Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Co-41-2025.pdf
PDF · 115.18 KB
Case nature
Subarea
15Co/41/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E. F., proti žalovaným: 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., 2/ A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, E. F., 3/ J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., 4/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. D. XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/26/2025 – 206 zo dňa 24. 04. 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/26/2025 – 206 zo dňa 24. 04. 2025 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zaviazal žalovanú v 2. rade, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. F., obec E. F., okres E. F., a to k: pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 551 m2, - stavbe: bytový dom, súp. č. XXX na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, bytu č.: XX (v LV poradové č.: XX), nachádzajúci sa v bytovom dome č. vchodu: XX, na 6-om poschodí na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 2. rade a ďalším žalovaným titulom vydania bezdôvodného obohatenia, náhrady skutočnej škody na majetku, náhrady škody na zdraví a nákladov na liečbu žalobcu, nemajetkovej ujmy a inej ujmy s príslušenstvom vzniknutých úmyselným konaním žalovaných a neoprávneným užívaním, ničením a rozkrádaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu uplatnených v súdnom konaní sp. zn. 18C/59/2020 vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1, ods. 3, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konštatujúc, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 500 eur, náhradu škody 24 714,81 eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur, náhradu škody na zdraví vo výške 20 000 eur a náklady na liečbu vo výške 2 000 eur, pričom spolu so žalobou podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Návrh a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že v konaní Okresného súdu Nové Zámky vedené pod sp. zn. 18C/59/2020 bolo vydané zabezpečovacie opatrenia na nehnuteľný majetok na žalovaného v 1. rade, zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. E. F. a bol zabezpečený nárok žalobcu za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2023. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok za obdobie od 01. 04. 2023 do 31. 08. 2023, teda je logické, že je potrebné zabezpečiť tento nárok, ako aj iné nároky peňažného charakteru titulom náhrady škody a inej ujmy. V konaní vedenom pod sp. zn. 18C/59/2020 osvedčil žalobca, že žalovaná v 1. rade sa zbavuje svojho
majetku, preto súd jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho vyhovel, uznesenie vecne správne potvrdil aj Krajský súd v Nitre. Žalobca v konaní Okresného súdu Nové Zámky pod p. zn. 13C/72/2018 preukázal fotografiou z roku 2020, ako aj inými dôkazmi, že žalovaná v 1. rade má voči viacerým inštitúciám podlžnosti, preto bude budúca exekúcia ohrozená. Žalovaná v 2. rade mala zriadené právo na doživotné užívanie žalobcovho majetku, ktorý vydražil bez ťarchy. Syn žalovanej v 1. rade, ktorá však nie je stranou sporu zo žiadneho zo súdnych konaní, sa stal vlastníkom majetku žalovanej v 1. rade, čo je zrejmé z výpisom o ziskoch spoločnosti Sanfog s.r.o., ako aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/180/2017. Z toho dôvodu mal žalobca oprávnenú obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky bez zriadenia záložného práva, bude ohrozené. Zároveň žiadal, aby súd spojil na spoločné konanie konania sp. zn. 18C/59/2020 a konanie vedené na základe žaloby z 28.03.2025 sp. zn. 4C/26/2025.
3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal v ten istý deň, a to 28. 03. 2025 žalobu, ktorou sa žalobca voči totožným žalovaným domáha vydania bezdôvodného obohatenia a iných nárokov, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 13C/26/2025, pričom žaloba bola podaná po žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie uznesením z 08. 04. 2025 rozhodol o tom, že návrh na spojenie týchto dvoch konaní zamieta. Následne sa zaoberal návrhom žalobcu, na základe ktorého žiadal spojiť na spoločné konanie, konania vedené pod Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 18C/59/2020 a sp. zn. 4C/26/2025. Súd prvej inštancie zistil, že spis Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 18C/59/2020 sa nachádza na Najvyššom súde SR, preto nie je možné predložiť ho zákonnému sudcovi za účelom posúdenia návrhu na spojenie veci. Podaním z 22. 04. 2025 žalobca uviedol, že žalovaná v 1. rade je stranou sporu aj v konaní sp. zn. 18C/59/2020, aj v ostatných konaniach, čo sa týka námietky zaujatosti žiada spojiť konanie sp. zn. 4C/26/2025 s konaním tunajšieho súdu sp. zn. 18C/59/2020.
4. V prejednávanej veci sa žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorú uplatnil voči žalovaným titulom vydania bezdôvodného obohatenia a iných nárokov, v tomto konaní, ako aj v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 18C/59/2020 s tým, že je tu dôvodná obava z ohrozenia budúcej exekúcie (v prípade ak bude úspešný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a iných nárokov voči žalovaným) a táto dôvodná obava je podľa žalobcu daná konkrétnymi okolnosťami, a to tým, že pohľadávka žalobcu je v značnej výške a zabezpečiť ju možno len vyššie uvedeným majetkom, podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po vyznačení plomby na listoch vlastníctva bude bez právneho významu. Ako to vyplýva zo zákonnej úpravy (ustanovenie § 324 ods. 3 CSP) neodkladné opatrenie je možné nariadiť len za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Poukázal na to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na určený majetok dlžníka, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, pretože v prípade jeho nariadenia sa veriteľ dostane do pozície záložného veriteľa a v budúcnosti, za splnenia zákonných podmienok, bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie súdom priznanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP. Pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nie je ani potrebné, aby bol pri ich zisťovaní dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Preto okrem osvedčenia existencie samotného nároku, musí byť v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zo strany žalobcu osvedčené aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená. Samotná obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a bezprostredná, t. j. musí byť relevantným spôsobom osvedčené, že prípadný budúci výkon rozhodnutia je skutočne ohrozený. Avšak len existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré dostatočne osvedčujú, že budúca exekúcia by bola ohrozená je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno v prípadnej exekúcii postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, dostatočne osvedčujúci takéto konanie žalovaných, čím neosvedčil dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca síce súdu predložil nejaké listinné dôkazy, ktoré sa však týkajú najmä preukázania skutočností, že žalovaná v 2. rade je vlastníkom bytu, výpismi z Finstatu ohľadne majetku spoločnosti, rozhodnutí v obchodnoprávnych veciach, ako aj trestných konaní, t. j. žalobca v žalobe poukazoval najmä na skutočnosti zdôvodňujúce jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, ktoré si uplatnil vo veci samej. Skúmanie dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovaným bude predmetom skutkového a právneho posudzovania v konaní vo veci
samej. Samotná skutočnosť, že medzi stranami sporu existuje nejaký spor (žalobca si voči žalovaným uplatňuje nároky na náhradu škody a vydania bezdôvodného obohatenia), ktorý nárok prejednávaný v rámci konania vo veci samej a aj za predpokladu úspešnosti žalobcu v predmetnom konaní, však nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože len tvrdená existencia pohľadávky (nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovaným) a jej deklarovaná výška zo strany žalobcu, nie je dostatočným osvedčením neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navyše z LV č. XXXXX pre kat. úz. E. F. bolo zistené, že na majetok žalovanej v 1. rade bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/12/2019 zo dňa 04. 03. 2019, ako aj uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 18C/59/2020 vykonateľné dňa 19. 04. 2023, čím bola zabezpečená pohľadávka žalobcu, ktorej sa domáha v konaní sp. zn. 18C/59/2020. Vzhľadom na to, že žalobca sa nárokov domáha v konaní sp. zn. 18C/59/2020 a spis sa nachádza na rozhodnutie na Najvyššom súde, nie je možné zistiť, aké nároky si žalobca v tom konaní uplatňuje, či sa nejedná o duplicitné nároky v konaní sp. zn. 18C/59/2020 a sp. zn. 4C/26/2025, ktoré skutočnosti bude možné zistiť až po fyzickom návrate spisu z Najvyššieho súdu. Navyše žalobca žiadal, aby bolo konanie prikázané inému súdu z dôvodu vhodnosti, pretože vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni v konaní sp. zn. 18C/59/2020, teda súd nemal k dispozícii tento spis a nemohol do jeho obsahu nahliadnuť.
5. Civilný sporový poriadok ukladá súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v lehote 30 dní od doručenia návrhu. V tomto prebiehajúcom konaní nemal súd prvej inštancie k dispozícii spis sp. zn. 18C/59/2020, napriek tomu je viazaný lehotou na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd aj bez pripojenia spisu sp. zn. 18C/59/2020 vo veci rozhodol v zákonnej lehote.
6. O návrhu na spojenie veci sp. zn. 18C/59/2020 a sp. zn. 4C/26/2025, bude rozhodnuté v zmysle § 166 ods. 1 CSP zákonnou sudkyňou v konaní sp. zn. 18C/59/2020.
7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca v konaní dostatočne neosvedčil naliehavú potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b, d), e), f) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Uviedol, že bez kvalifikovanej právnej pomoci podal návrh zo dňa 28. 03. 2025, aby zabránil premlčaniu nárokov, pričom vychádzal z rozširujúcich návrhov podaných jeho bývalou právnou zástupkyňou dňa 31. 03. 2023 a 06. 06. 2024 v konaní 18C/59/2020 a omylom aj v konaní sp. zn. 13C/26/2025 potom ako súdu bol doručený jeho návrh č. k. 4C/26/2025 z 28. 03. 2025. Pri spisovaní návrhu si neuvedomil, že súd prvej inštancie nemá prístup k spisu 18C/59/2020 a nemôže jeho návrhu na pripojenie ku konaniu sp. zn. 4C/26/2025 vyhovieť. Preto podaním zo dňa 28. 04. 2025 doplnil/opravil návrh, ktorým poskytol relevantné dôkazy z konania sp. zn. 18C/59/2020 a žiadal ich zohľadniť. Súd prvej inštancie bol povinný ho vyzvať a poučiť o tom, ako správne doplniť žalobný návrh o dôkazy a skutočnosti, na ktoré odkazoval a mohli mať zásadný výzvam pre správne posúdenie jeho návrhov. Nesprávnym procesným postupom súdu pre absenciu poučenia a pokynov na doplnenie dôkazov z konania č. k. 18C/59/2020 a pre nedostatočne zistený skutkový stav, súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (okrem aj iných dôvodov) zamietol. V návrhu vo veci samej si uplatňuje nové, rozširujúce nároky, o ktorých žiaden súd nerozhoduje a ktoré bol nútený podať, aby nedošlo k ich premlčaniu, pretože ich súd uznesením č. k. 18C/59/2020 – 951 zo dňa 17. 04. 2024 odmietol pripustiť. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosť o duplicite uplatnených nárokov, pre správne zistenie skutkového stavu bol žalobcu povinný poučiť a vyzvať ho na doplnenie dôkazov. Okrem toho namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na tvrdeniach, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a vyplývajú z nevykonania, resp. nesprávneho vyhotovenia dôkazov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že osvedčil nad rámec zákonnej povinnosti splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na dôvodnosť a trvanie nároku iba z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého výška spolu s príslušenstvom predstavovala ku dňu 10. 04. 2024 za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2023 sumu 91 396 eur.Napriek tomu, že žalovaná v 1. rade počas celého konania č. k. 18C/59/2020 spochybňuje aj tento nárok čo do jeho základu a výšky, čo súdna prax považuje za jeden z dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade nároky, týkajúce
sa rovnakých skutkových a právnych okolnosti za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2023 označili súdy v konaní pod sp. zn. 18C/59/2020 za dôvodné a zmenu žaloby pripustili. Dôvodnosť poskytnutia ochrany aj tomuto nároku zabezpečovacím opatrením vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/72/2018 – 403 zo dňa 06. 09. 2022. Ani jeden zo žalovaných nedisponoval právnym dôvodom na užívanie jeho nehnuteľnosti za obdobie od 01. 04. 2023 do 31. 08. 2023 a už vôbec nie právom na jeho bezplatné užívanie. Na strane žalovaných je daná zodpovednosť za škodu, ktorej sa nemôžu zbaviť a ktorú mu spôsobili bezplatným užívaním. Je logické, že okrem uplatnených nárokov z návrhu zo 28. 03. 2025 je potrebné prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu aj identickej pohľadávke za obdobie od 01. 04. 2023 do 31. 08. 2023 z rovnakých dôvodov aké v boli uznané v uznesení č. k. 18C/59/2020- 421 zo dňa 19. 04. 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/57/2023 – 688 z 31. 08. 2023. Z uvedeného vyplýva, že súd mal dostatočným spôsobom osvedčené dôvodnosť a trvanie pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie podmienil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia existenciou judikovanej pohľadávky poprel obsah a účel § 324 CSP a nasl. CSP a nedôvodne sa odchýlil od judikatúry. Samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne či už do dôvodu alebo do výšky, ktorá otázka bude predmetom konania vo veci samej. Žalovaní sa odmietli čo i len vyjadriť k jeho návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2023 a hradiť mu akékoľvek nájomné. Výpisom z Finstat o dlhoch a pohľadávkach preukázal účelové konanie žalovanej v 1. rade, ktorá vytvorila voči viacerým inštitúciám dlhy vo výške 8 214,78 eura ku dňu 17. 03. 2025 prevádzkovaním škôlky „Krajina zázrakov“ práve v nehnuteľnosti, na ktorú súd v konaní sp. zn. 18C/59/2020 vydal zabezpečovacie opatrenie. Žalovaná v 1. rade sa účelovo zbavila svojho obchodného podielu v spol. Hykemont s. r. o.., pričom v konaní sp. zn. 18C/59/2020 tvrdila, že sa stala obeťou podvodu a nemá peniaze na vyrovnanie pohľadávok voči žalobcovi, napriek tomu, že v rodinnom dome , ktorého je žalobca výlučným vlastníkom, prevádzkujú škôlku. To, že žalovaná v 1. rade sa zbavuje svojho majetku, má dlhy voči inštitúciám a účelovo vyvoláva spory, konštatovali aj súdy voči inému veriteľovi (uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/124/2019 zo dňa 20. 06. 2019) Rovnako postupujú aj žalovaní v 2. a 3. rade, keď sa zbavujú svojho majetku a obaja odmietli hradiť nájomné a účelovo sa ho snažili poškodiť tým, že si nechali vyhotoviť notársku zápisnicu o tom, že žalovaná v 2. rade má v jeho nehnuteľnosti zriadené doživotné užívacie právo a žalovaný v 3. rade si údajne na 10 rokov dopredu predplatil v sume 18 000 eur nájomné jedenej izby v jeho rodinnom dome. Jeho dôvodná obava z ohrozenia budúcej exekúcie a že jeho neskôr judikované pohľadávky nebudú od žalovaných vymožiteľné, vyplýva najmä z názoru Okresného súdu Nové Zámky v konaní č. k. 18C/59/2020, v rámci ktorého konania súd poukázal aj na potrebu zohľadnenia majetkových pomerov žalovanej v 1. rade a zníženia výšky jeho uplatnených nárokov a vyjadril pochybnosť o jej schopnosti uhradiť škodu, ktorú mu spolu so žalovanými v 2. až 4 rade spôsobili. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovanej v 2. rade by na rozdiel od neho žiadna ujma nevznikla, pretože nehnuteľnosť zostáva v jej majetku. Osvedčil tak insolventnosť žalovanej v 1. rade. Podľa žalobcu § 343 CSP nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Dôvodmi osvedčujúcimi hrozbu zmarenia budúcej exekúcie je aj insolventnosť osoby zaviazanej na plnenie povinnosti, či skutočnosť, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných viazne záložné právo v prospech tretích subjektov. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo do takej miery, že by sa mu neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že na predmetnej nehnuteľnosti je naviac už zriadené záložné právo v prospech iného veriteľa, a tak žalobca ako veriteľ bude uspokojovaný druhý v poradí.
9. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení uviedla, že odmieta a popiera žalobcom uplatnené nároky, pričom na jej nehnuteľnosti na adrese K. X, E. F. už eviduje poznámku o obmedzení nakladania, ktorá dostatočne zabezpečuje žalobcom uplatnený nárok, aj keby bol opodstatnený. Žalobca si uplatňuje nárok na nájomné za užívanie nehnuteľnosti za obdobie, počas ktorého bola uzatvorená dohoda o vyprataní nehnuteľnosti, a to dňa 31. 08. 2023, ku ktorej došlo na pojednávaní pred súdom a ten ju schválil. Od 01. 04. 2023 do 31. 08. 2023 nehnuteľnosť užívali so súhlasom žalobcu. Žalobca vydražil nehnuteľnosť v stave ako stojí a leží. Ide o 50-ročnú nehnuteľnosť v pôvodnom technickom stave. Žalobca si nárokuje náhradu škody po tom, čo tam už dva roky nebývajú.
10. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že žalobca si uplatnil zabezpečovacie právo na nehnuteľnosti patriacej jej dcére G. B., ktorá má dosť vysokú hodnotu na to, aby v prípade potreby rozhodnutia súdu v prospech žalobcu bola pohľadávka uspokojená. Požiadavky žalobcu označila za irelevantné a neopodstatnené, hlavne vo veci majetkovej ujmy a náhrady majetkovej škody, náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody na zdraví a nákladov
na liečbu. Do danej situácie sa dostala nie vlastným zavinením, výrazne popiera hocijakú zodpovednosť za vzniknutú škodu. Je dôchodkyňou, má 84 rokov. Tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť bola úmyselne zničená a boli podniknuté kroky voči nemu a jeho matke nie sú postavené na pravdivých základoch. Dcéra G. B. necelých 5 rokov bojovala o to, aby získali naspäť nehnuteľnosť do vlastníctva, prečo by ju potom úmyselne ničili. Žalobca kúpil 50 ročnú nehnuteľnosť v takmer pôvodnom stave, bola zateplená fasáda, vymenené okná. Všetky elektrické a plynové a vodovodné potrubia sú pôvodné. Vzniknutý stav si spôsobil žalobca, ktorý si v rokoch 2020 - 2022 dal protiprávne odpojiť elektrinu, vodu a plyn.
11. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení uviedol, že v spornej nehnuteľnosti na C. D. XX v E. F. býval do novembra 2019. Po odsťahovaní býval u žalovanej v 2. rade v jej byte. Dňa 31. 08. 2023 došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti žalobcovi, pričom bola dohoda o dátume a čase, aby vypratanie prebehlo v prítomnosti žalobcu. Keďže sú vedené iné konania, ktoré bránia prevodu inej nehnuteľnosti jeho matky na K. X, ktorá ma dostatočnú hodnotu, považoval ďalšie zabezpečovacie opatrenia za neprimerané a neopodstatnené.
12. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení odmietla obvinenia žalobcu, že dlhodobo a neoprávnene užívala nehnuteľnosť na adrese C. D. XX, E. F., v ktorej sa nachádzala iba v období júl a august 2022 z vážnych dôvodov. Od konca augusta 2022 býva na adrese E. D. XXX, kde predtým bývala stará mama jej manžela do jej úmrtia vo februári 2022. Nesúhlasila s blokovaním majetku jej starej mamy, pričom už bola zabezpečená iná nehnuteľnosť na pokrytie prípadných nárokov. Nehnuteľnosť na adrese C. D. XX je v zlom technickom stave v dôsledku dlhodobej neúdržby predchádzajúcich vlastníkov. Žalobca si dom nikdy pred kúpou neprezrel a kúpil ho ako stojí a leží. Odmietla obvinenia z krádeže.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
17. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
19. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré brania v pokračovaní v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Podľa § 329 ods. 1, 2, 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
24. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie
25. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.
26. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaní sa správajú spôsobom, ktorý by mohol ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. V tomto smere však bolo potrebné posudzovať splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia iba vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, keďže vo vzťahu k nehnuteľnosti v jej vlastníctve sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeroval iba vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k ostatným žalovaným. Odvolací súd preto skúmal splnenie podmienok na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanej v 2. rade a dospel k záveru, že tieto splnené neboli. V procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia postačuje konštatovať, že tvrdený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade existoval a ďalej je potrebné sa zaoberať otázkou existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale musí byť osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, čo v danom prípade žalobca neosvedčil. Nebolo osvedčené, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu budúcej exekúcie zo strany žalovanej v 2. rade. Poukaz žalobcu na upovedomenie o zastavení exekúcie 415EX 155/20 - 3 zo 25. 08. 2022 č. k. 18C/59/2020, výpisy z Finstatu ohľadne dlhoch a pohľadávkach L. F., fotka nehnuteľnosti z roku 2020, uznesenie OR PZ Nové Zámky ORP/294/1-VYS-NZ-2021 z 20. 06. 2022 (č. k. 18C/59/2020), predaj motocykla a vybavenia k nemu žalovaným v 3. rade, výpis spol. M. s. r. o. z 2018 a 17. 03. 2025, ktorej spoločníkom je syn žalovanej v 1. rade a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/180/2027 – 220 zo dňa 29. 11. 2017 je nedostatočným z hľadiska splnenia podmienky existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie zo strany žalovanej v 2. rade. Nebolo osvedčené, že žalovaná v 2. rade je nositeľkou hmotnoprávnej
povinnosti, a že táto realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu. Bolo na žalobcovi, aby osvedčil, že žalovaná v 2. rada mala vykonať úkony, na základe ktorých by ohrozovala exekúciu žalobcu. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť ani skutočnosť, že na Okresnom súde Nové Zámky prebieha konanie pod sp. zn. 18C/59/2020, v ktorom súd poukázal aj na potrebu zohľadnenia majetkových pomerov žalovanej v 1. rade a zníženia výšky jeho uplatnených nárokov a vyjadril pochybnosť o jej schopnosti uhradiť škodu, ktorú mu spolu so žalovanými v 2. až 4. rade spôsobili. Rovnako dôvodom nie je ani skutočnosť, že v rámci konania sp. zn. 18C/59/2020 bol nariadené zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľný majetok žalovanej v 1. rade, vedený na LV č. XXXXX, kat. úz. E. F.. Keďže predmetom tohto konania je návrh žalobcu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnému majetku žalovanej v 2. rade, bolo potrebné skúmať splnenie podmienok v tomto prípade, bez ohľadu na skôr nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v inom konaní.
27. Ohľadom námietky žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný ho vyzvať a poučiť o tom, ako správne doplniť žalobný návrh o dôkazy a skutočnosti, na ktoré odkazoval a mohli mať zásadný význam pre správne posúdenie jeho návrhov, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nemá povinnosť vyzývať žalobcu na doplnenie jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené vyplýva z § 327 CSP, v zmysle ktorého v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nemá charakter podania vo veci samej, sa neuplatňuje § 129 CSP o odstraňovaní vád podania. Naviac v prípade potreby doplnenia návrhu o ďalšie dôkazy a skutočnosti, nejde o vadu podania. V tomto prípade je vecou žalobcu, aby v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, označil a uviedol všetky relevantné skutočnosti, odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s doložením dôkazov, na ktoré sa odvoláva. Súd prvej inštancie nemôže v tomto smere suplovať povinnosť žalobcu. Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ako nesprávne namietal žalobca.
28. Zároveň neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že podľa LV č. XXXXX, kat. úz. E. F., obec E. F., okres E. F., vlastníkom nehnuteľnosti a to k: pozemku, parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 551 m2, - stavbe: bytový dom, súp. č. XXX na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, bytu č.: XX (v LV poradové č.: XX), nachádzajúci sa v bytovom dome č. vchodu: XX, na 6-om poschodí, je C. M., bytom N. XXXX/X, E. F., titul nadobudnutia je Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena N 661/2025 NZ 26417/2025 zo dňa 19. 06. 2025 V-3337/2025 – č. zmeny 2018/2025. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To znamená, že pre odvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a svoje rozhodnutie nemôže založiť na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Preto odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
29. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude skončené konanie vo veci samej.
31. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.