Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/132/2025

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. XXX, XXX XX A. G. H., štátna občianka SR a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX/X, XXX XX A., štátny občan SR, v konaní o návrhu otca o vydanie neodkladného opatrenia o úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.07.2025 navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX doručil na Okresný súd Lučenec (ďalej len „tunajší súd“) návrh o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a zaviazaním matky maloletého prispievať na jeho výživu výživným vo výške 100,- Eur mesačne.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7P/11/2023-63, zo dňa 26.04.2023, právoplatným dňa 19.05.2023 bol maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX v rámci schválenej rodičovskej dohody zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec však uviedol, že mu daný stav nevyhovuje, nakoľko má podozrenie, že matka trpí duševnou poruchou, nezvláda výchovu syna, má nevhodné výchovné metódy matky a svojím konaním ohrozuje psychické a fyzické zdravie dieťaťa a jeho vývoj. Maloletého podľa jeho slov úmyselne nechala v materskej škôlke, aj keď mala povinnosť ho z nej vybrať a oblieka ho do nevhodného oblečenia (oblečenie zjavne menšie, ako by mal mať). K svojmu návrhu pripojil nasledovné listinné dôkazné prostriedky: textové správy s matkou prostredníctvom messengeru, lekárske správy zo súdneho sporu o vysporiadanie BSM, lekárske správy o psychickom stave matky, videozáznamy.

3. Tunajší súd výzvou zo dňa 28.07.2025, požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“), o šetrenie pomerov u otca a matky maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX. Úrad dňa 28.07.2025 vykonal pohovor a sociálne šetrenie v domácnosti otca A. B., nar. XX.XX.XXXX na adrese I. X/XX, A.. A. B., nar. XX.XX.XXXX je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Od júna 2025 je poberateľom dávky v nezamestnanosti v sume 700,-Eur mesačne. Iný príjem nemá. V spoločnej domácnosti býva so synom A. B., nar. XX.XX.XXXX a s priateľkou F. J., nar. XX.XX.XXXX. Pani J. je nezamestnaná, evidovaná na tunajšom úrade. Obývajú rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve p. B.. Predmetný dom tvorí prízemie a poschodie. Prízemie rodinného domu je dispozične zariadené ako obývačka, kuchyňa, hosťovská izba, kúpeľňa a toaleta. Poschodie rodinného domu je dispozične zariadené ako vstupná chodba, detská izba, kde spáva maloletý, spálňa,

kúpeľňa a toaleta. V detskej izbe sa nachádza manželská posteľ, písací stolík so stoličkou, TV, komoda, policová skriňa, detský menší gauč a hračky. V čase šetrenia bola hygiena domácnosti na požadovanej úrovni. Vykurovanie domácnosti je na plyn. Otec maloletého uviedol mesačné náklady na bývanie vo výške 140,-Eur za plyn, vo výške 40,-Eur elektrina a 600,-Eur mesačne poplatok za hypotekárny úver na dom, ktorý platia s priateľkou na polovicu. Pán B. v rozhovore uviedol, že trvá na podanom návrhu a všetkých skutočnostiach v ňom vedených. Uviedol tiež, že momentálne nedisponuje informáciou o aktuálnom zdravotnom stave matky maloletého dieťaťa, nakoľko pani D. mu posledne uviedla, že má rakovinu a lieči sa. Tiež uviedol, že mu maloletý syn počas ich spoločného rozhovoru povedal, že ho matka udrela varechou a násilne mu stláčala nos. Na otázku pracovníčky tunajšieho úradu či si otec všimol aj modriny na tele maloletého pán B. uviedol ,že si nevšimol, že by mal maloletý po tele modriny. Tiež sa vyjadril, že disponuje videonahrávkami, kde je vidieť, že matka sa agresívne správala k maloletému, pričom matka o týchto nahrávkach vedela, nakoľko mali v domácnosti kameru, bolo to v čase ich spoločného bývania. Podľa udania otca s matkou maloletého A. nežijú v spoločnej domácnosti asi od januára 2023. V závere rozhovoru pán B. uviedol, že matka maloletého mu sama povedala, že ona nemôže chodiť medzi ľudí, že sa nemôže zúčastňovať ani rodičovských združení. Aktuálne rodičia fungujú tak ako to mali určené súdom, teda, že majú maloletého A. v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Pán B. je navyše zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. výživným mesačne v sume 50,-Eur. Túto vyživovaciu povinnosť si podľa slov otec plní. Čo sa týka komunikácie rodičov pán B. uviedol, že s p. D. komunikujú len ohľadne vecí týkajúcich sa ich maloletého syna. Dňa 28.07.2025 pracovníčky tunajšieho úradu vykonali sociálne šetrenie v domácnosti matky C. D., nar. XX.XX.XXXX na adrese E. F. K. XXX. Pani D. je zamestnaná v spoločnosti Mobil online, s.r.o. Jej mesačný príjem je cca 660,-Eur. T.č., je od 17.07.2025 na OČR s maloletým synom A.. Z programového informačného systému úradu programu RSD bolo zistené, že poberá prídavok na dieťa vo výške 60,-Eur mesačne, príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov – prevádzka osobného motorového vozidla vo výške 47,45 Eur mesačne. Pani D. žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom A. B., nar. XX.XX.XXXX a priateľom I. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zamestnaný v spoločnosti LG Krono. V čase sociálneho šetrenia sa v domácnosti matky nachádzal maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje C. L. H. A. M.. Pediatrom maloletého je MUDr. A.. Maloletý je sledovaný na detskej imunológii, ( meno lekára matka nevedela uviesť), pravidelne navštevuje očnú ambulanciu C. G. v Lučenci, tiež je v sledovaní hematológie kvôli zrážanlivosti krvi. Rodina žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú rodičia priateľa matky p. C. I. a pani N. C.. Matka spolu s priateľom a maloletým obýva poschodie domu, ktoré tvorí obývacia izba spolu kuchyňou, spálňa, detská izba maloletého, šatník, toaleta s kúpeľňou a ďalšia izba, ktorá bola v čase sociálneho šetrenia v rekonštrukcii. Izba maloletého A. je zariadená veľkou posteľou, skriňou, komodou, písacím stolíkom, stoličkou, menšou komodou, nočným stolíkom a hračkami. Hygiena bola na požadovanej úrovni. Kúrenie domu je kombinované na drevo aj plyn. Náklady na bývanie uviedla pani D. v sume 200,-Eur, ktorými prispievajú rodičom priateľa na bývanie. Pani D. v rozhovore uviedla, že jej zatiaľ nebol doručený návrh otca, preto ju pracovníčky oboznámili s obsahom návrhu v čase šetrenia. Matka sa vyjadrila, že s predmetným návrhom nesúhlasí. Tiež uviedla, že čo je uvádzané v návrhu sú nezmysli. Je síce pravda, že raz dala maloletému synovi po zadku, keď si nechcel fúkať nos, ale, že maloletého A. nebije. Vyjadrila sa, že nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré sú v návrhu popísané zo strany otca. Podľa jej slov s pánom B. sa rozprávali len o tom, že keď matka nastúpi do novej práce, tak budú riešiť vzniknutú situáciu. V rozhovore ďalej uviedla, že navštevuje psychológa a otec jej v minulosti naznačoval, že chce mať maloletého syna zvereného do starostlivosti. Počas pohovoru pracovníčok a matky maloletý uviedol, že ho mama udrela vareškou. Uviedol to po tom čo matka maloletého zavolala a opýtala sa ho či ho bije. Dňa 28.07.2025 bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom, bez prítomnosti matky. Maloletý A. uviedol nasledovné: „ Mám sa dobre. Tu mám autá, také pretekárske. Mám tu aj difúzer, tam si dávam také vodičky. Chodím do škôlky, v škôlke je mi dobre. Aj u ocka mám hračky, mám tam aj televízor. A mám tam také hry, že si viem autá aj tuningovať. Hrávam sa sám, aj s maminkou. A keď som u ocka, hrávam sa aj s ockom, aj s F.. My sa striedame, u ocka a u maminky. Tak mi to vyhovuje. Dakedy aj neposlúcham. Zvyknem sa aj nahnevať. Od maminky keď neposlúcham, zvyknem dostať s vareškou. Keď neposlúcham u ocka, tak on kričí.“. V rozhovore sa nedalo pokračovať, lebo maloletý sa sústredil na hračky, ktoré vyberal zo zásuviek a nereagoval na ďalšie otázky. Maloletý bol v čase sociálneho šetrenia čisto a vhodne oblečený.

S pracovníčkami úradu pekne komunikoval. Na maloletom neboli viditeľné známky po bití, ani známky zanedbávania. Sociálnym šetrením bolo preukázané, že matka aj otec maloletého dieťaťa majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, obaja rodičia majú záujem o starostlivosť o maloletého A.. Úrad nedisponuje informáciou, žeby zdravotný stav matky nedovoľoval zabezpečovať riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. (č.l. 21-22 spisu) 4. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa a 2 , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

9. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

11. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Z obsahu návrhu a jeho odôvodnenia nevyplýva, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade podľa názoru súdu neexistuje naliehavá potreba úpravy pomerov k maloletému dieťaťu zásahom súdu, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami, alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu uviedol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným

opatrením. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti je primárnym účelom hlavne ochrana maloletých detí. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť najmä, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Navrhovateľ bližšie neosvedčil naliehavosť ani neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a teda súd nemal splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd má za to, že v danej veci nejde o potrebu nevyhnutného zásahu zo strany súdu a neodkladnosť, resp. nevyhnutnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením, neboli relevantne dokázané. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, a to len do doby, kým o výchove maloletého dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd konštatuje, že nie je v danom prípade daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia, preto tunajší súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti je primárnym účelom hlavne ochrana maloletých detí. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Navrhovateľ bližšie neosvedčil naliehavosť ani neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a teda súd nemal splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Zverenie maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, ktoré by neprimeraným spôsobom zasiahli do práv matky, zvýhodňovali by jedného rodiča pred druhým. Otec ako dôkazy doložil čiastočné správy od psychiatra a ošetrujúcich lekárov matky, bez jej vedomia (č.l. 2 -6, 9 spisu), komunikáciu rodičov prostredníctvom sociálnej siete (č.l. 7-8 spisu) a USB kľúč, kde sa nachádzajú zvukové nahrávky z domácnosti matky, z jej komunikácie s maloletým dieťaťom, kde bol zreteľný plač mal. dieťaťa, verbálne dohováranie matky mal. dieťaťu, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené bez jej vedomosti, t.j. získané protizákonne. Podľa a fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Z výkladu týchto ustanovení je zrejmé, že vyhotovovať fotografie, či nahrávky (zvukové alebo obrazové), je možné len so súhlasom nahrávanej osoby. Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaz musí byť podľa tohto ustanovenia zákonný. Inými slovami povedané dôkaz nemôže byť informácia získaná v rozpore s právnymi predpismi, teda nezákonne. Súdy majú rovnako povinnosť právo interpretovať a aplikovať v súlade s SR, medzinárodnými zmluvami, judikatúrou ESĽP ako aj právnymi princípmi. Rekodifikácia priniesla okrem iného aj čiastočné objasnenie toho, ako sa má súd postaviť k tzv. nezákonným dôkazom. Podľa a 2 súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením . Článok 3 ods. 1 hovorí o tom, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. V živote môžu nastať rôzne situácie. V zásade platí, že dôkaz získaný nezákonne je neprípustný. Avšak neplatí to vždy. Najvyšší súd ČR v jednom zo svojich rozhodnutí (sp.zn. 30 Cdo 64/2004) uviedol, že hovory fyzických osôb, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodnej, či inej verejnej

činnosti, spravidla nemajú charakter prejavov osobnej povahy a že zvukový záznam takéhoto hovoru použitý ako dôkaz nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR, ktorý sa síce stavia proti zaznamenávaniu osôb bez ich súhlasu a elektronickému sledovaniu, no podľa jeho názoru „Úplne odlišne je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (vrátane napríklad straty zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu tohto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci.“ Takýto výklad však nemožno uplatniť všeobecne na každý jeden prípad, ale je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. To, ako by mal súd postupovať vysvetľuje Ústavný súd ČR (II. ÚS 1774/14), podľa ktorého „Základním kritériem, jež má v konečném důsledku vést k rozhodnutí o použitelnosti či nepoužitelnosti záznamu rozhovoru pořízeného soukromou osobou bez vědomí nahrávané osoby jako důkazu v příslušném řízení, je poměřování chráněných práv a zájmů, které se v této soukromé sféře střetávají, a kde se stát stává arbitrem (zpravidla prostřednictvím soudu) rozhodujícím o tom, který z těchto zájmů bude v daném konkrétním střetu převažujícím, přičemž hodnocení použitelnosti či nepoužitelnosti takto opatřených (a státu tím či oním ůsobem předložených, předaných) informací se bude provádět podle norem procesních, které však jen vymezují pravidla pro to, jak zjistit náležitým ůsobem skutkový stav a nalézt „materiální“ právo, tedy rozhodnout o vlastním předmětu sporu.“ Ide síce o Ústavný súd Českej republiky, avšak podobný názor má aj zákonodarca, ktorý v dôvodovej správe k uviedol vo svojej podstate to isté. „Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).“ Zjednodušene povedané, ak sa súd ocitne v pozícii, že strana sporu predloží nezákonný dôkaz, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle a 16 pristúpiť k tzv. testu proporcionality. Tento test je v podstate postup súdu, pri ktorom súd hodnotí to, ktoré SR garantované právo má v danom prípade väčšiu váhu a dôležitosť. Ochrana súkromia nahrávanej osoby alebo právo na spravodlivý proces druhej strany. Okrem toho by, podľa názoru Ústavného súdu ČR, mal súd posudzovať okolnosti, za ktorých bola nahrávka vyhotovená a či strana, ktorá takúto nahrávku vyhotovila mala k dispozícii aj iné prostriedky či dôkazy, ktoré mohla použiť namiesto nahrávky. Vyššie uvedené názory vyplývajú najmä z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva. Napríklad v rozhodnutí vo veci Schenk proti Švajčiarsku ESĽP uviedol nasledovné: „Aj keď Dohovoru zaručuje právo na spravodlivý proces, neustanovuje žiadne pravidlá týkajúijateľnosti dôkazov ako takých; táto problematika patrí v prvom rade vnútroštátnemu právu. Súd teda nemôže v princípe a in abstracto (vo všeobecnosti- pozn. autora) vylúčiť prípustnosť dôkazu získaného nezákonným spôsobom. Prislúcha mu iba zistiť, či konanie ako celok bolo spravodlivé." Ak by mal súd vyššie uvedené zhrnúť v zásade platí, že nezákonne získaný dôkaz - nahrávka, či fotografia je neprípustná. Ak však nastane situácia, kedy strana sporu nemá k dispozícii iný dôkaz, ktorým by mohla účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže súd prihliadať aj na takýto dôkaz. V takom prípade musí posúdiť, ktoré ústavné právo je pri vzájomnej kolízii silnejšie a preváži. Takýto dôkaz sa pripustí najmä v prípade, ak ho predloží tzv. slabšia strana, teda spotrebiteľ, zamestnanec, osoba, ktorá bola diskriminovaná a pod. Aj tu však musí súd zistiť to, či bol zásah do súkromia osoby legitímny a nevyhnutný teda, či slabšia strana nemala k dispozícii iný dôkaz. Je dôležité dodať, že ide o procesnú rovinu. Porušenie práva na ochranu súkromia a právo žiadať zadosťučinenie sa pripustením nezákonného dôkazu nekonvaliduje. Inak povedané, z hmotnoprávneho hľadiska pôjde stále o porušenie práva na ochranu súkromia dotyčnej osoby a tá môže od osoby, ktorá záznam osobnej povahy vyhotovila, žiadať primerané zadosťučinenie.

V spojitosti s vyššie uvedeným súd vyhodnotil dôkazy doložené navrhovateľom – hlasové nahrávky z domácnosti matky na USB kľúči, ako aj doložené lekárske správy od psychiatra matky s vysokou pravdepodobnosťou získané bez jej vedomia za nezákonne získané ( v tomto prípade z iného konania doložené navrhovateľom- lekárske správy), s dôrazom na tú skutočnosť, že mu ich s určitosťou samotný psychiater neposkytol. Súd ešte v závere doplňuje, že otec nepreukázal, že by zdravotný stav matky nedovoľoval zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, ako ani nepreukázal nevhodné výchovné praktiky matky. V závere súd doplňuje a zdôrazňuje, že ani pracovníčka úradu pri prešetrení pomerov v domácnosti matky a z rozhovoru s mal. dieťaťom nezistila žiadne nedostatky vo výchove mal. dieťaťa zo strany matky.

14. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu tak nebola preukázaná ani v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré otec v návrhu žiadal, nakoľko v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani okolnosti, ktoré by preukazovali, že je nevyhnutné urýchlene upraviť vyživovaciu povinnosť formou neodkladného opatrenia.

15. Keďže súd vyhodnotil, že predmetný návrh otca o neodkladné opatrenie je zároveň aj podaním vo veci samej rozhodol aj o trovách konania v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Žiline. Toto uznesenie je vykonateľné jeho vyhotovením.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Odvolanie sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odsek 1, odsek 2 , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa , zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa , na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.