Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1151-2025.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1151/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., C. , D.: XX XXX XXX, C. C. E. X, XXX XX F. - G. H. I., právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: G. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX K. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 936,40 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a . II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.04.2025 domáhal od povinného vymoženia 936,40 Eur s prísl., na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 17.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.11.2007 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. k. A. XXXX/XX zo dňa 04.03.2020 a Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 05.08.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2011 spolu s prílohou k zmluve o postúpení a predexekučnú výzvu zo dňa 21.02.2025.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu
priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
8. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
9. Exekučný súd po preskúmaní návrhu oprávneného na výkon exekúcie vrátane jeho príloh zistil, že oprávnený nepriložil k svojmu podaniu spotrebiteľskú zmluvu, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom vymáhaného nároku je plnenie vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej osobou povinným a právnym predchodcom oprávneného. Exekučný súd preto dňa 27.05.2025 vyzval oprávneného (doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu oprávneného dňa 02.06.2025), aby v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy súdu doplnil spotrebiteľskú zmluvu a ďalšie dokumenty, na ktoré odkazuje.
10. Oprávnený vo väzbe na uvedenú výzvu súdu dňa 09.06.2025 uviedol, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj podľa zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK. Ustanovenie § 9 ods. 1 ZoUNEK presne definuje, čo je potrebné priložiť k takémuto repodaju, pričom sa jedná o: a) exekučný titul, b) upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo c) uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. Predmetné ustanovenie teda žiadnym spôsobom neuvádza obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. Ak je súd toho názoru, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ ide o predloženie listín) aj ust. § 48 ods. 4 Exekučného poriadku a dodatočne náležitosti uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, tak predmetný názor oprávnený považuje za nesprávny z viacerých dôvodov. V tejto súvislosti v prvom oprávnený poukazuje na gramatický výklad zákonného znenia, kedy ust. § 9 ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predložene k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a) EP. Teda ak by mal zákonodarca za to, že ust. § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným poriadkom. V druhom oprávnený poukazuje na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, podľa ktorého: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).“ Z logického i gramatického výkladu, je zrejmá tzv. subsidiarita právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“ ZoUNEK však obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučnom poriadku, teda Exekučný poriadok je v tejto časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiadny dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských, napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Oprávnený pripomína, že aj ustanovenia § 54 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení sa týkajú obsahu spotrebiteľských zmlúv a nie obsahu právnych noriem, resp. zvolených právnych predpisov. V tejto súvislosti nemožno opomenúť základné právne zásady, ako je lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon deroguje všeobecný zákon), teda právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, tak má prednosť konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnému. Záverom oprávnený poukazuje aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, kedy je potrebné si uvedomiť aj základne súvislosti spojené s takouto požiadavkou súdu, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už
z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia z pred obdobia 01.04.2017, na základe exekučného titulu s tým, že bolo riadne vydané upovedomenie začatí exekúcie. Veriteľ predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a veriteľ (ako už oprávnený z exekučného konania, právoplatne priznaného exekučného titulu) bude opätovne potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými očakávaniami subjektov práv, čo podľa oprávneného nemôže ísť na ťarchu veriteľa pohľadávky. Exekučný súd nemôže zasahovať do legitímne nadobudnutých práv veriteľa, ktorý legiotímne očakával, že bude rešpektovaná právna norma a rovnako jeho judikované právo, ktoré už prešlo exekúciou v minulosti. Oprávnený má za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil (teda ich nevyžaduje, lebo v uvedených prípadoch to zväčša ani nie je dobre možné). Na základe uvedeného oprávnený súdu navrhuje, aby pokračoval v exekučnom konaní, pričom oprávnený nie je povinný v zmysle citovaného zákona požiadavke súdu vyhovieť.
11. Súd v nadväznosti na argumenty oprávneného poukazuje, že zákon v § 48 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva obligatórne náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený musí uviesť a aj pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie tak, aby jeho návrh mohol byť exekučným súdom preskúmaný za účelom posúdenia možnosti vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ niektorá z obligatórnych náležitostí absentuje, exekučný súd nemá inú možnosť než návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, a to práve pre jeho rozpor s Exekučným poriadkom. Treba zdôrazniť, že predovšetkým povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť také povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade ktorých má exekučný súd posúdiť či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Ak si teda oprávnený uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bez ohľadu na povahu exekučného titulu, tak je povinný predložiť exekučnému súdu prílohu podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, a teda spotrebiteľskú zmluvu a ďalšiu zmluvnú dokumentáciu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť či tu nie je dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. d), e) alebo f) Exekučného poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súčasne to ale neznamená, že tento návrh by mal byť posudzovaný inak (odlišne) než akýkoľvek iný „nový“ návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené totiž nemá oporu v zákonnej úprave. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ako každý iný návrh na vykonanie exekúcie, podlieha novým pravidlám exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, čo znamená, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný tento návrh posúdiť z pohľadu novej právnej úpravy. To, že v danom prípade na podklade predloženého exekučného titulu už prebiehala exekúcia, tak pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie nemá relevanciu. Exekučný súd je totiž povinný zamietnuť akýkoľvek návrh na vykonanie exekúcie vždy, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je v zmysle právnej úpravy nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
12. Zohľadňujúc takto nastolený skutkový stav a taktiež berúc do úvahy skutočnosť, že oprávnený je pri opätovne podanom návrhu na výkon exekúcie povinný v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. postupovať v zmysle účinného Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z. z.) s výnimkou ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, má súd za to, že oprávnený pri podávaní návrhu na výkon exekúcie a rovnako aj v kontexte ďalšieho vývoja okolností nepostupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, keď k návrhu na výkon exekúcie nepriložil spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a osobou povinnou. Tvrdenie oprávneného, na ktorom sa má zakladať neuplatnenie tohto ustanovenia je, že opätovný návrh na vykonanie exekúcie alebo tzv. repodaj, sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK. Ustanovenie § 9 ods. 1 ZoUNEK presne definuje, čo je potrebné priložiť k takémuto repodaju, pričom sa jedná o: a) exekučný titul, b) upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo c) uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli, predmetné ustanovenie teda žiadnym spôsobom neuvádza obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. Súd k predmetnému uvádza, že povinné prílohy nadväzujú na dôvody zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie upravené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučný súd skúma ex offo v štádiu pred vydaním poverenia. Inak povedané, zákonodarca určil povinnosť predložiť takéto povinné prílohy (aby súd nemusel vyzývať na ich predloženie), na podklade
ktorých má exekučný súd posúdiť, či nie je daný niektorý z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Nosným prvkom vylučujúcim udelenie na poverenie na výkon exekúcie je absencia konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej priloženie Exekučný poriadok v predmetnom ustanovení (§ 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku) explicitne vyžaduje, pričom nesplnenie tejto požiadavky zákonodarcu nemôže mať za následok udelenia poverenia na výkon exekúcie. Zrejmým dôvodom na povinné predloženie týchto podkladov je totiž povinný prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách exekučným súdom. Aj keď je zákon o ukončení starých exekúcií v postavení lex specialis, zákonodarca výslovne nevylúčil použitie § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný aj v tomto „novom“ návrhu skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu ex offo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu exekútorovi. Ak by sa zistila okolnosť, v dôsledku ktorej by bol nútený výkon rozhodnutia neprípustný, bol by exekučný súd nútený návrh v celku alebo v relevantnej časti zamietnuť. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o ukončení starých exekúcií nie je podľa exekučného súdu osobitným ustanovením vo vzťahu k § 48 Exekučného poriadku a neuplatní sa pravidlo lex specialis derogat legi generali. V tomto prípade sa len rozširuje okruh povinných príloh k návrhu uvedených v § 48 Exekučného poriadku, ak ide o návrh na podklade exekučných titulov, ktoré už boli v exekúcii vymáhané, ale exekúcia bola zastavená v zmysle osobitného predpisu.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd dospel k záveru, že oprávnený v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku nepripojil spotrebiteľskú zmluvu, ktorá predstavuje pre účely uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy povinnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie, súd rozhodol tak, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
14. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm. d) súd.
16. Vzhľadom k tomu, že k zamietnutiu Návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd Poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.