Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/53/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, A. E., zastúpená: JUDr. Romana Chalupková, advokátka, so sídlom Levická cesta 7, Nitra, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. XX, 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, A. - I., obaja zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, o neplatnosť právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 14C/39/2025 – 39 zo dňa 24. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í v I. výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. G., obec F. G., okres A., evidované na liste vlastníctva č. XXX ako: pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 212 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 043 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, stavba – dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelným číslom CKN XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I. výrok) a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, , ods. 2, , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 18. 03. 2025 na súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom na určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. . V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. G., obec F. G., okres A., evidované na liste vlastníctva č. XXX ako: pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 212 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 043 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, stavba – dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelným číslom CKN XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/XX, orná pôda, o výmere 875 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/XX, orná pôda, o výmere 875 m2, ďalej nehnuteľnosťou vedenou

Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, nachádzajúcou sa v katastrálnom území J., obec J., okres J., evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX ako: pozemok s parcelným číslom EKN XXXX, orná pôda, o výmere 48 010 m2 v podiele 6/36, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. a d) vyplýva, že má zabezpečovací charakter a preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovanému v 1. rade. Predpokladá to, že žalovaný v 1. rade má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, dokonca aj faktických činov. V danom prípade sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu potrebnom na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil nasledovný skutkový stav. Z darovacej zmluvy zo dňa 04. 02. 2025 vyplýva, že uvedenou zmluvou žalovaný v 1. rade ako darca daroval žalovanému v 2. rade ako obdarovanému svoj vlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. G., obec F. G., okres A., evidovaným na liste vlastníctva č. XXX v spojitosti s vypracovaným geometrickým plánom č. 17/2024, vyhotoveným geodetom Miroslavom Hubočánim – MH geo, so sídlom Puškinova 891/7, 951 97 Žitavany, IČO: 45 572 712, autorizačne overeným Ing. Viktorom Patajom, dňa 18. 11. 2024, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom dňa 03. 12. 2024 pod číslom G1-2374/2024 ako: pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 212 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 043 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, stavba – dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelným číslom CKN XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 04.02.2025 vyplýva, že tento bol Okresnému úradu Nitra doručený dňa 04. 02. 2025 a je vedený pod číslom vkladového konania V XXX/XX. Ako navrhovatelia sú uvedení žalovaní v 1. a v 2. rade a v návrhu žiadajú, aby Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, rozhodol o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v darovacej zmluve zo dňa 04. 02. 2025 v prospech žalovaného v 2. rade a vydal rozhodnutie, ktorým vklad povoľuje. Z geometrického plánu č. 17/2024 vyplýva, že pri pozemkoch s parcelným číslom XXXX/X a XXXX/X sú ako „vlastníci“ uvedení žalobkyňa a žalovaný v 2. rade, pri pozemku s parcelným číslom XXXX/XX je ako „vlastník“ uvedená žalobkyňa a pri pozemku s parcelným číslom XXXX/XX je ako „vlastník“ uvedený žalovaný v 2. rade. Zo žiadosti o prerušenie katastrálneho konania, č. k. V XXX/XX zo dňa 20. 02. 2025 vyplýva, že táto bola Okresnému úradu Nitra doručená dňa 20. 02. 2025. Uvedená žiadosť je podpísaná žalobkyňou na základe plnej moci od žalovaného v 1. rade. Súd po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a to v časti zdržania sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. G., obec F. G., okres A., evidované na liste vlastníctva č. XXX ako: pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 212 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 1 043 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, stavba – dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelným číslom CKN XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie, o novej výmere 366 m2, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 04. 02. 2025. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne a mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Potreba dočasnej právnej úpravy pomerov strán sporu v danom prípade je osvedčená existenciou samotného sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu - vyššie uvedenej darovacej zmluvy. Navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby nebol realizovaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného v 2. rade na základe darovacej zmluvy, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu vád vôle a jej prejavu, keďže podľa tvrdenia žalobkyne zo strany žalovaného v 1. rade nebola vôľa smerujúca k vykonaniu právneho úkonu slobodná a vážna a bola aktom psychického donútenia. Uvedené skutočnosti mal podľa žalobkyne tvrdiť samotný žalovaný v 1. rade. Súd mal za preukázané, že na Okresnom úrade Nitra prebieha vkladové konanie pod č. k. V XXX/XX na podklade právneho titulu nadobudnutia – darovacej zmluvy zo dňa 04. 02. 2025 v prospech žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa nehnuteľností uvedených v darovacej zmluve. V danom prípade súd poukázal aj na geometrický plán č. 17/2024, ktorý bol priložený v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, kde pri dvoch nehnuteľnostiach – pozemkoch s parc. číslami XXXX/X a XXXX/X - sú ako „vlastníci“ uvedení žalovaný v 2. rade a žalobkyňa, pričom žalobkyňa tvrdí,

že podľa dohody účastníkov konania nadobudnutie ostatných pozemkov malo prebehnúť presne tak, ako vyplýva z geometrického plánu č. 17/2024. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žiadosť o prerušenie katastrálneho konania, č. k. V XXX/XX zo dňa 20. 02. 2025, bola podpísaná žalobkyňou na základe plnej moci od žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na to, že potreba neodkladnej úpravy ako aj dôvodnosť nároku boli osvedčené, súd nariadením neodkladného opatrenia dočasne v uvedenej časti upravil pomery strán sporu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Návrh ako nedôvodný zamietol vo zvyšnej časti, t. j. vo vzťahu k nehnuteľnostiam – pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/XX, orná pôda, o výmere 875 m2, pozemok s parcelným číslom CKN XXXX/XX, orná pôda, o výmere 875 m2, pozemok s parcelným číslom EKN XXXX, orná pôda, o výmere 48 010 m2 v podiele 6/36. Súd bol toho názoru, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam žalobkyňa neosvedčila potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením. Súd nepovažoval takúto úpravu pomerov za naliehavú a potrebnú. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa predloženými dôkazmi nepreukázala, že by mali byť bezprostredne realizované aj iné prevody nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie len na základe hypotetickej úvahy respektíve predpokladov žalobkyne, že môže dôjsť k prípadným iným prevodom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Nakoľko žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo veci samej (žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu), o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle .

4. Proti predmetnému uneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil ako nedôvodné a konanie zastavil. Uviedli, že žalobkyňa nie je vecne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu a domáhať sa neodkladného opatrenia. Žalovaní v 1. a 2. rade sú otec a syn a je zákonným a výlučným právom darcu – žalovaného v 1. rade nakladať so svojim majetkom slobodne, podľa svojho uváženia a v tomto prípade bol a je obdarovaným jeho syn žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade sa ohrádza voči postupu žalobkyne a hlavne jej vyjadrenie, zavádzanie a klamanie o údajnom podvodnom konaní zo strany žalovaného v 2. rade, čo žalovaný v 1. rade považuje za absurdné a hrubo osočujúce. Žalovaný v 1. rade i napriek svojmu vyššiemu veku je plne spôsobilý na právne úkony, nikým a ničím neobmedzený v nakladaní s jeho majetkom, vykonal právny úkon – darovacia zmluva na základe jeho slobodnej vôle a rozhodnutia, nebol k tomuto úkonu nikým nutný ani uvedený do omylu a plne si uvedomuje akým spôsobom vykonávať dispozíciu so svojim majetkom. Ako prílohu predložili i lekárske potvrdenie od všeobecného lekára MUDr. K. L., ktorá žalovaného v 1. rade ošetruje a jeho zdravotný stav veľmi dobre pozná. Z potvrdenia lekára vyplýva, že žalovaný v 1. rade je časovo, priestorovo orientovaný, neprejavujú sa u neho ani v minulosti netrpel poruchami pamäti a demenciou. Je veľmi zarážajúce, že súd vydal neodkladné opatrenie hneď šesť dní po podaní žaloby, pričom na vydanie neodkladného opatrenia neboli v návrhu doložené také skutočnosti, ktoré by vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovali. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný v 1. rade mal darovaciu zmluvu podpísať, teda bol donútený túto podpísať pod tlakom a citovými vyhrážkami od žalovaného v 2. rade, čo opätovne žalovaný v 1. rade popiera a zo strany žalobkyne sa jedná o hrubo osočujúce klamlivé konanie za účelom sebaobohatenia, bezdôvodne. Na podanie takéhoto návrhu a žaloby žalobkyňa nie je vecne legitimovaná a z celého návrhu vyplýva, len jej túžba obohatiť sa bezdôvodne z majetku žalovaného v 1. rade, na ktorý nemá žiadny právny ani zákonný nárok. Uviedol, že súdu doložia, že koncom minulého roka žalovaný v 1. rade daroval jednak žalobkyni a tiež aj žalovanému v 2. rade nehnuteľnosti – orné pôdy čo žalobkyňa žiadnym spôsobom nenamietala a vtedy malo byť všetko v poriadku. I z toho vidno jej úmyselné a účelné konanie, kde je schopná zájsť až tak ďaleko, že právny úkon, ktorý urobil žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade – darovacia zmluva považuje za podvodné konanie. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný v 1. rade jej udelil plnú moc a táto na základe tejto plnej moci podala žiadosť o prerušenie vkladového konania č. V XXX/XXXX na OÚ Nitra, katastrálny odbor. V tomto smere poukazuje žalovaný v 1. rade, že splnomocnenie, na ktoré poukazuje žalobkyňa, teda plnú moc, bolo zo dňa 15. 11. 2024, sa týkalo výlučne technických vecí spojených s komunikáciou s Obecným úradom F. G., v spojitosti s prípravou geometrického plánu, nakoľko obec mala záujem vysporadúvať pozemky v blízkosti pozemkov vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a použiť ich na iný účel a toto bolo potrebné odkomunikovať. Nikdy žalovaný v 1. rade nesplnomocnil žalobkyňu konať v jeho mene v žiadnom katastrálnom konaní týkajúcom sa scudzovania a prevodu nehnuteľností. Žalobkyňa toto splnomocnenie od žalovaného v 1. rade hrubo zneužila a konala v rozpore s jeho záujmami, na základe čoho jej žalovaný v 1. rade odvolal akékoľvek plnomocenstvo, ktoré jej bolo udelené v minulosti. V prílohe priložili i vyhlásenie darcu – žalovaného v 1. rade, ktoré je úradne overené notárom JUDr. M.

zo dňa 11. 03. 2025 a bolo zaslané na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor ku konaniu č. V XXX/XXXX. Predložili i odvolanie plnomocenstva zo strany žalovaného v 1. rade voči žalobkyni čo sa týka všetkých plných mocí udelených v minulosti a to v akomkoľvek rozsahu a v akomkoľvek čase. Toto odvolanie bolo zo dňa 11. 03. 2025, ktoré bolo žalobkyni oficiálne doručené a zaslané a na základe tohto odvolania plnomocenstva nie je žalobkyňa oprávnená vykonávať v mene žalovaného v 1. rade žiadne úkony alebo zastupovať jeho osobu v akýchkoľvek procesných alebo hmotno-právnych konaniach. Žalovaný v 1. rade hneď po obdržaní neodkladného opatrenia spolu s prílohami splnomocnil advokáta na zastupovanie a prípisom zo dňa 08. 04. 2025 čo bolo elektronicky súdu doručené v tomto konaní požiadal o jeho výsluch ako účastníka konania, čo požiadal vzhľadom na svoj vyšší vek a chce sa súdu priamo osobne vyjadriť, aby bolo i súdu zrejmé, že je úplne právne spôsobilý na všetky právne úkony. Žalobkyňa konala účelovo s tým, že klamala a zavádzala súd za účelom svojho vlastného obohatenia, čo vyplýva i zo samotnej skutočnosti, že žiadny zákonný ani právny dôvod žalovanému v 1. rade neprikazuje a nezaväzuje ho aby mal povinnosť žalobkyni niečo previesť a aby mala žalobkyňa nárok na jeho majetok. Žiadna dohoda ako to žalobkyňa uvádza medzi ňou a žalovaným v 1. rade a v 2. rade nebola a to čo v žalobe uvádza ohľadne parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX ani nie je a nebolo predmetom darovacej zmluvy, z čoho vyplýva jej účelné a úmyselné konanie, ktorým zaviedla súd. Na vydanie neodkladného opatrenia nikdy nebol žiadny dôvod a žalovaný v 1. rade právny úkon darovaciu zmluvu uzatvoril na základe slobodnej vôle bez akéhokoľvek donútenia alebo nátlaku. Preto navrhli vydané neodkladné opatrenie zrušiť a konanie zastaviť ako nedôvodné.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že zotrváva na všetkých skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré uviedla tak v žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia , ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôrazňuje, že výhrady žalovaných, v odvolaní voči ňou podanej žalobe ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú nedôvodné a účelové v celom rozsahu. V súvislosti, zo strany žalovaných s namietanou vecnou legitimáciou žalobkyne uvádza, že ak je právny úkon absolútne neplatný (nulitný), tak sa na tento právny úkon hľadí, akoby nebol nikdy nastal a jej aktívna legitimácia v danom konaní je oprávnená. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú otec a syn, a ona ako žalobkyňa je vnučka žalovaného v 1. rade, je pozostalá dcéra po milovanom synovi žalovaného v 1. rade, po F. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Žalovaný v 1. rade, jej starý otec, ešte za života jej otca začal spravodlivo deliť svoje majetky a podľa svojich vlastných tvrdení (vyjadrení) chcel v tom aj naďalej pokračovať, aj po smrti jej otca, s jeho potomkami. Jej strýko (žalovaný v 2. rade) sa zachoval presne ako celá rodina predpokladali, hrubo zneužil smrť jej otca, a žalovaného v 1. rade, jej starého otca, zmanipuloval a presvedčil tvrdiť iné, než to čo jej starý otec vyjavil pri stretnutí. Deľbu nehnuteľností starý otec vždy plánoval učiniť spravodlivo medzi svojich dvoch synov. Keďže jej otec bol dlhodobo vážne chorý, na sklonku života bol pripútaný na lôžko a neskôr aj zomrel, previedol, podľa dohody, žalovaný v 1. rade rovnaký spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na ňu a jej strýka (žalovaného v 2. rade), pričom túto darovaciu zmluvu súdu predložil žalovaný v 2. rade ako dôkaz. Tento dôkaz však vypovedá práve o tom, že starý otec začal majetky deliť spravodlivo, t. j. medzi žalovaného v 2. rade a žalobkyňu ako dohodnutého dediča po synovi žalovaného v 1. rade (F. B.). V spravodlivom delení majetkov podľa vlastného vyjadrenia jej starý otec (žalovaný v 1. rade) chcel aj naďalej pokračovať, nikdy nechcel a ani nemal dôvod ukrátiť, čo sa majetkov týka žiadneho zo svojich synov. Uvedené bolo potvrdené priamo na osobnom stretnutí na Notárskom úrade JUDr. N. O. v A. a následne u jej rodičov v A. E., kde sa stretli za účelom, jednak overenia plných mocí v súvislosti so správou nehnuteľností starého otca (žalovaného v 1. rade) a možnosťou zastupovať starého otca (žalovaného v 1. rade) v súvislosti s nehnuteľnosťami pred príslušnými štátnymi orgánmi, a jednak za účelom dohodnutia ďalšieho postupu v súvislosti so všetkými nehnuteľnosťami starého otca (žalovaného v 1. rade) ona, jej otec, jej mama, jej starý otec a strýko (žalovaný v 2. rade), dohodli sa okrem iného na geodetickom zameraní nehnuteľností, na námietkach k územnému plánu, ktorý mal začať platiť vo vzťahu k nehnuteľnostiam starého otca, ako aj budúcom rozdelení nehnuteľností. Veci ohľadom nehnuteľností starého otca však nabrali veľmi rýchly spád, po tom čo bola ohlásená skutočnosť, že skolaboval kataster nehnuteľností a aktuálne je nečinný a rovnako tak aj jej nie stála prítomnosť v mieste trvalého bydliska. V tejto súvislosti tiež poukázala na skutočnosť, že do tohto momentu, všetky záležitosti ohľadom nehnuteľností starého otca riešila výlučne ona a boli ňou riešené v maximálnej možnej miere transparentne, každá zo strán bola vždy ňou upovedomená o konaní, čo podali, čo bude ďalej nasledovať, prípadne na aké dokumenty z akej inštitúcie čakajú. Rovnako so všetkými riešila a dopytovala sa, či im niečo bolo doručené z katastra nehnuteľností, či nemajú akúkoľvek relevantnú informáciu v tejto súvislosti. Prevod ďalších nehnuteľností žalovaný v 1. rade plánoval z dôvodu vysokého veku, avšak opäť každému rovným dielom a nie len do výlučného

vlastníctva žalovaného v 2. rade. Túto vôľu starý otec neustále prezentoval a všetci o tom vedeli. Nebol dôvod mať obavu, že by to žalovaný v 1. rade urobil inak, keďže vždy bol férový k obom svojim synom a nikoho nikdy neukrátil a tak tomu bolo aj pri vnúčatách. Žalovaný v 2. rade zneužil dôverčivosť a emocionálne rozpoloženie po strate milovaného syna (otca žalobkyne) žalovaného v 1. rade, citovo ho natoľko vydieral a zmanipuloval, že žalovaný v 1. rade podpísal žalobou napadnutú darovaciu zmluvu, ktorej podpísanie následne pred ňou oľutoval. Priznal sa jej dokonca, že spravil niečo, čo ho mrzí, nechcel tak urobiť a za čo budú nezhody v rodine, že spravil niečo, čo si vyčíta a je mu to veľmi ľúto. Mohla skutočne zasiahnuť len tak, že na základe plnej moci od žalovaného v 1. rade požiadala o prerušenie vkladového konania V601/25. Pri podpise žalovaného v 1. rade absentovala slobodná vôľa. Žalovaný v 1. rade takýto úkon nechcel nikdy urobiť, takto jej to bolo vyjavené a aj správanie žalovaného v 1. rade počas jeho života svedčalo o tom, že majetky chce podeliť každému rovnako. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade odopiera žalovanému v 1. rade akýkoľvek kontakt, či už s ňou, jej bratom, alebo jej mamou nevestou žalovaného v 1. rade. Starý otec mal s nimi vždy pekný vzťah, celý život sa navštevovali, usporadúvali rodinné oslavy, boli normálna, fungujúca rodina. Žalovaný v 1. rade má taktiež zo strany žalovaného v 2. rade obmedzený prístup - využívanie k svojmu telefónu, nemôže s nimi komunikovať, kontaktuje ich výhradne v noci, keď si je istý, že žalovaný v 2. rade a rovnako tak aj členovia jeho rodiny spia a nepočujú ich. Ako dôkaz označila svedeckú výpoveď A. B., P. B. a výpisy z telefonických hovorov žalovaného v 1. rade. Netušila, že po jej zásahu a podaní žaloby s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, začne ďalšia ešte masívnejšia manipulácia starého otca žalovaným 2. rade. Výsledkom je udelenie plnej moci na zastupovanie rovnakému právnemu zástupcovi a obrana proti podanej žalobe v rovnakom duchu s tým, že starým otcom prejavená vôľa na predmetnej darovacej zmluve bola slobodná, zrozumiteľná a vážna. Ak by tomu tak bolo, nebola by podávala žalobu na súd. Domnieva sa, že tlak žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade bol natoľko silný, aby svoj postoj k darovaniu a k tomu, že tak nikdy nechcel urobiť, zmenil. Žalovaní uvádzajú, že je starý otec zdravotne v poriadku, uvedené preukazujú potvrdením od všeobecného lekára. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že lekárka, ktorá uvedené potvrdenie vydala je rodinným priateľom starého otca, pre skutočne hodnoverné posúdenie zdravotného stavu starého otca je potrebné požiadať o jeho vyšetrenie nestranného nezávislého odborníka z odboru psychiatrie. Jej starý otec má zdravotný stav primeraný svojmu veku, užíva psychiatrické lieky (konkrétne lieky na depresiu) a aktuálne je absolútne pod mocenským vplyvom žalovaného v 2. rade. Zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný v 1. rade podpísal spornú darovaciu zmluvu pod tlakom a citovými vyhrážkami žalovaného v 2. rade, pri návštevách žalovaného v 1. rade si ona, resp. členovia jej rodiny (jej matka a brat) všimli, že čokoľvek sa spýtajú starého otca, resp. ak čokoľvek treba podpísať, žalovaný v 1. rade pohľadom vyhľadá žalovaného v 2. rade a spýta sa, či môže. Rovnako sa jej hrubo dotýkajú vyjadrenia žalovaných, že celé jej konanie je len jej túžba obohatiť sa bezdôvodne z majetku žalovaného v 1. rade. Starý otec bol ten, ktorý tvrdil, že nechce nikoho zo svojich synov o nič ukrátiť. Navrhla uznesenie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti I. výroku podľa zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V prvom rade odvolací súd posudzoval odvolanie žalovaných podľa obsahu, keď sa zaoberal tým, či odvolanie žalovaných smeruje proti všetkým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie (teda aj proti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol), nakoľko žalovaní v odvolaní uviedli, že žiadajú odvolací súd, aby uznesenie v celom rozsahu zrušil ako nedôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z obsahu odvolania vyplýva nesúhlas žalovaných iba s výrokom, ktorým súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a na základe

toho posúdil odvolací súd odvolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo do rozsahu ako podané len proti I. výroku, ktorým súd prvej inštancie neodkladné nariadil.

11. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje . Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením ( ).

12. Odvolací súd v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na to, že pre úspech strany, ktorá sa domáha jeho nariadenia sa vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je však otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

13. V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia , ods. 2 písm. c) a d) . Súd prvej inštancie mal potrebu dočasnej právnej úpravy pomerov strán sporu v danom prípade osvedčenú existenciou samotného sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým je darovacia zmluva, ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade nehnuteľnosti špecifikované vo výroku, vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“). S takýmto zdôvodnením potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa odvolací súd v žiadnom prípade nemohol stotožniť, pretože ak by mala byť splnená podmienka nariadenia neodkladného opatrenia – potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu – vždy iba preto, že existuje spor vo veci samej, v tom prípade by muselo byť vždy neodkladné opatrenie nariadené v každom prípade. S takýmto posúdením súdu prvej inštancie sa stotožniť nemožno a odvolací súd z tohto dôvodu osvedčenie potreby nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam nevzhliadol. Tvrdenia žalobkyne, ktorými sa snažila zdôvodniť svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, že zo strany žalovaného v 1. rade nebola vôľa smerujúca k vykonaniu právneho úkonu slobodná a vážna a bola aktom psychického donútenia a že tieto skutočnosti mal podľa žalobkyne tvrdiť samotný žalovaný v 1. rade, neboli nijakým spôsobom žalobkyňou osvedčené. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodnil tým, že žalobkyňa tvrdí, že podľa dohody účastníkov konania nadobudnutie ostatných pozemkov malo prebehnúť presne tak, ako vyplýva z geometrického plánu č. 17/2024. Zo žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, príloh a ani z obsahu spisu žalobkyňou znovu iba tvrdená dohoda účastníkov nevyplynula, preto táto ďalšia len tvrdená a ničím neosvedčená skutočnosť, nemôže byť dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. Je potrebné dať za pravdu žalovaným, ktorý uviedli, že žiadny zákonný ani právny dôvod žalovanému v 1. rade neprikazuje a nezaväzuje ho, aby mal povinnosť žalobkyni niečo previesť a aby mala žalobkyňa nárok na jeho majetok. Súd prvej inštancie nemôže nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby mal aspoň v základnej rovine osvedčené v návrhu iba

tvrdené skutočnosti. V predmetnej veci však k takému rozhodnutiu došlo a súd prvej inštancie preto pochybil, keď neodkladné opatrenie nariadil, hoc nemal zákonný dôvod na taký postup.

14. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nebola splnená ani jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to požaduje žalobkyňa. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku zmenil podľa tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.