Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-61-2025.pdf
PDF · 137.16 KB
Case nature
Subarea
13Co/61/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne A. B. C. D., narodenej X. XXXXXXXX XXXX, E., F. XXXXX/X, zastúpenej CLC advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Panenská 18, IČO: 36 707 856, proti žalovanému F. C., narodenému XX. XXXX XXXX, G. E. 174, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom z 30. apríla 2025 č.k. 7C/19/2025-91, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 30. apríla 2025 č. k. 7C/19/2025-91 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením z 30. apríla 2025 č. k. 7C/19/2025-91 (ďalej len ,,uznesenie súdu prvej inštancie“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (II. výrok). 1.1. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu žalovaného do nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor ako H. I., súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcela CKN č. XXX/X, v katastrálnom území G. E., obec G. E., okres Banská Štiavnica (ďalej len ,,nehnuteľnosť“ resp. ,,H. I.“ alebo ,,penzión“), a to až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnosti a zároveň, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. 1.2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že so žalovaným boli manželia od roku 2018 a v roku 2019 spoločne kúpili H. I. za účelom využívať ho ako rodinný penzión spoločne so širšou rodinou a priateľmi. V marci 2024 si žalovaný našiel priateľku a od tej doby žalobkyňa so žalovaným spoločne prestali žiť s tým, že žalovaný k žalobkyni začal správať agresívne, pri každej príležitosti ju osočoval, ponižoval, vyhrážal sa jej a inak ju slovne napádal. Po nezhodách v manželstve žalovaný začal brániť žalobkyni v užívaní penziónu, bránil jej v pobyte a v prenocovaní v penzióne, dokonca znemožňoval žalobkyni obhliadku nehnuteľnosti za účelom jej kontroly. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Mestského súdu Bratislava II z 23. októbra 2024 sp. zn. 41Pc/37/2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave. 1.2.1. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 25. mája 2024 v penzióne žalovaný vyprovokoval hádku, pričom ju ponižoval najhrubšími nadávkami. Následne žalobkyňu zbil pred hosťami a personálom, čím dosiahol, že z penziónu odišla. Žalovaný počas útoku žalobkyňu opakovane udieral do hlavy na rôzne miesta, čo trvalo približne päť minút. Svedkom incidentu bola F. F. a J. K.. O tejto skutočnosti vypovedala na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Banskej Štiavnici. 1.2.2. Dňa 3. júla 2024 sa v penzióne voči žalobkyni správal žalovaný agresívne, preto z penziónu odišla. Dňa 26. júla 2024 prišla do penziónu v sprievode svojho brata. Žalovaný opätovne k žalobkyni
prechovával agresívne správanie, strčil do nej, preto narazila do postele. Žalobkyňa o uvedenej udalosti podala na príslušnom Obvodnom oddelení Policajného zboru v Banskej Štiavnici oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. 1.2.3. Dňa 2. septembra 2024 v priestoroch spoločnosti E&L Consulting, s.r.o., Rybničná 40 v Bratislave, kde je žalobkyňa zamestnaná, došlo k napadnutiu matky žalovaného L. C. B. jej bratom M. D., ktorý jej mal spôsobiť ťažké ublíženie na zdraví. Žalovaný bol tiež v tom čase v priestoroch spoločnosti a snažil sa dostať do kancelárie žalobkyne, ktorá ale v ten deň v práci nebola. Žalovaný sa vyhrážal na adresu žalobkyne, že to isté čaká aj ju. Žalobkyňa ohľadne uvedených skutočností podala dňa 9. septembra 2024 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava - Rača trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania. 1.2.4. Dňa 24. októbra 2024 žalovaný opakovane odmietol žalobkyňu pustiť do priestorov penziónu, na základe čoho bola privolaná policajná hliadka. Žalovaný bol arogantný, hlučný, žalobkyňu ponižoval a vytváral na ňu psychický nátlak, v dôsledku čoho žalobkyňa z penziónu odišla, o čom podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Banskej Štiavnici oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. 1.2.5. Vzhľadom na správanie sa žalovaného má žalobkyňa obavy o svoje zdravie a život. Žalobkyňa poukázala na to, že v priestoroch penziónu žalovaný prechováva strelné zbrane, hoci nie je držiteľom zbrojného preukazu a zbrane držal nelegálne. Dve z týchto zbraní potom, čo ich žalovaný preniesol do Bratislavy, žalobkyňa odovzdala v júli 2024 polícií. Ohľadom tejto skutočnosti je vedené konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. 1.2.6. Podľa názoru žalobkyne žalovaný sa voči jej osobe dlhodobo dopúšťa psychického, ako aj fyzického násilia a neprimeraným spôsobom zasahuje do jej práva na pokojný a zdravý život. Správanie žalovaného u žalobkyne dlhodobo vyvoláva strach a stres do takej miery, že to vážne ohrozuje jej psychické zdravie, ako aj zdravie fyzické. 1.2.7. V doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že nepodala žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade trestného oznámenia žalobkyne pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania sp. zn. ORP-820/ RAC-B3-2024 bola žalobkyňa pri jeho podávaní od službu vykonávajúcich príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava Rača neprípustne odhováraná s odôvodnením, že sa to aj tak zamietne. V tomto konaní boli vypovedať žalovaný a M. D., ktorí však vypovedali nepravdivo a udalosti popreli. Vzhľadom na komplikovaný a tiež nekvalifikovaný postup v konaniach na Obvodnom oddelení PZ Bratislava Rača, žalobkyňa ďalšie právne kroky v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania sp. zn. ORP-820/RAC-B3-2024) nepodnikla a rozhodla sa všetky dôkazy koncentrovať v trestnom konaní ČVS: ORP/825/1-VYS-B2-2024, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, na odbore kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, Osvetová 4, Bratislava, pre trestný čin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. 1.3. Súd prvej inštancie zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III zo 7. júla 2025 mal osvedčené, že oznámenie o spáchaní trestného činu nebezpečného vyhrážania bolo dňa 14. novembra 2024 odovzdané Okresnému úradu Bratislava, oddelenie všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko vyhrážanie bolo len nepatrnej závažnosti a nedosahuje závažnosť potrebnú pre trestnosť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. 1.4. Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom z 16. apríla 2025 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ-ZH-OPP5-104/2024-P, č. ORPZ-ZH- OPP5-158/2024-P a č. ORPZ-ZH-OPP5-182/2024-P boli po ukončení objasňovania predložené na Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie. 1.4.1. Zo správy Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej z 22. apríla 2025 vyplynulo, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ- ZH-OPP5-104/2024-P nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, v konaní vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ-ZH-OPP5-158/2024-P bol dňa 26. februára 2025 vydaný Záznam o odložení veci, pretože došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku a v konaní vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ-ZH-OPP5-182/2024-P bol dňa 26. februára 2025 vydaný Záznam o odložení veci, pretože došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku. 1.4.2. Zo zápisnice z výsluchu svedkov F. F. a J. K. k incidentu, ktorý sa uskutočnil dňa 25. mája 2024 vyplynulo, že F. F. počula ako dal niekto niekomu facku, tzv. zaucho, pričom ona to priamo nevidela,
nakoľko bola vtedy otočená chrbtom. Následne videla slovnú hádku medzi majiteľmi penziónu. Žiadne iné fyzické napadnutie nevidela a ani si už podrobnosti nepamätá. Logicky jej vyplýva, že facku dal majiteľke majiteľ penziónu. J. K. uviedol, že osobne videl, že žalovaný žalobkyňu udrel iba raz a nie viackrát. Nevšimol si, že by žalobkyňa bola po atakovaní zo strany žalovaného nejako zranená, na druhý deň nemala žiadne stopy po údere a ani intenzita úderu zo strany žalovaného nebola vysoká. Tiež uviedol, že nevie, kedy mohla žalovaná odísť do Bratislavy, nakoľko na druhý deň sa s ňou rozprával o tom incidente a o predchádzajúcom večere. J. K. uviedol, že nikdy nebol svedkom nijakej hádky alebo fyzického napadnutia medzi žalobkyňou a žalovaným, nakoľko boli vždy na seba milý. Toto konanie ho preto prekvapilo. 1.4.3. Uznesením súdu prvej inštancie zo 17. apríla 2025 č. k. 28C/15/2025-45 bola žalovanému uložená povinnosť umožniť žalobkyni kedykoľvek nerušený vstup a kontrolu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G. E., obec G. E., N. E. G., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor, a to: stavba, popis stavby: H. I., súpisné číslo XXX, postavená na pozemku CKN parc. č. XXX/X, pozemok CKN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 232 m2, pozemok CKN, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 661 m2. Žalovanému bola uložená povinnosť odovzdať žalobkyni jedno vyhotovenie kľúčov od každých uzamykateľných vnútorných dverí a každých vstupných dverí na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G. E., obec G. E., N. E. G., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor, ako stavba, popis stavby: H. I., súpisné číslo XXX, postavená na pozemku CKN parc. č. XXX/X V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (ohľadne pozastavenia prevádzky penziónu a zdržania sa užívania nehnuteľností žalovaným) zamietol. 1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f), h), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“). 1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP, podľa ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia zákazu vstupu do nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, ako i zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. 1.7. Súd prvej inštancie mal osvedčené (z aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. G. E.), že nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/1. 1.8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ ohrozenie telesnej a duševnej integrity osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh mal súd prvej inštancie osvedčené, že konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným pretrváva od momentu, kedy si žalovaný našiel novú priateľku, o čom sa žalobkyňa dozvedela približne pred jedným rokom. Od tohto momentu sa správanie žalovaného voči žalobkyni zmenilo. Začal sa k nej správať vulgárne, osočoval ju, bol k nej agresívny. Ide o konflikt dlhodobý. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný žalobkyňu niekoľkokrát fyzicky napadol, a to konkrétne dňa 25. mája 2024 a dňa 26. júla 2024. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nepriložila žiadne lekárske správy, z ktorých by mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobkyňu žalovaný atakoval a ona následne musela vyhľadať lekársku pomoc. Sama žalobkyňa v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 29. novembra 2024 na Okresnom oddelení Policajného zboru Banská Štiavnica uviedla, že po incidente, ktorý sa odohral dňa 25. mája 2024 nebola na žiadnom lekárskom ošetrení, nebola práceneschopná, ani to neriešila cez políciu. Z výpovede svedka incidentu J. K. mal súd prvej inštancie osvedčené, že ten videl, ako žalovaný udrel otvorenou dlaňou žalobkyňu po tvári len raz, pričom na druhý deň nemala žalobkyňa žiadne stopy po údere, nakoľko sa spolu na druhý deň po incidente rozprávali. Svedkyňa F. F. uviedla, že počula, ako dal niekto niekomu facku tzv. zaucho, pričom ona to priamo nevidela, nakoľko bola vtedy otočená chrbtom. Následne videla slovnú hádku medzi majiteľmi penziónu. Žiadne iné fyzické napadnutie svedkyňa nevidela. 1.8.1. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla incident z 26. júla 2024 v penzióne, kedy sa žalobkyňa do penziónu dostavila v sprievode svojho brata. Uviedla, že žalovaný ju opäť ponižoval, strčil do nej až tak, že narazila do rámu postele. Brat žalobkyne v tejto veci vypovedal na Obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava Rača. V uznesení Okresnej Prokuratúry Bratislava III č.k. 1Pn 877/24/1103-6 zo dňa 14. januára 2025 bolo uvedené, že brat žalobkyne sotenie ani celý incident nevidel, ale veril svojej sestre (žalobkyni), lebo bola rozrušená. 1.9. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že na žalovaného je vedených viacero konaní pre podozrenie zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku
na úseku zbraní a streliva, ako aj konania pre podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania a trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. 1.9.1. Šetrením súdu prvej inštancie bolo preukázané, že trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nebezpečného vyhrážania bolo dňa 14. novembra 2024 odovzdané Okresnému úradu Bratislava, oddelenie všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko vyhrážanie bolo len nepatrnej závažnosti a nedosahuje závažnosť potrebnú pre trestnosť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. 1.9.2. Zo správy Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru všeobecnej vnútornej správy, mal súd prvej inštancie osvedčené, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ- ZH-OPP5-104/2024-P nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, v konaní vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ-ZH-OPP5-158/2024-P bol dňa 26. februára 2025 vydaný Záznam o odložení veci, pretože došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku a v konaní vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ-ZH-OPP5-182/2024-P bol dňa 26. februára 2025 vydaný Záznam o odložení veci, nakoľko oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku. Žalovaný nemá záznam v registri trestov. V registri priestupkov sú na žalovaného evidované iba priestupky na úseku dopravy. 1.10. Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanej veci neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť a potrebu dočasne upraviť pomery ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnený, nakoľko nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre jeho nariadenie. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. 1.10.1. Súd prvej inštancie nezistil naliehavosť a neodkladnosť, pre ktorú by bolo potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze vstupu žalovaného do nehnuteľnosti a zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni. Nevhodné správanie žalovaného k žalobkyni je dlhodobé (približne v trvaní jedného roka), pričom toto jeho správanie nemá stupňujúcu sa tendenciu. Udalosti, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa uskutočnili v priebehu minulého roka. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila žiadne aktuálne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že nevhodné správanie žalovaného voči žalobkyni (či už fyzické alebo psychické útoky ohrozujúce jej telesnú alebo duševnú integritu) by sa stupňovalo. 1.10.2. Súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania tohto rozhodnutia. Nakoľko ku dňu vydania neodkladného opatrenia žalobkyňa neosvedčila naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 1.11.1. Pretože návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol, nárok na náhradu by mal mať žalovaný, avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie potom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie žalobkyňa podala včas odvolanie. 2.1. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. 2.2. Mala za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a písomné jeho odôvodnenie považovala za absolútne nedostatočné, nakoľko nespĺňa predpoklady riadne a presvedčivo odôvodneného rozhodnutia súdu. 2.3. Podľa jej názoru dostatočne preukázala existenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 325 ods. 1 CSP, a teda potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala agresívne správanie žalovaného voči nej ako aj voči iným osobám, predložila zápisy z trestných konaní, obsahujúce tiež vyjadrenia svedkov, ako aj lekárske správy. V správaní žalovaného možno jednoznačne vidieť ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity. 2.4. Zároveň podaním zo 14. apríla 2025 doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci o ďalšie skutočnosti a dôkazné prostriedky, ktorými sa však súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia nezaoberal, pričom poukázala na trestné konanie ČVS: ORP/825/1-VYS-B2-2024, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, na odbore kriminálnej polície. 1. oddelenie vyšetrovania, Bratislava, Osvetová 4, pre trestný čin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. Súd prvej inštancie
sa v odôvodnení uznesenia s touto skutočnosťou nezaoberal a nie je zrejmé, ako a či vôbec na ňu pri svojom rozhodovaní prihliadal. 2.5. Konanie žalovaného opísané ňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi nimi tak, aby sa zabránilo ďalším útokom na ňu. Po skúsenostiach so správaním žalovaného má strach, preto sa cielene vyhýba kontaktu so žalovaným a nechodí na miesta, kde by sa s ním mohla potenciálne stretnúť. Len v dôsledku jej vedomého vyhýbania sa žalovanému nedošlo k ďalším útokom na ňu. Konanie žalovaného malo stúpajúcu tendenciu do doby, keď sa začala kontaktu so žalovaným vyhýbať. Ak by sa tak nestalo, je pravdepodobné, že žalovaný by svoje vyhrážky naplnil. 2.6. Žalovaný môže svoje vyhrážky naplniť kedykoľvek. Ona nemá vedomosť o tom, že by priamo právna úprava definovala akúkoľvek lehotu, ktorej uplynutie by garantovalo, že žalovaný, ktorý sa evidentne správa agresívne vo všeobecnosti, nebude ju ďalej ohrozovať a bude môcť bez obavy o svoje zdravie slobodne pohybovať a užívať nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou. 2.7. Podmienka na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je definovaná ako možnosť ohrozenia („môže byť jej konaním ohrozená“). Uvedené teda neznamená, že ohrozenie má trvať alebo sa dokonca stupňovať. Postačuje potenciálna hrozba, ktorú ona jednoznačne preukázala. 2.8. Cieľom ,,predbežného opatrenia“ nie je nahrádzať ujmu, ktorá navrhovateľovi už vznikla, ale tejto ujme preventívne zabrániť. V zmysle odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie minimálne štyri opísané incidenty nie sú dostatočnou predzvesťou ďalších, navyše v prípade, keď sa žalovaný obdobne agresívne správa nielen k nej ale aj k iným osobám a žalovaný sa jej opakovane slovne vyhrážal, že v tomto konaní bude pokračovať. Pretože zmyslom neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti niečoho sa zdržať je preventívna ochrana ohrozených práv navrhovateľa, malo by práve v takomto prípade dôjsť k vydaniu súdneho rozhodnutia skôr, než žalovaný pristúpi k realizácii ďalších zásahov do jej práv. 2.9. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd prvej inštancie preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa nedomáhala ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. 2.10. V danom prípade má neodkladné opatrenie zmysel len, ak môže pôsobiť preventívne do budúcna s cieľom zabrániť vzniku škody. Mala za to, že odôvodnenie nevydania neodkladného opatrenia tým, že po určitý čas k naplneniu hrozby žalovaného neprišlo (vďaka tomu, že sa jej darilo vyhýbať kontaktu so žalovaným), popiera zmysel a účel neodkladného opatrenia, ktorým sa má predísť vzniku škody. 2.11. V dôsledku strachu zo žalovaného je de facto vylúčená z užívania nehnuteľnosti, pretože je presvedčená, že pokiaľ by na nehnuteľnosť prišla, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by zo strany žalovaného došlo k ohrozeniu jej zdravia. 2.12. V zmysle ustálenej judikatúry, ak má byť ochrana poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa zásah stane, pretože mu potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť. 2.13. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ..krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v súlade s petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.
7. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty.
8. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len vtedy, (i) ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, (ii) ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, (iii) ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, (iv) ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a (v) ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia) hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
9.1. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. V posudzovanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, a to až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnosti a zároveň, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Žalobkyňa bola preto povinná osvedčiť, že zo strany žalovaného existuje reálne nebezpečenstvo a bezprostredne jej hroziaca ujma, ktorá musí byť konkrétna.
11. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP boli prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Neodkladné opatrenie pritom nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a aj písm. h) CSP postačuje, ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi (napr. lekárskymi správami, trestnými oznámeniami), keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
12. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že žalobkyňa nedostatočne osvedčila ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného. Žalobkyňou predložené
listinné dôkazy i odvolací súd považoval za nedostatočné z hľadiska splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vec týkajúcu sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v júli 2024 v H. I. v G. E., a to vyhrážať sa slovami ,,za tie zbrane mi zaplatíš“, pričom žalobkyňu mal sotiť a následne sa mal žalobkyni dňa 24. júla 2024 prostredníctvom hlasovej správy vyhrážať slovami ,,ty nevieš, čoho som schopný“, bola uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača ČVS:ORP-820/ RAC-B3-2024 zo 14. novembra 2024 odovzdaná v zmysle § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku Okresnému úradu Bratislava, oddelenie všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch (č.l 63 a nasl. spisu). 13.1. Z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača ČVS:ORP-820/RAC-B3-2024 zo 14. novembra 2024 vyplýva, že incident č. 1 (z júla 2024 v H. I.) boli tvrdeniami žalobkyne o údajnom vyhrážaní žalovaného nepodložené dôkazmi, ktoré by mohli jednoznačne potvrdiť opisovanú udalosť. Podľa trestného oznámenia žalobkyne mal žalovaný vyjadriť hrozbu smerom k žalobkyni slovami ,,za tie zbrane mi zaplatíš“ a zároveň mala byť žalobkyňa sotená. Tieto tvrdenia však ostali sporné, pretože chýbali objektívne dôkazy alebo priami svedkovia, ktorí by videli a potvrdili jeho priebeh. Navyše svedok, ktorého označila žalobkyňa (O. C.) vypovedal, že skutok priamo nevidel a mal vedomosť len o hádke, čím sa oslabila vierohodnosť tvrdení o hrozbe a fyzickom útoku ako celku. Výpoveď žalobkyne naznačovala, že opis udalosti bol založený výhradne na subjektívnych pocitoch a vyjadreniach žalobkyne, bez ďalších overiteľných dôkazov, ktoré by presne dokladali situáciu a spôsob, akým sa incident odohral. Aj s prihliadnutím na absenciu dôkazov o priamej hrozbe a násilí voči žalobkyni, dané tvrdenia neposkytovali dostatočný základ na pokračovanie trestného konania v tejto veci. V súvislosti s incidentom č.2, ktorý sa údajne odohral 24. júla 2024 prostredníctvom hlasovej správy, vyjadrenie ,,ty nevieš, čoho som schopný“ bolo po vypočutí nahrávky zjavne vytrhnuté z kontextu. Ďalšia časť hlasovej správy sa totiž venuje otázke zverejnenia starých fotografií, čo nasvedčovalo, že obsah správy bol iný, než bol pôvodne interpretovaný žalobkyňou. Takto formulované vyjadrenie nie je možné chápať ako priamu hrozbu, ktorá smerovala k spôsobeniu ujmy na živote a zdraví žalobkyne. Vo význame, ktorý hlasová správa v celom svojom kontexte niesla, sa nepreukázalo úmyselné zastrašovanie a dokonca v prípade obáv žalobkyne išlo skôr o osobný konflikt než o hrozbu v právnom zmysle.
14. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 1Pn877/24/1103-6 zo 14. januára 2024 (č.l. 73 a nasl. spisu) bola sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu povereného príslušníka OO PZ Rača pod ČVS:ORP-820/RAC-B3-2024 zo 14. novembra 2024 zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebola dôvodná. 14.1. Z odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 1Pn877/24/1103 zo 14. januára 2024 okrem iných vyplýva, že žalovaný dňa 11. septembra 2024 pri svojom výsluchu uviedol, že všetky obvinenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde a všetko sú účelové tvrdenia a výmysly s cieľom ublížiť jeho osobe, nakoľko sú v rozvodom konaní a ,,čo jeho manželka nevie prekusnúť“. Viackrát mu žalobkyňa povedala, že urobí všetko preto, aby on odišiel ,,s holou riťou“. Tiež má emaily, ktoré podporujú jeho vyjadrenie. Ide o pomstu zo strany žalobkyne, nakoľko sa rozvádzajú a on má priateľku, s čím sa žalobkyňa nevie zmieriť. On so žalobkyňou nemá žiaden vzťah, nekontaktuje ju, ani neodpisuje na maily a správy, nakoľko si je vedomý toho, že žalobkyňa skúša vymyslieť niečo na neho s cieľom krivo ho obviniť. On ani nevedel, že žalobkyňa odovzdala zbrane, tieto boli v trezore v dome žalobkyne, v jej spálni na F. P.X M. E. cca 5 rokov, o čom žalobkyňa mala vedomosť. Boli to historické zbrane. Iba žalobkyňa disponovala s kľúčom od trezoru a on sa bez jej vedomiam k týmto zbraniam nevedel a ani nemohol dostať. Vyjadril sa k prehratej nahrávke ,,Ty nevieš, čoho som schopný.“ Uviedol, že to bolo v spojení s fotkami, pretože to myslel tak, že je schopný vytiahnuť aj staré kauzy, ktoré boli verejne dostupné a pripomenúť ľuďom, čo je žalobkyňa zač. Určite tým nemyslel jej fyzicky ublížiť. Naopak žalobkyňa uverejnila status o jeho súčasnej priateľke a jej dcére, čo považuje za kyberšikanu. Žalobkyňu 25. mája 2024 fyzicky nenapadol, napadol iba F. F. z toho dôvodu, že sa so žalobkyňou opití bozkávali pred jeho zamestnancami a keď to videl, chcel ho ,,odpratať“ od nej a nechtiac strčil do žalobkyne, pretože stála medzi nimi. Dal jej vtedy facku, čo nepopiera, ale inak jej neublížil, ani to nemal v úmysle. On žiadne zbrane a strelivo nevlastní. Žalobkyňa, keď bola opitá, fyzicky ho napadla po slovnej hádke. Na druhý deň sa mu ospravedlnila. On jej útoky neopätoval, nakoľko je jeho žena.
14.1.1. Podľa Okresnej prokuratúry Bratislava III konanie žalovaného nebolo násilné, pričom žalobkyni ani nikomu inému sa nevyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou a už vôbec nie takým spôsobom, že to mohlo u žalobkyni vzbudiť nejakú reálnu obavu. Pokiaľ ide o zbrane, ktoré žalobkyňa našla v dome, tak podľa vyjadrení vyplývajúcich zo spisového materiálu išlo o historické zbrane, ktoré sama žalobkyňa vzala z trezoru a odniesla ich na políciu. Podľa žalovaného sa bez vedomia žalobkyne k týmto zbraniam nevedel a ani nemohol dostať, nakoľko len žalobkyňa disponovala kľúčmi od trezoru.
15. Súd prvej správne poukázal i na výpoveď svedka J. K., ktorý opísal iný priebeh incidentu z 25. mája 2024, než ako ho žalobkyňa uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa žalobkyne žalovaný mal žalobkyňu opakovane udierať do hlavy na rôzne miesta, čo trvalo približne päť minút), ktorý videl, ako žalovaný udrel otvorenou dlaňou žalobkyňu po tvári len raz, pričom na druhý deň nemala žalobkyňa žiadne stopy po údere, nakoľko sa spolu na druhý deň po incidente rozprávali (viď Záznam o podaní vysvetlenia z 21. decembra 2024; č.l. 90).
16. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu evidovanom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Banská Štiavnica pod č. ORPZ-ZH-OPP5-158/2024-P (na Okresnom úrade Žiar nad Hronom, odbore všeobecnej vnútornej správy vedenom pod č. OU-ZH-OVVS-2025/008857) bol vydaný dňa 26. februára 2025 Záznam o odložení veci, pretože oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku. 16.1. I vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Žiari nad Hronom, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Banská Štiavnica pod č. ORPZ-ZH-OPP5-182/2024-P (na Okresnom úrade Žiar nad Hronom, odbore všeobecnej vnútornej správy vedenom pod č. OU-ZH-OVVS-2025/008855) bol dňa 26. februára 2025 vydaný Záznam o odložení veci, pretože oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku. 16.2. Konanie vedené na Okresnom úrade Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu č. ORPZ-ZH-OPP5-104/2024-P (na Okresnom úrade Žiar nad Hronom, odbore všeobecnej vnútornej správy vedené pod č. OU-ZH-OVVS-2025/000091) nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
17. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na to, že podala trestné oznámenie i z podozrenia z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania pod ČVS:ORP/825/1-VYS-B -2024, žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla ani neosvedčila, že by žalovaný ohrozoval jej život a zdravie strelnými zbraňami. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyni boli zaistené 2 strelné zbrane dňa 19. júla 2024 (viď Potvrdenia o zaistení veci Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, Obvodné oddelenie Policajného zboru Vrakuňa ČVS: ORPZ-BAII-OPP5-21-017/2024 z 19. júla 2024; č.l.26-27 spisu), pričom tieto mali byť v trezore v rodinnom dome u žalobkyne (viď. Zápisnica o výsluchu žalobkyne z 28. novembra 2024; č.l. 28 a nasl spisu).
18. Podľa názoru odvolacieho súdu len samotné podávanie trestných oznámení žalobkyňou (vzhľadom na výsledok vybavenia týchto trestných oznámení) v danom prípade nemožno považovať za dostatočné z hľadiska osvedčenia splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. K žalobkyňou opísaným incidentom malo dôjsť v období od mája do októbra 2024, pričom od uvedeného obdobia uplynul pritom dlhší čas s tým, že žalobkyňa prípadnú existenciu ďalšieho násilia v nastávajúcom období, ku ktorému by malo dôjsť zo strany žalovaného, už neuvádzala. 18.1. Zároveň z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa utrpela eventuálne zranenia, bola práceneschopná v súvislosti s konaním žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa predložila listinné dôkazy ohľadne jej zdravotného stavu, v týchto je uvedená diagnóza žalobkyne ,,recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa“ (viď lekárske správy zo psychiatrických vyšetrení z 10. októbra 2024, z 8. novembra 2024; č.l. 77, 78 spisu) s tým, že u žalobkyne prevláda depresívne ladenie, výrazná intrapsychická tenzia s lakrimozitou, celkovo znížený sebeobraz a emočná labilizácia s negatívnym emočným prežívaním (viď správa zo psychologického vyšetrenia z 18. decembra 2024; č.l. 77 spisu). Z lekárskych správ zo psychiatrických vyšetrení nie je možné vyvodiť, od kedy trvá u žalobkyne stav recidivujúcej depresívnej poruchy stredne ťažkého stupňa, avšak žalobkyňa bola už v minulosti
psychiatricky vedená u F. M. s diagnózou F 33.1 a užívala lieky Alventu a Dulsevia a od mája 2024 bola bez liečby, keďže lieky jej nerobili dobre.
19. Predložené listinné dôkazy síce poukazovali na vážnejšie narušenie vzájomných vzťahov strán, ich obviňovanie sa z neprimeraného správania, na vyriešenie týchto vzťahov však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, zvlášť za situácie, kedy v konaní psychické a taktiež ani fyzické násilie požadovanej intenzity osvedčené nebolo.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne opísaným konaním žalovaného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda žalobkyňa neosvedčila naplnenie predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože z jej tvrdení a z predložených listín nemožno vyvodiť dôvodnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného predpokladané § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP.
21. Ak za tohto skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 22.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22.2. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. 22.3. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.