalobca podľa zmluvného textu výslovne podmienil prevzatím záväzku žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a tiež v jeho povinnosti riadne hradiť cenu za žalobcom poskytované služby, na ktoré sa zmluvne zaviazal. Je logicky a celkom opodstatnený ekonomický záver žalobcu poskytnúť žalovanému na začiatku ich zmluvného vzťahu hodnotovú výhodu, ktorú si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou žalovaného po istý čas, v ktorom by pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, pravidelnými úhradami za služby žalovaným dosiahol očakávaný obrat a z neho pokryl náklady a prirodzene dosiahol tiež zisk. Žalovaný si slobodne a bez nátlaku vybral spoločnosť Orange Slovensko a.s. ako dodávateľa hlasových služieb, televíznych služieb a služieb internetového prístupu, sám si vybral okruh služieb, ktoré mu boli poskytnuté. Od týchto skutočností sa odvíjala aj dohodnutá výška zmluvnej pokuty a žalovaný svojím správaním - výberom ponúknutých služieb ovplyvnil výšku zmluvnej pokuty. Súd má za to, že súhrn práv a povinností žalobcu a žalovaného netrpí nerovnováhou na ujmu žalovaného ako spotrebiteľa, zmluvná pokuta je primeranou sankciou za nesplnenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Ťažisko posudzovania spotrebiteľskej prípustnosti zmluvnej pokuty musí podľa názoru súdu spočívať predovšetkým na porovnaní jej výšky s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti a to v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. Sankcia v podobe zmluvnej pokuty musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť teda primeraná jej výška, ktorá nemôže plniť funkciu „strašiaka“, ale predovšetkým plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku a ich zmyslom je zabezpečiť splnenie povinnosti, ktoré sú obsahom záväzkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške. Táto musí byť dojednaná písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Premietnuc vyššie uvedené úvahy, súd uzatvára, že model vzájomnej akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dôvodom uzavretia zmlúv bolo pre žalovaného získanie služieb poskytovaných žalobcom
ako dodávateľom za výhodnú cenu, pričom žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný ani žalobcom nútený uzatvoriť tieto zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Vzhľadom na výhodu, ktorú na základe uzavretia zmlúv žalovaný získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa.
28. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený v celom rozsahu, a žalobcovi okrem sumy 257,64 EUR, ktorá predstavuje pohľadávku vzniknutú neplatením ceny za poskytované služby vyúčtovanej jednotlivými vyššie uvedeným faktúrami, priznal aj zmluvné pokuty v uplatnenej výške 249,21 EUR.
29. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalovaný nezaplatením vystavených faktúr riadne a včas sa dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, a preto súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Súd posudzoval výšku požadovaného úroku z omeškania v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že výška úroku z omeškania je v danom prípade 5 % ročne, nakoľko ku dňu 10.4.2019 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0 %. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Prvý deň omeškania z jednotlivých dlžných súm je nasledujúci deň po splatnosti tej - ktorej faktúry.
33. Podľa ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).