Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Cob-103-2025.pdf
PDF · 151.64 KB
Case nature
Subarea
41Cob/103/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzanky Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci navrhovateľa M&M CHRIEN s.r.o., so sídlom Sebechleby 270, 962 66 Sebechleby, IČO: 53 844 840, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti odporcovi Starohorská vinárska spoločnosť, družstvo, so sídlom Sebechleby 418, 962 66 Sebechleby, IČO: 36 623 199, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/112/2023-33 zo dňa 04. októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/112/2023-33 zo dňa 04. októbra 2023 v I. výrokovej vete mení tak, že ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa užívania pozemku – parcely registra „E“ parc.č. 3727 o výmere 18.343 m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese Krupina, obci Sebechleby, k.ú. A., zapísaného na LV č. XXXX.
II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/112/2023-33 zo dňa 04. októbra 2023 v II. výrokovej vete mení tak, že navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
III. Poučuje odporcu, že v právnej veci Starohorská vinárska spoločnosť, družstvo, so sídlom Sebechleby 418, 962 66 Sebechleby, IČO: 36 623 199 proti žalovanému M&M CHRIEN s.r.o., so sídlom Sebechleby 270, 962 66 Sebechleby, IČO: 53 844 840 sa môže žalobou vo veci samej domáhať náhrady škody spôsobenej žalobcom neodkladným opatrením alebo určenia, že žalovaný nemá právo brániť žalobcovi v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Súd aj bez návrhu uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 CSP platí primerane.
IV. Navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Výrokom II. nepriznal odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil Okresnému súdu Zvolen dňa 11.09.2023 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, pričom Okresný súd Zvolen postúpil dňa 19.09.2023 spis Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu ustanovenia § 43 ods. 1 CSP a ustanovenia § 40 v spojení s ustanovením § 22 písm. c) CSP, nakoľko na konanie v obchodnoprávnych sporoch je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
3. Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil, že odporca je povinný zdržať sa užívania pozemku – parcely registra „E“ parc.č. 3727 o výmere 18.343 m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese Krupina, obci Sebechleby, k.ú. A., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal trovy konania v rozsahu 100 % voči odporcovi.
4. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 14.03.2022 nájomnú zmluvu s prenajímateľom B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., ktorý je výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) pozemku – parcely registra „E“ parc.č. 3727, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúceho sa v okrese Krupina, obci Sebechleby, k.ú. A.. Navrhovateľ tvrdil, že na základe tejto zmluvy je oprávnený užívať pozemok, využívať ho na poľnohospodárske účely, ale tiež je počas doby trvania predmetného zmluvného vzťahu vylúčené, aby bez navrhovateľovho súhlasu užíval pozemok niekto iný. Navrhovateľ tvrdil, že odporca toto oprávnenie nerešpektuje a jeho konaním došlo k obmedzeniu navrhovateľovho oprávnenia, na ktoré má na základe zmluvy právo. Nakoľko odporca nerešpektoval nájomnú zmluvu a sám neoprávnene užíval pozemok, navrhovateľ ho dňa 03.07.2023 vyzval na upustenie od užívania pozemku. Uvedenú výzvu odporca považoval za bezpredmetnú, nakoľko následne aj po tejto výzve podľa tvrdení navrhovateľa pokračoval v neoprávnenom užívaní pozemku a dňa 24.08.2023 jeho traktorista prechádzal cez pozemok a poškodil drevený kolík, ktorý bol osadený pri vytýčení hraníc pozemku, pričom po privolaní hliadky polície do pozemku viac nezasahoval.
5. Navrhovateľ v návrhu tiež uviedol, že dňa 30.08.2023 odporcovi zaslal oznámenie o vytýčení hraníc pozemkov, kde ho tiež navrhovateľ vyzval na rešpektovanie jeho užívacieho práva, ktoré ku predmetnému pozemku prislúcha. Ani po tejto výzve navrhovateľove právo odporca nerešpektoval a ďalej užíval a poškodzoval pozemok, pričom dokonca dňa 02.09.2023 boli na pozemku vykonávané poľnohospodárske práce – osev a následkom riadenia traktora bol poškodený aj jeden vymeriavací kolík. Uvedené konanie odporcu bolo navrhovateľom opäť ohlásené na polícií.
6. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ vidí v tom, že nemá inú možnosť, ako požiadať o ochranu jeho oprávnenia užívať pozemok konajúci súd, keďže odporca nerešpektuje navrhovateľove užívacieho právo a k náprave neviedli ani jeho výzvy a privolanie hliadok polície. Podľa navrhovateľa vydaním neodkladného opatrenia bude dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu a nebude potrebné, aby navrhovateľ vo veci podával návrh vo veci samej.
7. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu dospel k názoru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu takých pomerov medzi stranami, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov (najmä záznamov z Okresného riaditeľstva PZ Zvolen) zo strany navrhovateľa súd považoval za preukázané, že traktorista pán D. E. traktorom vyoral drevený kolík navrhovateľa. Súd však konštatoval, že navrhovateľ na základe predmetných záznamov z OR PZ Zvolen, ako aj na základe ostatných predložených listinných dôkazov nepreukázal, že odporca svojím konaním aj reálne zasiahol do práva navrhovateľa na užívanie predmetných pozemkov. Súd konštatoval, že odporca neužíva pôdu navrhovateľa, neobhospodaruje ju, neničí pôdu navrhovateľa a ani nijakým iným spôsobom nezasahuje do práva navrhovateľa na jej užívanie. Skutočnosť, že odporca traktorom vyvalil pri prácach na svojom pozemku kolík vo vlastníctve navrhovateľa konajúci súd nepovažoval za zasahovanie do práv užívania pozemku v nájme navrhovateľa. Súd bol toho názoru, že buchnutie traktorom odporcu do kolíka navrhovateľa (ktorý navyše zostal ležať na zemi nepoškodený) nie je možné právne vyhodnotiť ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a už vôbec nie v takom rozsahu, v akom to žiada navrhovateľ. Podľa názoru súdu však buchnutie alebo vyvalenie dreveného kolíka navrhovateľa, nie je možné právne vyhodnotil ako neoprávnené užívanie pozemku odporcom.
8. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že ak sú vzťahy medzi sporovými stranami napäté z dôvodu, že na hranici predmetných pozemkov je nutné vykonávať poľnohospodárske práce a odporca pri nich buchne do kolíka navrhovateľa, potom je namieste uvažovať skôr o žalobe na náhradu škody za vyvalenie alebo prípadné poškodenie predmetného dreveného kolíka. Uvedená situácia však nie je dôvodom na neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami, nakoľko je zrejmé, že odporca ňou neoprávnene nezasahuje do nájomných práv navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Súd konštatoval, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vznikol proti navrhovateľovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže však v tomto štádiu konania súd s odporcom nekonal a vzhľadom na výsledok konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už konať ani nebude, preukázateľne odporcovi v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vzniknúť nemohli. Za danej situácie existujúcej ku dňu vydania rozhodnutia je potom v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu namieste rozhodnúť priamo tak, že súd odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby postupom podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa vyhovie.
11. Navrhovateľ tvrdí, že okresný súd nesprávne posúdil skutočné dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
12. Okresný súd sa zaoberal iba jednou skutočnosťou z mnohých predložených, a to iba poškodením vytyčovacieho kolíka, ktorý bol osadený pri vytýčení hraníc pozemku. Konaním traktoristu D. E. došlo k poškodeniu tohto osadeného vytýčeného kolíka, na čo poukázal aj samotný vo veci konajúci okresný súd, to však nebolo úplne dôvodom, na základe ktorého navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného opatrenia na pozemku. V súvislosti s nesprávnym zameraním sa okresného súdu považuje navrhovateľ vydané uznesenie za nesprávne.
13. Navrhovateľ poukázal na svoje podanie zo dňa 11.09.2023, v ktorom poukázal na to, že najvýraznejším zásahom do jeho práva na užívanie pozemku je nerešpektovanie tohto práva zo strany odporcu, ktorý aj napriek mnohým výzvam, oznámeniam a najmä po privolaní hliadok polície obhospodaruje a užíva pozemok. Navrhovateľ opäť poukázal na to, že v zmysle uzatvorenej zmluvy je oprávnený využívať pozemok na poľnohospodárske účely a počas trvania zmluvného vzťahu je vylúčené, aby bez jeho súhlasu užíval pozemok niekto iný. K porušovaniu užívacieho práva došlo najmä neoprávneným užívaním pozemku odporcom, kedy ho navrhovateľ 03.07.2023 vyzval na upustenie od užívania pozemku. Následne aj po tejto výzve pokračoval v neoprávnenom užívaní pozemku a dňa 24.08.2023 jeho traktorista prechádzal cez pozemok a poškodil drevený kolík, ktorý bol osadený pri vytýčení hraníc pozemku, pričom po privolaní hliadky polície do pozemku viac nezasahoval. Dňa 30.08.2023 bol odporcovi zaslaný protokol o vytýčení hraníc pozemkov, kde ho navrhovateľ znova vyzval na rešpektovanie užívacieho práva, avšak bezvýsledne, nakoľko pozemok odporca ďalej poškodzoval a následne dňa 02.09.2023 boli na pozemku vykonané poľnohospodárske práce – osev obilnín, pri ktorom bol poškodený aj jeden vymeriavací kolík. Toto konanie odporcu bolo opätovne nahlásené na polícií.
14. Aj napriek doloženiu všetkých dôkazov preukazujúcich uvedené konanie odporcu, okresný súd uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu takých pomerov medzi stranami, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania neodkladného opatrenia. Súd vyslovil, že odporca neužíva navrhovateľovu pôdu, neobhospodaruje ju, neničí pôdu a ani nijakým iným spôsobom nezasahuje do práva navrhovateľa na jej užívanie. Súd však poukázal iba na to, že vyvalenie kolíka pri vykonávaní prác na vlastnom pozemku odporcu nie je zásahom do práva navrhovateľa na užívanie pozemku, ktorý má v nájme.
15. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie navrhovateľ nesúhlasí a tvrdí, že uviedol viacero konaní, ktoré zakladajú dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko konaním odporcu dochádzalo a tiež aj dochádza k zasahovaniu do navrhovateľovho užívacieho práva. Navrhovateľ tvrdí, že odporca nerešpektoval užívacie právo navrhovateľa a osevom obilnín na pozemku úplne navrhovateľovi znemožnil užívať tento pozemok na poľnohospodárske účely tak, ako je uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 14.03.2022.
16. Navrhovateľ nepopiera skutočnosť, že poškodenie kolíka, hoc aj pri užívaní pozemkov patriacich do vlastníctva, resp. v užívaní odporcu nezakladá dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ má však za to, že došlo k závažnejším konaniam zasahujúcim do jeho užívacieho práva, a to najmä neuposlúchnutia mnohých výziev a najmä osev obilnín, ktorý navrhovateľovi v rozpore s tvrdením súdu obhospodaruje pozemok, ktorý je v užívaní navrhovateľa, poškodzuje tento pozemok, ničí úrodnú pôdou,
a teda uvedeným konaním výrazne zasahuje do užívacieho práva navrhovateľa. Uvedené skutočnosti navrhovateľ podložil dôkazmi, ku ktorým okresný súd neprihliadol, resp. nesprávne posúdil a tým dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, a teda vec nesprávne právne posúdil.
17. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 663 OZ, na základe ktorého mal navrhovateľ za to, že jeho užívacie právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa 14.03.2022 je zo strany odporcu narúšané, nakoľko nemôže pozemok užívať a ani brať z neho plody. Navrhovateľ tvrdí, že nemá inú možnosť, ako sa brániť voči možnému protiprávnemu konaniu odporcu, a preto podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
18. Odporca sa napriek postupu odvolacieho súdu podľa § 329 ods. 1 CSP k odvolaniu navrhovateľa a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia písomne nevyjadril.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici o podanom odvolaní rozhodol uznesením č.k. 41Cob/8/2024-63 zo dňa 07. februára 2024 tak, že výrokom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/112/2023-33 zo dňa 04. októbra 2023 v I. výrokovej vete mení tak, že ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa užívania pozemku – parcely registra „E“ parc.č. 3727 o výmere 18.343 m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese Krupina, obci Sebechleby, k.ú. A., zapísaného na LV č. XXXX. Výrokom II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/112/2023-33 zo dňa 04. októbra 2023 v II. výrokovej vete mení tak, že navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. a výrokom navrhovateľovi priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
20. Odvolací súd považoval za osvedčené listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, že navrhovateľ je oprávneným užívateľom poľnohospodárskej pôdy a pokiaľ odporca na poľnohospodárskej pôde, ktorú má prenajatú navrhovateľ za účelom poľnohospodárskeho využívania vykonal akúkoľvek poľnohospodársku činnosť, zasiahol do práv navrhovateľa a o obmedzil ho v obhospodarovaní navrhovateľom prenajatej pôdy. S poukazom na to, že odporca nerozporoval navrhovateľom tvrdené a listinnými dôkazmi preukazované skutočnosti, odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie v znení navrhovanom navrhovateľom v návrhu.
21. Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob/8/2024-63 zo dňa 07. februára 2024 podal dovolanie v zákonnej lehote odporca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č.k. 1Obdo/15/2025-148 zo dňa 04. októbra 2023, ktorým napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
22. Dovolací súd v uznesení uviedol, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu nie je dostatočné do takej miery, aby na jeho základe bolo možné dospieť k bezpečnému záveru o nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov (neodkladné opatrenie konzumuje samotnú žalobu) navrhovateľom navrhnutým spôsobom, a preto podľa názoru dovolacieho súdu nemožno bezpečne preskúmať správnosť záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, a to odlišným od záverov súdu prvej inštancie. Dovolací súd poukázal na to, že odvolací súd síce zdôraznil, že predmetom navrhovateľom uzatvorenej zmluvy je nájom poľnohospodárskej zmluvy na poľnohospodárske účely a v súvislosti s jej užívaním a poukázal na § 665 ods. 1 OZ, avšak bez toho, že by bol zdôvodnil, že na navrhovateľom navrhnuté neodkladné opatrenie nemajú vplyv ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bola navrhovateľom uzatvorená zmluva. Dovolací súd konštatoval, že v súvislosti s tým je potrebné zaoberať sa námietkou odporcu o nedostatku právomoci súdu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.
23. Dovolací súd tvrdí, že v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu absentuje zdôvodnenie medzi bližšie nekonkretizovaným osevom na pôde prenajatej navrhovateľom, vykonaným dňa 02. septembra 2023, ktorý podľa tvrdenia samotného navrhovateľa nemal po výzve navrhovateľa ďalej pokračovať a nevyhnutnosťou uloženia navrhovaného neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že nedostatočným odôvodnením uznesenia odvolacím súdom bolo porušené právo odporcu na spravodlivý súdny proces, preto dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd sa vysporiada s vytýkanými vadami a opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s Civilným sporovým poriadkom.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto uznesenia.
25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 11. septembra 2023 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol, že odporca je povinný zdržať sa užívania pozemku, parcely registra „E“ parc. č. 3727 o výmere 18.343 m2, orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese Krupina, v obci Sebechleby, k.ú. A., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Zároveň žiadal rozhodnúť, že toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia a že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %. Okresný súd Zvolen postúpil spis prípisom zo dňa 13.09.2023 kauzálne príslušnému Okresnému súdu Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 43 ods. 1 CSP, a to v kontexte zákonnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 40 v spojení s § 22 písm. c) CSP. Okresný súd Banská Bystrica následne rozhodol napadnutým uznesením, v ktorom dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu takých pomerov medzi stranami, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania neodkladného opatrenia a mal za to, že odporca neužíva pôdu navrhovateľa, neobohospodaruje ju, neničí pôdu navrhovateľa a ani nijakým iným spôsobom nezasahuje do práva navrhovateľa na jej užívanie. Súd prvej inštancie napadnutú vec posudzoval výlučne v kontexte skutočností, že odporca traktorom vyvalil pri prácach na svojom pozemku kolík vo vlastníctve navrhovateľa, čo okresný súd nepovažoval za zasahovanie do práv užívania pozemku v nájme navrhovateľa.
26. Zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.03.2022 (čl. 8 až 9), uzatvorenej medzi prenajímateľom – vlastníkom B. C. F., A. XXX, XXX XX A., nar. XX.XX.XXXX a nájomcom M&M Chrien, s.r.o. A. XXX, XXX XX A., IČO: 53 844 840, teda navrhovateľom vyplýva, že prenajímateľ prenajal nájomcovi – navrhovateľovi poľnohospodárske pôdy a ostatné druhy pozemkov špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve za účelom užívania na poľnohospodárske účely a aby bral z nich úžitky. Účel nájmu bol dohodnutý ako poľnohospodárske využitie prenajatých pozemkov v rozsahu bežného využitia, najmä zabezpečenia rastlinnej výroby, ako aj chov hospodárskych zvierat. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 853,65 Eur ročne za celý predmet nájmu, pričom v prílohe k nájomnej zmluve č. 01/2022 sú špecifikované presné parcely, ktoré sú predmetom nájmu, ktorých súčasťou je aj parcela, ohľadne ktorej žiada navrhovateľ nariadiť neodkladné opatrenie. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zmluvné strany sa dohodli, že v ostatnom sa táto zmluva riadi všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
27. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, okres G., obec A., k.ú. A. (č.l. 12 až 14) vyplýva, že ako vlastník pozemkov, medzi ktorými je aj parcela č. 3727 o výmere 18.343 m2, je B. C., nar. XX.XX.XXXX a zároveň na liste vlastníctva je ako nájomca uvedený navrhovateľ, a to na základe nájomnej zmluvy č. 01/2022.
28. Z oznámenia pred OR PZ Zvolen, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Krupina zo dňa 02.09.2023 (čl. 16) vyplýva, že oznamovateľ F. H., nar. XX.XX.XXXX oznámil, že dňa 02.09.2023 v obci Sebechleby v časti Mladá Hora má vymeranú ornú pôdu na parcele č. 3727 o výmere 18.343 m2, ktorá je označená geodetickými kolíkmi. Uviedol, že dňa 02.09.2023 v čase o 18:30 hod. po príchode na uvedenú ornú plochu zistil, že sa tam vykonávajú poľnohospodárske práce – osev a jeden z kolíkov je nepoškodený vvyalený na zemi. Namieste oslovil traktoristu D. E., bytom Sebechleby, ktorému zakázal vstup na uvedený pozemok č. 3727, čo vykonal a odišiel na inú parcelu. Oznamovateľ uvedené konanie vnímal ako schválnosti zo strany pána I. zastupujúceho spoločnosť Starohorská vinárska spoločnosť družstvo Sebechleby 418, pričom škoda vznikla v nezistenej výške na poškodenom – vyoranom kolíku.
29. Z potvrdenia OR PZ vo Zvolene, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru Krupina zo dňa 25.08.2023 (čl. 16 z druhej strany) vyplýva, že dňa 25.08.2023 sa dostavil na OZ PZ G. F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, ktorý podal oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a to vo veci, že dňa 24.08.2023 v čase okolo 20:00 hod. mu traktorista D. E. poškodil drevený kolík, vytýčený geodetom. Týmto konaním mu vznikla doposiaľ nezistená výška škody.
30. Z predloženej Výzvy na upustenie od užívania a oznámenia o vykonaní zamerania zo dňa 03.07.2023 adresovaného odporcovi odvolací súd zistil, že navrhovateľ týmto listom vyzval odporcu, aby upustil od neoprávneného užívania dotknutých pozemkov, nakoľko navrhovateľ má záujem tieto pozemky riadne užívať a odporcu zároveň informoval, že v blízkej budúcnosti má v pláne vykonať vytýčenie hraníc dotknutých pozemkov (čl.6).
31. Z predloženého Oznámenia o zameraní pozemkov v k.ú. A. zo dňa 31.08.2023 odvolací súd zistil, že navrhovateľ informoval odporcu o vytýčení hraníc poľnohospodárskych pozemkov vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Krupina, nachádzajúcich sa v okrese Krupina, v obci A., v katastrálnom území A., ktoré má právo užívať výlučne navrhovateľ, pričom žiadal odporcu, aby rešpektoval navrhovateľove užívacie právo, ktoré mu prislúcha k uvedeným pozemkom a aby tieto pozemky žiadnym spôsobom neužíval, keďže s užívaním pozemkov odporcom nesúhlasí.
32. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
33. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
34. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
35. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
36. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
37. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
38. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
39. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
40. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
41. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
42. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na vrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonov neodkladného opatrenia.
43. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu
a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť buď v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania, čoho sa navrhovateľ domáha v prejednávanej veci, alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená.
44. Splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia preskúmava súd vždy s prihliadnutím na špecifiká tvrdeného skutkového stavu, pričom na nariadenie neodkladného opatrenia nemá jeho navrhovateľ automaticky právny nárok. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia je určitou výnimkou z pravidla. Neodkladné opatrenie je totiž vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré však súd vydáva bez vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom, pričom nie sú preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia by preto súd mal pristúpiť iba za predpokladu, že potreba upraviť vzájomné pomery strán je natoľko naliehavá, že odôvodňuje aj prelomenie základnej zásady procesného práva, že súd by mal rozhodovať na základe vykonaného dokazovania po náležitom zistení skutkového stavu a až potom, ako obe sporové strany dostali možnosť využiť všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
45. Pokiaľ dovolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil, že je potrebné zaoberať sa námietkou odporcu o nedostatku právomoci súdu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, odvolací súd pristúpil k preskúmaniu právomoci súdu na nariadenie neodkladného opatrenia pred preskúmaním podaného odvolania.
46. Podľa § 11 ods. 1 až 3 CSP, spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.
47. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
48. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia e) žalobách proti nečinnosti orgánov verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánov verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy i) žalobách vo veciach politických práv j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
49. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
50. Podľa § 4 CSP, iné spory prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
51. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v Civilnom mimosporovom konaní.
52. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
53. Z citovaného § 3 a § 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v Civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Takým zákonom môže byť sám Civilný sporový poriadok, ale aj iný zákon. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v Civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi stranami možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP, alebo či predmetom sporu je otázka zákonnosti určitej formy činnosti verejnej správy. Kým ustanovenie § 3 SSP podrobne vymedzuje, čo treba rozumieť jednotlivými formami činnosti verejnej správy, Civilný sporový poriadok pojem „súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci“ nevymedzuje. Preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 15 Zákonníka práce).
54. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní je však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom konania sú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nielen v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci hovoriť. Procesné právo ako také totiž nie je predpisom, ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inšitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva.
55. Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ale ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak Správny súdny poriadok ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka neupravuje. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až § 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samotný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Z podobného stanoviska vychádzal aj Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 1KO 14/2018 (neodkladné opatrenie, ktorým malo byť Ministerstvo vnútra zaviazané registrovať štatutárne orgány určitého občianskeho združenia).
56. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ celkom zjavne domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci právny vzťah medzi navrhovateľom ako nájomcom a prenajímateľom bol uzatvorený podľa ustanovení zákona č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, pričom si účastníci zmluvy dohodli aj aplikáciu Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že odporca protiprávne užíva pozemky, ktoré na základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvy má užívať navrhovateľ, teda oprávnenie žalobcu ako nájomcu užívať parcelu č. 3727 v k.ú. A. o výmere 18.343 m2 vyplýva navrhovateľovi z uvedenej Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. 01/2022 uzavretej podľa zákona č. 504/2003 Z.z., avšak pre posúdenie právomoci súdu rozhodovať o návrhu na nariadenie opatrenia to nie podstatné.
57. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má totiž vo všeobecnosti súd podľa Civilného sporového poriadku. To však samo o sebe neznamená, že ak sú
splnené podmienky podľa § 324 a § 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie NS SR, sp.zn. 1Obo/240/98, judikát R 123/1999, ako aj uznesenie sp.zn. 7Cdo/59/2011). Tieto okolnosti sú úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje.
58. Vyššie uvedený právny názor vyplýva z uznesenia Kompetenčného senátu NS SR a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1SKomp 2/2021 zo dňa 08. decembra 2021. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že tvrdenia odporcu v podanom dovolaní, že všeobecný súd nemá právomoc vec rozhodnúť nie je správne, nakoľko správny súd takúto právomoc nemá a právomoc je daná pri rozhodovaní o nariadení neodkladnom opatrení práve civilným súdom.
59. Pokiaľ odporca v podanom dovolaní namietol aj kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, odvolací súd s právnym názorom odporcu nesúhlasí a spor medzi stranami sporu posúdil ako obchodnoprávny, nakoľko tak navrhovateľ, ako aj odporca užívajú pozemky na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, pričom obe strany sporu majú v predmete podnikania v zmysle aktuálneho výpisu z obchodného registra zapísanú aj činnosť poskytovania služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, resp. poľnohospodárstvo a lesníctvo, vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov za účelom spracovania, alebo ďalšieho predaja. Na obchodnoprávnej povahe sporu medzi stranami nič nemení skutočnosť, že nájom pozemkov sa v danom prípade spravuje osobitným zákonom, a to zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
60. Nakoľko ako bolo uvedené vyššie je daná právomoc na rozhodnutie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia všeobecným súdom a zároveň vo veci rozhodol kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého odvolania.
61. Navrhovateľ v odvolaní namietol, že okresný súd nesprávne posúdil skutočné dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ vytkol okresnému súdu, že sa zaoberal iba poškodením vytyčovacieho kolíka, ktorý bol osadený pri vytýčení hraníc pozemku, avšak okresný súd sa nevysporiadal s najvýraznejším zásahom do práva navrhovateľa na užívanie pozemku, keďže odporca aj napriek mnohým výzvam, oznámeniam a najmä privolaním hliadok polície obhospodaruje a užíva pozemok, ktorý má navrhovateľ v nájme. Navrhovateľ tiež v odvolaní tvrdí, že jeho užívacie právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa 14.03.2022 je zo strany odporcu narúšané, nakoľko nemôže pozemok užívať a ani brať z neho plody.
62. Odvolací súd konštatuje, že z charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Odvolací súd konštatuje, že právo na nerušený výkon užívacieho práva k nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy takouto pohľadávkou nie je.
63. Odvolací súd na základe navrhovateľom tvrdených skutočností v podanom odvolaní a na základe listinných dôkazov predložených k uplatnenému nároku dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil danosť nároku, ktorého ochrany sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie vo veci samej a musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzovať len skutkové tvrdenia strán konania, ako aj listinné dôkazy predložené stranami konania na osvedčenie svojich skutkových tvrdení.
64. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne uviedol, že: „ Dňa 30.08.2023 sme žalovanému zaslali oznámenie o vytýčení hraníc pozemkov, kde sme ho tiež vyzvali na rešpektovanie nášho užívacieho práva, ktoré nám k pozemku prislúcha. Ani po tejto výzve naše právo žalovaný nerešpektoval a ďalej užíval a poškodzoval pozemok, pričom dokonca dňa 02.09.2023 boli na pozemku vykonávané poľnohospodárske práce - osev a následkom riadenia traktora bol poškodený aj jeden vymeriavací kolík. Uvedené konanie žalovaného bolo opäť ohlásené na polícii“.
65. Odvolací súd vzhľadom na citované znenie skutkových tvrdení označených navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že súd prvej inštancie úplne opomenul vysporiadať sa so skutkovým tvrdením navrhovateľa, že odporca osial na pozemkoch, ktoré má navrhovateľ prenajaté, pričom v rozpore so skutkovým tvrdením navrhovateľa súd konštatoval, že odporca neužíva pôdu navrhovateľa, neobhospodaruje ju, neničí pôdu navrhovateľa a ani nijakým iným spôsobom nezasahuje do práva navrhovateľa na jej užívanie. Zo spisu však nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k takýmto záverom, keďže odporca nemal doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda sa k nemu nevyjadril a vlastné tvrdenia navrhovateľa teda nepoprel. Odvolací súd konštatuje, že odporca sa napriek doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovateľom podaného odvolania spolu s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob 8/2024-59 zo dňa 16.01.2024 nevyjadril k návrhu a odvolaniu zo strany navrhovateľa a v konaní bol úplne nečinný, čím sa stali skutkové tvrdenia navrhovateľa podľa § 151 ods. 1 CSP nespornými.
66. Odvolací súd, ktorý považuje za osvedčené listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, že navrhovateľ na základe Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 14.03.2022 je oprávneným užívateľom poľnohospodárskej pôdy, následkom čoho podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve a ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Nakoľko predmetom nájomnej zmluvy je poľnohospodárska pôda, ktorú si navrhovateľ od vlastníka pozemkov prenajal na poľnohospodárske účely a aby z nich bral úžitky, je podľa názoru odvolacieho súdu oprávneným a dôvodným zo strany navrhovateľa požadovať, aby prenajatú poľnohospodársku pôdu neužíval nik iný. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že odporca vykonal na ním prenajatej poľnohospodárskej pôde osev, k čomu ako dôkazy predložil Opis záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z.z. pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru vo Zvolene, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie policajného zboru Krupina, Kalinčiakova 881/47, 963 46 Krupina pod č: ORPZ-ZV-OPP 5-2019/2023-P zo dňa 02.09.2023, takýmto listinným dôkazom je podľa názoru odvolacieho súdu zo strany navrhovateľa dostatočne osvedčené, že dňa 02.09.2023 v obci Sebechleby v časti Mladá Hora bol dňa 02.09.2023 v čase o 18:30 hod. bol zistený osev. Pokiaľ teda odporca na poľnohospodárskej pôde, ktorú má prenajatú navrhovateľ za účelom poľnohospodárskeho využívania vykonal akúkoľvek poľnohospodársku činnosť, zasiahol do práv navrhovateľa a takýto zásah je obmedzením práva navrhovateľa ďalej už osiatu pôdu obhospodarovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporca navrhovateľom tvrdené a listinnými dôkazmi osvedčené skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval, navrhovateľom tvrdené skutočnosti nespochybnil, a preto odvolací súd dospel k záveru, že pre účel nariadenia neodkladného opatrenia sú zo strany navrhovateľa ním tvrdené skutočnosti a predmetné listinné dôkazy postačujúce na to, aby súd nariadením neodkladného opatrenia obmedzil prípadné ďalšie zásahy odporcu do užívacieho práva navrhovateľa.
67. Odvolací súd konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu zásahu do práv odporcu, keďže odporca k pozemkom vo vzťahu ku ktorým mu súd nariadil neodkladné opatrenie nemá žiadne zákonné oprávnenia pozemky užívať.
68. Nakoľko ako bolo uvedené vyššie odporca v priebehu konania nespochybnil skutkové tvrdenia navrhovateľa, odvolací súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval tvrdenia navrhovateľa o osiatí navrhovateľom prenajatého pozemku zo strany odporcu za nesporné skutkové tvrdenie. Odvolací súd má za to, že takýmto neoprávneným zásahom odporcu do práva navrhovateľa užívať prenajatý pozemok mu môže vznikať škoda spočívajúca v ušlom zisku, keďže sám navrhovateľ nemohol na predmetnom pozemku vykonávať poľnohospodársku činnosť, z ktorej by mu mohli plynúť finančné požitky. Zároveň odvolací súd musí uviesť, že pokiaľ došlo zo strany odporcu k osiatiu pozemku, navrhovateľ nemôže na tomto prenajatom pozemku, za ktorý platí vlastníkovi – prenajímateľovi nájomné vykonávať žiadnu poľnohospodársku činnosť, nakoľko takýmto postupom by vznikla škoda odporcovi. Správanie odporcu, ktorý nerešpektuje uzatvorenú nájomnú zmluvu medzi vlastníkom pozemku – prenajímateľom a navrhovateľom ako nájomcom, na základe ktorej navrhovateľ nemôže vykonávať na prenajatých pozemkoch činnosť dohodnutú v nájomnej zmluve, a to napriek tomu, že navrhovateľ podľa zmluvy platí prenajímateľovi nájomné, je stav, ktorý odvolací súd vyhodnotil za taký, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania, aby odporca aj v budúcnosti svojím užívaním pozemku, ktorý má prenajatý navrhovateľ nepokračoval v obmedzovaní navrhovateľa vo využívaní prenajatého pozemku na dohodnutý účel.
69. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že aj samotným vyoraním kolíka traktoristom odporcu, ktorým bola vytýčená hranica pozemku, došlo nielen ku škode na vyoranom kolíku, ale došlo aj ku zrušeniu vytýčenia navrhovateľom prenajatého pozemku zo strany geodeta, za ktorú činnosť navrhovateľ musel geodetovi zaplatiť. Bez vytýčenia hranice pozemku totiž nie je možné zo strany navrhovateľa oprávnene užívať len pozemok, ktorý má v nájme na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy.
70. Odvolací súd tiež zastáva názor, že pokiaľ by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, mohol by odporca po zobratí úrody opakovane osiať pozemok, ku ktorému už nemá právo užívania. Ku skutočnosti, že v minulosti tento pozemok užíval a poukazuje v podanom dovolaní na konanie vedené na okresnom úrade, ktoré začalo na základe žiadosti doručenej dňa 15.11.2022, pričom uvedené správne konanie ešte nebolo právoplatne ukončené, odvolací súd zastáva názor, že predmetné správne konanie nebráni nariadeniu neodkladného opatrenia, keďže ako uviedol aj sám odporca, toto správne konanie ešte nie je ukončené. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ v správnom konaní bude rozhodnuté, že navrhovateľ nie je oprávnený užívať prenajatý pozemok, odporcovi nič nebráni požiadať súd na základe takéhoto rozhodnutia o zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Za danej situácie, kedy okresný úrad nerozhodol od roku 2022, teda od roku, kedy došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a navrhovateľ nemôže prenajatý pozemok užívať na dohodnutý účel, a to napriek odplatnému nájomnému, považuje odvolací súd za takú skutočnosť, na základe ktorej je potrebné bezodkladne upraviť pomery a odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa užívania dotknutého pozemku, aby sa konanie odporcu v budúcnosti nezopakovalo a aby navrhovateľ mohol užívať pozemok, ktorý má na základe nájomnej zmluvy v oprávnenej držbe.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho nezisteného skutkového a právneho stavu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
72. Odvolací súd ďalej konštatuje, že samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej (§324 CSP). Keďže je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.
73. Podľa § 377 ods. 1 CSP, pokiaľ súd pred začatím konania nariadi neodkladné opatrenie a neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určitej dobe žalobu, poučí stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá nejakú povinnosť, že táto strana, ak nie je spokojná s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
74. V danom prípade súd uložil povinnosť odporcovi, preto to ho v súlade s ustanovením § 377 ods. 1 CSP poučil, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a vo výroku uznesenia uviedol strany a predmet konania vo veci samej, keď žalobca Starohorská vinárska spoločnosť, družstvo, so sídlom Sebechleby 418, 962 66 Sebechleby, IČO: 36 623 199 sa môže voči žalovanému M&M Chrien, s.r.o., so sídlom Sebechleby 270, 962 66 Sebechleby, IČO: 53 844 840 v konaní vo veci samej domáhať náhrady škody spôsobenej žalobcovi neodkladným opatrením, prípadne určenia, že žalovaný nemá právo brániť žalobcovi v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Súd zároveň poučil odporcu, že podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 CSP platí primerane. Je potom na uvážení odporcu, či využije svoje právo podať žalobu vo veci samej, preto mu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami neuložil lehotu na jej podanie.
75. Nakoľko výrok II. napadnutého uznesenia je závislým výrokom k výroku I. odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP aj výrok II. napadnutého uznesenia tak, že navrhovateľovi priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Navrhovateľ mal v rámci konania pred súdom prvej inštancie úspech voči odporcovi, a preto mu ako úspešnej strane prináleží v súlade s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania.
76. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.
79. Nakoľko došlo k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu zo strany dovolacieho súdu a k vráteniu veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátene nároku na náhradu trov dovolacieho konania, a keďže tento nárok tvorí jeden celok, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania jedným výrokom, keďže aj napriek zrušujúcemu uzneseniu dovolacieho súdu na základe podaného dovolania odporcom, bol v konečnom rozhodnutí plne úspešný navrhovateľ.
80. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že navrhovateľovi priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania voči neúspešnému odporcovi v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).